Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-13-2019.pdf
PDF · 108.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, C. L. E., zastúpenému: JUDr. Vladimírom Gembickým, advokátom so sídlom E. Belluša 6752/8, Piešťany proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo, Drahovce, so sídlom Drahovce 922 41, IČO: 00 227 366, zastúpenému: CHMELO & PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r.o., so sídlom Royova 9, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 633, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 12.02.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 10.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- € od 12.02.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- € od 12.02.2019 do zaplatenia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je vlastníkom parciel č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX (zastavené plochy a nádvoria) zapísaných na LV č. XXXX, obec a katastrálne územie: K. (ďalej len ako „predmetné pozemky“), ktoré sa nachádzajú v areáli žalovaného, ktorý ich užíva bez zmluvného vzťahu a za ich užívanie žalobcovi neplatí. Žalovaný listom (bez dátumu) ponúkol žalobcovi uzavretie kúpnej zmluvy na predmetné pozemky. Žaloba bola ďalej odôvodnená poukazom na ust. §§ 451, 456 a § 458 Občianskeho zákonníka ako aj tým, že cena zastavaných pozemkov v obci K. sa podľa ponúk realitných kancelárií pohybuje v rozmedzí od 38,- do 85,-eur / m2, cenový priemer je teda 54,33 eur /m2, priemerná cena zastavaného pozemku s rozlohou 5.912 m2 je teda 321.198,96 €. Požadovaná výška vydania bezdôvodného obohatenia v čiastke 5.000,-€ za rok predstavuje 1,56 % priemernej predajnej ceny tejto pôdy. Na základe uvedeného preto požaduje od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 5.000,-€ ročne za obdobie od 12.02.2017 do 12.02.2019. Žalovaný napriek výzve žalobcu zo dňa 14.01.2019 úhradu sumy 10.000,-€ ignoroval a dlžnú sumu neuhradil, a preto je v omeškaní s plnením dlhu, preto si žalobca uplatňuje i nárok na úroky z omeškania. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: LV č. XXXX pre k. ú. K., výsluch účastníkov, list žalovaného, 3 × ponuka realitných kancelárií, výzva zo dňa 14.01.2019. Na dokazovaní výsluchom strán v priebehu konania už netrval.
3. K doručenej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 15.04.2019, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdivým tvrdením žalobcu, že pozemky špecifikované
v žalobe užíva bez zmluvného vzťahu, a že za ich užívanie žalobcovi neplatí. Tieto pozemky žalovaný užíva na základe Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.04.1996. Žalovaný žalobcovi uhrádza nájomné, v roku 2009 zaplatil žalobcovi sumu 87,70 €, v roku 2010 sumu 87,70 €, v roku 2011 sumu 133,47 €, v roku 2012 sumu 133,47 €, v roku 2013 sumu 133,47 €, v roku 2014 sumu 133,47 €, v roku 2015 sumu 133,47 €, v roku 2016 sumu 133,47 €, v roku 2017 sumu 133,47 €, v roku 2018 sumu 133,47 €. Navyše uviedol, že predmetné pozemky neužíva v celej ich výmere, pozemok s parc. č. XXXX/ XX užíva len čiastočne. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaný okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: dohoda o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 01.04.1996, doklady preukazujúce úhrady nájomného, miestna obhliadka a výsluch strán sporu. Na dokazovaní výsluchom strán ani miestnou obhliadkou následne netrval.
4. Žalobca vo svojej replike (podanie zo dňa 03.06.2019) súdu uviedol, že podľa Prílohy k zmluve zo dňa 01.04.1996 má byť jej účastníkom osoba so zhodným menom žalobcu, ale s rodným číslom: XXXXXXXXX, čo zjavne nie je rodné číslo žalobcu. Prijatie žalovaným uvádzaných platieb však neporiera. Predmetom zmluvy zo dňa 01.04.1996 sú pozemky par. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX S., predmetom žaloby sú však užívané parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/XX. Z týchto dôvodov zotrval na podanej žalobe.
5. Žalovaný vo svojej duplike (podanie zo dňa 24.06.2019) súdu uviedol, že Dohoda o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 01.04.1996 na str. X obsahuje presné označenie jej účastníkov, žalobca je v zmluve označený riadne tak, že jeho označenie nepripúšťa žiadne pochybnosti. K uzatváraniu predmetnej dohody navrhol ako svedka vypočuť osobu: W.. V. C., na pojednávaní zástupca žalovaného (3.12.2019) uviedol, že netrvá na vykonaní tohto dokazovania. Čo sa týka rozdielnej číselnej identifikácii pozemkov, uviedol, že ich označenie v dohode zo dňa 01.04.1996 zodpovedalo vtedajšej číselnej identifikácii. Uviedol ďalej, že pri parcele č. XXXX/XXX je jej rozloha v prílohe Dohody zo dňa 01.04.1996 uvedená vo výmere 6.248 m2, poukázal v tejto súvislosti na list žalobcu zo dňa 14.03.2019, v ktorom sám žalobca tvrdil, že žalovaný užíva až 6.248 m2.
6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie. Súd určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Právne posúdenie sporu bolo súdom doplnené na pojednávaní dňa 23.01.2020 za účasti zástupcov sporových strán, ktorým súd dal možnosť k danému právnemu posúdeniu zaujať stanovisko.
7. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na základoch podanej žaloby, teda užívaní pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu žalovaným bez toho, aby za to platil, preto je žalovaný povinný vydať obohatenie, ktoré takto získal. Uviedol, že žalobca nemá so žalovaným uzavretú žiadnu dohodu, predloženú dohodu zo dňa 01.04.1996 so žalovaným nikdy žalobca nepodpísal, nemá o nej vedomosť. Prvá nájomná zmluva k podpisu mu bola zo strany žalovaného zaslaná až 16.05.2005, túto však žalobca nepodpísal. Výšku primeraného nájmu určil žalobca na základe dopytu troch realitných kancelárii ako priemernú hodnotu pozemkov v danej lokalite. Žalovaná suma zohľadňuje mieru a spôsob využívania pozemkov, je preto nižšia ako obvyklá na základe vyjadrenia realitných kancelárii. K prijatým platbám od žalovaného uviedol, že tieto prijal, považoval ich za odplatu za užívanie poľnohospodárskej pôdy žalovaným. Podľa zástupcu žalobcu nie je možné na daný spor aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z., nakoľko predmetné pozemky neslúžia výlučne k poľnohospodárskemu účelu, jedná sa o cestu, administratívnu budovu, pričom predmetom podnikania žalovaného je okrem poľnohospodárskej výroby ďalších 14 predmetov činnosti nesúvisiacich s poľnohospodárskou výrobou.
8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu užíva na základe dohody o dočasnom užívaní pozemku, nájomné žalobcovi riadne platí. Uviedol tiež, že určenie ceny je otázkou právnou, nakoľko zákon č. 504/2003 Z.z. (§ 12 ods. 4, § 10 ods. 2) určuje mechanizmus stanovenia ceny výšky nájomného za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami: výpisom z LV č. XXXX pre obec a k.ú. K., ponukou realitných kancelárií, výzvou k úhrade, výpisom z obchodného registra žalovaného, dohodou o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 1.4.1996 spolu s výpisom pôdy, poštovými poukazmi, listom žalobcu zo dňa 14.03.2019, návrhom nájomnej zmluvy zo dňa 16.5.2005, identifikáciou parciel. Súd pri rozhodnutí vychádzal z týchto
dôkazov: výpis z LV č. XXXX pre obec a k.ú. K., ponúk realitných kancelárií, výzvy k úhrade, výpisu z obchodného registra žalovaného, dohody o dočasnom užívaní pozemku zo dňa 1.4.1996 spolu s výpisom pôdy, z ktorých zistil tento skutkový stav:
10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie K. vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcely registra „Q.“ č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere 5.912 m2. Druh pozemku je zastavaná plocha a nádvorie.
11. Z písomnej ponuky realitnej kancelárie E. O. D..O..M.. zo dňa 2.1.2019 vyplýva, že ponúka na predaj pozemok v obci K. o výmere 1.764 m2 za cenu 68,- €/m2, druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov. Z písomnej ponuky realitnej kancelárie O. C. D..O..M.. zo dňa 11.1.2019 vyplýva, že ponúka na predaj pozemok v obci K. o výmere 763 m2 za cenu 30.520,-€ (po prepočte 40,- €/m2), druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov. Z písomnej ponuky realitnej kancelárie R1 reality zo dňa 08.10.2018 vyplýva, že ponúka na predaj pozemok v obci K. o výmere 550 m2 za cenu 46.750,-€ (po prepočte 85,- €/m2), druh pozemku: pozemok na výstavbu rodinných domov.
12. Z písomnej výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že jej obsahom bola výzva na vypratanie pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX žalovaným a súčasne aj výzvu na zaplatenie sumy 10.000,-€ ako náhrady za bezdôvodné užívanie 2 roky spätne.
13. Z výpisu z obchodného registra na žalovaného vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem poľnohospodárskej výroby vrátane predaja poľnohospodárskych výrobkov aj iné činnosti (bez priameho vzťahu k poľnohospodárskej činnosti).
14. Z fotokópie listiny - Dohody o dočasnom užívaní pozemku vyplýva, že mala byť uzatvorená medzi žalobcom (označeným dátumom narodenia, bydliskom a rodným číslom) a žalovaným, s tým, že žalobca je vlastníkom pozemkov podľa priloženého výpisu pôdy (Čl. I.), pozemky identifikované SG v P. ako pozemky v užívaní družstva. Predmetom bolo prenechanie do užívania žalovanému pre účely poľnohospodárskej výrobky pozemky podľa Čl. I. tejto dohody na dobu neurčitú, najmenej 5 rokov. Užívanie pozemkov bolo dojednané ako odplatné v sume 1.095 Kčs ročne. Užívanie pozemkov končí buď dohodou alebo výpoveďou podľa z.č. 229/1991 Zb. Dátum uzatvorenia bol uvedený 1.4.1996, listina obsahovala aj podpisy pri každej zmluvnej strane, t.j. žalobcovi aj žalovanom. Výpis pôdy obsahoval označenie- parcely: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, pričom súčet plochy pri par. XXXX/XXX bol 6.248 m2 (0,6248 ha).
15. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2019 (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“), nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
22. Podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 504/2003 Z. z., pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely.
23. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely.
24. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z., ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, pričom užívateľ vlastníka pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas podľa § 6; to neplatí, ak vlastník pred doručením návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.
25. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
26. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
27. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
28. Po vykonanom dokazovaní súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny záver, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol (výrok I.). Ku skutkovému stavu súd uvádza, že za nesporné možno považovať faktické užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu (špecifikovaných žalobcom v žalobe) žalovaným, nakoľko žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, jeho obrana spočívala v tom, že predmetné pozemky užíva oprávnene, a to titulom uzatvorenej Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996, ktorú mali strany sporu uzatvoriť. Nesporným taktiež bolo vykonanie úhrad zo strany žalovaného v prospech žalobcu tak ako ich žalovaný označil v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2019. V tomto smere možno konštatovať ustálenosť skutkového stavu. Navyše bolo listom vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. K. preukázané, že žalobca je vlastníkom sporných pozemkov tak ako ich označil v žalobe. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. § 150 ods. 1 CSP uvádza, že „povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.“ (k tomu: Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C- H-Beck, str. 571). Uvedená povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu potom podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila). V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).
29. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu (čo je predmetom tohto sporového konania, ktorý určil žalobca podanou žalobou) súd konštatuje, že v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho dôvodu (tak ako to tvrdil žalobca) sa v skutočnosti jedná o plnenie bez právneho dôvodu, čo je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodné obohatenie v danom prípade spočíva v tom, že ten, kto užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností vynaložiť musel. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom z tohto dôvodu voči žalovanému však bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, v akej konkrétnej výške ho získal a že mu (žalobcovi) v práve takejto výške vznikla majetkové ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom ujmy. To však žalobca podľa súdu nesplnil, neuniesol preto svoju povinnosť ustanovenú § 150 ods. 1 CSP, t.j. uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k vzniku ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na jeho úkor. Je namieste ešte uviesť, že splnenie predpokladov na vydanie bezdôvodného obohatenia zaťažovalo práve žalobcu, t.j. toho, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (k tomu pozri uznesenie NS SR z 28.5.2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011). Aj keď žalobca tvrdil v žalobe, že žalovaný na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie v konkrétnej výške, no vychádzal pri tomto výpočte z ponuky realitných kancelárií, z ktorých vyplýva len, za akú cenu sa pozemky v danej lokalite predávali (nie užívali), a to na účely výstavby rodinných domov, čo je odlišná situácia než je daný spor (vydanie bezdôvodného obohatenia). Navyše pri výpočte žalobca stanovil hodnotu (rozsah) bezdôvodného obohatenia sa žalovaného vo výške 1,56 % priemernej predajnej ceny pozemkov uvedených v ponuke realitných kancelárii. Takýto postup (výpočet) zástupca žalobcu na pojednávaní odôvodnil tým, že takáto suma zohľadňuje mieru a spôsob využívania pozemkov. Podľa názoru súdu však žalobca v tomto smere nesplnil to, čo vyplýva zo skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť jeho úspech v spore) obsiahnutej v § 451 ods. 2 OZ (pri bezdôvodnom obohatení), t.j. nestanovil kvalifikovaným spôsobom preskúmateľnú výšku majetkového prospechu, ktorý mal žalovaný získať užívaním sporných pozemkov bez právneho titulu. Navyše, keď podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať (v tomto prípade žalovaný) všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Z uvedeného vyplýva, že rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť spoľahlivo, preskúmateľne a jednoznačne určený. Podľa názoru súdu výpočet žalobcu v tomto smere je nepreskúmateľným, nie je možné určiť ani či je primeraným, navyše keď žalobca sa žiadnym spôsobom v toto smere nevysporiadal s platbami prijatými od žalovaného v predmetnom období. Súvislosť medzi predajnou cenou za pozemky (určených na výstavbu rodinných domov) a bezdôvodným obohatením získaným užívaním pozemkov (v areáli družstva) nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom vecne odôvodnená, podľa súdu tu takáto súvislosť ani neexistuje. Navyše žalobca výšku bezdôvodného obohatenia stanovil ako hodnotu 1,56 % z priemernej predajnej ceny tejto pôdy. Prečo práve v takejto sadzbe, prečo z predajnej ceny, súdu zrejmé nie je, navyše tu absentuje vecná, logická súvislosť s bezdôvodným obohatením spočívajúcom v užívaní pozemku. Na základe tohto výpočtu podľa súdu nie je možné zodpovedne (súdnym rozhodnutím) a preskúmateľne určiť, čo má žalovaný v zmysle § § 458 OZ vydať žalobcovi. Žalobca netvrdil (následne teda ani dôkazne nepodporil), že by ním uplatňovaná výška bezdôvodného obohatenia zodpovedala výške odplaty za užívanie nehnuteľnosti obvyklej v danom mieste, pričom bremeno tvrdenia (aj dôkazné) bolo v tomto smere výlučne na žalobcovi ako iniciátorovi tohto sporu. Nebolo povinnosťou súdu takéto tvrdenia za žalobcu učiniť, nakoľko by tým súd konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti ( k tomu pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo/5/2019 zo dňa 17.07.2019). Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vychádzať z výšky odplaty za užívanie rovnakých, príp. porovnateľných pozemkov v danej lokalite, na tento účel mohli poslúžiť aj ponuky realitných kancelárii, no s požadovanými (relevantnými) údajmi, resp. odborný posudok, znalecký posudok a pod. Tak ako už bolo súdom uvedené, že nebolo povinnosťou súdu namiesto žalobcu tvrdiť rozsah bezdôvodného obohatenia, súd je toho názoru, že vo vzťahu k rozsahu bezdôvodného obohatenia, resp. výške nájmu nebolo možné v danom spore vychádzať z ust. §§ 10 ods. 2, 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z. tak, ako to (namiesto žalobcu) uvádzal žalovaný, nakoľko uvedené ustanovenia obsahujú podmienky, až za splnenia ktorých je možné postupovať daným spôsobom. Splnenie týchto podmienok však v konaní preukázané nebolo. Na základe týchto záverov potom súd posúdil žalobu ako nedôvodnú, z tohto dôvodu ju zamietol. Za nadbytočné považoval súd potom skúmať a vyjadrovať sa k platnosti Dohody o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 1.4.1996, ktorej platnosť bola žalobcom spochybnená. Aj keby by bola táto dohoda súdom posúdená ako platná zmluva, výsledok konania by bol ten istý, t.j. žaloba by bola zamietnutá, no z iného dôvodu, nakoľko by bolo preukázané, že žalovaný užíval predmetné pozemky na základe (tohto) právneho titulu. Za situácie, že by bola táto dohoda súdom posúdená ako neplatná, taktiež by to na výsledok právneho
posúdenia nemalo žiadny význam, nakoľko podstata zamietnutia žaloby by bola totožná tak ako u súd ustálil v tomto rozsudku, t.j. že žalobca bol tou stranou sporu, ktorá mala apriori povinnosť uniesť svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúce dôkazné bremeno, čo vak podľa súdu nevykonala, čo viedlo k negatívnemu rozhodnutiu súdu o jeho nároku uplatneného žalobou.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému (výrok II.) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.