Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/46/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného F. M.., so sídlom N. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti povinnému U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/X, XXX XX Z., o udelenie poverenia - zastavenie konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -21 zo dňa 27. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o zastavení exekúcie.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti uznesenia, t.j. vo výrokoch II. a III. o trovách exekučného konania odvolanie o d m i e t a.

III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom L.. C. X. pod spisovou značkou EX XXX/XXXX zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi L.. C. X. náhradu trov exekúcie vo výške 45,23 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia

III. Oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov exekučného konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, , , , , , , , , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , .

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 10.10.2007 návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. k XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX a vykonateľné dňa XX.XX.XXXX. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 08.03.2016 súd uznesením rozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného, a to z pôvodného oprávneného F. P. na nového oprávneného F. M.. Dňa 27.10.2017 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že vykonaným šetrením

zistil nemajetnosť povinného a zároveň predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR, súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci a je „predlženou rukou súdu“. Exekučný súd je toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd, a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie v tomto exekučnom konaní, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súd ako orgán verejnej moci predkladá. Z podnetu súdneho exekútora a z listinných dôkazov vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom nehnuteľností, nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom hodnotnej hnuteľnej veci. Nie je poberateľom žiadnej dávky. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci rozhodol súd p zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd súčasne v odôvodnení rozhodnutia poznamenal, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

5. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 45,23 Eur a 20% DPH, t.j. 7,54 Eur. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný, preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd ex offo prihliada na plynutie prekluzívnej lehoty exekučného titulu a uplynutím prekluzívnej lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným a v exekúcii nie je možné už na základe neho pokračovať. Uviedol, že v zmysle o sociálnom poistení v platnom znení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Rozhodnutie na podklade ktorého je vedené exekučné konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2007, teda v danom prípade lehota 10 rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho právoplatnosti vykonať uplynula dňa 08.01.2017, čím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Súd vzhľadom na uvedené mal exekúciu zastaviť podľa a exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pretože na základe neúčinného exekučného titulu nemožno vykonávať exekúciu. Mal za to, že súd pred rozhodovaním o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie bol povinný skúmať, či sú splnené všetky podmienky konania a či súdu nie sú známe zákonné dôvody na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktoré majú za následok zastavenie konania a až následne mal súd pristúpiť k rozhodovaniu o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že povinný dal svojim konaním oprávnenému dôvod na začatie exekúcie, a to neuhradením uloženej povinnosti a oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v dostatočnom predstihu pre uplynutím prekluzívnej lehoty, oprávnený nezavinil svojím konaním zastavenie exekúcie a preto na úhradu trov exekúcie je na mieste zaviazať povinného. Navrhol, aby súd vyhovel jeho odvolaniu.

7. Povinný sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že s právnym názorom oprávneného nesúhlasí a uznesenie o zastavení exekúcie považuje za zákonné a správne, a toto riadne odôvodnené v odôvodnení uznesenia. Naopak dôvody uvedené oprávneným v odvolaní nevychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, pretože oprávnený si buď nesprávne vyložil alebo pozabudol na ust. . Taktiež považoval za zákonné aj rozhodnutie vo výroku II. uznesenia o zastavení exekúcie, keď trovy exekúcie uložil zaplatiť oprávnenému. Z uvedeného dôvodu nepovažuje návrh oprávneného za opodstatnený a zákonný. Navrhol, aby súd odvolanie oprávneného v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodné.

8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného čo do výroku I. nie je dôvodné a odvolanie čo do výrokov II. a III. smeruje proti výrokom, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

14. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2012, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

15. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že súdom prvej inštancie nebolo rozhodnuté správne, nakoľko súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, ktorú mal skúmať súd pred rozhodovaním súdneho exekútora o návrhu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.

17. Odvolací súd uvádza, že po preskúmaní obsahu spisu mal za to, že v skutočnosti existuje dôvod na zastavenie exekúcie, teda oprávneným napadnuté uznesenie je vo výroku správne.

18. V predmetnom prípade bolo exekučným titulom rozhodnutie zo dňa 21.11.2006, právoplatné dňa 08.01.2007 a vykonateľné dňa 23.01.2007. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bolo exekučným titulom rozhodnutie F. poisťovne, a.s. ako právneho predchodcu oprávneného, oprávnený vo svojom rozhodnutí správne poukázal na znenie ust. v rozhodnom období v zmysle ktorého bolo možné vykonať exekúciu do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ako bolo už vyššie uvedené exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2007, z čoho vyplýva, že exekúciu bolo možné vykonať do 08.01.2017, t.j. do uplynutia prekluzívnej lehoty. Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 18.10.2007, teda v rámci plynutia prekluzívnej lehoty. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.10.2017 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Z uvedeného tak vyplýva, že návrh súdneho exekútora pre zastavenie exekúcie bol podaný už po uplynutí prekluzívnej lehoty na vymoženie

plnenia priznaného exekučným titulom. Z uvedeného tak vyplýva, že súd prvej inštancie mal ex offo prihliadať na zánik práva uplynutím prekluzívnej doby pred skúmaním majetnosti alebo nemajetnosti povinného. Na strane druhej odvolací súd však uvádza, že v prípade, ak by aj súd prvej inštancie skúmal procesné podmienky, teda, či v uvedenom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty a dospel by k záveru o jej uplynutí, rovnako by rozhodol o zastavení exekúcie. Z uvedeného tak vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania bolo vecne správne a v prípade, ak by aj odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, tento by rovnako rozhodol o jej zastavení. Zrušením a vrátením rozhodnutia, ktoré bolo vo výroku správne by tak spôsobilo len nehospodárne navyšovanie trov exekučného konania.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného voči výroku I. za dôvodné, nakoľko bolo vo výroku vecne správne a preto uznesenie v tomto rozsahu ako správne potvrdil v súlade s ustanovením .

20. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o trovách exekučného konania (výroky II. a III.) odvolací súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.11.2013 bola z ust. § 58 Exekučného poriadku vypustená možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov exekučného konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Z uvedeného teda vyplýva, že Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.11.2013 výslovne nepripúšťa možnosť podania odvolania voči výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie v poučení o opravnom prostriedku správne uviedol, že proti výroku II. predmetného uznesenia nie je odvolanie prípustné, avšak vo vzťahu k výroku III. uviedol nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania voči tomuto výroku, no napriek uvedenému odvolací súd dodáva, že toto nesprávne poučenie nemohlo založiť prípustnosť odvolania proti výroku III., ktorého neprípustnosť podania odvolania vyplýva priamo zo zákona.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle odvolanie oprávneného voči výrokom II. a III. odmietol.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).