Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-20-2016.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina proti žalovanému: I. o zaplatenie 1.042,48 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi kapitalizovaný zmluvný úrok v sume 47,94 EUR, ako aj dohodnutý úrok v sadzbe 17,9 % ročne zo sumy 993,98 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.9.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 993,98 EUR z titulu nesplatenej istiny, sumy 47,94 EUR z titulu zmluvného úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumy 0,56 EUR z titulu úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z úveru vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 21.7.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených zmluvných úrokov 47,94 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval aj náhradu trov konania. 2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 7.4.2015 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako s dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 EUR., ktorý sa žalovaný zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach najneskôr do 16.3.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru však žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, z toho dôvodu žaloba listom zo dňa 20.7.2015 určil predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho na splatenie poskytnutého úveru v lehote do 30.7.2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 1.102,48 EUR a pozostávala z istiny vo výške 993,98 EUR, úroku vo výške 47,94 EUR do predčasného splatenia, úrokov z omeškania v sume 0,56 EUR, poplatkov za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru v sume 60 EUR. 3. Žaloba s procesným poučením bola žalovanému doručená dňa 25.1.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Okresný súd Košice I v spore rozhodol rozsudkom sp.zn.č. 38C/20/2016 dňa 15.3.2017 tak, že zaviazal žalovaného k úhrade sumy 993,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 31.7.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 5. Krajský súd v Košiciach uznesením pod sp. zn. 1Co/247/2017 zo dňa 12.6.2018 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 47,94 EUR a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/353/2018 zo dňa 31.7.2019 doplnil výrok uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.6.2018 sp. zn. 1Co/247/2017 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia úroku vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 993,98 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko dôvody, pre ktoré odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej zamietavej časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 47,94 EUR, sa vzťahujú aj na túto označenú časť odvolaním napadnutého rozsudku. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.1.2020, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané, žalobca dňa 12.12.2019, z neúčasti sa ospravedlnil dňa 17.12.2019 s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, žalovaný dňa 20.1.2020. 8. Vzhľadom na uvedené, súd pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.
Zistený s k u t k o v ý stav : 9. Dňa 7.4.2015 strany sporu uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úver a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru bola 1.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,22 EUR vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca, s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 16.3.2020. Ročná úroková sadzba bola 17,9 %, RPMN bola 21,5 % a priemerná hodnota RPMN bola 34,42 %. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru v sume 30 EUR. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 15.4.2015. V Zmluve bol dohodnutý poplatok za vklad na úverový účet v hotovosti v sume 2,50 EUR, poplatok za predčasné splatenie úveru alebo jeho časti vo výške 1 %, 0,5 %, 0 % z predčasne splatenej čiastky úveru, poplatok za vypracovanie dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť v sume 40 EUR, poplatok za upomienku za neuhradenie splátky v sume 15 EUR, poplatok za výzvu na splatenie úveru v sume 30 EUR, poplatok za potvrdenia a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť v sume 25 EUR a poplatok za potvrdenia o zostatku úveru s budúcim dátumom vydané bankou na klientovu žiadosť v sume 50 EUR. V Zmluve bola tiež dohodnutá zmluvná pokuta v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy klientom v sume 200 EUR za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Súčasťou zmluvy bol Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. 10. Ako vyplýva z prehľadu splátok predloženého žalobcom , žalovaný svoj zmluvný záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas. 11. Dňa 20.7.2015 žalobca listom oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru a súčasne ho vyzval k zaplateniu celého dlhu v sume 1.101,98 EUR. 12. Ako je zrejmé z výpisu úverového účtu žalovaného, dlh žalovaného predstavuje istinu vo výške 993,98 EUR a kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške 47,94 EUR.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 13. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa § 1a ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 22. Podľa § 1a ods. 4 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
P r á v n e vyhodnotenie : 23. Predmetom tohto sporu (po rozhodnutí odvolacieho súdu sp.zn.1Co/247/2017 zo dňa 12.6.2018 v spojení s dopĺňacím uznesením sp. zn. 1Co/353/2018 zo dňa 31.7.2019) je nárok žalobu na zaplatenie kapitalizovaného zmluvného úroku v sume 47,94 EUR a nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 993,98 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia. 24. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z. z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. 25. Pod obvyklou odplatou v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami sporu 7.4.2015) sa rozumela úroková miera, za akú bolo možné získať úver v čase uzavretia zmluvy, v danom mieste a za porovnateľných podmienok. Účinnosťou od 1.6.2014 je na základe odkazu v novelizovanom ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty už konkrétne ustanovená právnym predpisom. 26. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, nakoľko je preukázané, že strany sporu dňa 7.4.2015 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, v ktorej si dohodli úrok z úveru vo výške 17,9 % ročne z neuhradenej časti úveru. Aj napriek tomu, že v čase poskytnutia úveru, v apríli 2015 sa úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov pohybovali vo výške 12,31 %, tak súd konštatuje, že zmluvne dohodnutý úrok neprevyšuje priemernú úrokovú sadzbu ani o polovicu, t.j. dohodnutý úrok neprevyšuje ju v „podstatnej“ miere v zmysle súdnej praxe, a súčasne dohodnutý úrok neodporuje ani § 1a ods. 1 a ods.4 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 27. Na základe toho súd dospel k záveru, že nárok žalobcu o zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z úveru v kapitalizovanej výške 47,94 EUR, ktorý vznikol do dátumu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, do 20.7.2015, ako aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 17,9 % ročne
z nezaplatenej istiny 993,98 EUR od 21.7.2015 do zaplatenia je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Zo súdnej praxe :
28. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011, neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. 29. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn.č. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.7.2019 odkazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že cit.:„v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
T r o v y konania :
34. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Ak súd úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada (rozsudok KS Trnava č. k. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016, uznesenie NS SR č. k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008). 37. Vzhľadom na uvedené súd prihliadal na úspech v časti istiny, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 38. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).