Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-303-2018.pdf
PDF · 92.39 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/303/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
V. F., nar. XX. 6. XXXX,
bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: X. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., doručovacia adresa: Q. XXX/XX, A. a otec: T. F., nar. 8. 1. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, A., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. V. sumou 100 € mesačne od 1.11.2018, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.
II. Matka je p o v i n n á uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.11.2018 do 31.1.2020 v sume 600 € do 31.12.2020 k rukám otca.
III. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. V. v párnom týždni od soboty od 10. hod. do nedele do 15. hod. Matka mal. dieťa prevezme a po ukončení stretnutia ho odovzdá v bydlisku otca. Otec je povinný mal. dieťa na stretnutie pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie matke v mieste jeho bydliska.
IV. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/126/2011 - 110 zo dňa 18.9.2013 v časti úpravy výživného mal. dieťaťa a styku s ním.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 15.11.2018 sa otec domáhal zvýšenia výživného na mal. V. zo 60 € na 200 € s poukazom na zvýšenie výdavkov na dieťa.
2) Matka so zvýšením výživného na takúto sumu nesúhlasila, poukázala na to, že kvôli exekúcii vedenej na podnet otca prišla o nehnuteľnosť, pričom otec si vymáhal neoprávnené výživné na syna X., ktorý už bol zverený do jej starostlivosti. Nehnuteľnosť musela predať pod cenu. Voči otcovi si uplatňuje dlžné výživné, ako aj vrátenie neoprávnene vymáhaného výživného. Poukázala na to, že na jej meno je evidované motorové vozidlo, ktoré je taktiež zablokované kvôli exekúcii. Keď otec si objednal tovar na jej meno, neoprávnene použil jej pečiatku na faktúru, pričom matka v tom čase už nežila s otcom v spoločnej domácnosti a podala návrh na rozvod. Aktuálne matka pracuje na živnosť ako promotérka, robí sprostredkovateľku tenisových kurtov, čo je občasná práca, má zrušený trvalý pobyt a požiadala o sociálny byt. V roku 2015 jej bol zverený do starostlivosti syn X., na ktorého otec do 18-tich rokoch
neprispieval; keďže mal syn problémy so správaním a zákonom, matka mu sama zaplatila súkromné sanatórium v Senci. Matka má tiež dlh na zdravotnom poistení. L. Erik nepracuje. Zároveň poukázala na to, že otec si do vlastného bytu ubytoval sestru so štyrmi deťmi, chodí na dovolenky, má značkové oblečenie a autá a obmedzuje jej styk s maloletou V..
3) Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletú zvýšiť.
4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
5) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
8) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
9) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 18C/125/2011-110 zo dňa 18.09.2013, ktorým na základe rodičovskej dohody bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matka bol zaviazaná platiť na maloletú výživné vo výške 60 € mesačne. V tom čase bola maloletá v prvom ročníku základnej školy, matka pracovala ako SZČO s nulovým základom dane a otec dosiahol príjem 3.800 € ročne (za rok 2012). Obaja rodičia mali vtedy vyživovaciu povinnosť k synovi X..
10) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je na druhom stupni základnej školy. U matky i otca došlo k zvýšeniu príjmu a k zániku vyživovacej povinnosti k synovi X.. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.
11) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov matky. Táto je naďalej evidovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba, v rámci podnikania sa venuje sprostredkovaniu tenisových kurtov; túto živnosť vykonáva 5 rokov. Z tejto činnosti dosiahla v roku 2018 príjem 4.202 € pri výdavkoch 1.393 € a v roku 2017 príjem vo výške 1.952 € pri výdavkoch 1.997 €; výdavky si matka uplatňuje preukázateľným spôsobom (teda nie percentom z príjmov). Matka býva u svojej matky. Nevlastní žiaden majetok okrem motorového vozidla zablokovaného v exekúcii.
Matka má taktiež dlhy na zdravotnom poistení a voči ďalším veriteľom. V prvom rade súd konštatuje, že deklarovaný príjem matky nezodpovedá stredoškolskému vzdelaniu matky, ani jej zdravotnému stavu, ktorý jej nebráni v dosahovaní príjmu. Súd musí konštatovať, že živnosť je podnikaním, ktoré sa vykonáva vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ matka dlhodobo dosahuje príjem, ktorý ani v hrubom nedosahuje čo i len minimálnu mzdu v Slovenskej republike, je celkom zjavné, že matka mala uvedené podnikanie ukončiť a zamestnať sa v riadnom pracovnom pomere. Pokiaľ tak neučinila, je to teda len na jej zodpovednosť a nemôže to byť na úkor ňou vyživovaného maloletého dieťaťa. Je pravdepodobné, že matka sa nezamestnala na pracovnú zmluvu z dôvodu, že sú voči nej vedené exekúcie. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že v konaní o zvýšenie výživného nemôže riešiť prípadnú neoprávnenú exekúciu, či dlžné výživné na iné maloleté dieťa; tohto sa matka musí domáhať v osobitných konaniach, a preto súd k matkou uvedeným skutočnostiam nemohol prihliadať. Snaha vyhnúť sa exekúciám však nie je dôvodom, ktorý by bol ospravedlniteľný preto, že sa matka nezamestnala. Vzhľadom k tomu súd vychádzal z predpokladu, že matka má potenciál dosahovať priemerný hrubý príjem vo výške 750 € brutto (po prepočte čistý mesačný príjem 600 €), čo zodpovedá údajom Štatistického úradu o priemernej mzde v odvetví maloobchod v roku 2019. Z tohto potenciálu súd aj vychádzal pri určovaní výživného na maloletú, pretože matka má pracovnú prax ako predavačka.
12) Mal. V. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, s čím sú spojené bežné výdavky. Maloletá má dobrý zdravotný stav. Podľa praxe súdu a zo znalostí z iných konaní, ako aj zo štatistických údajov je súdu známe, že priemerné výdavky dieťaťa v tomto veku dosahujú 250 € mesačne bez bytových potrieb. Súd musí konštatovať vzhľadom na životnú úroveň rodičov, ktorí sú obaja nemajetní, oprávneným výdavkom maloletej zodpovedá 200 € mesačne.
13) Ďalej súd prihliadol k pomerom otca, ktorý je invalidný dôchodca, má priznaný dôchodok od roku 2019 vo výške 87 € a od roku 2020 vo výške 91 €. V čase od 15. 3. 2018 bol otec jeden rok práceneschopný a poberal nemocenské dávky v priemernej výške 408 € mesačne. Jeho predchádzajúci príjem činil za obdobie 11-12/2017 sumu 650 € a za 1-3/2018 sumu 320 €. V období 03/2019 - 06/2019 otec dosiahol celkový príjem 657 €. Od augusta 2018 je otec evidovaný nezamestnaný, pretože bol prepustený ako nadbytočný. Dávky v nezamestnanosti otec poberal vo výške 219 €, hľadá si prácu ako vodič a podobne. Otec nevlastní žiaden majetok.
14) Obaja rodičia nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
15) Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, ale najmä s prihliadnutím k zvýšenému príjmu matky (resp. jej potenciálu dosahovať príjem), dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného. Za primerané možno považovať zvýšené výživné na sumu 100 €, teda v rozsahu 16,67 % z potenciálneho mesačného čistého príjmu matky. Súd spravidla určuje pri jednej vyživovacej povinnosti výživné v rozsahu 15 - 20 % z čistého mesačného príjmu podľa toho, ako sa povinný rodič o maloleté dieťa zaujíma a či mu poskytuje aj iné plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka sa sporadicky s maloletou stretáva a poskytuje jej aj bežné vreckové, a k uvedenému súd prihliadol.
16) Výživné súd zvýšil počnúc mesiacom, v ktorom bol podaný návrh.
17) Matka je povinná uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám otca, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
18) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19) Nakoľko matka nad rámec dosiaľ určeného výživné na maloletú neprispievala, vznikol jej za rozhodné obdobie od 1. 11. 2018 do 31. 1. 2020 nedoplatok v sume 600 € (15 mesiacov x 40 €, čo je rozdiel medzi dosiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným). Tento súd uložil matke uhradiť do konca kalendárneho roka 2020.
20) Súd dopĺňa, že podľa citovaného ustanovenia splátky je možné povoliť len pokiaľ ide o opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, pričom v tomto prípade ide o zameškané výživné, ktorého zročnosť už nastala. Doba na plnenie je vzhľadom na majetkové pomery matky opísané vyššie primeraná.
21) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
22) Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, tretia a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
23) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24) Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26) Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27) Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 11. 2019 domáhala úpravy styku s maloletou V. s odôvodnením, že stretávaniu po rozvode účastníkov otec bránil, aktuálne sa s dcérou stretáva maximálne na jednu hodinu, pretože väčšinou má otec naplánovaný program s dcérou. Styk žiadala určiť v rozsahu každej soboty a počas letných prázdnin.
28) Otec nemal voči konkrétne úprave styku maloletej s matkou námietky, avšak spochybnil vyjadrenia matky; maloletá u matky aj prespáva, chodí s ňou aj na výlety, avšak matka pracuje do neskorých večerných hodín.
29) Maloletá (vypočutá prostredníctvom kolízneho opatrovníka) uviedla, že sa s matkou stretáva približne jedenkrát týždenne. Spoločne strávia hodinu, prípadne viac, niekedy u matky prespí. Potvrdila, že matka s ňou absolvuje výlety a majú medzi sebou dobrý vzťah. Taktiež je s matkou počas vianočných prázdnin. Maloletá si nepriala mať presne stanovené stretávanie s matkou.
30) Súd vo veci vypočul rodičov a aj vzhľadom na zistený názor dieťaťa vo veci rozhodol tak, aby matka mala právo stretávať sa s maloletou v párnom týždni od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00 hod. Vzhľadom na vek maloletej je vhodné, aby s matkou rozvíjala vzťah. Tvrdenia rodičov boli vzájomne rozporné ohľadne okolností, či dochádza k zabraňovaniu styku matky s dcérou. Súd má za to, že je vhodné aspoň v takomto minimálnom rozsahu styk upraviť, aby otec s uvedenou okolnosťou počítal a nepripravoval pre maloletú v danom čase iný program (ktorý by pre ňu teoreticky mohol byť atraktívnejší a podobne). Zabezpečí sa tým právna istota medzi účastníkmi. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa vedia dohodnúť ohľadne sviatkov a prázdniny, v tejto časti súd styk neupravil.
31) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
32) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník vzdal práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.