Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-50-2018.pdf
PDF · 108.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: 1./X. F., O.. X.X.XXXX, F. XXXX/X, P., 2./ I. F., O.. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, F., proti žalovanému: U. E., O.. XX.X.XXXX, E. XXX/X, F., JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, Lichnerova 72, Senec, o určenie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajší súd 2. novembra 2018 žiadali súd, aby po vykonanom dokazovaní vyhlásil rozsudok, ktorým určí, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1/2 -ci na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom T., katastrálnym odborom, zapísaným na Liste vlastníctva / ďalej len LV / č. XXX, katastrálne územie L., okres L., obec L. parcely registra „C“ parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX - záhrada vo výmere XXX m2 a uplatnili si náhradu trov konania. 2. Žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že predmetné nehnuteľnosti sú evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne územie L.. Žalovaná si odvodzuje svoje vlastnícke právo o veľkosti 10/12 titulom dedičstva po svojej matke U. R., ktorá nehnuteľnosti zdedila po svojom manželovi C. R.. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10-iny po nebohom X. R. nadobudla kúpnou zmluvou vedenou pod X.-XXX/XXXX, vedené na Okresnom úrade T., katastrálnym odborom. Nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX. Žalobcovia sú právny nástupcovia / vnuci / R. P. R. R. P. E.. M. a právny nástupcovia / deti / R. F. E.. E.. Svoje vlastnícke právo si žalobcovia odvodzovali na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli jeho právny predchodcovia R. P. a jeho manželka v rokoch 1954 - 1958 od C. R.. Okrem toho poukazovali na Rozhodnutie č. Výst. XXXX/XXXX K. X. L. XXXX, ktorým Okresný národný výbor / ďalej len ONV / v F. povolil postaviť rodinný dom na parcele č. XXXX. Podľa názoru žalobcov nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe vydržania. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby videli v tom, že je potrebné zosúladiť faktický/reálny / stav vlastníckeho práva so stavom právnym a iba súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. 3. Žalobcovia spolu so žalobou súdu doručili Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XX, XXD/X/XXXX, Dnot XX/XXXX, D XXXX/XX, Dnot XX/XX, Rozhodnutie ONV v F., potvrdenie Obce L., pozemnoknižnú vložku č. XXX. 4. V priebehu konania žalobcovia zmenili žalobný petit a žiadali, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch R. P. a jeho manželke R. P., E.. M.. Súd na pojednávaní konanom 27. januára 2020 za prítomnosti strán a ich zástupcov pripustil navrhovanú zmenu žalobného nároku v súlade s ustanovením § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP /, pretože výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
5. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe podaním z 2. januára 2019 a žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Podľa jej názoru žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože žalobcovia nepreukázali, že ich právny predchodcovia nadobudli sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Poprela tvrdenie žalobcov, že ich právny predchodcovia mali uzavrieť kúpnu zmluvu s jej otcom a dokonca mu vyplatiť kúpnu cenu aj pre ostatných spoluvlastníkov. Ďalej poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v konaní a nepreukázanú oprávnenú držbu pozemkov, pretože osobne bola prítomná pri rozhovore jej otca a manželov P., ktorí sa domáhali podpísania kúpnej zmluvy, ktorú však jej otec odmietol podpísať, pretože pozemky ponechal otec žalovanej právnym predchodcom žalobcov iba na bezplatné užívanie. Na parcele č. XXXX sa nachádzala schátralá stavba súpisné č. XX, ktorú právny predchodcovia žalobcov zbúrali a postavili si nový rodinný dom súpisné č. XX. V danom prípade žalobcovia a ani ich právny predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, že sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nikdy nedošlo a už vôbec nie za účasti všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, nebola vyplatenú kúpna cena a okrem toho sama právna predchodkyňa žalobcov vlastnícke právo dala riešiť advokátovi U., ktorý mal vysporiadať ich vlastnícke práva. 6. Žalobcovia sa písomne vyjadrili podaním z 22. mája 2019, v ktorom preukazovali aktívnu legitimáciu, naliehavý právny záujem na podaní žaloby zhodne so žalobou. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okrem iného odvodzovali od Rozhodnutia vydaného bývalým MNV v F. a zápisnice z 3. júla 1958, v ktorej predseda stavebnej komisie ONV v F. konštatoval, že novostavba bude prevedená na vlastnom pozemku žiadateľa R. P. na parcele č. XXXX X. L.. X. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul žalobcu v 2. rade, žalovanú, zástupcu žalobcov, právnu zástupkyňu žalovanej, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci. 8. Zástupca žalobcov žiadal žalobe vyhovieť, pretože právny predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalovanej, ktorému zaplatili kúpnu cenu. Okrem toho poukázal na rozhodnutie ONV v Senci, na základe ktorého si právny predchodcovia žalobcov postavili rodinný dom na parcele č. XXXX. K uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť v rokoch 1954 - 1958, od ktorej doby dobromyseľne došlo k užívaniu nehnuteľnosti, za ktoré nehnuteľnosti žalobcovia platia daň. 9. Žalovaný v 2. rade si pamätal, ako jeho matka hovorila, že pozemky kúpili od otca žalovanej, ktorému bola vyplatená kúpna cena. Otec žalovanej nevyplatil kúpnu cenu ďalším spoluvlastníkom, z ktorého dôvodu sa jeho matka obrátila na advokáta JUDr. U., ktorý mal dať veci do poriadku v roku 1970. Advokát pripravil kúpnu zmluvu a išiel za otcom žalovanej, ktorý nikdy nebol doma a k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. 10. Právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania nadobudnutia titulu vydržania. Poukázala na to, že žalobcovia nevedeli presne určiť dátum uzavretia kúpnej zmluvy, s kým uzavreli kúpnu zmluvu, za akých okolností, vyplatenie kúpnej ceny a v akej výške. Žalobca vo svojej výpovedi dokonca potvrdil, že kúpna zmluva mala byť uzavretá v roku 1970. 11. Žalovaná si pamätala, ako právny predchodcovia žalobcov prišli za jej otcom a chceli, aby im dovolil bývať v jeho rodičovskom dome z dôvodu, že nemajú kde bývať. Otec žalobkyne súhlasil s tým, že sa jedná o starý dom a bude ho potrebné opraviť. Po smrti manželov P. Y. F. prišla za ňou matka žalobcov za účelom podpísania nejakej listiny s tým, aby si dala veci do poriadku. Žiadnu listinu nepodpísala a nakoniec bola vyzvaná notárom JUDr. M., aby uviedla komu patrí do vlastníctva rodinný dom. Notárovi žalovaná odpovedala, že jej otec súhlasil s opravou rodinného domu a bývaním. 12. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel registra „C“ parcela č. XXXX vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 záhrady, evidované na LV č. XXX pre okres T., obec L., katastrálne územie L. v podiele 1/1 na základe deidičského konania D XXX/XX pozemnoknižnej vložky č. XXX, kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX, vklad povolený XX. D.Ó. XXXX, V XXXX/XXXX vklad povolený XX. D. XXXX, V XXX//XXXX vklad povolený XX. U. XXXX. 13. Rozhodnutím ONV v F. značka: Výst. XXXX/XXXX bola povolená stavba na parcele č. XXXX stavebníkovi R. P. K. X. L. XXXX. 14. Obec L. potvrdila, že žalobca v 1. rade je daňovníkom - užívateľom rodinného domu, dvora a záhrady v katastri L., ul. X. Č.. XX a od roku 1993-2015 platil daň z nehnuteľnosti za dom, dvor, záhradu parcely č. XXXX, XXXX. Pred tým za nehnuteľnosť platil daň R. P.. 15. Na základe dedičských rozhodnutí po právnych predchodcoch žalobcov / sp. zn. D XXXX/XX, Y. XX/ XX po nebohom R. P., K. XX. U. XXXX, sp. zn. D XXX/XX, Y. XXX/XX po nebohej R. P. E.. M., K. XX. Y. XXXX a sp. zn. XXD/X/XXXX, Y. XX/XXXX P. O. R. F., K. XX. I. XXXX / sa žalobca v 1. rade stal vlastníkom rodinného domu v L. súpisné č. 52 na parcele č. XXXX.
16. Predmetné nehnuteľnosti boli evidované v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie L., v ktorej je zapísaný: B5 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 v prospech T. /. L. /. R., B6 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 v prospech X. R., B7 + B8 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/12 + 3/4 v prospech C. R.. Vlastníctvo žalobcu v 1. rade je evidované na LV č. XXXX. 17. Žalovaná na dotaz notára JUDr. I. M. odpovedala v dedičskej veci sp. zn. D XXX/XX, Y. XXX/XX, že nemá vedomosti o tom, že by jej otec dal súhlas k oprave zdemolovaného domu v L., ktorý zdedil po svojich rodičoch, o čo ho žiadal p. P., ktorý dom obýval spolu so svojou manželkou. 18. Žalovaná listom z 9. decembra 2012 sa obrátila na matku žalobcov za účelom ponuky spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti na odkúpenie z dôvodu, že sa rozhodla svoj podiel na nehnuteľnostiach predať. Matka žalobcov listom žalovanej oznámila, že jej otec prebral peniaze za pozemok a nevyplatil svojich bratov, tak neboli ochotní podpísať kúpnu zmluvu. 19. Právna zástupkyňa žalovanej vyzvala matku žalobcov listom z 9. júna 2015, aby jej zaslala, ak disponuje akýmikoľvek dokladmi za účelom preukázania vlastníctva k rodinnému domu okrem dedičských rozhodnutí po jej nebohých rodičov, vyjadrila sa k užívaniu pozemkov a navrhla jej prenechanie domu dohodou a odkúpenie pozemkov. 20. Matka žalobcov v liste z 29. júna 2015 uviedla, že rodinný dom č. XX kúpil jej otec od otca žalovanej v roku 1954 s tým, že jej otec vyplatil aj kúpnu cenu, pri čom spísali kúpnu zmluvu o predaji. Rodinný dom postavil jej otec v roku 1958 a užívali aj pozemky s tým, že sa vždy správali ako oprávnení vlastníci v dobrej viere. 21. Žalovaná podala na Okresný súd Pezinok 25. októbra 2017 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalobcovi v 1. rade za užívanie parciel č. XXXX R. XXXX. 22. Žalobcovia preukazovali nadobudnutie vlastníctva výpisom zo súpisu parciel, položkou výkazu zmien č. XXX/XXXX, kde vlastníkmi boli zapísaní právny predchodcovia žalobcov a čestným prehlásením P. F., ktorý prehlásil, že má vedomosť o tom, že jeho strýko R. P. získal pozemok na stavbu rodinného domu v L. X. X. H. kúpou od rodiny R.. 23. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára: 24. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ / držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 25. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená / § 130 ods. 1 O.Z./. 26. Podľa § 134 ods. 1, 2 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). 27. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 28. V danom prípade žalobcovia podali určovaciu žalobu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia CSP. V prípade úspechu v konaní žalobcovia museli preukázať naliehavý právny záujem na podaní žaloby, v opačnom prípade by súd žalobu zamietol bez meritórneho prejednania veci. Naliehavý právny záujem je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. júla 2008, v zmysle ktorého „ taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných súdov, je popretím samej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účastník konania má právo na to, aby platnosť sporného občianskoprávneho úkonu posúdil všeobecný súd podľa tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku „ . Súd sa zhoduje s vysloveným názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože žalobcovia nemajú inú možnosť domôcť sa svojho práva. V opačnom prípade by súd odoprel súdnu ochranu žalobcom. Naliehavý právny záujem spočíva v odstránení nezhody medzi skutočným stavom so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a v odstránení právnej neistoty.
29. Žalobcovia sa domáhali určenia, že ich právny predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností presne určených vo výrokovej časti žaloby. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona / ex lege /, pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: a/ spôsobilý predmet vydržania b/ držba musí byť oprávnená c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
30. Subjektom vydržania môže byť fyzická, právnická osoba, ale aj štát, pokiaľ je subjektom občianskoprávnych vzťahov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydražiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. decembra 1950, potom obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od. 1. apríla 1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č. 131/1982 Zb., účinný od 1. apríla 1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1. januára 1992. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do 1. apríla 1983 neupravoval. Až novela O. Z. v § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej držby pred 1. aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1. apríla 1984 / § 865 ods. 3 /. Vydržacia doba pri nehnuteľnostiach je desať rokov. Spôsobilým predmetom vydržania je podľa zákona všetko, čo možno držať a aj vydržať, teda, čo môže takýmto spôsobom nadobudnúť každý občan. Môže to byť nehnuteľnosť, ale aj hnuteľnosť. Z vydržania sú vylúčené, len veci, ktoré môže vlastniť štát - nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky / článok 4 Ústavy /. V danom prípade predmetom vydržania je nehnuteľnosť , ktorá je spôsobilým predmetom vydržania. Oprávnenou držbou je treba rozumieť držbu veci vo vedomí, že som vlastníkom držanej veci. Oprávnenou držbou sa rozumie držba veci, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu vlastnícky patriacu. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, ale táto jeho dobrá viera v tom, že mu vec patrí, musí byť založená na objektívnych okolnostiach. Držbou sa nerozumie faktické užívanie veci výhradne držiteľom, ale je možné, že vec ako svoju zverí inému - napr. dá ju do užívania na základe nájomnej zmluvy. Súd uvádza, že nadobúdací titul musí existovať pri vstupe do držby, aby bolo možné považovať držbu za oprávnenú. V danom prípade žalobcovia uvádzali, že ich právni predchodcovia vstúpili do držby na základe uzavretej kúpnej zmluvy v rokoch 1954 - 1958. Nadobúdací titul pri nehnuteľnostiach musí byť vždy písomný, najmä v prípade, ak sa nehnuteľnosť nadobúda zmluvou. Nie je možné vydržať vec len samotnou držbou veci bez právneho titulu. Nadobúdací titul nemusí byť platný, ale musí existovať / kúpna zmluva, dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva, darovacia zmluva, zmluva o dielo a pod,. /. 31. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera / dobromyseľnosť / je podľa platnej úpravy daná „ so zreteľom na všetky okolnosti „. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní opatrnosti vedieť, alebo ak to výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že titul je, stane sa oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym / uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2011 sp. zn. 5 Cdo 87/2010 /. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný omyl je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Vzhľadom na všeobecne / aj v oblasti súkromného práva / uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat / neznalosť zákona neospravedlňuje /, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti zákona, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 32. V danom prípade treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritérium je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec,
ktorú fakticky ovláda, patria. Súd v tomto smere poukazuje na R 8/1991, podľa ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. 33. Vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že ich právny predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe písomnej zmluvy uzavretej v roku 1954 - 1958 súd má za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať OZ č. 141/1950 Zb. platný a účinný od 1. januára 1951 do 31. marca 1964. Podľa tohto zákona vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Niet žiadneho dôvodu vyvodzovať nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania v tých prípadoch, keď sa stratila zmluva o prevode vlastníckeho práva / ak sa jej existencia preukáže inak /, ktorá bola platne uzavretá v čase platnosti OZ č. 141/1950 Zb. Zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 1. januára 1951 do 1. apríla 1964 podmienkou prevodu vlastníctva, ale mu zostal význam deklaratórny. 34. V prejednávanej veci v žalobe žalobcovia tvrdili, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam ich právny predchodcovia na základe písomnej zmluvy, ktorú dohľadávajú v archívoch. Potom tvrdili, že kúpna zmluva bola uzavretá ústne s právnym predchodcom žalovanej a bola mu vyplatená aj kúpna cena. Žalovaná všetky tvrdenia ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a vyplatenia kúpnej ceny poprela. Kúpna zmluva mala byť uzavretá v rozpätí rokov 1954 - 1958. V tom čase v zmysle pozemnoknižnej vložky č. 145 nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve otca žalovanej a jeho dvoch bratov. Pokiaľ otec žalobcov mienil uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností, musel by ju uzavrieť so všetkými podielovými spoluvlastníkmi. Žalobcovia súdu nepredložili ani jeden dôkaz o uzavretej zmluve. Dôkazom o uzavretí zmluvy nie je predložené čestné prehlásenie P. F., pretože z čestného prehlásenia vyplýva, že ho podpísal menovaný, avšak kto vyhotovil čestné prehlásenie a či vôbec menovaný chápal význam prehlásenia nie je zrejmé vzhľadom na vek menovaného s poukazom na jeho podpis. Žalovaná v tomto smere poukázala na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy menovaný bol vo veku asi 4, maximálne 8 rokov, takže nebol schopný chápať význam uzavretia kúpnej zmluvy. Okrem toho žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vyplatenia kúpnej ceny, ani v akej výške, v ktorom smere súdu nepredložili ani jeden dôkaz. Naopak výsluchom žalovaného v 2. rade súd zistil, že právna predchodkyňa žalobcov v 70-tich rokoch chcela vysporiadať vzťahy s právnym predchodcom žalovanej a požiadala advokáta o uzavretie kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti. Ďalšie dôkazy predložené žalobcami svedčia o tom, že právnemu predchodcovi žalobcov bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu na parcele č. XXXX X. roku 1958. K predloženej identifikácii parciel súd uvádza, že táto listina nepreukazuje vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov, ale uvádza, že sú držiteľmi týchto nehnuteľnosti. V prípade, že by právny predchodcovia boli vlastníkmi nehnuteľností bola by uvedená poznámka odkazujúca na LV. Pokiaľ sa jedná o súpis parciel a listiny o zmenách tieto listiny sú pre daný spor irelevantné, pretože rodinný dom nie je predmetom konania. 35. Žalobcovia nepreukázali jeden z predpokladov vydržania, a to nadobudnutie nehnuteľnosti, dobromyseľné užívanie nehnuteľností vzhľadom na opísané v bode 34 s tým, že právna predchodkyňa žalobcov si bola vedomá, že pozemky nie sú vysporiadané, z ktorého dôvodu sa obrátila na advokáta za účelom uzavretia kúpnej zmluvy s právnym predchodcom žalovanej. Vzhľadom na všetky okolnosti je vylúčené, aby právny predchodcovia žalobcov dobromyseľne užívali pozemky v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, keď mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkoch a o kúpe pozemkov rokovali len s otcom žalovanej, ktorému mala byť vyplatená aj kúpna cena, ktorú skutočnosť žalobcovia nepreukázali ani jedným dôkazom. 36. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 37. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.