Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-125-2011.pdf
PDF · 116.72 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľky: Y.. E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, proti odporcovi: Krajský Ú. Ž. T. U. Ž., W.. Y..C..Š. X, Ž., o určenie neplatnosti výpovede a vyplatenie náhrady funkčného platu,
rozhodol:
Súd určuje, že výpoveď zo dňa 27.01.2011 pod č. XXXX/XXX/HU daná navrhovateľke, je neplatná.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke funkčný plat vo výške 809,-Eur za každý mesiac za obdobie od 01.04.2011 až do právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 24.05.2011, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.05.2012, domáhala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 27.01.2011 je neplatná a aby odporca jej zaplatil funkčná plat, ktorý upresnila podaním zo dňa 26.10.2011 na sumu 809,- Eur za každý mesiac od 01.04.2011 až do právoplatnosti rozsudku a nahradil trovy konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 27.01.2011 jej bola doručená výpoveď. Túto výpoveď však považuje za neplatnú, lebo nie je zrejmé, či výpoveď dostala v súvislosti so zrušením jej miesta preto, lebo odporca nemá pre ňu iné vhodné miesto alebo preto, že nesúhlasila s trvalým preložením. Odporca jej však neponúkol žiadne iné vhodné miesto, ani nijako nepreukázal, že nemal iné vhodné miesto. Taktiež nie je zrejmé, či bolo zrušené miesto odborného radcu alebo hlavného radcu, keďže vo výpovedi je uvedené hlavný rada, avšak navrhovateľka bola zaradená vo funkcii odborného radcu. Taktiež navrhovateľka namieta doručenie výpovede, má za to, že odporca nedodržal postup doručenia, keď výpoveď jej podal do ruky, avšak nič nepodpísala.
Spolu so žalobným návrhom navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu oznámenie o zmene podmienok vykonávania štátnej služby; skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou; oznámenie zo dňa 29.03.2011; potvrdenie o štátnej službe.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní účastníci konania riadne a včas.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, a to predovšetkým oznámenie o zmene podmienok vykonávania štátnej služby; skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou; oznámenie zo dňa 29.03.2011; potvrdenie o štátnej službe; písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 17.08.2011; oznámenie zo dňa 20.01.2011; zápis o prerokovaní pracovnoprávnych vzťahov; oznámenie o výške a zložení funkčného platu; rozhodnutie
prednostu Krajského Ú. Ž. T. U. Ž.K. A. XX.XX.XXXX o organizačnej zmene; počty zamestnancov k 31.12.2010 a stav k 31.12.2011; oznámenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 09.12.2010, zo dňa 27.09.2011; rozhodnutie prednostu Krajského Ú. Ž. T. U. Ž. A. XX.XX.XXXX o organizačnej zmene; štatistika vybavených spisov; ročný zoznam spisov.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:
Z predložených listín mal súd preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu, pričom jej štátnozamestnanecký pomer trval od 01.07.2002. Toto bolo medzi účastníkmi nesporné.
Vzhľadom na štátnozamestnanecký pomer aplikuje sa zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe.
Dňa 27.01.2011 bola navrhovateľke daná výpoveď, ktorá jej bola toho dňa aj osobne doručená, a to z dôvodu podľa § 46 ods.1 písm.b) v nadväznosti na § 47 písm.b) zák.č. 400/2009 Z.z. s uvedením, že štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky bolo zrušené na základe určenia limitu počtu zamestnancov odporcu nariadením Ministerstva životného prostredia SR č. XXXXX/XXXX zo dňa 09.12.2010. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo prerokované aj závodným výborom a výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť od 01.02.2011. (l.č. 4 obsahu spisu)
V danom skončení štátnozamestnaneckého pomeru je uvedený dôvod skončenia - výpoveď a taktiež je uvedená funkcia navrhovateľky ako štátneho zamestnanca - hlavný radca.
Nariadením Ministerstva životného prostredia SR č. XXXXX/XXXX zo dňa 09.12.2010, ktoré nadväzuje na uznesenie vlády SR č. 667 zo dňa 06.10.2010 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol stanovený limit počtu zamestnancov odporcu, na základe čoho odporca určil, ktoré konkrétne miesta zruší, a to rozhodnutím prednostu Krajského Ú. Ž. T. U. Ž. A. XX.XX.XXXX o organizačnej zmene.
Súd poukazuje, že určenie, ktoré konkrétne miesta budú zrušené, je v právomoci a na výbere odporcu. Nie je vecou súdu posudzovať tento výber, ktorý je v danom prípade vecou prednostu odporcu.
Odporca zároveň preukázal, že tento výber uskutočnil na základe zhodnotenia fungovania odporcu, teda nie svojvoľne.
Na základe takého určenia bolo podľa uvedeného rozhodnutia prednostu zrušené aj miesto odborného radcu na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva, Stále pracovisko F.. Toto miesto bolo obsadené navrhovateľkou, a preto jej bola daná výpoveď.
Navrhovateľka listom doručeným odporcovi dňa 31.03.2011 oznámila, že výpoveď zo dňa 27.01.2011 považuje za neplatnú, a preto trvá na ďalšom zamestnávaní a žiada o prideľovanie práce podľa štátnozamestnaneckej zmluvy.
Navrhovateľka namietala platnosť výpovede z nasledovných dôvodov:
- odporca nezachoval postup doručenia výpovede,
- nie je zrejmé, či výpoveď bola daná v súvislosti so zrušením jej miesta preto, lebo odporca nemá pre ňu iné vhodné miesto alebo preto, že nesúhlasila s trvalým preložením. Odporca jej neponúkol žiadne iné vhodné miesto, ani nijako nepreukázal, že nemal iné vhodné miesto.
- nie je zrejmé, či bolo zrušené miesto odborného radcu alebo hlavného radcu, keďže vo výpovedi je uvedené hlavný radca, avšak navrhovateľka bola zaradená vo funkcii odborného radcu.
Podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.
Podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Čo sa týka doručenia výpovede, je nepochybné, že táto výpoveď zo dňa 27.01.2011 bola navrhovateľke odovzdaná osobne dňa 27.01.2011. Navrhovateľka prevzatie výpovede nepoprela, dokonca potvrdila, že ju prevzala dňa 27.01.2011.
Súd má za to, že výpoveď bola riadne doručená a námietky navrhovateľky ohľadom doručenia sú neopodstatnené. Skutočnosť, že navrhovateľka nič nepodpísala pri doručení, ako uviedla, nemožno posúdiť ako nekvalifikované doručenie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia účinky doručenia nastali. Teda výpoveď bola navrhovateľke doručená, a to dňa 27.01.2011.
Čo sa týka ďalšieho dôvodu namietania neplatnosti výpovede, podľa uvedenia navrhovateľky nie je zrejmé, či výpoveď bola navrhovateľke daná v súvislosti so zrušením jej miesta preto, lebo odporca nemá pre ňu iné vhodné miesto alebo preto, že nesúhlasila s trvalým preložením, pričom odporca jej neponúkol žiadne iné vhodné miesto, ani nijako nepreukázal, že nemal iné vhodné miesto.
Odporca tvrdil, že nemal žiadne vhodné miesto pre navrhovateľku.
Navrhovateľka trvala na tom, že nebolo jej ponúknuté žiadne vhodné miesto, ani oznámené, že žiadne miesto nie je, hoci má vedomosť, že k 01.02.2011 došlo k vytvoreniu nového miesta, pre ktoré sa vyžadovalo právnické vzdelanie, ktoré má.
Odporca k tomu nezaujal žiadne relevantné stanovisko, iba potvrdil, že skutočne bolo k 01.02.2011 vytvorené nové miesto, a to miesto právnika, z dôvodu, že sa do toho miesta kumulovala funkcia kontrolóra, ktorý musí mať právnické vzdelanie, takže k 31.01.2011 sa funkcia kontrolóra zrušila a vytvorila sa pozícia právnika.
/Súd túto skutočnosť však ďalej nezisťoval, a to jednak vzhľadom na všetky okolnosti, z ktorých vyplýva neplatnosť výpovede a jednak z dôvodu, že ak miesto bolo vytvorené, bolo na inom úseku, pre iné vzdelanie a až po výpovedi./
Podľa § 47 písm.b) zák.č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.
Podľa tohto ustanovenia je možné dať výpoveď iba vtedy, ak sú splnené stanovené podmienky, a to
1. ak sa miesto zrušilo/zrušuje
2. nie je iné vhodné miesto alebo zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením a nedohodne sa inak.
Z danej výpovede však skutočne nie je zrejmé, či odporca mal iné vhodné miesto alebo nemal, ako ani to, či v prípade, že mal iné vhodné miesto, bolo ponúknuté a navrhovateľka ho odmietla.
Súd má za to, že daná skutočnosť mala byť vo výpovedi uvedená, a to aj v prípade, ak nebolo iné vhodné miesto. Neexistenciu iného vhodného miesta je možné aj logicky vyvodiť z toho, že sa znižoval limit počtu zamestnancov, avšak nie je to vylúčené, nakoľko aj sám odporca uviedol, že pri ďalšom znižovaní boli voľné miesta, ktoré boli ponúkané zamestnancom, ktorých miesta boli zrušené, ale v prípade navrhovateľky v tom čase neboli žiadne voľné iné miesta. Teda odporca síce tvrdil, že nemal žiadne voľné miesto, keďže sa znižoval počet zamestnancov, ale zároveň dodal, že pri ďalšom znižovaní boli nejaké voľné miesta, ktoré boli ponúkané zamestnancom, ktorých miesta sa rušili. Teda nie je pravidlo, že pri rušení miest nie sú žiadne iné vhodné miesta. Zároveň odporca ničím nevyvrátil tvrdenie navrhovateľky, že hoci sa znižoval počet, k 01.02.2012 bolo vytvorené nové miesto na inom úseku. Takýto postup je neštandardný a v oblasti štátnej služby neprípustný.
Navrhovateľka namietala, že jej nebolo ponúknuté iné miesto. Ale predsa ak žiadne miesto nebolo, nemohlo jej byť ani ponúknuté. Avšak vo výpovedi to malo byť uvedené, aby nedochádzalo k nejasnostiam a pochybnostiam.
Výpoveď musí byť určitá a v ničom nezameniteľná.
Ale v danom prípade táto skutočnosť nie je uvedená, čím je výpoveď neúplná a z výpovede nie je zrejmé, či boli splnené všetky podmienky na to, aby bolo možné dať navrhovateľke výpoveď.
Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z cit.ustanovenia je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. (R90/67, R94/68,...) V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe ponuka sa musí dať pred výpoveďou. (21Cdo 2738/2000)
Odporca ničím nepreukázal žiadnu ponuku vhodného miesta, ani oznámenie, že žiadne také miesto nemá. Pokiaľ odporca až v rámci súdneho konania tvrdil, že nemal v danom čase žiadne iné vhodné miesto, je to nepostačujúce, keďže navrhovateľka v čase výpovede o tom nemala vedomosť, v dôsledku čoho sa dostala do určitej neistoty a pochybností.
Odporca síce súdu predložil list označený ako Oznámenie zo dňa 20.01.2011 adresovaný navrhovateľke, v ktorom uvádza, že nemá žiadne iné vhodné miesto, a preto jej dáva výpoveď, avšak navrhovateľka popierala doručenie takéhoto oznámenia. Uviedla, že nemala o tom vedomosť.
Odporca nepreukázal doručenie tohto oznámenia. Odporca nepreukázal ani písomné oznámenie, ani ústne oznámenie, hoci to tvrdil.
Teda odporca ničím nepreukázal, že navrhovateľke oznámil, že nemá iné voľné miesto a ani vo výpovedi to neuviedol. Súd poukazuje, že dodatočné preukázanie, že nemal iné vhodné miesto, je nepostačujúce. Táto skutočnosť mala byť zrejmá a nepochybná v čase, keď bola navrhovateľke daná výpoveď, čo malo byť navrhovateľke oznámené najneskôr v čase doručenia výpovede. Tým, že táto skutočnosť nebola navrhovateľke oznámená do doručenia výpovede a ani nebolo to uvedené vo výpovedi, navrhovateľka bola v určitej neistote. Predsa nemohla vedieť, že preto jej nebolo žiadne iné miesto ponúknuté, lebo žiadne nebolo.
Z uvedeného vyplýva, že odporca nesplnil zákonom stanovenú podmienku; nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre danie výpovede.
Čo sa týka ďalšieho namietaného dôvodu, podľa navrhovateľky nie je zrejmé, či bolo zrušené miesto odborného radcu alebo hlavného radcu, keďže vo výpovedi je uvedené hlavný radca, avšak navrhovateľka bola zaradená vo funkcii odborného radcu.
Navrhovateľka správne poukázala na to, že výpoveď je vážny a dôležitý právny úkon a jedná sa o citlivý zásah do života každého zamestnanca a má pochybnosti, komu bola smerovaná výpoveď, či
hlavnému radcovi alebo odbornému radcovi. Správne poukázala, že výpoveď musí byť formulovaná jasne, zrozumiteľne a jednoznačne s uvedeným dôvodom výpovede, aby nedošlo k zameniteľnosti jej významu.
Odporca trval na tom, že výpovedný dôvod bol dostatočne konkretizovaný, s čím sa súd nestotožňuje, keďže vo výpovedi bol odkaz iba na nariadenie Ministerstva životného prostredia SR ohľadom limitu počtu zamestnancov, ale nebolo nijako zdôvodnené, prečo bolo zrušené práve miesto navrhovateľky, teda či nešlo o svojvoľný výber. Nebolo spomenuté žiadne rozhodnutie prednostu. Odporca tvrdil, že bolo zrušené miesto odborného radcu navrhovateľky, ale v jej výpovedi je uvedené zrušenie hlavného radcu, pričom takú funkciu nezastávala navrhovateľka. Takto špecifikovaný dôvod výpovede vyvoláva pochybnosti o zachovaní princípu stability.
A toto utvrdzuje aj tvrdenie odporcu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 17.08.2011, kde uviedol, že „zámena termínu hlavný radca za odborný radca je len administratívne pochybenie, ktoré nie je spôsobilé privodiť nejasnosť ohľadom zrušenia pracovného miesta, pretože v nariadení Ministerstva životného prostredia SR nebolo výslovne uvedené, ktoré miesta, ale len výsledný počet, to znamená, že nebolo špecifikované, že sa ruší určitý počet odborných radcov a určitý počet hlavných radcov.“ Táto špecifikácia bola stanovená rozhodnutím prednostu, avšak vo výpovedi nebol žiadny odkaz na také rozhodnutie a zo samotnej výpovede vyplýva, že bolo zrušené miesto hlavného radcu, keďže ide o výpoveď z dôvodu zrušenia miesta a uvedené bolo - hlavný radca.
Súd nesúhlasí, že išlo len o administratívne pochybenie, keďže ide o pochybenie priamo vo výpovedi danej navrhovateľke.
Je nepochybné, že navrhovateľka bola vo funkcii odborného radcu.
Z rozhodnutia prednostu Krajského Ú. Ž. T. U. Ž. A. XX.XX.XXXX o organizačnej zmene vyplýva, že okrem iných bolo zrušené aj miesto odborného radcu na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva, Stále pracovisko F., ktoré bolo obsadené navrhovateľkou.
Vo výpovedi danej navrhovateľke z dôvodu zrušenia jej miesta bola však uvedená funkcia - hlavný radca.
Odporca toto odôvodnil ako chybu v písaní s uvedením, že hlavný radca je iba prednosta.
Súd však túto nesprávnosť neposúdil ako akceptovateľnú vadu, nakoľko výpoveď je závažný úkon, a to úkon o skončení štátnozamestnaneckého pomeru; musí byť nezameniteľný a je na strane zamestnávateľa, služobného úradu, aby výpoveď bola perfektná a nevyvolávajúca žiadne pochybnosti.
To, že vo výpovedi, ktorá je daná z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, je uvedená funkcia
- hlavný radca, vyvoláva pochybnosti, ktoré miesto skutočne bolo zrušené. Aj keď následne mohla byť táto skutočnosť preverená s príslušným rozhodnutím prednostu, v tak závažnom dokumente, ako je výpoveď, nesmie byť táto skutočnosť zameniteľná. Tým, že bola uvedená funkcia hlavný radca pri uvedených dôvodoch výpovede, boli opodstatnené pochybnosti na strane navrhovateľky, ktoré miesto bolo vlastne zrušené a či jej mala byť daná výpoveď z toho dôvodu alebo nie.
Súd teda tento nedostatok neposúdil ako bezvýznamnú chybu v písaní, keďže toto pochybenie bolo spôsobené vo výpovedi, ktorou mal skončiť štátnozamestnanecký pomer navrhovateľky. Išlo teda o úkon, ktorým malo dôjsť k zásadnej zmene v živote navrhovateľky. Uvedenie inej funkcie, než ktorú v skutočnosti zastávala navrhovateľka, pri dôvode výpovede - zrušenie miesta/funkcie navrhovateľky, je vada, ktorú nemožno považovať iba za chybu v písaní. Z predloženého rozhodnutia prednostu odporcu síce vyplýva, ktoré miesta boli zrušené, avšak toto rozhodnutie nebolo prílohou výpovede, dokonca vo výpovedi sa na toto rozhodnutie ani neodkazovalo a výpoveď musí byť nezameniteľná. Odporca pri spisovaní výpovede mal byť dôsledný a takéto nedostatky ním spôsobené nemôžu byť na úkor zamestnanca a nemožno ich akceptovať.
Vo výpovedi bol odkaz iba na nariadenie Ministerstva životného prostredia č. XXXXX/XXXX, v ktorom však bol stanovený len počet miest, ale nebolo stanovené, ktoré konkrétne miesta sa majú zrušiť.
To bolo vecou prednostu odporcu. Avšak vo výpovedi sa neodkazovalo na žiadne rozhodnutie prednostu. Z výpovede vyplýva, že zrušené bolo miesto hlavného radcu. Navrhovateľka však zastávala funkciu odborného radcu. Tieto dve funkcie sú však značne odlišné, či už platovými triedami,... Je neakceptovateľné, keď navrhovateľka dostala výpoveď, ale ako hlavný radca, hoci takú funkciu nezastávala. Tieto skutočnosti spôsobujú neplatnosť takej výpovede, ktorá je zmätočná.
Podľa § 1 ods.2 zák.č. 400/2009 Z.z. štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe
a) profesionality,
b) politickej neutrality,
c) nestrannosti,
d) efektivity,
e) stability štátnozamestnaneckého pomeru,
f) etiky.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca k prepúšťaniu uviedol, že nebolo to len podľa osobných sympatií, ale aj podľa výšky platu, aby sa zmestili do rozpočtu.
Súd však zdôrazňuje, že v nariadení príslušného ministerstva bol stanovený limit počtu zamestnancov bez ďalších kritérií pre určenie týchto zamestnancov.
Vzhľadom na odporcove vyjadrenie súd konštatuje porušenie princípu stability. Taký postup, kde sa posudzujú aj osobné sympatie“, je neprípustný.
Podľa § 58 ods.1 veta prvá zák.č. 400/2009 Z.z. služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe.
Odporca vydal navrhovateľke potvrdenie o štátnej službe, a to dňa 31.03.2011, v ktorom je uvedená funkcia - odborný radca. Toto potvrdenie však nie je súčasťou výpovede, ani nenahrádza v ničom výpoveď.
Na základe uvedeného súd posúdil, že výpoveď daná navrhovateľke je neplatná z vyššie uvedených dôvodov.
Navrhovateľka žiadala aj úhradu funkčného platu vo výške 809,- Eur mesačne od 01.04.2011 až do právoplatnosti rozsudku v danej veci.
Odporca nenamietal výšku funkčného platu uplatneného navrhovateľkou.
Výšku funkčného platu mal súd preukázanú z predloženého oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.12.2010. (l.č. 23 obsahu spisu)
Vzhľadom na to, že podľa výpovede danej odporcom navrhovateľke štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 31.03.2011, navrhovateľka si správne uplatnila náhradu funkčného platu od 01.04.2011.
Keďže pri určení výšky funkčného platu neboli pochybnosti, súd nevykonal v tom smere ďalšie dokazovanie a zaviazal odporcu na platenie funkčného platu navrhovateľke v uplatnenej výške 809,- Eur za každý mesiac od 01.04.2011 až do právoplatnosti rozsudku, teda tak, ako si navrhovateľka uplatnila.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, na základe čoho súd návrhu navrhovateľky vyhovel, keďže výpoveď zo dňa 27.01.2011 posúdil ako neplatnú.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne dopĺňacím rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).