Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/14/2019

Potvrdené rozhodnutím 25Co/63/2020
„Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. Z. XX/XX/X, S., F., zastúpenej: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: V. S., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, S., zastúpenému: JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokátka so sídlom SNP 36, Nové Zámky, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. januára 2020 č.k. 8C/14/2019 - 186 takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a . Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobkyne: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom C. Z. XX/XX/X, S., Rakúska republika, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: V. S., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, S., zastúpený: JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokát, so sídlom SNP 36, Nové Zámky, o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Súd určuje, že darovacia zmluva zo dňa X.XX.XXXX uzavretá medzi darkyňou O. S., nar. XX.XX.XXXX a obdarovaným V. S., nar. X.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na 6. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, číslo vchodu XX, na X. D. v D. R. vedený na LV č. XXXX pre k. ú. D. R., parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 331 m2 - zastavané plochy a nádvoria, je voči žalobkyni právne neúčinná.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.12.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 4.12.2015, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie D. R., uzatvorená medzi darcami dcérou žalovaného a žalovaným ako obdarovaným, je voči žalobkyni právne neúčinná. Uviedla, že dcéra žalovaného od roku 2013 do 1.12.2015 pôsobila u žalobkyni ako tzv. 24-hodinová opatrovateľka a striedavo s ďalšou opatrovateľkou žila v byte žalobkyne. Rozsudkom Krajinského súdu v St. A. zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXHv -42 bola uznaná dlžníčka vinnou, že v dobe od začiatku roku 2014 do 1.12.2015 viacerými čiastkovými útokmi odcudzila žalobkyni hotovosť vo výške najmenej 60.000 Eur s úmyslom si ich prisvojiť a tým sa na úkor žalobkyne neoprávnene obohatiť. Uvedeným konaním spáchala dcéra žalovaného trestný čin tzv. ťažkej zárobkovej krádeže a bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, z toho časť trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Zároveň jej bola týmto rozsudkom uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške 60.000 Eur do 14 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2018. Dlžníčka- dcéra žalovaného dňa 1.12.2015 (potom ako bolo zistené odcudzenie hotovosti) prehlásila, že odcudzila žalobkyni sumu 35.000 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť tak, že prvú splátku vo výške 17500 Eur do 9.12.2015 a zvyšnú čiastku v 35 mesačných splátkach po 500 Eur, teda dňa 1.12.2015 uznala dlh. Dňa 4.12.2015, teda len 3 dni po tomto uznaní dlhu uzatvorila dcéra žalovaného so žalovaným darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XX na 6. p. v bytovom dome so súp. č. XXXX chod XX na D. ulici v D. R.. Z odôvodnenia vyššie spomínaného Rozsudku (konanie od roku 2017) vyplýva, že dlžníčka uviedla, že je vlastníčkou bytu financovaného z úveru. Napriek tomu, že tento byt previedla ešte v roku 2015 je zrejmé, že sa naďalej cíti byť vlastníčkou, čo len potvrdzuje účelovosť prevodu.

2. Žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že je pravdou, že dcéra previedla na neho svoju nehnuteľnosť. O uznaní dlhu zo dňa 1.12.2015 sa dozvedel až počas prebiehajúceho trestného konania v Rakúsku v roku 2017. Jeho dcéra sa pred viacerými rokmi od nich odsťahovala, bývala sama s priateľom a dlhé roky pracovala v zahraničí. Jeho a manželku ako rodičov pravidelne navštevovala, nikdy nespomenula, že by mala nejaké dlhy, ich vzťah bol veľmi dobrý, nemali tajnosti a tak ani nemohol vedieť o jej úmysle ukrátiť veriteľa- žalobkyňu. Predmetný byt kúpila dlžníčka dňa 17.3.2015 za kúpnu cenu 34.000 Eur a to z poskytnutého úveru od Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 36500 Eur. Bol kúpený v pôvodnom stave a vyžadoval úplnú rekonštrukciu a preto jej poskytol finančnú čiastku na rekonštrukciu vo výške 25000 Eur. Z obavy, aby ju priateľ nepresvedčil s nehnuteľnosťou nakladať a previesť na neho vlastnícke právo od dcéry požadoval, aby na neho tento byt previedla. V čase výkonu trestu odňatia slobody jeho dcéry splátky za úver platil on. Žalobkyňa mala dobrý vzťah s jeho dcérou, chodili spolu na výlety, večere, či dovolenky. Vypracovanie darovacej zmluvy zabezpečoval on, podklady boli u právnika od začiatku novembra 2015, nakoľko dcéra pracovala v Rakúsku na turnusy, darovacia zmluva bola pripravená a keď dcéra prišla domov tak sa zmluva podpísala. Dcéra sa mu s problémom nezdôverila, len kamarátke, ktorá jej dohodla stretnutie s právnikom. O všetkých skutočnostiach sa on a jeho manželka dozvedeli až počas trestného konania vedeného v Rakúsku.

3. Súd vykonal výsluch zástupcov strán sporu, žalovaného, svedkov: Dr. V. U., Dr. N. P., O. S., A. G., oboznámil sa prekladom rozsudku Rakúskej republiky sp.č. XX Hv/52/17d-42, prekladom uznania O. S. zo dňa X.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú, D. R.:

4. Z LV č. XXXX pre k.ú. D. R. zo dňa 20.11.2015 súd zistil, že O. S., dcéra žalovaného dňa 19.3.2015 kúpnou zmluvou nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a to bytu č. XX na 6. poschodí, vchod XX v celosti. Ďalej súd z LV č. XXXX pre k.ú. D. R. zo dňa 3.12.2018 zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 4.12.2015 sa žalovaný stala vlastníkom vyššie popísaných nehnuteľností v celosti.

5. Súd výsluch U. Z., Dr. H. U.- P., O.. Y. U. považoval za nadbytočný, preto dokazovanie ich výsluchom zamietol a nevykonal ho.

6. Svedok Dr. V. U. - syn žalobkyne uviedol, že dcéra žalovaného bola opatrovateľkou jeho matky. Niekedy v lehote 2015 jeho matka zistila, že na jej účte je prekvapujúco málo peňazí. Na základe indícií jeho matky potom on j s manželkou zisťovali okolnosti v banke a takto dňa 1.12.2015 konfrontovali dcéru žalovaného. Jeho matka bola psychicky poznačená týmto zistením, pretože mala s opatrovateľkou veľmi dobrý vzťah a chcel ju ušetriť veľkého stresu a preto matka nebola prítomná pri konfrontácii. Pri podpisovaní uznania dlhu dňa 1.12.2015 sa s dcérou žalovaného dohodli na splátkovom kalendári tak, že prvú polovicu dlhu zaplatí do 9.12.2015 a ostatné po 500 Eur mesačne. Uviedla, že nadviaže kontakt so svojim otcom a požiada ho o pomoc, v kontakte bola p. S. s pánom P., ktorý je jeho zaťom a bol aj prítomný pri uznávacom prejave a on dohodol aj ďalší postup.

Svedok Dr. N. P. - manžel vnučky žalobkyne uviedol, že dcéru žalovaného pozná od prvého dňa, kedy začala opatrovať žalobkyňu. Často starú mamu navštevovali, usporadúvali oslavy, výlety, na ktorých bola aj dcéra žalovaného. Vnučka žalobkyne, teda jeho manželka aj s deťmi minimálne raz do týždňa žalobkyňu navštevovali, on minimálne raz za dva týždne. Toto isté bolo aj s druhou opatrovateľkou, podľa toho ktorá mala turnus. Vzťahy medzi jeho rodinou a dcérou žalovaného boli veľmi dobré, často a rada rozprávala o svojich súkromných veciach, o priateľovi, o tom, že si kúpila byt, ktorý zariadila. O tom, že chýbajú peniaze na účte sa dcéra žalovaného dozvedela od neho dňa 1.12.2015 pri konfrontácii, o tom, že niečo nie je v poriadku sa dozvedela niekoľko týždňov pred 1.12.2015. V kľude a v pokoji jej povedali, čo zistili, ona sa bránila, že nič neukradla, tak jej dali pol hodinu času, aby si to premyslela a potom priznala, že peniaze odcudzila. Spísali uznanie a povedali jej, že keď všetko prebehne tak ako sa dohodli, tak nepodajú na ňu trestné oznámenie. A ona povedala, že poprosí rodinu a otca, aby jej pomohli a že prvú splátku 17500 Eur zaplatí v hotovosti. Keďže pracuje ako advokát tak vie, že osoby, ktoré majú dlhy zrejme nemajú dosť finančných prostriedkov. Hovorila, že by nechcela stratiť byt, preto sa dohodli, že nemusí všetku sumu 35 000 Eur naraz zaplatiť. Keďže rodina bola z toho smutná, ponúkol sa, že on bude kontaktnou osobou. Dňa 3.12.2015 mu zavolala dcéra žalovaného, že bola s otcom v banke a požiadala o pôžičku, ako náhle dostane odpoveď od banky cca o týždeň tak ho bude informovať. Čakal vyše týždňa, nehlásila sa a tak 15.12.2015 jej zavolal sám. Vtedy uviedla, že z banky nedostane peniaze

a ona nemá z čoho ten dlh vyplatiť. Ani 3.12.2015 ani 15.12.2015 nespomenula, že byt previedla, hoci oni ju upozorňovali, že v prípade exekúcie môže o byt prísť. Tak jej povedal, že je to škoda a že musí na ňu podať trestné oznámenie, a podal ho svokor po 15.12.2015. Chceli jej dať šancu, aby dlh uhradila a nebola odsúdená.

Svedkyňa O. S. - dcéra žalovaného uviedla, že keď prišla na výmenu po dvoch týždňoch dňa 1.12.2015 do domácnosti žalobkyne, čakali ju tam všetci členovia rodiny - syn, jeho priateľka, muž vnučky žalobkyne s tým, že chýbajú nejaké peniaze a nech sa k tomu prizná. Nechápala o čo sa jedná. Povedali jej, že buď sa prizná a uzná dlh, alebo pôjde do väzenia. Ona sa zľakla, nikdy nemala problémy s políciou a tak pod nátlakom napísala uznanie dlhu, ktorý jej diktoval syn žalobkyne - vidieť, že je písaný bez chyby a ona neovláda v takom rozsahu nemčinu. Keď odchádzala pred posledným turnusom všetko bolo v poriadku a aj jej narodeniny so žalobkyňou v novembri oslávili. Mala so žalobkyňou veľmi dobrý vzťah, brala ju ako člena rodiny a od žalobkyne dostávala na sviatky aj darčeky a aj peniaze do obálky. Žalobkyňa žila nadštandardne a aj členom svojej rodiny dávala drahé darčeky a aj finančnú hotovosť. Syn sa ju snažil kontrolovať ohľadom financií, avšak žalobkyňa mu nikdy pravdu neuviedla. Svoj byt kupovala na úver, ktorý splácala ona a jej priateľ platil réžiu, ostatné výdavky hradili na polovicu s priateľom Petrom. Raz spomenula rodičom, že priateľ si nárokuje na časť bytu a vtedy otec nesúhlasil s tým, že on tam dal svoje peniaze a keď sa vrátila z Rakúska povedal jej, že sa nakontaktoval na právnika a že dá vypracovať darovaciu zmluvu. Otec nevedel, čo sa deje v Rakúsku, dozvedel sa o tom, až keď začalo trestné stíhanie. Po celý čas trestného konania mala tlmočníka, mala pridelených právnikov v Rakúsku a potom mala svojho zo Slovenska. Ona uznala len 35000,-Eur, potom z toho zrazu bola suma 60000 Eur, no mali na to výpisy z účtov. Ona si žiadne peniaze, ktoré patrili žalobkyni nenechala. Priateľ na ňu nevyvíjal žiadny nátlak, chcel podiel na byte preto, že platil réžiu bytu okolo 220 Eur. V banke nebola, keď sa vrátila z Rakúska, to si vymyslela, otec sa nepýtal, prečo sa vrátila z Rakúska. Ona sa zdôverila kamarátke U., tá ju zobrala k svojmu právnikovi a potom všetko riešil on. Nie všetko sa zapisovalo do zošita o príjmoch a výdavkoch a žalobkyňa nikdy nepovedala pravdu o peniazoch synovi V.. S priateľom A. bola 6 rokov, pohádali sa kvôli prepisu časti bytu a rozišli sa z dôvodu, že si prestali rozumieť.

Svedok A. G. uviedol, že v ten deň, keď dcéru žalovaného v rodine žalobkyne obvinili mu volala dcéra žalovaného, vtedajšia priateľka, aby pre ňu prišiel do Bratislavy. Povedala mu, že jej dali podpísať pod nátlakom papier, že zmizli nejaké peniaze, v aute plakala a podela, že žiadne peniaze nezobrala. Vzťah priateľky a žalobkyne bol veľmi dobrý, chodili spolu na obedy, dovolenky, kupovali si darčeky. Viackrát sa bavili o tom, že by chcel nejaký podiel na byte, keď platil celú réžiu, pri celej prerábke bol on. O incidente v Rakúsku nemal hovoriť jej otcovi, že si to vyrieši sama. Neskôr mu povedala, že iniciátorom darovacej zmluvy bol jej otec. Do bytu sa nasťahovali niekedy v lete 2015, aj keď bol vlastníkom bytu, úver platila dcéra žalovaného a réžiu on. Pri rozhovore jeho priateľky a jej otca nebol, nevie o čom sa rozprávali, vie informácie len sprostredkovane.

7. Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117),

Podľa , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa , právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa , stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

8. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Dôkazné bremeno nesie veriteľ. Preukázanie úmyslu dlžníka cum animo fraudanti nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak „ druhou stranou“ sú osoby dlžníkovi blízke; úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy (t.j. v čase právneho úkonu) nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).

9. Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať, uvádza ustanovenie . Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: a) existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b) platnosť odporovateľného právneho úkonu, c) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti), e) úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).

10. Súd mal za preukázané, že boli naplnené všetky predpoklady vyššie uvedené na to, aby mohol žalobe vyhovieť. Predovšetkým tým, že v čase 4.12.2015, keď bol právny úkon - darovacia zmluva podpísaná existovala vymáhateľná pohľadávka žalobkyne a to uznanie dlhu zo strany dcéry žalovaného. Jej námietka, že uznanie podpísala pod nátlakom žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Jej ďalšie námietka, že ovláda nemecký jazyk len kuchynskou rečou je len jej snahou spochybniť jej právny úkon a to uznanie dlhu. Aj z odsudzujúceho rozsudku vydaného v Rakúsku vyplýva, že podľa konštatovania senátu dobre disponuje dostatočnými jazykovými znalosťami a mohla pochopiť obsah listiny, pretože tieto jej znalosti sa prejavovali aj na hlavnom pojednávaní, pretože začala obžalovaná odpovedať na komplexné otázky predsedu, skôr ako by čakala na preklad tlmočníka. A keďže dcéra žalovaného trávila veľa času so žalobkyňou, jej rodinou a pracovala tam od roku 2013 na dvojtýždňové turnusy tak sa javí nepravdepodobné, že by nerozumela, čo písala v jej uznávacom prejave.

11. Súd poukazuje na súdnu prax, ktorá riešila výklad pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ pri odporovateľných žalobách. Najvyšší súd SR riešil uvedenú otázku napr. v rozhodnutí sp.zn.4 Cdo 198/2010, kde uviedol“ hoci v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, podľa názoru dovolacieho súdu niet dôvodu odkloniť sa od záverov vyslovených už v rozsudku NS SR z 23.12.1999 sp. zn. (R 44/2001). Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí „ vymáhateľnú pohľadávku môžeme charakterizovať ako pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde. Na rozdiel od toho je vykonateľnou taká pohľadávka, ktorú možno exekuovať, ktorej majiteľovi teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul“. Z uvedeného tak vyplýva, že podmienkou uplatnenie odporovateľnosti nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, no musí ísť o pohľadávku, ktorá je žalovateľná na súde. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný.

12. Krátko po tom ako dcéra žalovaného uznala svoj dlh previedla na žalovaného - svojho otca nehnuteľnosť. Teda ide tu o úmysel ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Týmto úkonom došlo k zmenšeniu

majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje uspokojenie veriteľovho nároku, nakoľko iný majetok nemá.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný je otcom a teda osobou blízkou O. S., úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto úmyslu zákon predpokladá. Právnemu úkonu tu nemožno s úspechom odporovať, iba vtedy, keď druhá strana (t.j. osoba blízka dlžníkovi) nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V tomto prípade však musí byť preukázaná nevedomosť druhej strany. Vzhľadom k tomu, že žalovaný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že nevedel o úmysle svojej dcéry ukrátiť veriteľa a ani ho nemohol poznať aj pri náležitej starostlivosti, bol splnený ďalší predpoklad pre vyhotovenie žalobe. Tu súd poznamenáva, že žalovaný mal s dcérou veľmi dobrý vzťah, navštevovali sa, dokonca jej poskytol značnú hotovosť na rekonštrukciu bytu, on dal vyhotoviť darovaciu zmluvu. Stal sa vlastníkom, napriek tomu jeho dcéra platila splátky úveru. Tvrdenia žalovaného, že už niekedy v novembri 2015 riešil darovaciu zmluvu, za tým účelom mal navštíviť advokáta žiadnym spôsobom nepreukázal a preto súd jeho tvrdenia považoval za účelné. Verzia žalovaného, že k darovacej zmluve došlo z dôvodu, že si mal priateľ jeho dcéry nárokovať na časť bytu je nereálna a aj svedok G. svojou výpoveďou túto skutočnosť vyvrátil. Taktiež ničím nebolo preukázané, že by žalovaný poskytol svojej dcére sumu 25000 Eur na rekonštrukciu bytu.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému vo výške 100%.

14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.