Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/55/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v exekučnej veci oprávneného V. C., G.., so sídlom R. XXXX, XXX XX D. T. U., proti povinnej M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX U., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -14 zo dňa 15. marca 2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Exekúciu zastavuje.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , § o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je F. platobný rozkaz č. XZm XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Z cit. ust. § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na podklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Uvedené skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako navrhovateľ označený oprávnený a nie jeho právny predchodca spoločnosť U., a.s., ktorá medzičasom zanikla. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na konanie v ktorom bol vydaný exekučný titul, taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. K poukázaniu žalovaného na retroaktivitu v prípade zastavenia exekúcie uviedol, že, podľa jeho názoru sa v danom prípade nejdená o retroaktivitu, pretože ustanovenie Exekučného poriadku, stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od účinnosti , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho predchodcu) s povinným. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto oprávnený mal možnosť

podľa Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil. Súd preto exekúciu v súlade s týmto ustanovením zastavil.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil , , (ďalej len „“). Uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie nie je podľa jeho názoru konformné s . Poukázal na to, že v návrhu preukázal svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi povinnou a spoločnosťou U., a.s. a že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna a v čase základného súdneho konania neexistovala právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať tento právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v tomto exekučnom konaní neprichádza do úvahy. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a tiež uviedol, že dôkazy týkajúceho sa vlastného vzťahu s povinnou nevie exekučnému súdu predložiť z dôvodu, že spoločnosť U., a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným, a preto nemal ani povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom. Za daného stavu mal súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Zároveň nesúhlasil s právnym hodnotením exekučného súdu, ktorý ustáli, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na ust. a . Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v Exekučného poriadku., ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná. Z uvedených dôvodov sa domáha zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby prehodnotil právne závery prvoinštančného súdu a posúdil aj súladnosť protichodných ustanovení Exekučného poriadku s .

6. Vyjadrenia k podanému odvolaniu podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Oprávnený namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

10. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a

rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola..

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. a boli do Exekučného , pričom nadobudli účinnosť dňa 23.12.2015 a zaviedli povinnosť exekučných súdov ex offo prihliadať v exekučných konaniach v prípade vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami, že v prípade ak tieto súdy dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Z uvedeného vyplýva, že po 23.12.2015, t.j. po dátume nadobudnutia účinnosti zmien zavedených , mal povinnosť uvedené skutočnosti preukázať v lehote 30 dní od účinnosti zákona aj povinný vo vzťahu k predmetnému exekučnému konaniu, ktoré síce začalo pred 23.12.2015, avšak v zmysle Exekučného poriadku sa táto povinnosť vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred týmto dátumom.

14. Exekučný poriadok v intertemporálnom ust. § 243f ods. 4 upravil vyvrátiteľnú domnienku podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno (t.j. povinnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným) mal oprávnený, a to aj v prípade, ak ide o oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo vyplýva z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

15. Z obsahu spisu aj odvolaciemu súdu vyplývajú rovnaké závery, ako súdu prvej inštancie, t.j., že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného spoločnosti U., a. s. priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, preto oprávnenému, ktorý preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a to bez ohľadu na to, či by povinná podpísala zmenku ako fyzická osoba podnikateľ alebo spotrebiteľ. Oprávnený povinnosť upravenú Exekučným poriadkom splnil v zákonnej lehote, a to doručením Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.01.2016, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016, avšak rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že v tomto podaní oprávnený neuviedol žiadne relevantné a konkrétne skutočnosti, ktoré by sa týkali preukázania vlastného vzťahu s povinnou.

16. Z pripojeného spisu vyplýva, že spoločnosť K., s.r.o. podala dňa 19.05.1999 návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý odôvodnila len existenciou samotnej zmenky, ktorá bola

zo strany povinnej vystavená dňa 08.01.1997 bez bližšieho uvedenia a opísania skutočností, na základe akých bola uvedená zmenka vystavená, teda či medzi povinnou a spoločnosťou K., s.r.o. existoval nejaký právny vzťah. Povinná bola v tomto pôvodnom konaní identifikovaná výlučne údajmi ako fyzická osoba nepodnikateľ.

17. K námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na to, že vec bola prejednávaná ako obchodnoprávna na Krajskom súde v Prešove v pôvodnom konaní, odvolací súd uvádza, že exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz bol vydaný Krajským súdom v Prešove a jeho vecná príslušnosť bola v tom čase daná ust. , bod 3 v znení účinnom do 31.12.2001 (ďalej len „“). V zmysle tohto ustanovenia rozhodovali krajské súdy ako súdy prvého stupňa spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vrátane sporov z vydaných zmenkových platobných rozkazov, a to bez zreteľa na to, že nešlo o obchodné veci upravené v alebo b) . Z uvedeného je tak zrejmé, že vecná príslušnosť krajských súdov v zmenkových veciach vyplývala priamo zo zákona, pričom návrhy v zmenkových konaniach boli zapisované do súdneho registra prvostupňových zmenkových vecí „Zm“ a nie do súdneho registra prvostupňových obchodných vecí, ktoré boli zapisované do registra „Cb“. Príslušnosť krajského súdu na konania v prvom stupni z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek podľa právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu, tak bola daná bez ohľadu na povahu subjektov tohto vzťahu a bez ohľadu na povahu samotného právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú.

18. Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej sa retroaktivity odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože ust. Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinnou. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

19. Na základe vyššie uvedeného tak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený v prejednávanej veci neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou U.., ktorý bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinnou a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, a teda že nie je dôvod na aplikáciu ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené bolo správne konštatované v napadnutom uznesení, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa k povinnej, a preto nemohol vytvoriť záver o tom, či v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Keďže Exekučný poriadok pre takýto prípad v § 243f ods. 4 upravuje domnienku, podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, okresný súd správne rozhodol, keď exekúciu podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zastavil.

20. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie vlastného vzťahu oprávneného s povinnou nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).