Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5Co-147-2019.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu J. H., K. X, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Cyrila a Metoda 3, IČO: 42 105 307, proti žalovanému V. Y., N. XXX, zastúpenému JUDr. Jánom Jaššom LL.M., advokátom, Košice, Hrnčiarska 29, IČO: 42 248 281, o zaplatenie 7 800 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7C/1106/2015-98 z 30.5.2018 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 7 800 € a 5,05 % úrok z omeškania ročne z uvedenej sumy od 18.8.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho žalobca sa žalobou, doručenou mu 30.9.2015, domáhal, čím ju skutkovo odôvodnil, vymenoval listinné dôkazy, ktoré na preukázanie tvrdených skutočností mu predložil, aké navrhol vykonať dokazovanie, čím žalovaný odôvodnil svoj v zák. stanovenej lehote podaný odpor zo 17.12.2015 proti platobnému rozkazu 7C/1106/2015-24 z 26.11.2015, čo žalobca v písomnom vyjadrení z 15.3.2016 k odporu uviedol (čo žiadal), že vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav, konkrétne, čo zistil z písomnej kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej 7.2.2015 žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, z potvrdenia Tatra banky a. s. o vklade hotovosti zo 7.2.2015, z potvrdenia o zaistení veci z 10.7.2015, z Upovedomenia ČVS:ORPZ-MI-OKP4-1037-007/2015 z 26.7.2015 Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len OR PZ) v Michalovciach, odboru kriminálnej polície, z Uznesenia OR PZ Prievidza, odboru kriminálnej polície zo 16.11.2015 ČVS: ORP-549/2-VYS-PD-2015 (poznamenal, že z výpovede žalobcu bolo zistené, že voči cit. uzneseniu sťažnosť nepodal), z písomnej kúpnej zmluvy z 30.12.2014 medzi žalovaným a H. Z., z vyjadrenia žalovaného na predbežnom prejednaní sporu 12.12.2016 a z výpovede žalobcu k okolnostiam kúpy motorového vozidla (ďalej len vozidlo) zn. BMW X5. Ďalej, citujúc znenie čl.20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR),§ 123,§ 39,§ 451 ods.2,§ 457,§ 517 ods.1 prvá veta, ods.2 O. z. a § 3 Nar.vl.č.87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného od 1.2.2013, uviedol: Vykonaným dokazovaním mal potvrdením OR PZ v Michalovciach, odboru kriminálnej polície z 10.7.2015 o zaistení vozidla zn. BMW X5 a uznesením OR PZ Prievidza, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-549/2-VYS-PD-2015 zo 16.11.2015 o vrátení vozidla zn. BMW X5 R. P. preukázané, že žalovaný v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy so žalobcom, teda 7.2.2015, nebol vlastníkom vozidla zn. BMW X5. Potvrdením Tatra banky a. s. zo 7.2.2015 mal preukázané, že žalobca uhradil žalovanému vkladom na jeho účet kúpnu cenu 7 800 €
za predmetné vozidlo. Nakoľko žalovaný v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy so žalobcom nebol vlastníkom vozidla zn. BMW X5, kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zák. podľa § 39 O. z., nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má on sám (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Pokiaľ žalovaný namietal, že bol dobromyseľným nadobúdateľom vozidla zn. BMW X5, v dôsledku čoho nadobudol vlastníctvo k predmetnému vozidlu, podľa ustálenej judikatúry nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práva ako má sám. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 144/2010 z 30.3.2011, uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS 50/2010 z 10.2.2010). Naviac mal dôvodnú pochybnosť o dobromyseľnosti žalovaného ako nadobúdateľa vozidla, keďže vozidlo kúpil 30.12.2014 za kúpnu cenu 8 500 € a obratom ho 7.2.2015 predal ďalej žalobcovi za kúpnu cenu 7 800 €. Uvedené skôr vzbudzuje podozrenie, že žalovaný mal vedomosť o histórii vozidla. Keďže kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 O. z., podľa cit. § 457 O. z. uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 7 800 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej kúpnej ceny, keďže tak dobrovoľne doposiaľ neučinil. Zaviazal žalovaného, ktorý sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na jeho vydanie, stanovenej žalobcom do 17.8.2015 v predžalobnej výzve z 3.8.2015, ktorej doručenie mu medzi stranami sporné nebolo (predžalobná výzva z 3.8.2015, súhlasné skutkové tvrdenia strán sporu), zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania 5,05 % ročne zo žalovanej istiny 7 800 € od 18.8.2015 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda k 18.8.2015, bola 0,05 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP (ich znenie citoval) priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozsudku podal žalovaný včas O d v o l a n i e a uviedol: 1. 30.12.2014 uzavrel s H.. Z., nar.13.7.1989, Školská 75, 92522 Veľké Úľany, SR kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné vozidlo BMW X5, rok výroby 2002, VIN: M. (ďalej len vozidlo; poznámka žalovaného) za kúpnu cenu 8 500 €. Uvedené vozidlo bolo príslušným dopravným inšpektorátom na neho prehlásené. 7.2.2015 uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo vozidlo za kúpnu cenu 7 800 €. Vozidlo bolo príslušným dopravným inšpektorátom na žalobcu prehlásené. 10.7.2015 bolo vozidlo žalobcovi zaistené ORPZ Michalovce, nakoľko sa jednalo o vozidlo, ktoré bolo preverované v súvislosti s podozrením zo spáchania tr. činu podvodu, ktorého sa dopustil podozrivý Y. H. z Prievidze voči R. P. ako poškodenej, ktorá bola vedená ako vlastníčka vozidla. Vozidlo bolo príslušným ORPZ R.. P. vrátené. „Z“ zmysle ods. l, písm. f) § 365 zák.č.160/15 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov mal zato že: súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko: a) v podanom odpore žiadal, aby bol pripojený vyšetrovací spis príslušného OR PZ Prievidza, kde bolo vedené konanie pre podozrenie spáchania tr. činu podvodu v súvislosti s menovaným vozidlom. Samotný vyšetrovací spis príslušného OR PZ Prievidza ani potvrdenie OR PZ v Michalovciach, odboru kriminálnej polície z 10.7.2015 o zaistení vozidla a následné vrátenie vozidla R.. P. nemôžu byť podkladom na záver súdu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy „zo“ žalobcom 7.2.2015 nemohol byť vlastníkom vozidla (citoval znenie § 132 zák.č.40/64 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov). Potvrdenie OR PZ v Michalovciach ani uznesenie OR PZ Prievidza (a ich konštatované závery o vlastníctve vozidla) nemôžu byť dôkazom a podkladom (o vlastníctve vozidla) pred súdom, pretože jediným dôkazom a podkladom o vlastníctve vozidla je kúpna zmluva. Tá bola medzi žalobcom a ním riadne uzavretá. V zmysle príslušných ust. O. z. a platnej judikatúry (stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia NS CR sp. zn. Cpjn 201/2005) platnosť právneho úkonu treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo. Vysporiadanie sa „zo“ starorímskou zásadou (každý môže na druhého „preniesť“ iba toľko práva koľko má) je rôzne. Podľa jeho právneho názoru táto zásada nemá prednosť pred ochranou dobromyseľnosti, nakoľko bol pri nadobúdaní vozidla od H.. Z. a následne pri predaji vozidla žalobcovi dobromyseľný „zo“ zreteľom na všetky okolnosti. b) záver súdu o jeho dôvodnej pochybnosti o jeho dobromyseľnosti ako nadobúdateľa vozidla (keďže ho 30.4.2014 za 8 500 € kúpil a 7.2.2015 za 7 800 € predal žalobcovi) je v rozpore so základným ust. Ústavy SR, kde je v čl.20 vyjadrené právo každého občana (jeho znenie citoval). Vozidlo kúpil a po čase ho predal. Neexistuje zákonné obmedzenie (ani časové, ani cenové - čo je záverom súdu) dobromyseľného vlastníka vec predať komukoľvek kto prejaví záujem. Nemal v čase keď vozidlo kupoval ani v čase keď vozidlo predával „žalovanému“ akúkoľvek vedomosť o tom, že vozidlo je predmetom vyšetrovania príslušného OR PZ
Prievidza, kde bolo vedené konanie pre podozrenie spáchania tr. činu podvodu v súvislosti s vozidlom. Opakoval, že vozidlo bolo v každom prípade bez problémov prehlásené na nového vlastníka (neho aj žalobcu) príslušným dopravným inšpektorátom. c) záver súdu o vzbudení podozrenia, že mal vedomosť o histórii vozidla nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nelogickým až zavádzajúcim zhodnotením dôkazov voči nemu zo strany súdu a neproporcionálnym oslabením jeho postavenia bez dôvodných dôkazov, ktoré by to nad všetky pochybnosti preukazovali, že tak konal. Na základe uvedeného navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (reprodukujúc časť jeho obsahu - bod I. vyjadrenia) uviedol: II. S tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní z 10.12.2018 nesúhlasí, tieto považuje za účelové, tendenčné a k týmto podáva toto svoje v y j a d r e n i e: V prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že celé odvolanie podané žalovaným je len zmesou účelových konštrukcií, bez relevantného právneho základu, ktoré sa vôbec nezakladajú na reálne zistenom skutkovom stave. Súd vykonal absolútne rozsiahle dokazovanie, ktoré zodpovedalo všetky podstatné otázky nastolené v rámci daného konania. Súd sa náležite vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami nastolenými „účastníkmi“ počas konania a zároveň vydal rozsudok, kde v jeho odôvodnení sa vyčerpávajúco vyjadril ku každému bodu účelovej obrany žalovaného. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že najpodstatnejšie pre súdne konanie sú tie skutočnosti, že, ako predávajúci uzavrel 7.2.2015 s ním kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo vozidlo BMW X5 za kúpnu cenu 7 800 €, ktoré bolo príslušným dopravným inšpektorátom prehlásené na nového vlastníka. K týmto jeho tvrdeniam uvádzal, že pre právne posúdenie danej veci sú tieto jeho tvrdenia absolútne právne irelevantné, nakoľko v priebehu súdneho konania bolo jednoznačne preukázané a to dokladmi, ktoré do súdneho spisu predložil, že vozidlo bolo spreneverené Y. H. z Prievidze, ktorý bol stíhaný a odsúdený za prečin sprenevery podľa § 213 ods.1,ods.2 písm. a/ Tr. zák., kde zároveň bolo rozhodnuté o vrátení predmetného vozidla BMW X5 jeho vlastníkovi. Jedná sa o totožné vozidlo, ktoré zakúpil od žalovaného 7.2.2015 za kúpnu cenu 7 800 €, ktoré vozidlo bolo zároveň mu zaistené OR PZ v Michalovciach, ktorá skutočnosť bola taktiež jednoznačne preukázaná dokladmi, ktoré predložili do súdneho spisu. Nakoľko vozidlo bolo odcudzené nie je možné, aby žalovaný platne previedol na neho vlastníctvo k predmetnému vozidlu. Žalovaný, hoc bol dobromyseľný nadobúdateľ vlastníctva k vozidlu, nikdy nemohol nadobudnúť platne dané vlastníctvo, nakoľko už zakúpil vozidlo od nevlastníka. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k „planému“ prevodu vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Podstatné v danom súdnom konaní tak, ako to uviedol aj súd, je tá skutočnosť, či v čase prevodu vlastníckeho práva predávajúci bol alebo nebol vlastníckom prevádzanej veci. Keďže žalovaný nikdy nebol vlastníkom vozidla BMW X5, nemohol toto vlastníctvo previesť na neho aj v zmysle základnej zásady práva, podľa ktorej nik nemôže na iného previesť viac práv ako sám má v čase prevodu vlastníctva, ak sám nebol vlastníkom a z nepráva nemôže vzniknúť právo. Prevod vlastníctva od nevlastníka sa považuje za plnenie objektívne nemožné. Čo sa týka tvrdení žalovaného, uvedených pod bodom b/ a c/ podaného odvolania, tak tieto sú právne irelevantné a absolútne nepodstatné pre rozhodnutie vo veci. Nemôže niesť vyššie riziko ako žalovaný, nakoľko aj tento bol nadobúdateľom v dobrej viere a v čase, keď kupoval vozidlo BMW X5 od žalovaného, bol de facto v rovnakom postavení ako žalovaný. V zmysle súdnej praxe súdov SR z neplatného právneho úkonu nie je žiadny následok, t.j. žiadne práva a povinnosti sa nemôžu prevádzať a nadobúdať v zmysle absolútne neplatného právneho úkonu. Tak ako je uvedené, považoval tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní za tvrdenia absolútne účelové a právne irelevantné pre rozhodnutie vo veci. III. Bol toho názoru, že súd dostatočne a úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, dospel na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania k správnym skutkovým zisteniam. Návrh rozhodnutia súdu (petit). IV. Vzhľadom na uvedené navrhol, po zvážení celého prípadu, podľa § 387 ods.1 CSP, za použitia § 392 CSP r o z s u d k o m p o t v r d i ť rozsudok súdu a zaviazať žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, na čom nič nemení ani odvolanie. 8. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 10. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. 11. Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, t. j. použil správny predpis a správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. 12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že žalovaný v odvolaní iba opakuje skutočnosti uvádzané už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne vysporiadal a k jeho dôvodom, aj so zreteľom na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, odvolací súd nepovažuje za potrebné, ani účelné niečo dodávať. 13. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.