Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-4-2018.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Subarea
37C/4/2018
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcov 1/ O.. O. B., rod. B., narodenej X.X.XXXX, bytom Z. XX, G. a 2/ O.. O. B., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, G., obidve zastúpené Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Grešova 7, Prešov, proti žalovanému CASSOFIN, a.s., so sídlom Letná 27, Košice, IČO: 00188867, zastúpenému JUDr. Jánom Geleneky, advokátom so sídlom B. Nemcovej 24, Košice, o vecnom bremene, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje zmier v tomto znení:
I. Zriaďuje sa právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele Y. číslo XXXX/X a parcele Y. číslo XXXX/X zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I v prospech vlastníkov stavby - garáž, súpisné číslo XXXX zapísanej na LV Č.. XXXXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu č. 15/2017 úradne overeného dňa 14.6.2017 pod číslom B.-XXX/XXXX nachádzajúceho sa v znaleckom posudku č. 15/2017 znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 29.6.2017.
II. Žalobcovia sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.170,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa vzájomnou žalobou zo dňa 02.03.2017 doplnenou podaním zo dňa 26.11.2018 okrem iného domáhajú, aby súd určil, právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN číslo XXXX/X a parcele CKN číslo XXXX/X zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I v prospech vlastníkov stavby - garáž, súpisné číslo XXXX zapísanej na LV Č.. XXXXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu č. XX/XXXX úradne overeného dňa 14.6.2017 pod číslom B.-XXX/XXXX nachádzajúceho sa v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 29.6.2017. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne, vrátane svojho právneho predchodcu ako vlastníci garáže po celé roky od jej postavenia dobromyseľne a v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti vykonávali právo prechodu k svojej stavbe. Dobromyseľnosť žalobkýň, vrátane ich právneho predchodcu v danom prípade je odôvodnená aj z hľadiska zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich, resp. ich právneho predchodcu požadovať. Nikdy neexistovali na strane žalobkýň ani ich právneho predchodcu akékoľvek pochybnosti o tom, že užívajú prístupovú cestu cez pozemok žalovaného bezprávne, alebo proti jeho vôli. (viď rozsudok NSSR 5Cdo 260/2008). Rovnaká miera dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti je u žalobkýň daná aj vo výkone práva stavby ako vecného práva v rozsahu strpenia pokojného užívania stavby jej garáže súp.č. XXXX na parcele CKN Č.. XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV Č.. XXXXX. Právo stavby ako pokojného užívania stavby a právo cesty sa v danom prípade vykonávalo dobromyseľne a nepretržite po dobu 45
rokov od udelenia súhlasu vlastníka pozemku v roku 1967 až do roku 2012, kedy žalovaný po prvýkrát namietal výkon práv u žalobkýň. Žalobkyne majú za to, že vydržali právo vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu (právo cesty) cez parcelu CKN Č.. XXXX/X, k.ú. Severné Mesto, LV č. XXX vo vlastníctve žalovaného a vecné bremeno v podobe práva strpenia pokojného užívania stavby ( právo stavby) - garáže so súp.č. XXXX na parcele CKN XXXX/X v prospech vlastníka zapísaného na LV Č.. XXXXX pre k.ú. Severné Mesto.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.7.2019 uviedol, že spor sa bude riešiť dohodou.
3. Strany konania na pojednávaní dňa 23.1.2020 uviedli, že súhlasia s tým, aby súd schválil zmier v nasledovnom znení: Zriaďuje sa právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po parcele CKN číslo XXXX/X a parcele CKN číslo XXXX/X zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I v prospech vlastníkov stavby - garáž, súpisné číslo XXXX zapísanej na LV Č.. XXXXX pre katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice - Sever, okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu č. 15/2017 úradne overeného dňa 14.6.2017 pod číslom B.- XXX/XXXX nachádzajúceho sa v znaleckom posudku č. 15/2017 znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 29.6.2017. Žalobcovia sa zaväzujú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2.170,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Strany konania nepožadujú náhradu trov konania.
4. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
5. Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
6. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
7. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok súd vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej.
8. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec sama je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 ods. O.s.p. (teraz § 8 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
9. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu, ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643), čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi stranami sporu a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
10. Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2020 uzavreli obe strany sporu tento súdny zmier, ktorého obsah nie je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi. Preto ho súd podľa ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 C.s.p. schválil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Ak povinná osoba nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).