Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-471-2012.pdf
PDF · 118.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/471/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému v 1.rade: E. U. - U., D.: XX XXX XXX, L. K. XX, XXX XX V. K., žalovanej v 2.rade: T. O., nar. XX.XX.XXXX, L. K. XX, XXX XX V. K., obaja v zast. JUDr. Peter Šebo, advokát so sídlom Mlynská 2238, 934 01 Levice, o zaplatenie sumy 2 497,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1.rade a žalovaná v 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2467,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2497,49 eur od 06.11.2011 do 26.06.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2467,49 eur od 27.06.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.07.2012 domáhal od žalovaného v 1.rade a žalovanej v 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 2497,49 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1.rade je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla B., M.: E. -XXX C.,
ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaná v 2.rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla B., M.: E. -XXX C., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 14.07.2010 zavinil vodič
- žalovaná v 2.rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Š., M.: T., ktorého držiteľom čase dopravnej nehody bola spoločnosť HORNLEIN UNFORMTECHNIK GmBh ( ďalej len „poškodený“). Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, pričom v zmysle § 24 ods. 2 zákona vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodeným poistné plnenie z garančného fondu. Žalobca dňa 18.01.2011 poskytol poistné plnenie vo výške 2497,49 eur poškodenému. Žalobca výzvou zo dňa 05.10.2011 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným s tým, že ich vyzval na úhradu dlhu do 05.11.2011. Svoj dlh neuhradili.
2. Žalobca predložil a označil nasledovné listinné dôkazy: výpis zo živnostenského registra žalovaného v 1.rade, výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, interný doklad žalobcu o poskytnutom plnení, faktúru, správu o dopravnej nehode, oznámenie poškodeného o uplatnenom nároku, oznámenie škodovej udalosti, žiadosť o refundáciu, výpis z účtu žalobcu, výzva - listy zo dňa 05.10.2011, pokus o zmier.
3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom dňa 17.08.2012, č. k. 11RO/259/2012-43 voči ktorému v zákonnej lehote dňa 02.10.2012 podali žalovaní odpor. Namietali výšku škody, ktorá mal byť spôsobená pri poistnej udalosti, vyčíslenie v žiadnom prípade podľa nich nemohlo zodpovedať skutočnej škode. Pri dopravnej nehode došlo len k miernemu stretu medzi motorovými vozidlami a na motorovom vozidle poškodeného vznikla len minimálna škoda, ktorú predstavovali drobné škrabance na pravom prednom disku kolesa. Táto škoda bola zo strany žalovaného v 1.rade zdokumentovaná vyhotovením fotografií priamo na mieste nehody. Mali za vylúčené, aby tieto kozmetické vady kolesa mali za následok opravu vo výške žalovanej sumy. Žalovaná v 2.rade namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore. Žalobu mali za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť. Dňa 15.03.2013 predložili fotodokumentáciu z dopravnej nehody, z ktorej mali za jednoznačné, že na hliníkovom disku je len otlačok pneumatiky, na prednom nárazníku je taktiež viditeľný otlačok pneumatiky. Nárazník nebol vôbec preliačený, vznikli len malé škrabance.
4. Žalobca dňa 12.04.2013 zaslal súdu vyjadrenie k odporu žalovaných, v ktorom k pasívnej legitimácii žalovanej v 2.rade uviedol, že nárok žalobcu voči držiteľovi motorového vozidla ako aj voči vodičovi vychádza z rovnakého právneho základu, ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca plnil za nich poškodenému. Žalobca poskytol poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z, na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona. Citované ustanovenie je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym predpisom. Poškodený sa môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Žalovaná v 2.rade ako vodič je v spore pasívne legitimovaná, pretože zavinene porušila pravidlá cestnej premávky v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním spôsobila škodu na majetku poškodených a teda zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobením právnej povinnosti. Poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. Napr. uznesenie NS SR 4Cdo 134/2009 v zmysle ktorého § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Čo sa týka výšky škody, mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal výšku poistného plnenia. Zároveň poukázal na to, že poškodeným bola nemecká obchodná spoločnosť, ktorá si dala poškodené vozidlo opraviť v Nemecku, v dôsledku čoho mohla byť cena za spotrebovaný materiál a poskytnuté služby vyššia ako na Slovensku.
5. Dňa 31.10.2013 právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti sumy 30 eur, nakoľko po podaní návrhu dňa 26.06.2013 bola žalovanými táto suma žalobcovi uhradená. Súdu predložil aj preklad faktúry a uviedol, že škodová udalosť bola riešená priamo u žalobcu, pričom boli uplatnené nároky AXA Versicherung AG, ktorá hradila náhradu škody z havarijného poistenia. Tiež predložil výpočet hodnoty vozidla a výšky škody, ktoré vypracoval B.. J. D..
6. Súd uznesením pod č.k. 14C/471/2012-85 zo dňa 07.11.2013 konanie v časti o zaplatenie časti istiny v sume 30 eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.06.2013 do zaplatenia zastavil. Uznesením č.k. 14C/471/2012-98 zo dňa 05.12.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že : Žalovaní v 1 a 2 rade sú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2467,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2497,49 eur od 06.11.2011 do 26.06.2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2467,49 eur od 27.06.2013 do zaplatenia a spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.
7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 01.12.2014, na ktoré sa dostavila poverená zástupkyňa žalobcu, žalovaní a právny zástupca žalovaných. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v žalobe s tým, že žalovaná v 2.rade spôsobila dňa 14.07.2010 dopravnú nehodu a k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie preto došlo k úhrade dlžnej sumy z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. K plneniu došlo 18.01.2011. Poukázala na výpis z evidencie vozidiel, z ktorého je zrejmé, že žalovaný v 1.rade bol vlastníkom motorového vozidla. Poukázala na faktúru s výpočtom hodnoty vozidla. Hoci šetrenia ku škodovej udalosti zo strany polície neboli vykonané, avšak žalovaný v 1.rade
podpísal oznámenie o škodovej udalosti. Spoločnosť AXA ako korešpodenčná poisťovňa v Nemecku komunikoval cez spoločnosť AVUS International s.r.o., ktorá na základe poverenia riešila kaskoregres a tým mala aktívnu legitimáciu žalobcu za riadne doloženú. Právny zástupca žalovaných prednesom uviedol čo sa týka skutkových okolností, že súhlasí s tým, že v čase poistnej udalosti dňa 14.07.2010 žalovaný v 1.rade ako vlastník motorového vozidla nemal uzavretú zmluvu o PZP a žalovaní nespochybnili ani tú skutočnosť, že žalovaná v 2.rade spôsobila dopravnú nehodu porušením vyhlášky v tom, že predbiehala motorové vozidlo v čase, keď bolo vozidlo už predbiehané. Na poškodenom motorovom vozidle boli len kozmetické vady, odtlačok pneumatiky. Po dopravnej nehode, každé vozidlo odišlo po vlastnej osi. Nad rámec možného poškodenia ako vyplýva z prekladu nemeckej faktúry namietal opravu vozidla napr.: výmenu nárazníka, blatníka, čalúnenia, kľučky dverí, nástupné lišty, pneumatiky, krytu spätného zrkadla. Uvedená oprava bola nad rámec potreby tejto udalosti. Žalovaný v 1.rade uviedol, že podľa farebnej fotodokumentácie je zrejmé, že vady , ktoré vznikli na motorovom vozidle boli kozmetického charakteru. Nesúhlasil s tým, že bola pneumatika poškodená. Prišiel na miesto nehody, po vzájomnej dohode sa nevolala polícia, nakoľko sa jednalo o smiešnu vadu. Žalovaná v 2.rade prednesom uviedla, že pokiaľ berie dcéru, nejazdí rýchlo. Jednalo sa o nehodu na rovnom úseku, žalovaná v 2.rade išla asi 70 km/h. K nehode došlo tak, že pred nimi išiel traktor, ktorý chcela predbehnúť, pozrela sa do zrkadla, nikto nešiel, začala predbiehanie, avšak v tom čase sa tam už pohybovalo vozidlo, trošku sa ťukli, vozidlo nevyletelo z cesty, ale riadne dokončilo predbiehanie traktoru, postálo. Žalovaná v 2.rade s vrátila a postála za týmto vozidlom. Traktor nepredbehla.
8. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 súd za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, na základe ich zhodného návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu možnej mimosúdnej dohody vyhlásil uznesenie, ktorým konanie prerušil do 28.02.2017. Dňa 29.05.2017 žalobca navrhol v konaní pokračovať, nakoľko k uzatvoreniu zmieru medzi stranami sporu neprišlo.
9. Dňa 23.06.2017 právny zástupca žalovaných zaslal súdu návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods 1 písm. a) zákona č. 165/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), z dôvodu, že žalovaný v 1.rade sa pokúsil skontaktovať s nemeckou spoločnosťou, ktorá je majiteľkou poškodeného vozidla s námietkami voči výške škody. Následne podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 223 Trestného zákona, trestné konanie je vedené pod č. 1Pn 448/2017. Súd uznesením č.k. 14C/471/2012-190 zo dňa 17.07.2017 konanie prerušil do vydania právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Levice pod č. 1Pn448/2017. Dňa 27.12.2017 Okresná prokuratúra Levice súdu doručila uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Levice ČVS: ORP-477/2-VYS-LV-2017 zo dňa 24.11.2017, ktorým bola vec podozrenia zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu odmietnutá. Súd uznesením č.k. 14C/471/2012-200 zo dňa 08.01.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní.
10. Dňa 30.05.2018 právny zástupca žalovaných zaslal súdu opätovný návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia trestného konania, z dôvodu, že žalovaní namietajú výšku škody uplatnenú žalobcom v konaní. Pre spravodlivé riešenie veci je podľa neho potrebné posúdiť či v danom období došlo k následnej poistnej udalosti, z ktorej vznikla vyššia škoda, kedy by žalovaní neboli pasívne legitimovanými a tiež či nedošlo k trestnému činu poisťovacieho podvodu tým, že poškodený si uplatnil voči poisťovni náhradu, ktorá nezodpovedala skutočnej škode. Žalovaný v 1.rad podal nový podnet na začatie trestného stíhania a vec je vedená pod sp. zn. 1Pn/417/4402 v rámci ktorého by mal byť vypočutý ako svedok vodič poškodeného motorového vozidla vypracovaný znalecký posudok zameraný na výšku škody. Súd uznesením 14C/471/2012-230 zo dňa 12.07.2018 konanie prerušil do vydania právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Levice pod číslom 1Pn/417/18/4402. Dňa 05.11.2018 Okresná prokuratúra Levice súdu s poukazom na kópiu prípisu vyšetrovateľa ORPZ OKP Levice zo dňa 22.06.2018 sp. zn. ORP-LV-OKP-400/2018 je možné konanie v tejto veci považovať za ukončené. Súd uznesením č.k. 14C/471/2012-252 zo dňa 14.11.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní. Právny zástupca dňa 13.09.2019 oznámil súdu, že opakovanie podal podnet na Krajskú prokuratúru v Nitre, kde je vec vedená pod 1Kn/461/19/440 a mal za to, že rozhodnutie môže mať zásadný význam pre konanie. Krajská prokuratúra Nitra súdu dňa 27.09.2019 oznámila, že podanie bolo dňa 19.09.2019 postúpené na ďalší zákonu zodpovedajúci postup Okresnej prokuratúre Levice, nakoľko nebol dôvod na preskúmanie postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Leviciach. Týmto bola vec na Krajskej prokuratúre v Nitre vybavená.
11. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 24.01.2020 za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, v znení jej zmeny. Mal za nesporné, že dňa 14.10.2010 došlo k dopravnej nehode, žalovaný v 1.rade bol v čase vzniku dopravnej nehody vlastníkom motorového vozidla a žalovaná v 2.rade bola vodičkou, ktorá zavinila dopravnú nehodu. Nakoľko v čase vzniku dopravnej nehody nebolo k motorovému vozidlu platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca preukázal, že plnil škodu. Ako sporné ostáva vyčíslenie škody. V konaní predložil faktúru zo servisu, ktorý vykonal opravu motorového vozidla ako aj listinné dôkazy, že výplata bola zrealizovaná žalobcom. Mal za to, že došlo len k náhrade časti vozidla, ktoré boli poškodené spôsobenou dopravnou nehodou a prác súvisiace s montážou, demontážou. Poukázal na uznesenie ORPZ Levice zo dňa 24.11.2017 kde vyšetrovateľ prizval znalca a jeho odborné stanovisko dokumentoval, kde znalec sa vyjadril, že s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedá cena aj postup obvyklým podmienkam na území štátu kde k oprave došlo. Poukázal na judikatúru NS SR, v tom smere, že ak by bolo k motorovému vozidlu v čase vzniku dopravnej nehody zaplatené povinné zmluvné poistenie, poisťovňa by bola povinná uhradiť skutočnú škodu. Právny zástupca žalovaných prednesom uviedol, že hoci v spore ide o regresnú náhradu musí byť preukázané, že poisťovňa nezanedbala svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Mal ja jednoznačné z fotodokumentácie žalovaných ako aj zo zápisu k dopravnej nehode, že nebolo
možné predmetnou udalosťou spôsobiť žalovaný rozsah škody. Poukázal na to, že položky napr. výmena predného blatníka, ozdobná lišta na dverách, čalúnenie dverí a pod. z faktúry nesúvisia s danou poistnou udalosťou. Uviedol, že v trestnom konaní nebolo dôsledne vykonané dokazovanie. Apeloval na súd, aby využil svoje moderačné právo, aby zohľadnil skutočnosti, ktoré sú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Žiadal aby súd vypočul vodiča poškodeného motorového vozidla a poukázal na nález ÚS SR 377/2018.
12. Súd po tom čo vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaných, výpoveďou žalovaných a z celým obsahom spisu zistil nasledovný skutkový a právny stav:
13. Z výpisu z obchodného registra žalobcu je zrejmé, že žalobca je právnická osoba, ktorá vykonáva okrem iného správu poistného garančného fondu, hraničného poistenia. Žalovaný v 1.rade fyzická osoba, podnikateľ zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Levice, číslo živ. Reg. XXX- XXXXX, ktorý je od 01.10.2008 vlastníkom osobného motorového vozidla značka B. XXXD (V. N.) s M. E. (výpis z ŽR, výpis z registra vozidiel). Osobným automobilom, ktorého vlastníkom bol od 01.10.2008 žalovaný v 1.rade bola dňa 14.07.2010 spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej prišlo k poškodeniu osobného automobilu Š. s EČV: T., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť HORNLEIN UNFORMTECHNIK GmBh, čo v konaní nebolo sporné a vyplýva zo hlásenia škodovej udalosti UNIQA č.l. 14, oznámenia škodovej udalosti č.l. 18, oznámenia UNIQA č.l. 20, z oznámenia poškodeného o uplatnení si nároku ( č.l. 9-15 súdneho spisu); keď žalovaná v 2.rade ako vodič motorového vozidla prechádzala z pruhu do pruhu s cieľom predbiehať vozidlo idúce pred ňou a narazila do už predbiehajúceho vozidla poškodeného, pričom zachytila pravý predný bok poškodeného vozidla. V konaní bolo zhodne tvrdené, že vinníkom škodovej udalosti bola vodička žalovaná v 2.rade. Dňa 10.08.2010 poškodený Hornlein Unformatechnik GMbh, Nemecko oznámil žalobcovi uplatnenie si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( č.l. 15). Žalobca v konaní tvrdil, že škodová udalosť bola riešená priamo u žalobcu, pričom boli uplatnené nároky AXA versicherung AG, ktorá náhradu škody plnila z havarijného poistenia. Uvedené skutočnosti žalovaní nepopreli, preto ich súd vzal za nesporné. Žalobca predložil výpočet hodnoty vozidla a výšky škody zo dňa 10.08.2011, z ktorých vyplýva, že všeobecná hodnota jazdeného vozidla bola určená na 31 180 eur a náklady na opravu poškodenia súvisiace s poistnou udalosťou boli vypočítané na 2972,01 eur. Výška škody 2972,01 eur - 474,52 eur ako odpočítateľná DPH z nákladov na opravu poškodeného vozidla sa rovná výške poistného plnenia v rozsahu 2497,49 eur. Dňa 25.05.2011 spoločnosť T. D., Q.. Q.. J.. H.., F. XX, XXX XX B., oznámila žalobcovi, že poisťovňa T. V. T. poverila spoločnosť uplatnením kaskoregresu k poistnej udalosti, ktorá sa stala v Slovenskej republike, dňa 14.07.2010, poistený E. U., vodič T. O., EČ E. XXX C., motorové vozidlo B. XXX L., poškodený O. R. B., M.:
T.-O. XXX, Š. Q., V.ýška škody 2497,49 eur. Žiadala, aby žalobca výšku škody poukázal na účet( č.l.76). Žalobca sumu 2497,49 eur uhradil prevodom z účtu dňa 15.08.2011 ( č.l. 159). V konaní nebolo sporné a vyplynulo to aj s emailovej komunikácie (č.l. 22 a nasl), že ku dňu vzniku dopravnej nehody tzn. k 14.07.2010 nebolo k motorovému vozidlu B. XXXD EČ: E. XXX C. uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Z faktúry č. 48509 zo dňa 06.08.2010 vyplýva, že v čase od 19.07.2010 do 06.08.2010 bola vykonaná oprava na motorovom vozidle firmy O. R. U., X. X, XXXXX Q. U. Q. M.: T.-O. XXX Š. v celkovej sume 2497,49 eur ( + DPH 474,52 eur) v autoservise Q. T. O. U., E. - N., Z..
14. Dňa 24.11.2017 pod č. ČVS: ORP-477/2-VYS-LV-2017 vyšetrovateľ OR PZ, odbor kriminálnej polície Levice odmietol vec podozrenia zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že vo veci bolo vykonané šetrenie, boli zabezpečené listinné dôkazy, fotodokumentácia a odborné vyjadrenie znalca č. 911430, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie pod č. 25/2017 zo dňa 15.11.2017 za účelom stanovenia výšky škody na poškodenom motorovom vozidle a určenia oprávnenosti nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu vyfakturovaných autorizovaným servisom v Nemecku ku dňu spôsobenia škody t.j. 14.07.2010. V odbornom vyjadrení znalec konštatuje, že poškodené diely a vykonané opravy na vozidle s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedajú faktúre č. 48509 za opravu vozidla a tak isto vypočítal výšku nákladov na opravu vozidla s výsledkom 2972,01 eur s DPH. S poukazom na odborné vyjadrenie vyšetrovateľ konštatoval, že nedošlo k uplatneniu si neoprávnených nákladov z poistného plnenia. Z oznámenia KP Nitra sa zistilo, že nebol dôvod na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v Leviciach vo veci 1Pn 417/18/4402.
16. Žalobca výzvou zo dňa 05.10.2011 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným s tým, že ich vyzval na úhradu dlhu do 05.11.2011. Žalovaní uhradili svoj dlh čiastočne dňa 26.06.2013 sumou 30 eur.
17. Podľa § 2 písm. i), písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej i zákon o PZP) na účely tohto zákona sa rozumie: i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu, j) prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. 3
19. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) Zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
20. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 14.07.2010 vodič motorového vozidla - žalovaná v 2.rade- viedla motorové vozidlo B., EČV: E. pred obcou A. Z. O., pričom pri predbiehaní narazila do osobného motorového vozidla značky Š. EČV: T.-O. XXX. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že na uvedené motorové vozidlo B. E. XXXCO nemalo uzavreté žiadne povinné zmluvné poistenie, a v zmysle vyššie uvedeného zákona, teda v prípade vzniku škodovej udalosti, si poškodený mohol uplatniť nárok na náhradu škody u Slovenskej kancelárie poisťovateľov. K danému súd uvádza nasledovné: V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b)
zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je upravené právo kancelárie na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária tzv. postihové právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá, písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi a v prípade podľa písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému od príslušnej kancelárie poisťovateľov. To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, teda má právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené). V danom prípade súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít, ktoré rovnaký názor prezentovali i vo svojich rozhodnutiach: uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/190/2014 zo dňa 24.6.2015, 4Cdo/134/2009 zo dňa 31.8.2010 ako i na nález Ústavného súdu III. ÚS 514/2016-15 zo dňa 17.8.2016.
21. Žalovaní namietali žalovanú výšku škody - jednotlivé položky z faktúry č. 48509. K výške náhrady, ktorú súd uložil zaplatiť žalovaným uvádza, že právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za ne ho plnila, je regresným právom, a nie právom na náhradu škody( rozhodnutie NSSR 4Cdo/284/2010 zo dňa 28.10.2011). Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná o originárny nárok kancelárie, nárok regresný, ktorý nespadá pod režim náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa jedná o režim individuálny, presne upravený v § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, z čoho vyplýva, že súd nemôže znižovať sumu, ktorú žalobca poskytol na plnenie miesto osoby povinne zmluvne nepoistenej. Súd je teda názoru, že aplikácia § 450 OZ neprichádza do úvahy. V prejednávanom prípade zodpovednosť podľa § 24 odsek 2 písm. b) má prevádzkovateľ vozidla ako i vodič a teda od nich má kancelária nárok požadovať to, čo za nich plnila. Slovo plnila, treba vykladať tak, že sa jedná o plnenie v konkrétnej výške, ktorú je žalobca povinný preukázať, a súd nemôže žiadnym spôsobom znižovať prípadne inak meniť výšku tejto náhrady, pretože zákon o povinnom zmluvnom poistení mu neposkytuje priestor na takéto zníženie, a vzhľadom k tomu, že sa jedná o regresné právo kancelárie, ktoré nemá žiaden súvis s náhradou škody, súd aplikovať ustanovenie § 450 OZ nemôže. V danom prípade, žalobca preukázal, že poškodenému dňa 15.08.2011 poskytol plnenie v celkovej 2497,49 eur. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí bola suma znížená o sumu čiastočnej úhrady žalovanej sumy žalovanými vo výške 30 eur dňa 26.06..2013. Súd záverom zdôrazňuje, že ani v trestnom konaní, ktoré sa viedlo na základe trestného oznámenia žalovaného v 1.rade sa nepreukázali žalovanými tvrdené skutočnosti ohľadom možného poisťovacieho podvodu. Z uznesenia vyšetrovateľa ORPZ Levice zo dňa 24.11.2017 pod č. ČVS: ORP-477/2-VYS-LV-2017 naopak vyplynulo, že pribratý znalec v trestnom konaní konštatoval, že poškodené diely a vykonané opravy na vozidle s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedajú faktúre č. 48509 za opravu vozidla a vypočítal výšku nákladov na opravu vozidla sumou 2972,01 eur s DPH. Súd mal preto námietky žalovaných ohľadom výšky žalovanej sumy za nepreukázané, právne bezvýznamné, naopak súd mal za to, že žalovaní sa snažia vyhnúť svojej povinnosti podľa zákona o PZP. Naopak nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný a preukázaný. Čo sa týka nálezu ústavného súdu SR č. IV ÚS 377/2018 súd poukazuje na tú skutočnosť, že ide o skutkovo odlišnú vec, kedy tam priznané postihové právo bolo uplatnené vo viacerých súdnych konaniach za rôzne obdobia ako nárok na regres Sociálnou poisťovňou vyplácaný invalidný dôchodok, kedy ročne bude vyplácaný dôchodok okolo 4.000 eur, ktoré mal uhrádzať žalovaný opakovane. Nakoľko v tam prejednávanej veci ide o regresný nárok súvisiaci
s výplatou sociálnej dávky s predpokadom jej vyplácania opakovanie a dlhšiu dobu, sp konštatuje, že predmetný nález ÚS SR nie je možné použiť v spore ani podporne. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaní v priebehu trvania sporu od roku 2012 ani raz nepožiadali súd o možnosť splácania žalovanej sumy v splátkach. Nežiadali, aby súd skúmal ich rodinné, majetkové a sociálne pomery, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1.rade je živnostník a žalovaná v 2.rade má ku dňu rozhodnutia 34 rokov, je predpoklad, že ich životná situácia je primeraná životnej úrovni bežného občana Slovenskej republiky. Žalovaná suma nie je v takej výške aby mala devastačný charakter pre žalovaných a súd opätovne zdôrazňuje, že v sporovom konaní súd hodností len dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo a ak by sám žiadal dôkaz, neprípustne by tak prekročil svoje právomoci a mohol by porušiť právo účastníkov na spravodlivý proces. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka - vodiča poškodeného vozidla T.-O. XXX pána U. A. B., nakoľko mal súd za to, že to nie je hospodárne, keďže k dopravnej nehode došlo pred skoro 10 rokmi a k priebehu dopravnej nehody sa vyjadrila prednesom žalovaná v 2.rade, a oboma účastníkmi dopravnej nehody bolo dobrovoľne podpísané Hlásenie o dopravnej nehode ( Car accident report č.l. 14). Súd opätovne poukazuje na odborné vyjadrenie znalca v trestnom konaní, z ktorého jednoznačne vyplýva, že výška škody bola primerane vypočítaná a preto výpoveď navrhovaného svedka bola bezpredmetná. Súd v zmysle vyššie uvedeného uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2467,49 eur.
22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9,5% zo sumy 2497,49 eur od 06.11.2011 do 26.06.2013, keď počiatok omeškania je počítaný dňom nasledujúcim po dni, do ktorého mali žalovaní plniť (deň 05.11.2011 uvedený vo výzve na plnenie) a vo výške 9,5% ročne zo sumy 2467,49 eur od 27.06.2013 do zaplatenia ( zohľadňujúc úhradu 30 eur dňa 26.06.2013). K uvedenému súd uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia, žalobca mal právo požadovať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni kedy poskytol plnenie, keďže týmto dňom vzniká jeho právo na regres a týmto dňom sú žalovaní v omeškaní.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovaným. Úspech žalobcu spočíval v tom, že súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach písomne. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návhr na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Leviciach, dňa 24. januára 2019