Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-239-2018.pdf
PDF · 114.15 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/239/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
Y. O., nar. X.XX.XXXX
Bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka N. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XX, právne zastúpená JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom Mydlárska 19 a otec W. U., nar. XX.X.XXXX, J. C. XX, N., právne zastúpeným JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 10, Žilina, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a o určenie priezviska mal. dieťaťa, takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností nasledovného znenia:
Mal. Y., nar. X.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Y. do 30.6.2020
- každú stredu od 15. hod. do 18. hod. a
- v párnom týždni
o v sobotu od 8.30 hod. do 18.30 hod. o v nedeľu od 8.30 hod. do 18.30 hod.
- vo Veľkonočný pondelok od 14. hod. do 18. hod. od 1.7.2020
- každú stredu od 15. hod. do 18. hod.
- v párnom týždni od soboty od 9. hod. do nedele do 18. hod.
- počas letných prázdnin:
- v párnom týždni
o od soboty od 9. hod. do nedele do 18. hod. o v stredu od 15. hod. do 18. hod. a
- od 25.7. od 10. hod. do 31.7. do 18. hod. nepretržite,
- počas vianočných prázdnin, ak začnú:
- v párnom roku
o od 26.12. od 9. hod. do 27.12. do 18. hod. o od 31.12. od 9. hod. do 1.1. do 18. hod. o od 5.1. od 9. hod. do 6.1. do 18. hod.
- v nepárnom roku
o od 23.12. od 9. hod. do 24.12. do 16. hod. o od 29.12. od 9. hod. do 30.12. do 18. hod. o od 2.1. od 9. hod. do 3.1. do 18. hod.
- počas veľkonočných prázdnin, ak začnú:
- v párnom týždni
o od soboty od 9. hod. do nedele 18. hod.
- v nepárnom týždni
o od Veľkonočného pondelka od 14. hod. do utorka do 18. hod.
Otec mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá v bydlisku matky. Matka je povinná mal. dieťa na stretnutie pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie otcovi v mieste jej bydliska.
U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca nasledovne:
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. sumou:
- 150 € mesačne od 4.11.2016 do 31.8.2019 a
- 175 € mesačne od 1.9.2019, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 4.11.2016 do 31.1.2020 v sume 3.137 €, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 85 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. sporiacou zložkou v sume 50 € mesačne od 1.2.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, na osobitný účet maloletého.
Matka je p o v i n n á osobitný účet maloletého zriadiť a jeho názov a číslo oznámiť otcovi do 7 dní od doručenia rozsudku.
V. Priezvisko maloletého bude „O.“.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručený súdu 14. 9. 2018 sa otec domáhal nahradenia súhlasu matky so zmenou priezviska s odôvodnením, že matka po narodení maloletého neuviedla navrhovateľa ako otca dieťaťa, pretože na ňu neprepísal polovinu svojho bytu, na základe čoho získal otec podozrenie, či skutočne ide o jeho dieťa a podal návrh na určenie otcovstva. Súbežne s tým podala návrh na určenie otcovstva matka. Znaleckým posudkom v uvedenom konaní bolo preukázané otcovstvo otca. Aktuálne otec plnohodnotne zastáva svoju rolu, chce sa podieľať na výchove maloletého. Mal za to, že pokiaľ bude mať maloletý priezvisko po matke, môže byť zo strany ostatných detí v školskom prostredí neskôr šikanovaný. Poukázal aj na zvyklosti v krajine, že v prípade ak rodičia spolu nežijú, tak sa priezvisko dáva synovi zväčša po otcovi ako pokračovateľovi rodu. V prípade, že by matka v budúcnosti uzavrela manželstvo s iným mužom, nebude sa maloletý volať ani po matke, ani po otcovi. Otec má právo na rozvoj väzieb dieťaťa napriek tomu, že matka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala k svojim rodičom, čím došlo k zániku existujúcich úzkych väzieb medzi synom a otcom ako jeho mužským vzorom.
2) V konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 8Pc/22/2017 došlo k určeniu otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením rodičov, následne bolo konanie o určenie otcovstva zastavené a súd pokračoval v (tomto) konaní o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
3) Matka so zmenou priezviska nesúhlasila s poukazom na to, že otec pôvodne nechcel uznať svoje otcovstvo, a preto sa toho musela domáhať súdnou cestou, pričom otcovstvo otca bolo prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999982 %. Otec, aj keď si musel byť svojho otcovstva vedomý, neprejavil nikdy záujem o mal. dieťa. Matka uviedla, že s otcom nikdy nemali spoločnú domácnosť, nikdy s ním v spoločnej domácnosti nežila ani nebývala, nemala u neho prechodný ani trvalý pobyt, zo začiatku vzťahu ho navštevovala častejšie počas víkendov, niekedy u neho prespávala. Spory ohľadne priezviska pre dieťa mali už počas svojho vzťahu, nakoľko matka chcela ponechať synovi priezvisko po sebe, keďže neboli s otcom v manželskom vzťahu. Bez určenia priezviska po ňom otec odmietal uznať otcovstvo k
dieťaťu. Matka nikdy nepodmieňovala určenie priezviska prepísaním poloviny bytu na jej meno. Otec odmietol ísť na krst dieťaťa s tým, že „O.“ na krst nepôjde a neprišli ani jeho rodičia. Od narodenia sa stará o maloletého matka za pomoci svojich rodičov, citové väzby s otcom si nikdy nevytvoril, keďže sa ani nestretávali, a preto nie je prijateľná argumentácia, že je v záujme maloletého zachovanie a prehlbovanie vzťahov a väzieb s obidvoma rodičmi, keďže matka nikdy spoločnú domácnosť s otcom ani nemala.
4) Otec oponoval, že v jeho jednoizbovom byte sa matka zdržiavala počas pracovných dní a disponovala aj s kľúčmi, len na víkend chodila k rodičom, vzťah sa vyvíjal pozitívne, nemali rozpory, plánovali spoločnú budúcnosť a to svadbu aj dieťa. Po otehotnení ju aj požiadal o ruku a svadbu začali organizovať. Otec matku tiež podporoval počas tehotenstva a aj po narodení dieťaťa, poskytol jej 600 €, bývala u neho aj dva týždne po pôrode. Poukázal aj na ďalšie veci, čo maloletému zakúpil. Od 11. 9. 2018 hradí na maloletého 120 € mesačne.
5) Kolízny opatrovník sa ostatného pojednávania nezúčastnil pre pracovnú vyťaženosť, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti. Preskúmaním pomerov u rodičov zistil, že tieto sú vhodné pre výchovu dieťaťa.
6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj ich ďalších pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
7) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
8) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
9) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím sú splnené zákonné podmienky pre to, aby boli upravované rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu. Obaja rodičia navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu, v rámci ktorej si upravili osobnú starostlivosť o mal. dieťa s tým, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia zostanú zákonnými zástupcami dieťaťa v plnom rozsahu. Ďalej si etapovite rozvrhli úpravu styku a to tak všeobecnú úpravu ako aj počas sviatkov a prázdnin. Nakoľko táto rodičovská dohoda rešpektuje záujem dieťaťa na udržaní a rozvíjaní vzťahu s rodičom, ktorému nebolo zverené, jeho naviazanosť na doterajšie výchovné prostredie, súd ju schválil. Nakoľko rodičia sa nedohodli na úprave výživného a priezvisku dieťaťa, súd tak v tejto časti rozhodol sám.
Úprava výživného na mal. dieťa 12) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
14) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15) Súd pri úprave výživného vychádzal z nasledovných všeobecných úvah:
16) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
17) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. dieťaťa parazitovať.
18) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
19) V prvom rade súd teda pri určovaní výživného vychádzal z pomerov otca, ktorý je zamestnaný v spoločnosti KIA Motors Slovakia s.r.o. z tejto práce dosiahol čistý mesačný príjem za obdobie 11-12/2016 v sume 1.523 €, v roku 2017 v sume 1.260 €, v roku 2018 v sume 1.331 € a v roku 2019 v sume 1.494 €. Otec je vlastníkom trojizbového bytu v Žiline, na ktorého nadobudnutie vzal hypotéku v sume 33.500 € s mesačnou splátkou 137 €. Otec iný majetok väčšieho rozsahu nevlastní, spláca spotrebný úver vo
výške 3.000 € v mesačnej splátke 44 € a operatívny leasing vo výške 11.321 € v mesačnej splátke 140 €. Mesačné nevyhnutné náklady na bývanie u neho predstavujú 230 €.
20) Matka bola v rozhodnom období na rodičovskej dovolenke do novembra 2019, pričom si plánuje podať návrh voči otcovi o určenie príspevku nevydatej matke vo výške 50 € mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a bratom. Od 11. 11. 2019 bola zamestnaná na dohodu s dosiahnutým príjmom 412 € a od decembra 2019 u nového zamestnávateľa Kaufland SR v.o.s. na pracovnú zmluvu s hrubou mzdou 590 €. Matka nevlastní žiaden majetok, nemá žiadne záväzky.
21) Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k tomuto mal. dieťaťu.
22) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna.
23) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymyká zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
24) Životnú úroveň maloletého súd vzhľadom na pomery rodičov vyhodnocuje ako priemernú/ štandardnú. V tejto sociálnej skupine priemerné mesačné výdavky na dieťa dosahujú do veku troch rokov sumu 150 € mesačne a následne 200 € mesačne (bez bytových potrieb). Vzhľadom k tomu súd aj rozlíšil výšku výživného po nástupe maloletého do materskej školy -počnúc septembrom 2019.
25) Za primerané výživné do nástupu maloletého na materskú školu súd považuje sumu 150 €, ktorá plne zabezpečuje bežné výdavky dieťaťa. Výšku výživného v sume 150 € dosahuje 11,5 % z dlhodobého priemerného príjmu otca v rokoch 2017 a 2018, čo sa javí za daných okolností ako zodpovedajúce. Súd tiež prihliadol, že počas obdobia dvoch rokov má otec vyživovaciu povinnosti k matke. Týmto výživným sa kompenzuje vysoká miera osobnej starostlivosti, ktorú v tomto období poskytovala maloletému matka, pričom táto okrem rodičovského príspevku vo výške 220 € nemala žiaden inej príjem. Pokiaľ matke aj bude priznaný príspevok nevydatej matke, nemá to vplyv na rozhodnutie súdu, pretože týmto príspevkom sa kompenzuje aj strata matky na zárobku počas výkonu rodičovskej dovolenky.
26) Aj po nástupe maloletého do materskej školy však starostlivosť o dieťa zostáva veľmi intenzívna, zvýšený príjem otca v roku 2019 a zvýšené výdavky maloletého odôvodňujú zvýšenie výživného. Matka sa však už zamestnala a teda zvýšené výdavky o sumu 50 € sú rodičia schopní hradiť na polovinu; súd preto od septembra 2019 výživné určil v sume 175 €. Súd tiež prihliadol k tomu, že otec sa o maloleté dieťa zaujíma, predchádzajúce konflikty boli výsledkom nedorozumenia a nezrelosti účastníkov konania ako mladých rodičov, ako aj dôsledkom ich rozpadávajúceho sa vzťahu. Otec aj tým, že sám podal návrh na určenie otcovstva, preukázal, že má úprimný záujem o syna. Využíva tiež stretnutia, ktoré boli určené neodkladným opatrením, prípade neskôr rozšírené podľa dohody rodičov. Dieťaťu tiež poskytuje aj nad rámec výživného vecné plnenia.
27) Súd vzhľadom na zistený nadpriemerný príjem otca, ktorý v roku 2019 sa otcovi zvýšil príjem na sumu 1.500 €, teda oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil o 20 %, mal za to, že je na mieste, aby otec zabezpečil maloletého do budúcna, a to príspevkom na sporenie maloletého v sume 50 €. Súd považoval za postačujúce určiť povinnosť sporiť maloletému aj vzhľadom na už uvedené okolnosti a predchádzajúcu vyživovaciu povinnosť otca k matke až počnúc mesiacom nasledujúcim po rozhodnutí súdu, teda od februára 2020. Matka je povinná zriadiť účet pre maloletého a jeho názov a číslo oznámiť otcovi do 7 dní od doručenia rozsudku. S prostriedkami na uvedenom účte je možné disponovať len so súhlasom súdu.
28) Otec navrhoval upravovať výživného až počnúc súhlasným vyhlásením otcovstva z dôvodu, že to bola práve matka, ktorá robila obštrukcie a nechcela určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. Pokiaľ by matka umožnila styk dieťaťa s otcom aj predtým, otec by nemal problém s platením výživného, a preto matka s týmto podielom viny má nezodpovednosť za uvedenú skutočnosť. Tiež žiadal započítať do výživného príspevky na výbavičku dieťaťa.
29) Súd upravil výživné spätne ku dňu narodenia dieťaťa. Vykonaným dokazovaním je zrejmé, že medzi rodičmi nastali po narodení dieťaťa rozpory, ktoré viedli k tomu, že nedošlo k súhlasnému vyhláseniu otcovstva dieťaťa. Nie je úlohou súdu zisťovať podiel zavinenia toho-ktorého rodiča na uvedenej okolnosti. Výživné je právo maloletého dieťaťa a zákon o rodine v prípade maloletých detí stanovuje povinnosť súdu určiť ho aj v prípade, že by to inak bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd argumenty otca nemohol akceptovať. Bez ohľadu na narušené vzťahy medzi rodičmi má maloletý právo, aby boli zabezpečené jeho životné potreby, a to aj výživným od otca, ktorý sa v tej dobe o maloletého osobne nestaral (bez ohľadu na dôvody).
30) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 31) Zročné výživné za rozhodné obdobie od 4. 11. 2016 do 31. 1. 2020 činí 5.960 € - za 11/2016 sumu 135 €, za 12/2016 - 8/2019 sumu 4.950 € (33 mesiacov x 150 €), za obdobie 09/2019 - 01/2020 sumu 875 € (5 mesiacov x 175 €). Otec uhrádzal výživné nasledovne: V období 09/2018-03/2019 v sume 120 €, v mesiacoch 05,07,08/2019 sumu 120 €, v 04 a 06/2019 v sume 150 €, v 09/2019 v sume 145 €, v 10/2019 sumu 142 €, v 11/2019 sumu 136 €, v 12/2019 a 01/2020 sumu 150 €. Spolu uhradil teda sumu 2.223 €.
32) Otec zaplatil matke tiež v hotovosti 600 € na výbavičku dieťaťa, čo matka potvrdila, s tým, že z uvedeného zaplatila za kočík 200 €, iný už nezakupovala, a zo zvyšku zaplatila oblečenie a obuv dieťaťa do jedného roka. Autosedačku si otec zabezpečil pre seba, matka zakúpila ďalšiu za 100 €, detskú postieľku kupovali spoločne, tá sa nachádza v domácnosti matky a stála 123 €.
33) Vzhľadom k tomu, že matke bol poskytnutý zo zákona (č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) príspevok pri narodení dieťaťa v sume 830 € a matka iné mimoriadne výdavky dieťaťa pri zabezpečení výbavičky nepreukázala, súd má za to, že táto suma príspevku je postačujúca na zabezpečenie bežnej základnej výbavičky dieťaťa. Preto sumu 600 €, ktorú otec poskytol navyše na tento účel, súd započítal do bežného výživného. Čo sa týka ostatným nákladov, ktoré otec preukazoval (na hračky, športové vybavenie, ošatenie či obuv), tieto zväčša ostali v jeho domácnosti, a preto k nim vo vzťahu k výživnému určenému k rukám matky súd nemohol prihliadnuť. Sú to výdavky na potreby dieťaťa, ktoré sa napĺňajú v domácnosti otca.
34) Po odpočte uvedených prostriedkov nedoplatok na zročnom výživnom činí 3.137 €; vzhľadom na výšku uvedeného nedoplatku a dĺžku konania súd povolil otcovi, aby uvedený nedoplatok uhrádzal v mesačných splátkach po 85 € pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
Určenie priezviska
35) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
36) Podľa § 40 ods. 1 -3 Zákona o rodine, deti majú spoločné priezvisko rodičov, alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3, 4. Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
37) Pri narodení dieťaťa otcovstvo nebolo určené, maloletý tak nadobudol podľa § 4 odsek 4 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku priezvisko matky Ako už súd uviedol, pri uznaní otcovstva zo strany otca v rámci predchádzajúceho konania k dohode medzi rodičmi o tom, aké priezvisko má nosiť maloletý Y.ej, nedošlo. V danej veci preto, aj keď sa otec domáhal náhrady súhlasu matky so zmenou priezviska, ide o určenie priezviska v súvislosti s určením otcovstva maloletého, ku ktorému nedošlo dohodou rodičov. Ide teda o podstatnú vec, na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť.
38) Súd má za to, že vzhľadom na okolnosti, kedy rodičia nikdy neuzatvorili manželstvo, po narodení maloletého nežili riadne spolu v spoločnej domácnosti, o maloletého sa bez nedostatkov a s láskou stará matka, pričom táto navyše žije v spoločnej domácnosti s osobami, ktoré nesú rovnaké priezvisko ako ona, je na mieste, aby sa maloletý volal po matke „O.“. Dnes je už bežná vec, že rodičia mal. detí majú iné priezviská, nie je preto dôvod, aby bol maloletý šikanovaný v škôlke pre to, že neponesie priezvisko otca. Naopak, keďže matke bolo dieťa zverené do starostlivosti, je väčší predpoklad nedorozumení, pokiaľ by maloletý mal iné priezvisko ako ona (či už u lekára, v škole a podobne). Neobstojí ani argument otca, že iné priezvisko by bolo dôvodom na vydedenie maloletého, ktorý je jeho zákonným dedičom v prvej skupine bez ohľadu na to, aké priezvisko nesie. Otec by nemal byť takýmito rodovými stereotypmi zviazaný, prípadne, nemal by svoj osobný vzťah k dieťaťu rozvíjať/nerozvíjať len na základe tejto okolnosti. Aktuálne matka nemá iného partnera, a nie je predpoklad, že by ona sama v dohľadnej dobe zmenila priezvisko (a mala tak iné priezvisko ako maloletý), preto ani tento argument otca neobstojí. Matka pritom sama deklarovala, že aj v prípade uzavretia manželstva si ponechá (aj) priezvisko, ktoré nesie v súčasnosti.
39) V danej veci mal súd teda za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby naďalej nieslo svoje pôvodné priezvisko, t. j. „O.“. Priezvisko totiž vyjadruje spolupatričnosť k rodine, v danom prípade je to tak k rodine matky, ako aj ku starým rodičom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, ku ktorej má rozvinutý citový vzťah. Táto sa o neho riadne a celodenne stará, pričom maloletý má citové väzby k ostatným príbuzným matky. Všetky tieto vzťahy vykazujú známky stability.
40) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 32 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Toto konanie je pokračovaním konania o určenie otcovstva. Návrh na určenie otcovstva podali v podstate obaja rodičia s tým, že v uvedenom konaní súd rozhodol o tom, že náhrada trov konania žiadnemu z účastníkom nepatrí. Súd má za to, že prípadnú nutnosť podania návrhu mohli rodičia preukazovať práve v tom konaní a v ňom sa aj náhrady trov konania domáhať. V následnom konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a o rozhodnutí o podstatnej veci maloletého - jeho priezvisku (teda v tejto veci) súd nezistil osobitné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niekomu z účastníkov náhradu trov konania priznať. Obaja rodičia boli zastúpení právnymi zástupcami, v konaní nakoniec aj s intervenciou súdu v základných veciach uzavreli rodičovskú dohodu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.