Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-107-2018.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/107/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Antóniou Svičinovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A.. A. J., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 5.292,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 669,78 eur zastavuje.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný žalobca) sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29.11.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5.292,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 21.10.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je bankou v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 09.04.2014 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0045683976. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400,00 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,00 eur. V zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.01.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi
písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie, žalobca vystavil ku dňu 13.10.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.292,64 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.09.2018, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.10.2018. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vo výške určenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.10.2018 do zaplatenia.
3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 11Csp/107/2018-62 dňa 28.03.2019, proti ktorému žalovaná podala včas odpor, v ktorom uviedla, že celkové úročenie prevyšuje sumu istiny, ktorú po dohodnutí splátkového kalendára mala splácať v pravidelných mesačných splátkach.
4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2020 žalobca uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 669,78 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania berie späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.
5. Podľa ust. § 145 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Keďže žalobca vzal žalobu v časti istiny 669,78 eur späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 23.01.2020. Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, avšak svoju neúčasť ospravedlnili a požiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti. Keďže bola dodržaná lehota na prípravu pojednávania, súd v zmysle ust. § 180 CSP konal v neprítomností žalobcu. V zmysle ust. § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, žiadosťou o aktiváciu Bankomatky Quatro, výpisom z Bankomatky Quatro, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výsluchom žalovanej a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
9. Zo žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro zo dňa 09.04.2014 súd zistil, že žalovaná žiadala banku VÚB, a.s. o úver s podmienkami: úverový rámec vo výške 2.400,00 eur, štandardná mesačná splátka 80,00 eur. V žiadosti je ďalej uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s CFH. Obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 30.04.2014 do 30.09.2018 adresovaného na meno žalovaného vyplýva, že žalobca žalovanej poskytol v predmetnom období úverový rámec vo výške 2.400,00 eur.
10. Z predžalobnej upomienky zo dňa 04.11.2015 vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že ak do 11.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci september 2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
11. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 05.12.2015 oznámil žalovanej, že jej dlh z kreditnej karty č. 0045683976 sa stal splatným v celom
rozsahu naraz s tým, že dlžná čiastka ku dňu oznámenia predstavuje sumu v celkovej výške 2.731,03 eur. Túto zásielku si žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
12. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2020 žalovaná uviedla: Je pravda, že mi bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400,00 eur, z ktorého som splatila sumu 1.270,00 eur. Spočiatku som splácala pravidelne, problémy však nastali v roku 2015, keď som prišla o prácu a bola som 6 mesiacov nezamestnaná a teda som tento úver nemohla splácať. Samozrejme mi stále nabiehali sankčné úroky. Podľa môjho názoru je toto úročenie neprimerane vysoké, preto som ochotná splatiť zostávajúcu čiastku, avšak s normálnym zákonným úročením a nie s takýmto vysokým, kedy tá výsledná dlžná suma je takmer 5.300,00 eur.
13. Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
15. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa ust. § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, ani ho platne zabezpečiť.
19. Podľa ust. § 101 OZ, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Žalovaná úver riadne nesplácala. Poslednú splátku uhradila dňa 21.08.2015. Ako vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 04.11.2018, žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci september 2015, pričom žalobca upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade do dňa 11.11.2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Pre neuhradenie tejto splátky bola dňa 05.12.2015 vyhlásená okamžitá splatnosť úveru. Keďže celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej 15.09.2015, od zročnosti tejto splátky je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 15.09.2018. Pri zosplatnení úveru začína plynúť trojročná premlčacia lehota nie od účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky,
pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastáva názor, že má ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v ust. § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Danou úpravou sa sleduje to, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Rovnaký právny názor bol vyjadrený aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/95/2018, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/276/2017, či Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/26/2017. Žaloba bola podaná až 28.11.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd uplatnenú pohľadávku nemohol žalobcovi priznať z dôvodu premlčania.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Keďže žalobca v tomto konaní úspešný nebol a žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rožňava písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený má právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.