Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ek-2254-2023.pdf
PDF · 76.05 KB
Case nature
Subarea
9Ek/2254/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO: 42 185 190, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom obec Opatovce nad Nitrou, pre vymoženie pohľadávky 1.366,53 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2254/2023 zo dňa 23. 01. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2254/2023 zo dňa 23. 01. 2024 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2254/2023 zo dňa 23. 01. 2024.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2254/2023 zo dňa 23. 01. 2024 vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietla. Vyššia súdna úradníčka na základe povinnosti, ktorá jej vyplýva z ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku preskúmala exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok SR 19167/14 zo dňa 17. 7. 2015 vydaný C. D. E., rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného združením právnických osôb, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 807 598. Z listín predložených oprávneným zistila, že rozhodcovské konanie prebehlo na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorú účastníci v súlade s § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rozhodcovskom konaní“) uzatvorili dňa 16. 01. 2014. Predmetom skúmania zo strany exekučného súdu teda je, či v danej veci nejde medzi účastníkmi konania o spotrebiteľský právny vzťah. Z formulárovej Zmluvy o úvere zo dňa 16. 01. 2014 vyplýva, že oprávnená uzatvorila zmluvu s povinnou, ktorá je v zmluve označený dvoma spôsobmi, a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod IČO: 46925872 a ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V nadväznosti na predmetnú zmluvu oprávnená vyplnila zmenku zo dňa 16. 01. 2014, v ktorej je povinná označená podnikateľským menom. Okrem označenia povinnej aj podnikateľským menom nie je zo zmluvy o úvere inak preukázané, že dlžník pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a preto na základe vyššie uvedeného súd uzatvoril, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnenému nič nebránilo, aby do formulára zmluvy zahrnul aj údaj o tom, na aký konkrétny účel bol úver poskytnutý. Tým, že povinnej ani len nedá na výber slobodne v zmluve vyznačiť, či skutočne úver požaduje na zabezpečenie chodu svojej podnikateľskej činnosti, neznamená, že sa zbaví povinnosti dodržiavať pri poskytovaní úverov právne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že oprávnený je povinný preukázať, že nemal úmysel obísť zákon o spotrebiteľských úveroch,
pričom do toho okamihu sa považuje zmluva za spotrebiteľskú. Oprávnenému by malo byť už známe, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zároveň mala pri tvorbe formulárovej zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo okrem iného znamená že bol povinný zabezpečiť odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorý prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je totiž finančný agent a finančný poradca povinný vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta. Bez ohľadu na „voľbu práva“ v zmluve o úvere je nutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania považovať za spotrebiteľský. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou (lex specialis derogat legi generali). Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Po tom, ako vyššia súdna úradníčka vyhodnotila právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, v súlade s citovaným ustanovením preskúmala, či rozhodcovský rozsudok nezaviazal povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, nakoľko pri existencii uvedených nedostatkov je udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neprípustné. Rozhodcovský súd tým, že pri rozhodovaní o návrhu oprávnenej neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, zaviazal povinnú k plneniu, ktoré nie je možné vymáhať. Za plnenie právom nedovolené sa považuje také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. V danom prípade rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky. Rozhodca priznal oprávnenému pohľadávku plynúcu zo zmenky, teda priznal plnenie, ktoré je právom nedovolené. Na základe vyššie uvedeného vyššia súdna úradníčka vyhodnotila návrh na vykonanie exekúcie ako nedôvodný, nakoľko priznáva právo v rozpore so zákonom (plnenie zo zmenky v zmluve, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú), a návrh na vykonanie exekúcie zamietla.
2. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho rozhodcovská zmluva je v spotrebiteľských zmluvách prípustná a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď je možnosť riešenia sporov aj pred všeobecným súdom. Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/ klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. 3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
9. V prvom rade súd prvej inštancie uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že v zásade nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu namietanom oprávneným v podanej sťažnosti, a dospel k záveru, že podaná sťažnosť je zjavne nedôvodná, keďže argumentácia oprávneného pojednávala o platnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Pozornosti oprávneného však ušlo, že vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla z iného dôvodu (nie pre neplatnosť rozhodcovskej doložky), ale z dôvodu podľa § 53 ods. 3 písm. d), a teda že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia plnenia na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie respektíve neprípustnosť použitia zmenky, pričom táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.
10. Vzhľadom na to, že oprávnený v konečnom dôsledku nerozporoval žiadne právne závery uvedené v napadnutom uznesení, súdu prvej inštancie neostalo iné než jeho sťažnosť zamietnuť. Zároveň, súd prvej inštancie dopĺňa, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je arbitrárne, argumentáciu vyššej súdnej úradníčky v okolnostiach posudzovanej veci považuje za dostatočnú a založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp. nepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie sa tak v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak než sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/2254/2023 zo dňa 23. 01. 2024 ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).