Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5S-88-2018.pdf
PDF · 178.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu SKRM, s.r.o., so sídlom Ruská Nová Ves 261, Ruská Nová Ves, IČO: 46 264 183, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Annou Angelovičovou, so sídlom Slánska 20A, Prešov, IČO: 42420083, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101503996/2018 zo dňa 3. augusta 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 17. apríla 2018 číslo: 100758203/2018, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 3. augusta 2018, číslo: 101503996/2018 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 17. apríla 2018, číslo: 100758203/2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, jún 2014 až november 2014, január 2015 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 10024972/2017 zo dňa 13.02.2017. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa žalobcom uplatneného odpočítania dane z dôvodu, že žalobca si v kontrolovanom období jún 2014 uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 za pilčícke a pomocné práce od dodávateľa RM MART s.r.o.
2. Správca dane zistil, že daňový subjekt RM MART s.r.o. existoval pod týmto obchodným menom od 9.4.2014, pričom od uvedeného dňa bol prokuristom spoločnosti p. H.. Konateľom spoločnosti bol od februára 2014 občan Maďarskej republiky p. N. P.. Spoločnosť bola zrušená dňa 18.3.2015 a zanikla dňa 9.4.2015. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť inavia, s.r.o., Hronská 85, Banská Bystrica. Zamestnanci správcu dane sa v súvislosti s preverovaním v inom daňovom konaní dostavili dňa 8.2.2017 na adresu trvalého pobytu bývalého prokuristu spoločnosti RM MART, s.r.o., p. P., Lanorecká XX, O., ktorý na uvedenej adrese sa dlhodobo (XX rokov) nezdržiava.
3. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov výzvou č. 1016767730/2017 zo dňa 2.8.2017, v zmysle ktorej sa mal vyjadriť k obchodom so spoločnosťou RM MART, s.r.o.. Žalobca vo vyjadrení zo dňa
9.8.2017 uviedol, že sporadicky vstupuje do obchodov formou "sprostredkovania" s cieľom dosiahnutia ziskov aj mimo hlavnej činnosti spoločnosti. K obchodu týkajúceho sa zabezpečenia dodávky pilčíckych, manipulačných, čistiacich a pomocných prác pri odstraňovaní kalamity v jednotlivých úsekoch lesa vo Vysokých Tatrách pre odberateľa HOLZ-PRODUKT, s.r.o., išlo o subdodávku prác 5 pilčíkov daňového subjektu RM MART, s.r.o., pričom dodávky prebiehali tak, že konkrétny úsek lesa bol vopred konateľovi žalobcu oboznámený p. xyz s vyznačením na kópii máp. Samotný úsek lesa bol na mieste samom označený osobne p. xyz farebnou značkou a takto označený úsek lesa bol konateľom žalobcu za prítomnosti p. P. ukázaný aj pilčíkom. Ako dôkaz predložil žalobca fotky z polomu dreva pred čistením, počas čistenia (na fotke sa nachádza aj osoba vykonávajúca pilčícku činnosť), po čistení ako aj kópie máp úsekov, na ktorých boli vykonávané pilčícke práce, pričom obdobné mapy lesných úsekov používali pri identifikácií lesných úsekov, na ktorých sa vykonávali práce odstraňovania kalamity. Na začiatku pilčíckych prác sa p. C. osobne stretol s pilčíkmi a p. P. na mieste výkonu prác, pričom všetci pilčíci mali zodpovedajúcu výstroj, vybavenie a oblečenie vrátane ochranných pomôcok, boli vo veku od 25 do 35 rokov s pilčickými preukazmi a podľa spôsobu práce mal konateľ žalobcu za to, že ide o skúsených pilčíkov s adekvátnou zručnosťou. Ich mená a adresy nevedel uviesť, pričom podľa jeho názoru je bežnou praxou nevyžadovať tieto informácie od osôb inej spoločnosti. Úseky osobne po vykonaní prác preberal p. xyz a prípadne nedostatky sa odstraňovali. Až po prevzatí úseku konateľ žalobcu v mene spoločnosti fakturoval pilčícke práce odberateľovi HOLZ-PRODUKT, s.r.o.. Pilčíci pri práci využívali motorové píly, malé lesné motorové lanovky s oceľovými lanami na približovanie drevnej hmoty, sekery, kliny, pričom tieto zariadenia si nosili pilčíci svoje. Dochádzky na pracovisko žalobca za pilčíkov nevyhotovoval, pretože nešlo o jeho zamestnancov.
4. Z čestného prehlásenia R. P. zo dňa 10.8.2017 predloženého žalobcom vyplýva, že daňový subjekt RM MART s.r.o. riadne dodal práce pre žalobcu. V inom daňovom konaní voči inému daňovému subjektu sa dňa 6.10.2017 uskutočnilo pojednávanie so svedkom R. P., pričom zo zápisnice z uvedeného pojednávania vyplýva, že spoločnosť RM MART, s.r.o. nemala žiadnych pilčíkov, preto mu známy P. F. dal kontakt na pilčíka p. C., s ktorým sa osobne stretol a ten zohnal ďalších ľudí, pričom minimálne traja boli z rodiny C.. Uviedol, že pri uzatváraní obchodu konal s konateľom žalobcu. Uviedol, že všetky dokumenty doručí prostredníctvom pošty. Dňa 12.10.2017 zaslal p. P. správcovi dane kópie dohôd o pracovnej činnosti uzatvorené medzi zamestnávateľom RM MART, s.r.o. a P. C., W. C., Q. C., F. C., X. F., N. C. a dňa 17.10.2019 boli správcovi dane doručené kópie dohôd o pracovnej činnosti D. T., X. N., S. N., D. O. a B. C.. Sociálna poisťovňa na dožiadanie správcu dane dňa 20.10.2017 oznámila, že spoločnosť RM MART, s.r.o. nikdy nebola vedená v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného.
5. Z nahliadnutia do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly spoločnosti SVIDMEX, s.r.o. mal správca dane za preukázané, že dňa 30.5.2018 sa s p. P., prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o. konalo ústne pojednávanie, v ktorom p. P. uviedol, že hlavnou ekonomickou činnosťou spoločnosti bola stavebná a sprostredkovateľská činnosť, účtovníctvo viedla externá spoločnosť a účtovné doklady sa nachádzajú v nástupníckej spoločnosti. Doklad o odovzdaní účtovníctva nemal.
6. Z odpovede maďarských daňových a colných orgánov č. 1565368/2015 zo dňa 19.10.2015 doručenej na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy je zrejmé, že vyťažením osoby p. N. P. bolo zistené, že tento má vedomosť, že je konateľom spoločnosť RM MART, s.r.o., avšak nemá žiadne informácie týkajúce sa jej ekonomickej činnosti, nedisponuje dokladmi a v mene spoločnosti nepodpisoval žiadne dokumenty ani nepoveril žiadnu osobu, aby v jej mene konala. Správca dane z úradného záznamu Daňového úradu Košice č. 102413227/2017 zo dňa 20.11.2017 mal za preukázané, že na adrese Hronská 85, Banská Bystrica, na ktorej sídli právny nástupca spoločnosti RM MART, s.r.o. a to spoločnosť inavia, s.r.o., sa nachádza rodinný dom, ktorého majitelia nemajú vedomosť o žiadnom sídle spoločnosti. Zo správy maďarskej daňovej správy zo dňa 6.10.2017, zaslanej na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, je zrejmé, že konateľ spoločnosti RM MART, s.r.o. nevedel nič o tejto spoločnosti ani o jej aktivitách. Uviedol, že v roku 2014 k nemu prišli neznámi muži, ktorí mu ponúkli 50000,- forintov za podpísanie niekoľkých dokumentov, čo aj urobil.
7. Na základe zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr č. č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 vyhotovených RM MART, s.r.o., pretože došlo k porušeniu ustanovení § § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") v nadväznosti na § 51.
8. Správca dane dňa 23.01.2018 na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami pri výkone daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia, žalobca sa k zisteným skutočnostiam vyjadril podaním zo dňa 26.01.2018. Na základe kontrolných zistení správca dane zotrval na závere, podľa ktorého obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole za zdaňovacie obdobia marec, jún až november 2014 a január 2015 neboli dodané daňovým subjektom RM MART, s.r.o. uvedeným na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. Zo strany žalobcu neboli správcovi dane predložené vecné dôkazy a argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a ktoré by jednoznačne a preukázateľne vyvrátili, že išlo iba o tvrdenie o týchto udalostiach uvedených bez existencie reálneho plnenia. Protokol z výsledku daňovej kontroly č. 100322876/2018 zo dňa 08.02.2018 doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. K výsledkom daňovej kontroly sa žalobca vyjadril elektronickým podaním zo dňa 19.02.2018 a jeho námietky a pripomienky boli prerokované pri ústnom pojednávaní dňa 11.04.2018.
9. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100758203/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.200 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane odôvodnil rozhodnutie tým, že k dodaniu služieb tak, ako ich žalobca deklaroval vo svojich faktúrach dodávateľom RM MART, s.r.o. nedošlo a žalobca nepreukázal opak. Z kontrolných výkazov dodávateľa RM MART, s.r.o. vyplýva, že tento faktúry vyhotovené pre žalobcu v kontrolných výkazoch kontrolovaných zdaňovacích období uviedol. Riadne priznanie, zaevidovanie preverovaných faktúr v evidencii DPH, ich zaúčtovanie, nebolo možné preveriť u dodávateľa bez predložených účtovných dokladov. Uvedenie predmetných faktúr v kontrolných výkazoch, aj prípadné vykázanie konkrétnych faktúr v daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty nemenia na skutočnosti, že žalobca hodnoverne nepreukázal, že mu boli služby uvedené na preverovaných faktúrach dodané dodávateľom RM MART, s.r.o. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by obsahovali skutočnosti uvádzané v daňových dokladoch a preto zo všetkých získaných dôkazov správca dane dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb od spoločnosti RM MART, s.r.o.
10. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
11. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.08.2018 číslo: 101503996/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.04.2018 číslo: 100758203/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel v sume 1.200 eur žalobcovi.
12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, popísal stručný priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a citoval najmä ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3 § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 44 ods. 1 Daňového poriadku, § 19 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane objektívne zistil skutkový stav a prijatý záver dostatočne odôvodnil, stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca nedostatočne preukázal dodanie zdaniteľného obchodu daňovým subjektom RM MART, s.r.o., preto odpočítaním dane v celkovej sume 3615,30 eura na základe faktúr č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
13. Žalovaný dospel k záveru, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Žalovaný konštatoval, že správca dane oprávnene neakceptoval ako dôkaz prokuristom H. predložené kópie dohôd o pracovnej činnosti s jedenástimi osobami, pretože neobsahovali dostatočné identifikačné údaje a žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali deklarovaný zdaniteľný obchod nepredložil. Žalovaný za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu, že správca dane nelogicky a bez zrejmých dôkazov vyhodnotil, že daňový
subjekt RM MART, s.r.o. nedodal služby napriek tomu, že prokurista H. P. dodávky potvrdil, že osobne pozná konateľa žalobcu, že organizačne práce zabezpečoval a niektoré aj sám vykonal, že práce vykonali presne identifikované osoby, vyhotovenie faktúr a vysporiadanie dane z pridanej hodnoty. Podľa žalovaného tvrdenia prokuristu H. P. je možné spochybniť v tom, že pri porovnaní jeho aktivít fyzicky nie je možné, aby súčasne bol pri realizácii viacerých zdaniteľných obchodov, akýkoľvek osobný vzťah s obchodným partnerom je pre posúdenie opodstatnenosti odpočítania dane právne irelevantný.
14. K námietke žalobcu, že správca dane v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH neuznal odpočítanie dane i napriek tomu, že vznikla daňová povinnosť v deň dodania služby dodávateľom RM MART, s.r.o., že dodávateľ túto daň riadne priznal, zaevidoval a zaúčtoval, žalovaný zdôraznil, že je potrebné poukázať na samostatnú existenciu daňového subjektu RM MART, s.r.o., ktorý v dôsledku zlúčenia dňa 09.04.2015 zanikol a právnym nástupcom sa stal daňový subjekt inavia s.r.o., ktorý správcovi dane nepredložil žiadne účtovné ani daňové doklady, pretože výzva na predloženie dokladov sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Zároveň konateľ spoločnosti RM MART, s.r.o., občan Maďarskej republiky priznal, že bol za konateľa tejto spoločnosti účelovo dosadený za finančnú odmenu a prokuristu H. P. nepozná, nemal informácie týkajúce sa ekonomickej činnosti, nedisponoval informáciami o jej obchodných partneroch, nedisponoval žiadnymi dokladmi, nepodpisoval žiadne zmluvy ani faktúry a nemal žiadne informácie o vedení účtovníctva a o tom, kto je oprávnený disponovať bankovými účtami.
15. Žalovaný konštatoval, že správca dane oprávnene spochybnil uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako to bolo deklarované a námietku žalobcu o prenesení dôkaznej povinnosti z dodávateľa považuje za neopodstatnenú. Predloženie príslušných dokladov je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, musia však odrážať reálne plnenia.
16. Žalovaný súhlasil s názorom, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že určitý dodávatelia nebudú viesť riadnu evidenciu o zdaniteľnom obchode a za týmto účelom zabezpečovať nadštandardné dôkazy, musia však mať vedomosť o tom, či daňový subjekt, s ktorým uzatvárajú obchod je plne funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť.
17. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na výpis z Obchodného registra, v zmysle ktorého je konateľom spoločnosti občan Maďarskej republiky N. P., čo podľa názoru žalovaného oprávnene vzbudzuje pochybnosť, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho možno v rozumnej miere požadovať, aby sa uistil, že zdaniteľný obchod nebude viesť k podozreniu jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04).
18. V závere žalovaný konštatoval, že námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nie je eurokonformné, považuje za neopodstatnené a v tejto súvislosti jeho námietky, že nemohol klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, nebolo mu umožnené sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, či doplnenie dokazovania, a to vypočutie prokuristu H. P. a jedenástich osôb, s ktorými mal daňový subjekt RM MART, s.r.o. uzatvorené dohody o pracovnej činnosti považuje za účelové.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
19. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 11.10. 2018 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.08.2018 číslo 101503996/2018 v spojení s rozhodnutím správcu dane zo dňa 17.04.2018 číslo 10758203/2018, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania. V žalobe namietal nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozpor skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu a porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podstatou sporu podľa žalobcu je tá skutočnosť, že správca dane a rovnako aj žalovaný nepriznali uplatnený odpočet dane v sume 3615,30 Eur z faktúr dodávateľa RM MART, s.r.o. č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 za dodávky pilčíckych, manipulačných a pomocných prác pri odstraňovaní
kalamity v jednotlivých úsekoch lesa Štrbské pleso, Tri studničky, úsek A5 a ďalšie vo Vysokých Tatrách, ktoré následne použili na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov pre odberateľa HOLZ-PRODUKT, s.r.o., čím preukázal uskutočnený obchod priamo nadväzujúci na prijaté dodávky služieb spoločnosťou RM MART, s.r.o. Za najpodstatnejšiu žalobnú námietku žalobca označil to, že žalovaný vo výroku rozhodnutia uvádza, že potvrdzuje rozhodnutie jemu predchádzajúce v sume rozdielu 1 200 eur, pričom prvostupňové rozhodnutie za zdaňovacie obdobie jún 2014 určilo rozdiel v sume 3615,30 eura. Žalobca namieta, že odôvodnenie rozhodnutia nesúvisí s výrokom rozhodnutia žalovaného.
20. Ku konštatovaniu správcu dane, že žalobca neposkytol hodnoverné dôkazy o uskutočnení dodávok, žalobca uviedol, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže žalobca predložil viacero dôkazov a to napr. fotodokumentáciu, v inom daňovom konaní bola správcovi dane predložená identifikácia 11 osôb, ktoré práce vykonávali a žalobca ich navrhol v preskúmavanom daňovom konaní vykonať, z výsluchu prokuristu spoločnosti RM MART, s.r.o., p. P., je zrejmé, že tento potvrdil dodávky prác pre SKRM, s.r.o., uviedol, že osobne pozná konateľa žalobcu p. C., taktiež organizačne zabezpečoval objednané práce a niektoré aj sám fyzicky vykonával, potvrdil vystavenie faktúr, ich podpísanie, opečiatkovanie a riadne zaúčtovanie ako aj priznanie DPH spoločnosťou RM MART s.r.o.. Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí svoj záver odôvodňuje bez akýchkoľvek dôkazov, že žalobca dostatočne nepreveril dodávateľa a neprijal účinné opatrenia.
21. Mal za to, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami v odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane a to najmä s námietkou použitia nezákonne získaných dôkazov z dôvodu, že došlo k porušeniu ustanovenia § 25, §45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.
22. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný odôvodnil výrok správcu dane odlišným právnym posúdením, pričom konštatoval, že žalobca nedostatočne preveril dodávateľa a neprijal účinné opatrenia na zamedzenie podozrenia účasti na daňovom podvode, preto daňový subjekt vedel, resp. mal vedieť, že uvedený zdaniteľný obchod zakladajúci právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu. Taktiež namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou ohľadne konania žalobcu z jeho pozície "riadneho obchodníka" eurokomformne. Mal za to, že rozhodnutie je v rozpore so závermi Súdneho dvora, ktorý vo svojej judikatúre pripúšťa, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na dňovom podvode, pričom žalobca tieto úkony vykonal, keďže konal s prokuristom spoločnosti, ktorý bol aj riadne ako prokurista zapísaný v Obchodnom registri.
23. Žalobca namietal, že viedol dostatočne podrobné účtovníctvo a evidenciu dane s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej kontrolu daňovými orgánmi, so zamestnancami správcu dane spolupracoval, predložil faktúry od platiteľa dane, bezhotovostné platby záväzkov, písomnosti a doklady o reálnosti dodávok prijatých od RM MART, s.r.o, teda predložil všetky dostupné dôkazy, ktoré má k dispozícií. Žalobca služby od dodávateľa reálne preberal, ich uskutočnenie správcovi dane preukázal, svoje záväzky uhradil v plnom rozsahu a všetky potrebné prijaté dodávky použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. Na základe uvedených skutočností mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, a preto mu nemôže byť nárok na odpočet DPH neuznaný.
24. Poukázal na skutočnosť, že ak chce správca dane preukazovať podvodné konanie v dodávateľskom reťazci, uplatňuje sa prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane, pričom správca dane nepreukázal účasť žalobcu na podvode. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za rozhodnutie vydané v rozpore s rozsudkom SD EÚ C- 285/11 z 6.12.2012 Boník EOOD, v zmysle ktorého ustanovenia smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania, sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca. Žalobca poukázal na rozpory v napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný konštatuje, že služby boli dodané spoločnosťou, ktorá nemá prihlásených zamestnancov v Sociálnej poisťovni, a to aj napriek tomu, že prokurista vymenoval osoby a zároveň predložil dohody o ich pracovnej činnosti. Následne však žalovaný v texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca ani jeho dodávateľ nevedia preukázať, ktoré fyzické osoby ich vykonali, z čoho vyvodil záver,
že služby neboli dodané osobou, ktorá vystavila faktúry. Taktiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore aj s rozhodnutím SD EÚ C 324/11 z 6.9.2012 L. S. z dôvodu, že uvedené rozhodnutie konštatuje, že Smernica 2006/112/ES sa má vykladať tak, že bráni daňovému orgánu zamietnuť právo na odpočítanie dane za služby, ktoré jej boli dodané z dôvodu, že vystaviteľ faktúry spojenej s týmito službami neprihlásil svojich zamestnancov, a bez toho, aby daný orgán preukázal, že vzhľadom na objektívne skutočnosti zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou podvodu zo strany vystaviteľa faktúry alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Žalobca mal za to, že nie je v jeho kompetencií si overiť, v akom vzťahu s dodávateľom sú osoby vykonávajúce prácu pre dodávateľa. Žalobca videl porušenie zásady právnej istoty v tom, že nemohol v žiadnom prípade predvídať nepriznanie uplatneného nároku z dôvodu porušenia povinností tretích osôb. Keďže žalobca mal za to, že plnenia týkajúce sa žalobcu nie sú poznačené daňovým podvodom, je nevyhnutné na vec aplikovať závery z rozhodnutí SD EÚ C 395/02 z 3.3.2004 Transport Service, z C 354/03 z 12.1.2006 Optigen a i. ako aj rozhodnutí C484/03 a 354/03 Kittel a Recolta Recycling, z ktorých vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktoré sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré bez toho, aby to platiteľ (žalobca) vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
25. K tvrdeniu, že rozhodnutie vychádza z nezákonných dôkazov žalobca uviedol, že zápisnice o podaní vysvetlenia vykonané formou nahliadnutia do spisu tretej osoby týkajúce sa práv iných osôb sú nezákonné. Uviedol, že tieto dôkazy neboli získané v rámci daňovej kontroly žalobcu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku a obchádzajú inštitút výpovede svedka v daňovom konaní. Konkrétne sa jedná o úradný záznam č. 100234943/2017- miestne zisťovanie zo dňa 8.2.2017 a zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom H. č. 102117485/2017 z 6.10.2017. Čo sa týka dôkazu- úradný záznam č. 100133235/2018 z 15.1.2018 o nahliadnutí do spisu týkajúceho sa kontroly daňového subjektu SVIDMEX, s.r.o. Žalobca mal za to, že tento dôkaz vykonal miestne nepríslušný správca v inom konaní voči inému subjektu. Obdobný dôvod namietal aj pri dôkazoch: zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom H. č. 101133444/2017 zo dňa 30.5.2017, zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom H. P. č. 102229151/2017 zo dňa 23.10.2017 a úradný záznam z výpovede svedka N. P. v Maďarskej republiky č.102413227/2017 z 20.11.2017. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k porušeniu práv daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim, čo je v rozpore s ust. § 45 ods., 1 písm. e) a f) Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že rozhodnutie, ktoré sa opiera o nezákonné dôkazy, je nezákonným rozhodnutím.
26. Záverom dal žalobca do pozornosti, že medzi žalobcom a osobami dodávateľa resp. subdodávateľov neexistuje žiadne personálne, majetkové alebo iné prepojenie. Z uvedeného je zrejmé, že nemohol vedieť, že sa podieľa na obchodoch podozrivých s možným daňovým únikom uskutočňovaných medzi dodávateľmi služieb a jeho subdodávateľmi, resp. nemohol mať vedomosť o neplnení zákonných povinností dodávateľom alebo inými osobami. Žalobca poukázal na to, že dodávateľ bol v čase realizácie dodávok existujúcim platiteľom dane, nebol vedený v zoznamoch neplatičov, a teda nebol rizikovou osobou, nebol zverejnený v zozname osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie platiteľa dane a vystupoval ako riadny obchodník.
27. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje vlastné právne odôvodnenie a odôvodnenie je založené iba na opise skutkového stavu, pričom žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/73/2014 z 23.6.2016. Žalobca poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že služby neboli dodané spoločnosťou RM MART s.r.o. a na druhej strane nespochybňuje reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov zo strany SKRM, s.r.o. pre jeho odberateľa, preto nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k svojim záverom.
28. Žalobca uviedol, že napriek opakovaným návrhom žalobcu, správca dane nevykonal dokazovanie v prípade jeho pochybností o reálnosti dodávok a to vypočutie svedka R. P., vypočutie aspoň jedného z 11 zamestnancov spoločnosti RM MART, s.r.o., ktorí boli identifikovaní prokuristom a vypočutie J. xyza ako zástupcu HOLZ-PRODUKT, s.r.o. odberateľa pilčíckých prác v lokalite Vysoké Tatry.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného
29. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 25.01.2019, v ktorom konštatoval, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že došlo k splneniu podmienok na priznanie nároku na odpočítanie DPH a to z dôvodu, že počas daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt RM MART s.r.o. existoval pod uvedeným obchodným menom od 9.4.2014, pričom od uvedeného dátumu bol prokuristom spoločnosti p. R. P. a konateľom spoločnosti od 10.2.2014 bol N. P., občan Maďarskej republiky. K 18.3.2015 bola uvedená spoločnosť zrušená a k 9.4.2015 zanikla z dôvodu zlúčenia a právnym nástupcom je spoločnosť inavia s.r.o.. Žalovaný poukázal na výsluch p. Z. P., z ktorého vyplýva, že tento nemal vedomosť o tom, že bol konateľom daňového subjektu RM MART s.r.o., nevedel kto bol účtovníkom tejto spoločnosti ani o aktivite p. P.. Z výsluchu p. P. vyplýva, že o zastupovanie spoločnosti RM MART, s.r.o. ho požiadal S. P.. Na adrese sídla spoločnosti bola zriadená len poštová schránka. Účtovníctvo spoločnosti bolo vedené externou účtovníčkou Q. S.. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, žiadne skladové priestory ani technické vybavenie. Práce sa vykonávali v subdodávkach a doklady boli odovzdané p. P., ktorý vybavil všetky náležitosti. Čo sa týka zdaniteľných obchodov žalovaný uviedol, že samotné prehlásenie o tom, že sa obchod uskutočnil nie je dôkazom o reálnom dodaní služieb bez toho, aby daňový subjekt svoje tvrdenie podložil relevantnými dokladmi a dôkazmi.
30. Žalovaný námietky žalobcu, spočívajúce v tom, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami v odvolaní a najmä s námietkou o použití nezákonných dôkazov získaných v rozpore s ustanovení § 25 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku obchádzajúce inštitút svedka, označil za neopodstatnené.
31. Žalovaný zotrval na svojich záveroch v napadnutom rozhodnutí a to, že konateľ spoločnosti o ekonomických aktivitách nevedel, pričom prokurista uviedol, že nemal žiadnych zamestnancov iba jeho známy mu dal kontakt na pilčíka pána C., s ktorým sa osobne stretol a ten zohnal ďalších ľudí. Čo sa týka predložených dohôd o pracovnej činnosti, k uvedenému žalovaný uviedol, že tieto dohody neobsahovali dostatočné identifikačné údaje jednotlivých pracovníkov. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že deklarovaný zdaniteľný obchod mu dodal daňový subjekt RM MART s.r.o. a zároveň, že žalobca neurobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby sa uistil, že zdaniteľný obchod, na ktorom sa zúčastní, nebude viesť k podozreniu jeho účasti na daňovom podvode.
Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
32. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 22.02.2019. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé a poukázal na dôkazy, ktoré opísal v žalobe a ktorými podložil existenciu zdaniteľného obchodu vrátane okolností jeho realizácie a priebehu. Poukázal na to, že prokurista dodávateľ ako aj konateľ žalobcu popísali okolnosti pred ako aj v priebehu realizácie obchodu, uviedli akým spôsobom a kým bola služba dodaná, čo nepoprel ani žalovaný.
33. Žalobca zotrval na tom, že konal s prokuristom spoločnosti, ktorý v zmysle verejnej dostupného výpisu z obchodného registra mohol za spoločnosť samostatne konať. Uviedol, že u žalovaného vznikli pochybnosti čo sa týka obchodných vzťahov z dôvodov preverovania plnenia účtovných a daňových povinností u dodávateľov RM MART s.r.o. ako aj v súvislosti so zmenou konateľov tejto spoločnosti a jej následného výmazu, avšak k uvedeným skutočnostiam žalobca uviedol, že nemá možnosť tieto skutočností skúmať a preto aj v zmysle judikatúry SD EÚ platí v prípade preukazovania podvodného konania v dodávateľskom reťazci prenesenie dôkazného bremena na správcu dane.
34. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že námietku nezákonnosti dôkazov považuje za irelevantnú, žalobca poukázal na svoje konštatovanie, že rozhodnutie vychádzajúce z nezákonných dôkazov je nezákonným rozhodnutím. Žalobca dal taktiež do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaný sa nevyjadril k nezákonnosti získaných dôkazov, týkajúcich sa obchádzania inštitútu svedkov, k nezákonnosti dôkazov, ktoré vykonal miestne nepríslušný správca v inom konaní voči inému subjektu ani k tej skutočnosť, že prevažná väčšina dôkazov neboli získané v rámci daňovej kontroly vykonávanej v daňovom subjekte a preto žalobca mal za to, že po vynechaní dôkazov získaných nezákonným spôsobom, v odôvodnení rozhodnutie absentuje akýkoľvek dôkaz, ktorý by mohol odôvodňovať zákonným spôsobom výrok rozhodnutia.
35. Žalobca poukázal na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, závery rozsudkov C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Electronics a C-484/03 Bond House.
36. Zdôraznil, že žalovaný sa nevyjadril k nezákonnosti získaných dôkazov týkajúcich sa nielen obchádzania inštitútu svedkov, ale aj nezákonnosti dôkazov, ktoré vykonal miestne príslušný správca dane v inom konaní voči inému subjektu a nevyjadril sa k skutočnosti, že prevažná väčšina dôkazov, o ktoré opiera svoje rozhodnutie nie sú dôkazy získané v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného v duplike
37. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 25.03.2019, v ktorej konštatoval, že námietky žalobcu sú nedôvodné a v ničom neovplyvňujú zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
41. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
42. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 23.01.2020, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, preto správny súd podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozhodnutie vyvesením skrátenej formy písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 23.01.2020.
43. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.08.2018 číslo: 101503996/2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.04.2018 číslo 100758203/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014 rozdiel v sume 1.200 eur žalobcovi.
44. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len „Daňový poriadok"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
46. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
47. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
49. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
50. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.
51. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.
52. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Prešov ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia marec 2014, jún až november 2014 a január 2015 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100264972/2017 zo dňa 13.02.2017. O výsledku daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty správca dane vyhotovil Protokol č. 100322876/2018 zo dňa 08.02.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 09.02.2018. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie na základe prijatých faktúr od dodávateľov. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole za zdaňovacie obdobia marec, jún až november 2014 a január 2015 neboli dodané daňovým subjektom RM MART, s.r.o. uvedeným na preverovaných faktúrach ako dodávateľ. Na základe týchto zistení správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 vyhotovených daňovým subjektom RM MART, s.r.o., pretože žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane.
53. K sporným otázkam správny súd uvádza:
54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.
55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
58. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014, pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdeného dodávateľa z dôvodu, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr č. 20140138 zo dňa 16.06.2014, č. 20140129 zo dňa 09.06.2014, č. 20140146 zo dňa 23.06.2014, č. 20140165 zo dňa 01.07.2014, č. 20140166 zo dňa 01.07.2014 od spoločnosti RM MART, s.r.o. v celkovej sume 3615,30 eur.
59. Správny súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné z dôvodu rozporu jeho výroku z odôvodnením keď žalovaný vo výroku rozhodnutia potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o určení rozdielu dane v sume 1 200 eur, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva neuznanie nároku v sume 3 615,30 eura.
60. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 11 Daňového poriadku, v zmysle ktorého orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejme nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva pre žalovaného možnosť opravy chýb v písaní, počítaní prípadne chýbajúcich formálnych náležitosti alebo iných zrejmých nesprávnosti v rozhodnutí a povinnosť upovedomiť o tom oznámením účastníka konania. Z administratívneho spisu vyplýva, že došlo k inej zrejme nesprávnosti vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného, kedy potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane v sume 1 200 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014, pričom z odôvodnenia ich rozhodnutia vyplýva, že správne orgány rozhodovali o určení rozdielu dane v sume 3 615,30 eura. Správca dane zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia neodstránil postupom podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku a žalovaný potvrdil toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
61. Odvolací orgán podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
62. Žalovaný v konaní teda pochybil, ak zrejmú nesprávnosť vo výroku rozhodnutia správcu dane neodstránil. Napriek tejto skutočnosti správny súd je toho názoru, že neide o takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Chyby a zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí môžu daňové orgány opraviť aj z vlastného podnetu podľa § 63 ods. 11 Daňového poriadku kedykoľvek t. j. aj po právoplatnosti rozhodnutia.
63. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä to, že správca dane ako aj žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry, napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a zároveň počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane. Túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.
64. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, správny súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.
65. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.
66. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
67. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
68. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.
69. Správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť predložením účtovnej dokumentácie, fotodokumentácie týkajúcej sa poskytovania služieb, vysvetlil spôsob dodania služieb a ako boli zdaniteľné obchody vykonávané, predložil mapy úsekov, v ktorých sa pilčícke práce vykonávali. Z administratívneho spisu je rovnako preukázané, že žalobca navrhol výsluch prokuristu p. P., spoločnosti RM MART, s.r.o., ktorá bola dodávateľom sporných služieb ako aj 11 osôb, ktoré p. P. označil za osoby, ktoré pilčícke práce vykonali a zároveň navrhol výsluch p. xyza, konateľa spoločnosti HOLZ PRODUKT, s.r.o. ako subjektu, ktorému boli následne tieto služby od žalobcu dodané. Z vykonaného dokazovania v administratívnom spise je ďalej zrejmé, že žalobca konal s p. P. ako prokuristom spoločnosti RM MART, s.r.o., ktorý potvrdil dodanie služieb ako aj vystavenie predmetných faktúr. Nakoľko dodávateľ nemal vlastných zamestnancov, objednané služby vykonal prostredníctvom osôb, ktoré pre spoločnosť RM MART, s.r.o. vykonávali práce na základe dohôd o pracovnej činnosti. Tieto dohody o pracovnej činnosti boli správcovi dane doručené.
70. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho
konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011). Bol teda zákonný postup správcu dane následne uplatňovať vyhľadávaciu a prejednaciu závadu a verifikovať doklady a skutočnosti predložené žalobcom.
71. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov ( zápisnice o podaní vysvetlenia vykonané formou nahliadnutia do spisu tretej osoby týkajúce sa práv iných osôb: úradný záznam č. 100234943/2017- miestne zisťovanie zo dňa 8.2.2017, zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom H. P. č. 102117485/2017 z 6.10.2017, úradný záznam č. 100133235/2018 z 15.1.2018 o nahliadnutí do spisu týkajúceho sa kontroly daňového subjektu SVIDMEX, s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Róbertom P. č. 101133444/2017 zo dňa 30.5.2017, zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom RZ. č. 102229151/2017 zo dňa 23.10.2017, úradný záznam z výpovede svedka N. P. v Maďarskej republiky č.102413227/2017 z 20.11.2017) k tomuto správny súd poukazuje na právnu úpravu v otázke daňového dokazovania, z ktorej vyplýva, vo vzťahu k právnej otázke použiteľnosti výpovedí a iných dokumentov z daňových konaní týkajúcich sa iných subjektov, že listiny, ktorými je poznateľný celý obsah výpovedí svedkov z iných konaní môžu byť za splnenia určitých podmienok podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní, ak boli vyhotovené v súlade so zákonom a rovnako je potrebné, aby sa do sféry správcu dane dostali zákonným spôsobom. V konečnom dôsledku musia byť uvedené listiny žalobcovi sprístupnené, aby sa mohol zoznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili, korigoval či vyvrátili. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že použité dôkazy z iných daňových konaní v žalobou napádanom rozhodnutí, boli vyhotovené zákonným spôsobom, správca dane sa k nim dostal legálnym spôsobom, žalobca však musí mať možnosť sa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci prejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania.
72. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
73. Ako vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správny súd zastáva názor, že ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných, aj na dôkazy získané v inom daňovom konaní, resp. v trestnom konaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom konaní. Pokiaľ žalobca namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim správny súd uvádza, že preskúmaním obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobca bol o zistených skutočnostiach počas výkonu daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia vrátane zápisníc o ústnom pojednávaní, úradných záznamov a miestnych zisťovaní z iných daňových konaní oboznámený správcom dane na ústnom pojednávaní dňa 23.01.2018 (zápisnica č. 100205804/2018). Správcom dane bolo žalobcovi umožnené sa k týmto zisteniam vyjadriť, čo aj využil podaním vyjadrenia zo dňa 26.01.2018. Rovnako bolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v Protokole o výsledku daňovej kontroly č. 100322876/2018 zo dňa 26.01.2018. K výsledkom daňovej kontroly sa žalobca vyjadril elektronickým podaním zo dňa
19.02.2018. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú nezákonnému postupu správcu dane v rozpore s § 24 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.
74. Žalobca citoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, vo veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03, konkrétne na body 51-53, rozsudky Súdneho dvora C499/10 Vlaamse Oliemaatschappij NV a C-409/04 Teleos plc. a spol., v zmysle ktorých Súdny dvor uviedol, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, v zmysle rozsudku C80/11, C-142/11 Mahag´ben kft a Pétér Dávid, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej. Poukázal na rozhodnutie C-285/11 Bonik EOOD, podľa ktorého: „Články 2, 9, 14, 62, 63, 167, 168 a 178 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje, aby sa za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veci samej, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodania tovaru z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané na vstupe alebo výstupe tohto dodania sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba dane vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ V súvislosti s citovanými rozhodnutiami žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nie je eurokomfortné, zo strany žalovaného ani správcu dane mu nebola preukázaná účasť na podvode a rozhodnutie správcu dane nie je ani odôvodnené tým, žeby žalobca vedel alebo mal vedieť, že zdaniteľný obchod je súčasťou daňového podvodu. Správny súd túto námietku považoval za dôvodnú.
75. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane mal správny súd za preukázané, že dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr predložených žalobcom bolo konštatovanie, že v danom prípade nebolo dostatočným spôsobom preukázané dodanie zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre, teda neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a to vznik daňovej povinnosti. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že nedostatočne preverenie dodávateľa a neprijatie účinných opatrení na zamedzenie podozrenia účasti na daňovom podvode zo strany žalobcu umožňovali správcovi dane aplikovať závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 Bonik EOOD, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedený zdaniteľný obchod zakladajúci právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu.
76. Správny súd na základe uvedeného dospel k názoru, že dôvody uvedené žalovaným vo vzťahu k vedomosti žalobcu, že zdaniteľný obchod je súčasťou daňového podvodu nezodpovedajú odôvodneniu rozhodnutia správcu dane a nie je na tejto argumentácii založené ani jeho skutkové a právne posúdenie veci. Ak žalovaný dospel k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že zdaniteľný obchod je súčasťou daňového podvodu, bolo jeho povinnosťou tento záver aj odôvodniť, čo však neurobil. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
77. Správny súd považuje za dôvodnú aj námietku žalobcu, ktorou namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal riadne s jeho odvolacími námietkami okrem iného aj námietkou, že správca dane nevykonal navrhované dokazovanie vypočutím svedkov H., 11 zamestnancov spoločnosti RM MART a U. xyza.
78. Správny súd z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia správcu dane mal za preukázané, že žalobca vo vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 20.1.2018 navrhol v prípade pochybností správcu dane vypočutie svedkov H. P., U. xyza a 11 zamestnancov spoločnosti RM MART s.r.o. Obsahom administratívneho spisu boli aj dohody o pracovnej činnosti uzavreté medzi spoločnosťou RM MART s.r.o. a 11 zamestnancami, ktorí sú identifikovaní menom, priezviskom, trvalým pobytom a dátumom narodenia. Tvrdenie správcu dane a žalovaného, že tieto osoby neboli dostatočne identifikované je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, z akých dôvodov žalobcom navrhovaný dôkaz - vypočutie svedkov správca dane nevykonal, resp. neuviedol relevantný dôvod prečo nepovažuje za potrebné ich vypočuť.
79. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s názormi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo.
80. Daňový orgán je povinný reagovať na námietky a vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia. Je povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, z toho dôvodu musí zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti a uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky a vyjadrenia účastníka daňového konania, aj keď ich vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, prečo považuje daňový orgán námietky účastníka konania za nesprávne, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými dôkazmi vyvrátené, podľa, ktorej právnej normy rozhodol a najmä akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Je možné konštatovať, že správca dane ani žalovaný sa touto povinnosťou neriadili. V odôvodnení rozhodnutia iba konštatujú skutočnosti, ktoré na základe svojho názoru akceptovali, pričom s argumentáciou a námietkami žalobcu sa dôsledne nevysporiadali.
81. V tomto smere správny súd zdôrazňuje, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.
82. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP s tým, že títo sú viazaní vysloveným právnym názorom správneho súdu a ich úlohou je vysporiadať sa dôsledne s námietkami žalobcu uvedenými v daňovom konaní a odvolacom konaní. Zároveň budú správne orgány povinné postupovať podľa §63 ods. 11 Daňového poriadku a opravia inú zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti rozhodnutí, pokiaľ ide o správne určenie sumy rozdielu dane za zdaňovacie obdobie jún 2014.
83. Správny súd pre zdôraznenie uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. IIIÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.
84. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).