Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-18-2022.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha 1 - Nové Město, IČO: 452 729 56, konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, v konaní práve zastúpeného JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanému: Spoločenstvo Apartmány ŠPORT SKALKA, so sídlom Skalka 1503, 967 01 Kremnica, IČO: 450 262 11, zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47249722, v konaní o zaplatenie 2 137,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.137,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne počítaný od 08.12.2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% konania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2022 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2.137,25 € spolu s príslušným úrokom z omeškania z titulu regresného plnenia. V žalobe žalobca poukázal na to, že dňa 17.12.2021 uzavrela spoločnosť Generali poisťovňa a. s. s účinnosťou od 19.12.2021 so spoločnosťou Generali Česká poisťovňa a. s. zmluvu o predaji podniku, ktorej predmetom bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa Generali poisťovňa a. s., ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov obchodnej spoločnosti, pričom práva a povinnosti dotknuté predajom podniku vykonáva spoločnosť Generali Česká pojišťovna a. s. na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu. Žalobca uzatvoril s poistníkom ANASOFT APR, spol. s r. o. dňa 29.03.2019 rámcovú poistnú zmluvu číslo 9059801661 o havarijnom poistení flotily vozidiel podľa VPP HAV 16, predmetom ktorej bolo okrem iného uzatvorenie havarijného poistenia pre motorové vozidlo značky MERCEDES BENZ s evidenčným číslom EČV: A. XXX B.. Dňa 31.12.2020 vodič poškodeného vozidla C. D., nar. XX.XX.XXXX zaparkoval poškodené vozidlo na mieste vyhradenom pre parkovanie motorových vozidiel pri budove Relax centra Skalka, pričom v dôsledku uvoľnenia vrstvy snehu zo strechy došlo k jeho poškodeniu. Poškodený si náhradu škody na motorovom vozidle uplatnil u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.137,25 €, ktoré bolo dňa 08.02.2021 poukázané na bankový účet určený poškodeným. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. V súlade s § 26 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia číslo 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, musí strešná konštrukcia chrániť stavbu pred účinkami vonkajšej klímy, zachytávať a odvádzať zrážkové vody, zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcii a zachytávať sneh a ľad tak, aby neohrozovali chodcov a účastníkov cestnej premávky. V ďalšom žalobca poukázal na § 7 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je spoločenstvo právnickou osobou založenou podľa daného zákona, ktorá spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 2.137,25 € voči žalovanému v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
2. Súd vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 19Cb/18/2022 - 27 zo dňa 28.12.2022, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu rozporuje v celom rozsahu, čo do jeho dôvodu aj výšky. Poukázal na to, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda nie je pasívne vecne legitimovaným účastníkom v konaní ako to uvádza žalobca v žalobe. Ďalej má za to, že zo strany žalovaného nedošlo ani k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti, ktorá by zakladala zodpovednosť za škodu. Žalobca ich v podanej žalobe nesprávne označil za subjekt, ktorý je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 nie je z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca argumentoval s poukázaním na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne na ustanovenie § 6 označeného zákona, podľa ktorého vykonáva správu domu ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov explicitne vyplýva, že výpočet činností vymedzených v označenom ustanovení má povinnosť vykonávať jedine v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na žiadnom mieste zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa nenachádza právna norma, ktorá by im určovala povinnosť vykonávať činnosti uvedené v § 6 ods. 2 predmetného zákona aj v prospech tretích osôb, teda voči poškodenému, ktorému žalobca nahradil na základe havarijného poistenia škodu na poškodenom vozidle. Žalovaný nie je v žiadnom právnom vzťahu, či už v zmluvnom alebo v mimozmluvnom s poškodeným. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že z objektívneho hľadiska sa s ním nemôže konať ako so žalovaným, keďže vo vzťahu k žalobcovi nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pasívne vecne legitimovaným subjektom by v zmysle dikcie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mohli byť jedine vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov, v prospech ktorých má povinnosť vykonávať správu domu podľa § 6 ods. 2 označeného zákona, čo nie je daný prípad. Žalovaný v ďalšom nesúhlasil ani s právnou argumentáciou žalobcu, že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Rozporoval všetky vyjadrenia a tvrdenia žalobcu, ktoré mali súdu evokovať zodpovednosť za škodu. Jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho konania, teda nedovoleného konania, inak povedané konania v rozpore so zákonom. Žalovaný je toho názoru, že sa žiadneho porušenia právnej povinnosti nedopustil. Poukázal na to, že zosuvu snehu zo strechy budovy relax centra SKALKA predchádzalo veľké množstvo v noci čerstvo napadaného snehu za krátke časové obdobie. Opísaná situácia zodpovedá tzv. náhode v právnom zmysle, teda prípadu, kedy určitej osobe vznikne škoda, ale zavinenie nie je možné nikomu pričítať. V právnej teórii sa takáto situácia označuje ako kvalifikovaná náhoda, resp. ako vis maior. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že nemožno posudzovať a prihliadať len na jeho konanie ako žalovaného v súvislosti so škodovou udalosťou, ale do úvahy je potrebné rovnako vziať aj konanie poškodeného. Samotný poškodený mohol vyvinúť úsilie, aby zabránil alebo aspoň sa pokúsil obmedziť vznik škodovej udalosti, napríklad aktívnym konaním smerujúcim k preparkovaniu poškodeného vozidla na iné miesto vyhradené pre parkovanie motorových vozidiel pred budovou relax centra SKALKA. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že pasivita poškodeného v súvislosti s jeho snahou neodvrátiť škodovú udalosť nemôže byť v celom rozsahu na úkor žalovaného, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by sa celý rozsah škody mal pripísať iba jemu, pokiaľ by bol v
konaní pasívne vecne legitimovaný. V danom smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/3516/2007, v ktorom súd konštatoval, že ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je objektívne spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku, či životnom prostredí. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že samotný poškodený by bol spôsobilý zabrániť vzniku škody na majetku, keby po zhodnotení situácie, vzhľadom na veľké množstvo napadnutého snehu za krátke časové obdobie preparkoval poškodené vozidlo na iné miesto na to určené. Záverom žalovaný poukázal na to, že žalobca v konaní nesprávne aplikuje ustanovenie § 26 ods. 1 Vyhlášky, ktoré kladie všeobecné technické požiadavky na výstavbu a posudzuje sa v rámci kolaudačného konania zo strany príslušného stavebného úradu. Budova relax centra SKALKA prešla riadnym stavebným konaním, pričom príslušný stavebný úrad vydal právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré umožňuje stavbu užívať. Pokiaľ by stavebný úrad v rámci stavebného a kolaudačného konania zistil, že stavba nespĺňa všetky technické požiadavky a právne predpisy, tak by kolaudačné rozhodnutie nevydal.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, teda, že nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní. Vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorením zmluvy o výkone správy so žalovaným zabezpečili správu domu prostredníctvom žalovaného, ktorá zahŕňa aj činnosti uvedené v § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ust. § 10 ods. 6 citovaného zákona iba demonštratívne vypočítava úkony, ktoré je potrebné považovať za plnenia spojené s užívaním bytu, resp. nebytového priestoru. Takýmto plnením je podľa názoru žalobcu aj odpratávanie snehu zo strechy domu. Pokiaľ by aj bolo pripustené, že odpratávanie snehu nie je plnením spojeným s užívaním bytu, resp. nebytového priestoru, bolo by nutné ho posudzovať ako inú činnosť, ktorá bezprostredne súvisí s užívaním domu alebo celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, prípadne ako prevádzku spoločných častí domu. Žalobca na základe uvedeného považuje svoj postup za správny. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 citovaného zákona má správca bytového domu v konaniach pred súdom postavenie nepriameho zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zmena postavenia správcu nastala prijatím zákona č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zmena právnej úpravy posilnila postavenie správcu, nakoľko ten nadobudol procesné právo uplatňovať hmotnoprávny nárok, resp. brániť právo vlastníkov vo vlastnom mene, tzn. správca je aktívne alebo pasívne legitimovaným subjektom. Žalobca taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mohol poškodený sám vyvinúť úsilie k tomu, aby zabránil alebo sa aspoň pokúsil obmedziť vznik škodovej udalosti, napríklad aktívnym konaním smerujúcim k preparkovaniu poškodeného vozidla na iné miesto. Žalobca opakovane zdôraznil, že poškodený zaparkoval poškodené vozidlo na miesto vyhradenom pre parkovanie motorových vozidiel pri budove relax centra SKALKA bez zákazovej značky alebo akéhokoľvek iného označenia informujúceho parkujúcich o možnosti padania snehu zo strechy v dôsledku veľkého množstva čerstvo napadnutého snehu. Keďže poistná udalosť nastala približne o 13.00 hod., žalovaný mal dostatok času, aby vykonal zimnú údržbu a odpratal v noci napadnutý sneh alebo aby minimálne upozornil na riziko možného pádu snehu. Preto má žalobca za to, že nie je možné hovoriť o zanedbaní prevenčnej povinnosti zo strany poškodeného.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení opakovane potvrdil, že spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti nahradiť škodu. Ako správca nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nahradiť škodu, ktorej nositeľom sú vlastníci. Z prvej vety ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že ako správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov. To znamená, že činnosti súvisiace so správou domu, ktorou je aj odpratávanie snehu zo strechy budovy relax centra SKALKA vykonáva nie vo vlastnom mene, ale v mene vlastníkov, pričom túto správu je povinný vykonávať jedine v prospech vlastníkov a nie tretích osôb. Pri vykonávaní správy domu nie je v žiadnom právnom vzťahu, či už zmluvnom alebo mimozmluvnom s poškodeným. Čo sa týka zastupovania vlastníkov v konaní pred súdom v zmysle druhej vety ustanovenia § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, po prijatí novely prostredníctvom zákona č. 283/2018 Z. z. účinnej od 01.11.2018 má správca na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v konaní pred súdom postavenie nepriameho zástupcu, keďže koná vo vlastnom mene, ale na účet vlastníkov. Formulácia právnej normy vyjadrená v danom ustanovení neznamená, že na neho prešla zodpovednosť vlastníkov za škodu. Zmenou právnej
úpravy vykonanou zákonom číslo 283/2018 Z. z. nedošlo k prevodu, ani k prechodu práva povinnosti z vlastníkov na správcu. Ústavný súd v náleze sp. zn. II. ÚS 302/2019 - 44 poukazuje na to, že z nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu vyplýva, že nositeľmi hmotného práva alebo povinnosti boli podľa predošlej ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, pričom správca bol a je len ich zástupcom. Predmetnou novelou nedošlo k prevodu, ani k prechodu práv a povinností z vlastníkov na správcu, preto nemohla na neho ako správcu prejsť ani deliktuálna spôsobilosť patriaca vlastníkom. Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu o tom, že pokiaľ poškodený zaparkoval poškodené motorové vozidlo na mieste vyhradenom pre parkovanie motorových vozidiel pri budove relax centra SKALKA sa automaticky zbavil povinnosti konať v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Žiadny zákon neukladá vodičovi motorového vozidla povinnosť kontrolovať strechu budovy s cieľom posúdenia možného rizika poškodenia zaparkovaného motorového vozidla. Opísaná situácia zodpovedá kvalifikovanej náhode označenej ako vis maior. V takomto prípade nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že aplikovanie všeobecnej prevenčnej povinnosti by znamenalo nemožnosť zaparkovania motorového vozidla kdekoľvek vrátane vyhradeného parkovania s ohľadom na prítomné riziko.
5.Podľa § 2 ods.4 zákona č.182/1993 Z.z. v znení platnom v čase udalosti zakladajúcej uplatnený nárok (ďalej len „v platnom znení“) spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
6. Podľa ustanovenia § 2 ods.8 zákona č.182/1993 Z.z. v platnom znení prevádzkou sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti a prostriedky potrebné na pravidelné udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku v stave spôsobilom na ich riadne užívanie; za prevádzku sa považujú aj povinné revízie technických zariadení podľa osobitného predpisu.
7. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č.182/1993 Z.z. v platnom znení správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“) alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria zmluvu o výkone správy (ďalej len „správca“). Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť právu domu spoločenstvom alebo správcom. Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
8. Podľa § 6 ods.2 písm.a) zákona č.182/1993 Z.z. v platnom znení správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy, rekonštrukciu a modernizáciu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.
9. Podľa § 7 ods.1 prvá veta zákona mč.182/1993 Z.z. v platnom znení spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory“), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy.
10. Podľa § 9 ods.7 zákona č.182/1993 Z.z. v platnom znení spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
11. Podľa ustanovenia § 9 ods.8 písm.a) a b) zákona č.182/1993 Z.z. v platnom zmení spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,
b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
12.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
13.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14.Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15.Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
16.Podľa § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
17.Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z. účinný do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19.Podľa Čl.8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
20.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21.Podľa § 150 ods.1,2. CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22.Podľa § 151 ods.1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23.Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 25.05.2023, v tom čase zákonnou sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný subjektom. Odvolací súdu uznesením sp.zn. 11Co/91/2023 zo dňa 30.11.2023 rozsudok súdu prevej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom označený subjekt je pasívne vecne legitimovaným vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu.
24.Vzhľadom a to, že pôvodná zákonná sudkyňa JUDr. Andrea Gindlová už na tunajšom súde nepracuje, spis bol v zmysle Pokynu predsedu tunajšieho súdu Spr 446/23 náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelený do senátu JUDr. Jarmile Kasanovej.
25.Následne pojednávaní dňa 19.02.2024 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca doplnil, že žalovaný je znalý miestnych pomerov, preto mohol vykonať úkony, ktoré by smerovali k tomu, aby zabránil vzniku škody. Žalovaný nepreukázal, že by vykonal akékoľvek úkony a to ani také, ktoré by boli časovo aj finančne nenáročné. Nie je možné prenášať riziko vzniku takejto škody na poškodeného,
ktorý by mal predpokladať, že takáto situácia sa mohla udiať. Žalovaný doplnil, že aj konanie samotného poškodeného mohlo spôsobiť to, že by ku škode samotnej nedošlo, pretože tento jej mohol zabrániť, mohol motorové vozidlo preparkovať. Bol povinný dbať na to, aby poistná udalosť nenastala. Ak by bol súd toho názoru, že žalovaný za škodu zodpovedá, navrhol, aby škodu znášal pomerne aj poškodený.
26.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 31.12.2020 o 13.00 hod. došlo k poistnej udalosti a to k poškodeniu motorového vozidla ev.č. A. držiteľa Anasoft Apr, s.r.o., a to uvoľnením vrstvy snehu zo strechy budovy Relax centra SKALKA, ktorý padol na motorové vozidlo, ktoré bolo zaparkované na vyhradenom mieste pre parkovanie motorových vozidiel pri budove Relax centra SKALKA. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poškodený bol v čase poistnej udalosti havarijne poistený u žalobcu a nebola sporná ani skutočnosť, že žalobca titulom poistnej udalosti zaplatil poškodenému škodu vo výške 2.137,25 €, ktorú dňa 08.02.2021 poukázal na účet poškodeného.
27.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný miesto vyhradené pre pakovanie motorových vozidiel, kde parkoval aj poškodený, po nočnom snežení ničím neoznačil, parkujúcich na preparkovanie motorových vozidiel nevyzval ani neupozornil.
28.Medzi stranami sporu, v priebehu sporu, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, ostala nesporná vecná pasívna legitimácia žalovaného.
29.V spore bolo sporné, či škoda na motorovom vozidle poškodeného vznikla konaním, porušením právnej povinnosti žalovaného ako aj skutočnosť, či poškodený mohol vzniku škody predísť. Žalovaný v spore rozporoval aj výšku škody, avšak bez bližšieho vyjadrenia.
30.Z Hlásenia škodovej udalosti je zrejmé, že dňa 31.12.2020 o 13.00 hod. došlo ku škode na motorovom vozidle MERCEDENC-BENZ CLA 180 ev.č. A., miesto vzniku škody Budova Relax centrum SKALKA, a to pádom snehu zo strechy danej budovy, pričom na zaparkovanom motorovom vozidle došlo k poškodeniu čelného skla a prednej kapoty.
31.Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX KRYCÍ LIST zo dňa 05.02.2021 vyplýva, že žalobca ustálil poistné plnenie na sumu 2.137,25 € a výpisom z účtu VÚB a.s preukázal poukázanie uvedenej sumy dňa 8.02.2021.
32.Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba zisťovať, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na majetku, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.
33.Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Uvedená všeobecná zodpovednosť prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 769 až 771). Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420 ods.1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Ustanovenie § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie.
34.V spore nebolo sporné, že poškodený parkoval s motorovým vozidlom na mieste na to určenom (vyhradenom mieste). Budova Relax centra SKALKA sa nachádza v horskom prostredí, v turistickej a lyžiarskej oblasti. Z lokalizácie je nepochybné, že žalovaný si musel byť vedomí, že v období, keď ku škode došlo (zimné ročné obdobie 31.12.2020), je v danej lokalite vysoký predpoklad sneženia, ktoré môže byť aj výdatnejšie. Pokiaľ žalovaný mal vedomosť o tom (čo nebolo v spore sporné), že v noci z 30.12.2020 na 31.12.2020 napadlo väčšie množstvo snehu, logicky musel mať vedomosť aj o tom, že to zaťažilo strechu budovy Relax centra SKLAKA. Ku škode na motorovom vozidle, pádom snehu zo strechy budovy, došlo dňa 31.12.2020 o 13.00 hod., čiže v poobedných hodinách. Žalovaný, ako správca, ktorý je povinný vykonávať aj údržbu domu, ktorá v sebe zahŕňa aj odpratávanie snehu zo strechy budovy, žiadnu takúto činnosť nevyvinul, čo v spore ani netvrdil. Žalovaný však neurobil žiadne relevantné opatrenia. Žalovaný mal dostatok času, aby konal, v záujme predísť možným škodám, pri možnom páde snehu zo strechy a vykonať preventívne opatrenia smerujúce k zabráneniu možnosti vzniku škody. Žalovaný neupozornil poškodeného na možnosť vzniku škody, nevyzval ho na preparkovanie vozidla na iné bezpečné miesto, nijakým spôsobom ani neoznačil dané miesto ako miesto vzniku možného nebezpečenstva. To znamená, že rovnako ako na danom mieste parkoval poškodený, mohli tam zaparkovať aj iné motorové vozidlá, a to aj v priebehu doobedňajších hodín dňa 31.12.2020. Nemožno hovoriť ani o náhode (vis maior), ako tvrdí žalovaný, a to že zavinenie nie je možné nikomu pričítať. Nie je namieste sa domnievať, že žalovaného by malo prekvapiť, že v zime na horách napadne väčšie množstvo snehu. Žalovaný nie že nevyvinul všetko možné úsilie, aby škode predišiel, on nevyvinul žiadne úsilie, smerujúce k odvráteniu škody.
35.Súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, že poškodený mal konal tak, že by mal predvídal a preparkovať motorové vozidlo na iné miesto, a že poškodený mohol škode zabrániť. Poškodený nemohol mať vedomosť o správaní sa masy snehu, ktorá napadla na strechu budovy, o nainštalovaných či nenainštalovaných zábranách na streche proti prípadnému zosuvu snehu, o tom, či množstvo snehu, ktoré napadlo už bolo rizikovým množstvom pre možný zosuv zo strechy. Nekonanie žalovaného nie je možné pripísať na ťarchu poškodeného. Vzhľadom na to nie je na mieste aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, na ktorú poukazoval žalovaný, a to v prípade pokiaľ súd bude toho názoru, že žalovaný za škodu zodpovedá.
36.Zodopovednosť žalovaného je daná v zmysle ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako všeobecná zodpovednosť, nakoľko každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.
37.Pokiaľ žalovaný namietal výšku škody, urobil tak len vo všeobecnej rovine, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol: „Nárok žalobcu rozporujeme v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky“, a rovnako všeobecne sa vyjadril aj v záverečnej reči. Žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval v akom rozsahu namieta výšku škody, na základe akých skutočností, a k danému nenavrhol ani vykonanie žiadneho dokazovania. Rozsah poškodenia motorového vozidla poškodeného žalovaným relevantne namietaný nebol.
38.Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 ods.2 OZ). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39.Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 10 % ročne. Žalobca si v spore uplatnil úrok z omeškania od podania žaloby, čiže odo dňa 08.12.2022 do zaplatenia, preto mu súd uvedený úrok z omeškania priznal od uvedeného dátumu, aj keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania aj za skoršie obdobie. Uplatnenie obdobia, od kedy strana sporu žiada priznať úrok z omeškania, je v jej dispozičnej vôli. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej sumy 2.137,25 €.
40.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalobca v spore preukázal protiprávny úkon žalovaného (porušenie prevenčnej povinnosti ), spôsobenie škody, ktorú si žalobca v spore uplatnil (v rozsahu poistného plnenia vyplatené žalobcom poškodenému) ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Žaloba žalobcu bola v časti sumy 2.137,25 € s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne počítaný od 08.12.2022 do zaplatenia dôvodná, súd jej vyhovel.
41.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie voči tretiemu výroku nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).