Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-98-2023.pdf
PDF · 229.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/98/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 2 –
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX B., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, IČO: 42 197 821, advokátska kancelária so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 10.843,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
– 2 –
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 12.463,55 Eur, úrok z omeškania 56,10 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.600,75 Eur od 27.06.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
– 21 –
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu (ďalej len „upomínací súd“) dňa 28.07.2023, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.843,74 Eur ako istiny so zmluvným úrokom 1.469,11 Eur a 344,10 Eur (spolu 1.813,21 Eur) s úrokom z omeškania v sume 56,10 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.794,15 Eur od 27.06.2022 do zaplatenia, keď žiadal priznať i nárok na náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.12.2022 bola medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), keď on uzatvoril túto zmluvu ako postupník, banka ju uzatvorila ako
postupca. Na základe predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok postupca mu postúpil pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu, t.j. banky v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 25.05.2018 Zmluvu č. 5145285951 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 26.06.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná pred postúpením pohľadávky vykonala úhrady vo výške 5.382,34 Eur. Úhrady žalovanej pred postúpením pohľadávky boli započítané na istinu suma 2.205,85 Eur, na zmluvný úrok suma 2.833,56 Eur, na úrok z omeškania suma 0,00 Eur a na poplatky suma 342,93 Eur. Pohľadávka predstavovala ku dňu postúpenia sumu 12.597,51 Eur, ktorá pozostávala z istiny 10.794,15 Eur, z riadneho úroku 1.469,11 Eur, zo zmluvného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 56,10 Eur, z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 228,56 Eur a z poplatkov vo výške 49,59 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Žalovaná suma prestavuje sumu 12.713,05 Eur a pozostáva z istiny 10.794,15 Eur, zo zmluvného úroku 1.813,21 Eur, z poplatkov 49,59 Eur a z úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 56,10 Eur. Zvyšnú časť pohľadávky si v konaní neuplatnil. Nakoľko žalovaná neplnila, podal voči nej žalobu na súd s tým, že úroky z omeškania uplatnil počnúc dňom 27.06.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
2. Na základe výzvy upomínacieho súdu zo dňa 08.08.2023, ktorá bola doručená žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.08.2023, žalobca doručil upomínaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 05.09.2023 a to dňa 05.09.2023 prostredníctvom právneho zástupcu. V tomto vyjadrení žalobca okrem iného uviedol, že využil svoje právo, resp. jeho právny predchodca a vyhlásil tento mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 27.06.2022, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 18.03.2022. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnilo. Premlčacia doba tak začala v danom prípade plynúť dňa 19.06.2022 a uplynula by márne dňa 19.06.2025. Žaloba bola podaná v predmetnej veci na súde dňa 28.07.2023, teda v zákonnej premlčacej dobe, a preto nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bol uplatnený na súde včas a nie je premlčaný. Ďalej tu doplnil, že žalovaná suma predstavuje 12.713,05 Eur a pozostáva z istiny 10.794,15 Eur, zo zmluvného úroku 1.813,21 Eur, z poplatkov 49,59 Eur a úroku z omeškania do zosplatnenia 56,10 Eur.
3. O žalobe žalobcu upomínací súd rozhodol platobným rozkazom Sp.zn.: 19Up/1287/2023 zo dňa 07.09.2023, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
4. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná podala na upomínacom súde včas odpor zo dňa 23.09.2023, ktorý bol doručený upomínaciemu súdu dňa 23.09.2023 s vecným odôvodnením prostredníctvom právneho zástupcu. Platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom jej bol doručený dňa 11.09.2023.
5. Nakoľko žalovaná proti platobnému rozkazu vydaného upomínacím súdom podala včas odpor s vecným odôvodnením, upomínací súd výzvou zo dňa 26.09.2023, ktorá bola doručená žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06.10.2023, vyzval žalobcu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia výzvy sa vyjadril k odporu a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Výzva bola vydaná podľa § 14 ods. 1, 2, 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a podľa § 167 ods. 4 CSP.
6. Na výzvu reagoval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 18.10.2023, ktoré bolo doručené upomínaciemu súdu dňa 19.10.2023, teda včas, v ktorom sa žalobca vyjadril k odporu žalovanej a súčasne podal návrh na pokračovanie v konaní a to všetko v zmysle výzvy upomínacieho súdu zo dňa 26.09.2023.
7. Na to upomínací súd predmetnú vec postúpil tunajšiemu súdu na pokračovanie v konaní prípisom zo dňa 20.10.2023, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 20.10.2023 s odôvodnením, že vec je postúpená tunajšiemu súdu ako príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Upomínací súd súčasne strany sporu prostredníctvom právnych zástupcov upovedomil o tomto postúpení veci tunajšiemu súdu na ďalšie prejednanie upovedomením o postúpení veci zo dňa 20.10.2023, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 20.10.2023 a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20.10.2023.
8. Žalovaná v odpore zo dňa 23.09.2023 uviedla, že žiada žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. S nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasila predovšetkým z dôvodu, že nedošlo k dodržaniu zákonných náležitostí pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedla, že niet pochýb, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa „jej obsah mení“ – popri zjavných a nerozporovateľných skutočnostiach, akými sú napríklad to, že banka má zákonnú povinnosť dodržiavať bankové tajomstvo klienta, pričom iná osoba takúto zákonnú povinnosť nemá, ako aj skutočnosť, že banka ako regulovaný subjekt musí dodržiavať mnoho ďalších právnych noriem vymedzených nielen v zákone o bankách, pričom iná osoba ako banka takúto povinnosť nemá. Tento záver podporuje aj postup zákonodarcu. Zákonodarca totiž umožňoval postúpenie pohľadávky na tretiu osobu už s účinnosťou odo dňa samotného prijatia Občianskeho zákonníka (§ 63 Občianskeho zákonníka, neskôr presunutý do § 524 Občianskeho zákonníka) a už odo dňa prijatia Občianskeho zákonníka obmedzoval jej postúpenie tým, že takéto postúpenie nie je možné, ak by sa zmenou veriteľa zmenil jej obsah (§ 64 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neskôr presunutý do § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Oprávnenie banky postúpiť pohľadávku inej osobe, a to „aj osobe, ktorá nie je bankou“, je súčasťou nášho právneho poriadku s účinnosťou od 16.09.1999, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 252/1999 Z.z., ktorý novelizoval § 38 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách, keď do tohto ustanovenia doplnil okrem iného aj ods. 9, v ktorom expressis verbis umožnil banke postúpiť jej pohľadávku aj osobe, ktorá nie je bankou, keď je teda nevyhnutné dôjsť k záveru, že ak teda Občiansky zákonník dovoľoval postúpenie pohľadávky aj v čase prijatia zákona č. 252/1999 Z.z., zákonodarca by nemusel v citovanom zákone spresňovať, že banka (skutočne) môže postúpiť jej pohľadávku aj na inú osobu, pretože toto jej právo by vyplývalo priamo z Občianskeho zákonníka. Nakoľko však zákonodarca spresnil, že banka môže postúpiť pohľadávku „aj na inú osobu ako je banka“, je potrebné podľa nej prijať záver, že zákonodarca týmto postupom prijal výnimku zo zákazu ustanoveného v Občianskom zákonníku postupovať pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. V prípade spotrebiteľských zmlúv medzi bankou a spotrebiteľom jednoznačne platí záver, že banka v postavení dodávateľa sa nemôže odchýliť od ustanovenia § 92 ods. 8 „zákona o bankách“ v neprospech spotrebiteľa, a to skrze materiálneho korektívu ochrany práv spotrebiteľa vyjadreného v § 54 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko je zjavné, že takýmto odklonom (v neprospech spotrebiteľa) by bol porušený Občiansky zákonník a spotrebiteľ by si objektívne zhoršil svoje zmluvné postavenie. Nakoľko by sa jednalo o právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by bolo takéto dojednanie absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a absolútne neplatné by bolo aj postúpenie pohľadávky na základe takéhoto dojednania. Na základe uvedeného podľa jej názoru žalobca v konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Ďalej poukázala i na povinnosti samotného veriteľa, keď podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., je veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V priamej nadväznosti potom poukázala i na skutočnosť, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa § 7 ods. 1 tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou zákon spája s nemožnosťou žiadať predčasné splatenie úveru. Ide o ďalší argument týkajúci sa už namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Z opatrnosti vzniesla i námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v celom rozsahu, ktorú bližšie nezdôvodnila.
9. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že postúpenie pohľadávok banky na inú osobu je v rozpore s § 525 Občianskeho zákonníka, nakoľko ním došlo k zmene obsahu práv dlžníka a preto je takéto postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt v rozpore s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Postúpenie pohľadávky podľa žalobcu spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa nový veriteľ, čím dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho z už vzniknutého záväzku, a preto na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zastáva preto názor, že pohľadávky banky voči svojim klientom nemožno považovať za druh pohľadávok, ktoré v zmysle § 525 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť. Postúpením takýchto pohľadávok totiž nedochádza k zmene v ich obsahu a ani k zhoršeniu postavenia dlžníka a preto tento druh pohľadávok nespadá pod okruh výnimiek (§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nemôže byť akákoľvek pohľadávka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Postúpením pohľadávky banky na inú osobu dochádza totiž len k zmene v osobe veriteľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal v tomto vyjadrení na súdne rozhodnutia príkladmo Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Trenčíne, z ktorých súdnych rozhodnutí v tomto vyjadrení cituje. V tejto súvislosti tiež dal súdu do pozornosti § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., tiež § 20 ods. 1 tohto zákona, ktoré zákonné ustanovenia v tomto vyjadrení tiež cituje. Mal za to, že v zmysle citácie týchto zákonných ustanovení je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko v predmetnom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola v čase postúpenia predčasne splatná na subjekt, ktorý je od 05.08.2016 držiteľom oprávnenia poskytovať úvery bez obmedzenia rozsahu v zmysle rozhodnutia Národnej banky Slovenska, dostupného na webovom odkaze https://subjekty.nbs.sk/? aa=select_subject&bb=ac48e8b95933a61ef8c7871f49c6c8dd554709f0&cc=&qq= v nasledovnom znení: „Národná banka Slovenka, útvar dohľadu nad finančným trhom ako útvar príslušný na konanie a rozhodovanie v prvom stupni podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“) udeľuje spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803... (ďalej len „účastník konania“) podľa ustanovenia § 20 a § 20a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.“ Ďalej žalobca vo vyjadrení cituje ustanovenie § 92 ods. 8 „zákona o bankách“. Poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň žalovaná bola jeho právnym predchodcom opakovane vyzývaná na úhradu omeškaných splátok a to Výzvou zo dňa 25.05.2022, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022, ktorá žalovanej bola doručená dňa 30.06.2022 a Výzvou zo dňa 09.09.2022. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7Cdo 26/2017, z ktorého vo vyjadrení cituje. Ďalej mal za to, že v zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR boli splnené všetky podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z banky na neho. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžníčka bola výzvou zo dňa 09.09.2022 vyzvaná na splnenie pohľadávky. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná túto sumu ku dňu postúpenia pohľadávky
neuhradila. Nemožno mať teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní žalovanej, pričom toto omeškanie trvalo aj po odoslaní tejto výzvy na úhradu a zosplatnení pohľadávky. Mal preto za to, že zo strany jeho právneho predchodcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 „zákona o bankách“. Ďalej žalobca sa vo vyjadrení venuje citácii § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, ods. 19, ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., ako i citácii § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 7 ods. 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „opatrenie“). Z týchto ustanovení podľa neho je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaj o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi, nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej „DSTI“) stanovilo opatrenie v § 2 ods. 1 vzorcom, pričom v danom konkrétnom prípade veriteľ postupoval tak, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca, teda banka týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového kódu, ktoré však pretavila do priloženého „Výpočtu primárnej návratnosti“. Uvedený výstup obsahuje všetky údaje zhromaždené z príslušných registrov ako aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Existujúce záväzky žalovanej veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 25.05.2018, pričom z tohto je zrejmé, že spotrebiteľka mala v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 105,00 Eur. V rámci výpočtu DSTI veriteľ v súlade s opatrením k výške existujúcich splátok pripočítal sumu splátky poskytovaného úveru. Príjem žalovanej bol overený nezávislým dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 25.05.2018, ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov postupcu. Veriteľ týmto dopytom overoval čistý príjem spotrebiteľky vo výške 609,00 Eur a zamestnanie u zamestnávateľa IČO: 35 685 166. Výsledkom overenia príjmu bol jednoznačný záver o dostatočnom vymeriavacom základe spotrebiteľky a zamestnanie u zamestnávateľa IČO: 35 685 166 od septembra 2017. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej, nakoľko žalovaná deklarovala jedného člena domácnosti. Životné minimum na členov domácnosti brané do úvahy pri výpočte DSTI ku dňu poskytnutia úveru bolo 200,00 Eur (199,48 Eur pre spotrebiteľku). Výpočte DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI=320,00 Eur ÷ 609,00 Eur – 199,48 Eur, DSTI = 0,781402617. S ohľadom na § 2 ods. 5 opatrenia ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,85, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za túto osobu je v zmysle opatrenia potrebné považovať deti spotrebiteľa, nakoľko opatrenie v § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod čiarou odkazuje na § 62 až 65 zákona č. 36/2005 Z.z., t.j. Zákon o rodine. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s opatrením. Zastáva preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s opatrením a zákonom o spotrebiteľských úveroch spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Veriteľ tak riadne overil schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Z týchto dôvodov trval na podanej žalobe.
10. Žalovaná v ďalšom vyjadrení zo dňa 24.09.2023, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.11.2023 okrem iného uviedla citáciu § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z.. Mala za to, že v zmysle tejto právnej úpravy je veriteľ na účely overenia možnosti spotrebiteľa splácať úver povinný vykonať vlastné zisťovanie prostredníctvom dožiadania napríklad na Sociálnu poisťovňu, prípadne iný register v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nemôže sa spoliehať len na tvrdenia spotrebiteľa, keď v tomto prípade sa podľa tvrdení žalobcu malo jednať o interné systémy jeho právneho predchodcu vo vzťahu ku vlastníctvu spornej pohľadávky, ktoré mali zabezpečiť potrebnú kalkuláciu a výpočty. Nejedná sa tak podľa jej názoru o relevantný spôsob preukázania toho, že pôvodný veriteľ svoje povinnosti splnil a preto sa nemôže jednať ani o relevantný dôkaz toho, že súčasný disponent so spornou pohľadávkou
je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Povinnosť spotrebiteľa poskytnúť úplné a pravdivé údaje na účely poskytnutia spotrebiteľského úveru je zabezpečená trestným zákonom, konkrétne existenciou trestného činu úverového podvodu a nie tým, že výklad uvedeného ustanovenia bude slúžiť na zbavenie sa zodpovednosti veriteľov za svoje zákonné povinnosti, keď odkázala ďalej i na povinnosť pôvodného veriteľa, že tento bol v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s tým, že mohol poskytnúť spotrebiteľský úver, len ak spotrebiteľ spĺňal tento limit. Informácie o príjme spotrebiteľa, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je pritom potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ nedodržal zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch. Porušenie takejto povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čoho zákonným dôsledkom je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný veriteľ, postupca, sa preto dopustil hrubého porušenia povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a preto nebol oprávnený vyhlásiť jeho predčasnú splatnosť. Neboli tak naplnené zákonné podmienky v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre platné postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu v dôsledku čoho je potrebné postúpenie pohľadávky voči nej považovať za neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na § 525 Občianskeho zákonníka. Preto nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Trvala na zamietnutí žaloby.
11. Napokon žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.01.2024, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.01.2024 uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovanej boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver bol jednoznačný záver o jej platobnej spôsobilosti a schopnosti splácať daný úver. Zopakoval, čo je veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy. Všetky tieto náležitosti veriteľ aj bral do úvahy pri poskytovaní úveru. Mal za to, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zo strany jeho právneho predchodcu, ktorý bol bankou, zachovaná.
12. Na pojednávaní dňa 20.02.2024 žalobca zotrvával na žalobe a na všetkých dovtedajších vyjadreniach.
13. Žalovaná na pojednávaní dňa 20.02.2024 zotrvávala na svojej obrane, vznesenú námietku premlčania ani na žiadosť súdu nezdôvodnila.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní žalobca, žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy neoznačila na vykonanie.
15. Dňa 25.05.2018 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako banka na jednej strane (ďalej len „veriteľ“) a žalovaná ako dlžník na strane druhej Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5145285951 (ďalej len „zmluva“), keď podľa čl. I. ods. 1. Základné podmienky, zmluvou sa banka zaviazala poskytnúť dlžníčke splátkový úver a dlžníčka sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, a to za podmienok dohodnutých v zmluve. Úver bol poskytnutý ako spotrebiteľský úver, resp. ako spotrebný úver na „Čokoľvek“. Výška úveru stranami bola dojednaná na sumu 13.000,- Eur s tým, že úver bol poskytnutý pri dojednaní úrokovej sadzby za úver fixný do splatnosti úveru 9,75 % ročne, keď v deň uzatvorenia zmluvy banka poskytla zľavu z úrokovej sadzby pri výslednom dojednaní úroku z úveru 7,75 % ročne. Žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach v sume 193,40 Eur so splatnosťou vždy v 18. deň v kalendárnom mesiaci. Výška poslednej splátky úveru bola uvedená v Splátkovom kalendári. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 18.07.2018, splatnosť úrokov mesačne ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok bol dojednaný na 96, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 18.06.2026. V zmluve o úvere je uvedená i ročná percentuálna miera nákladov, tzv. RPMN 9,66 %, ako i predpoklady použité na výpočet RPMN, celková čiastka spojená s úverom je vyčíslená na sumu 18.564,53 Eur, keď bol dojednaný i poplatok za poistenie úveru 9,56 Eur mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Žalovaná sa zaviazala banke zaplatiť poplatky uvedené v zmluve a podľa Sadzobníka. Z čl. III. ods. 1. zmluvy o úvere vyplýva, že súčasťou zmluvy sú podľa písm. a/ Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015 (ďalej „VOP“), podľa písm. b/ Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 01.01.2015 (ďalej „POP“), podľa písm. c/ Sadzobník a podľa písm. d/ podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt poskytuje. V zmysle tohto istého článku ods. 6. zmluvy prílohami zmluvy sú Príloha č. 1 – Súhlas s Poistením k úveru a Príloha č. 2 – Splátkový kalendár. Zmluva o úvere obsahuje podpisy zmluvných strán s datovaním dňom 25.05.2018. Zmluva o úvere je dokladovaná na č.l. 38-40 spisu.
16. Žalobca v konaní tiež predložil Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., zverejnené dňa 31.10.2014 a účinné od 01.01.2015 (č.l. 43-46 spisu) a Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., zverejnené dňa 31.10.2014 a účinné od 01.01.2015 (č.l. 48-52 spisu), ktoré upravovali ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. Podľa čl.8. Prípady porušenia a ich následky bodu 8.1. Obchodných podmienok, za prípad porušenia sa považuje podľa písm. a/ omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace s tým, že ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia banka môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.
17. Žalobca v konaní predložil i Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 53-65 spisu).
18. Výzvou zo dňa 25.05.2022 veriteľ (banka) oznámila žalovanej, že ku dňu 25.05.2022 je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 2.083,04 Eur. Veriteľ žiadal uhradiť túto sumu najneskôr do 15-tich dní od doručenia výzvy s tým, že inak je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou celá pohľadávka banky a žalovaná stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. Táto výzva banky bola odoslaná pre žalovanú na pošte dňa 26.05.2022, o ktorej skutočnosti žalobca predložil ePotvrdenku Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 26.05.2022 (č.l. 120 spisu), z ktorej vyplýva, že táto výzva žalovanej bola odoslaná na pošte pod podacím číslom: RF436687848SK a bola doručená žalovanej dňa 30.05.2022, o ktorej skutočnosti žalobca predložil dôkaz Sledovanie zásielok Slovenská pošta (č.l. 123 spisu).
19. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022 veriteľ (banka) oznámila žalovanej, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1. písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., keď súčasne týmto listom banka vyhlásila ku dňu 26.06.2022 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorú vyčíslila na čiastku 11.892,74 Eur, keď túto sumu súčasne žiadala banka uhradiť do 15-tich dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej bolo doručené dňa 30.06.2022, o ktorej skutočnosti žalobca doložil dôkaz v podobe fotokópie poštovej doručenky (č.l. 42 spisu).
20. Výzvou zo dňa 09.09.2022 pôvodný veriteľ opätovne oznámil žalovanej, že pohľadávka banky zo zmluvy o úvere je splatná v celom rozsahu a že predstavuje ku dňu 09.09.2022 sumu 12.146,08 Eur. Vo výzve je ďalej uvedené, že ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Predmetná výzva bola žalovanej odoslaná na pošte na doručenie dňa 12.09.2022, o ktorej skutočnosti žalobca predložil dôkaz v podobe ePotvrdenky (č.l. 121 spisu) Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 12.09.2022, z ktorej vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanej pod podacím číslom pošty: RF436759377SK a bola žalovanej doručená dňa 14.09.2022, o ktorej skutočnosti žalobca tiež predložil dôkaz Sledovanie zásielok – Slovenská pošta (č.l. 124 spisu).
21. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2022 pôvodný veriteľ, banka oznámila žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0844/2022/CE uzatvorenej dňa 13.12.2022 postúpila banka pohľadávku zo zmluvy o úvere s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska 5. Súčasne oznámenie obsahuje uvedenie, že pohľadávku banky je možné od doručenia oznámenia splniť výlučne plnením tejto spoločnosti. Oznámenie bolo odoslané žalovanej na pošte na doručenie dňa 14.12.2022, o ktorej skutočnosti žalobca predložil ePotvrdenku Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 14.12.2022 (č.l. 122 spisu), z ktorej vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanej pod podacím číslom pošty: E., pričom žalovanej táto zásielka bola doručená dňa 16.12.2022 podľa dôkazu Sledovanie zásielok – Slovenská pošta, ktorý predložil tiež na dôkaz žalobca (č.l. 125 spisu).
22. Pokusom o zmier zo dňa 17.07.2023 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil spolu s nákladmi právneho zastúpenia na sumu 13.633,96 Eur, keď túto sumu žiadal od žalovanej uhradiť najneskôr do 27.07.2023. Pokus o zmier bol odoslaný pre žalovanú na pošte dňa 18.07.2023, o ktorej skutočnosti žalobca predložil dôkaz (č.l. 27 spisu) v podobe Podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že zásielka bola odoslaná žalovanej na pošte dňa 18.07.2023 pod podacím číslom pošty: RF897844769SK.
23. Ohľadne postúpenia pohľadávky žalobca predložil i Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0844/2022/ CE zo dňa 13.12.2022 včítane Prílohy k nej, keď zmluva bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava ako postupníkom. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia bola i predmetná pohľadávka.
24. Žalobca ďalej predložil v konaní platobnú históriu k úverovému účtu žalovanej (č.l. 7-17 spisu), tiež výpis z úverového účtu žalovanej za účtovné obdobie od 25.05.2018 do 16.01.2023 datovaný dňom 16.01.2023 (č.l. 18-21 spisu), z ktorého vyplýva čerpanie úveru žalovanou, predpis jednotlivých splátok, poplatkov, úrokov, úrokov z omeškania a z ktorého dôkazu vyplývajú tiež úhrady žalovanej.
25. Ohľadne skúmania bonity žalovanej pôvodným veriteľom, t.j. bankou pred vznikom úverového vzťahu žalobca predložil Výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať), z ktorého vyplýva zistenie výšky príjmu dlžníčky 609,- Eur, dátum vykonania dopytu do Sociálnej poisťovne 25.05.2018, rodinný stav – slobodná, počet členov domácnosti – 1, životné potreby 199,- Eur, nevyplácané záväzky 105,00 Eur, dátum vykonania dopytu do Úverového registra 25.05.2018, výška splátky úveru 215,- Eur, reálna výška vypočítanej rezervy 22 %, výška minimálnej rezervy 15 %, reálna výška vypočítaného ukazovateľa schopnosti splácať úver 0,78 a výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver: (105 + 215) / (609 + 0 – 199,48), keď ukazovateľ schopnosti splácať nesmie prekročiť hodnotu 0,85 s výsledkom: ukazovateľ schopnosti splácať splnený. Tiež žalobca predložil Vykonanie pôvodným veriteľom, t.j. bankou dopytu do Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva výsledok dopytu: IČO zamestnávateľa 35 685 166, dátum začiatku pracovného pomeru september 2017. Doložil tiež dopyt, resp. nahliadnutie pôvodného veriteľa, t.j. banky do úverového registra ohľadne dlžníčky (č.l. 164 spisu), z ktorého vyplýva, že dlžníčka v čase poskytovania úveru mala záväzky v sume 105,00 Eur.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 12.463,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 56,10 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.600,75 Eur od 27.06.2022 do zaplatenia, v zvyšujúcej časti nie je dôvodná.
27. Súd v konaní nemal žiadne pochybnosti o tom, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako dodávateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb, o.i. aj úverov) a žalovanou ako spotrebiteľom tejto úverovej služby, t.j. že spor vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Hoci zmluva o úvere je v súlade s predpismi obchodného práva absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods.6, písm. d/ Obchodného zákonníka a typovo bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, a teda úverový vzťah vzniknutý z nej sa má posudzovať podľa ustanovení III. časti Obchodného zákonníka o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, v prípade „kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti, v spotrebiteľských vzťahoch prednostne sa použijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, t.j. použijú sa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 52 ods. 2, tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
28. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy (okrem iných) zo zmluvy o úvere (§ 497).
29. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
31. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
32. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
35. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
36. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
37. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
38. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
39. Typovo teda táto spotrebiteľská zmluva bola síce uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale nepochybne vzhľadom na svoj spotrebiteľský charakter, vzhľadom na charakter postavenia žalovanej v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľa, táto podlieha právnemu režimu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).
40. Medzi stranami v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere dňa 25.05.2018 medzi pôvodným veriteľom, ktorým bola banka na jednej strane a žalovanou ako dlžníkom na strane druhej za podmienok dojednaných v tejto zmluve o úvere, ktorej bolo pridelené č. 5145285951 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy o úvere banka poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v sume 13.000,- Eur. Úver bol poskytnutý za dojednanú zvýhodnenú úrokovú sadzbu 7,75 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach v sume 193,40 Eur so splatnosťou vždy k 18.-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 18.07.2018, poslednej na deň 18.06.2026. Žalovaná sa zaviazala úver s dojednaným úrokom zaplatiť v 96 mesačných splátkach. Zmluva obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 9,66 %, ako aj celkovú čiastku spojenú s úverom 18.564,53 Eur. Takéto podmienky vyplývajú z obsahu zmluvy o úvere, dojednanie takýchto podmienok v konaní žalovanou
nebolo rozporované. V rámci zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala platiť i poplatok za poistenie úveru 9,56 Eur mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru, ako aj ďalšie poplatky s odkazom na Sadzobník banky, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere tak, ako to vyplýva z čl. III. ods. 1. písm. c/ zmluvy o úvere. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli ako to vyplýva z tohto istého článku, z tohto istého odseku, ale z písm. a/ a z písm. d/ i Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., účinné od 01.01.2015 („VOP“), ako aj Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., účinné od 01.01.2015 („POP“). Z čl. II. ods. 6. zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácii.
41. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
42. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
43. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
44. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
45. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
46. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
47. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
48. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
50. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
51. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2018 vzhľadom na uzavretie úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
52. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
53. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
54. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery b/ s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
55. Podľa 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a/ poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b/ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
56. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
57. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a/ čistý príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
58. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b/ až d/ neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a/.
59. Podľa § 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
60. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, na splnenie účely posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka, pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
61. Podľa § 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z.z., opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a/ metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b/ požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c/ limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d/ podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e/ limit na podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f/ limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
62. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
63. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e/ veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f/ veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g/ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
64. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
65. Základnú spornú otázku, ktorú bolo v konaní súdom potrebné posúdiť, bola otázka aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, nakoľko spotrebiteľský úverový vzťah vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola pôvodne uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej, pričom pred podaním žaloby žalobcom na súd došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa, ktorým bola banka na žalobcu, ktorý nie je bankovým subjektom.
66. Žalovaná v rámci obrany namietala, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Dôvodila to tým, že nedošlo k dodržaniu zákonných náležitostí pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ktorý je bankou, na žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, tiež mala za to, že pôvodný veriteľ, t.j. banka nepostupovala pri skúmaní jej bonity s odbornou starostlivosťou, a preto nebola oprávnená požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 1, ods. 19 až 42 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý porušenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou spája s nemožnosťou žiadať predčasné splatenie úveru. Zmluva o postúpení pohľadávky je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom.
67. V civilnom sporovom konaní je potrebné rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou sa rozumie z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu, že strana nie je nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní ide.
68. Žalobca v konaní dokladal aktívnu vecnú legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0844/2022/ CE zo dňa 13.12.2022 včítane príloh k nej, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom na jednej strane a ním ako postupníkom na strane druhej, keď táto zmluva bola uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 14.12.2022, ktorým pôvodný veriteľ, t.j. banka oznámila žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0844/2022/CE uzatvorenej dňa 13.12.2022 postúpila pohľadávku s príslušenstvom z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi, keď oznámenie banka žalovanej riadne doručila dňa 16.12.2022, teda banka si splnila svoju povinnosť a v zákonnej lehote po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky a po postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy oznámila spotrebiteľke toto postúpenie pohľadávky. Túto informačnú povinnosť si splnila do 5 pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky (§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.).
69. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinností. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky
nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
70. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, je neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R60/2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2018 Sp.zn. 7Cdo/26/2017, z ktorého vyplýva: „podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.
71. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.05.2018 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach v sume 193,40 Eur so splatnosťou vždy k 18.-temu dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná na deň 18.07.2018 a poslednej na deň 18.06.2026. Bol dojednaný aj poplatok za poistenie úveru 9,56 Eur mesačne splatný v termíne a periodicite splátky úveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním úveru, ktorú skutkovú okolnosť tvrdenú žalobcom žalovaná v konaní nerozporovala. Preto banka, t.j. pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 25.05.2022 upozornil žalovanú, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky v sume 2.083,04 Eur ku dňu 25.05.2022, keď súčasne banka požiadala žalovanú o uhradenie tejto sumy najneskôr do 15-tich dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak žalovaná dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu, s tým, že žalovaná stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Táto výzva žalovanej bola riadne doručená dňa 30.05.2022. Žalovaná po doručení tejto výzvy v lehote 15-tich dní od jej doručenia dlžnú sumu banke neuhradila, jej omeškanie stále trvalo, preto banka, t.j. pôvodný veriteľ oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.06.2022 v zmysle zmluvných podmienok oznámil žalovanej, že vyhlasuje ku dňu 26.06.2022 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Túto pohľadávku banka vyčíslila na sumu 11.892,74 Eur, keď vyzvala žalovanú, aby ju uhradila do 15-tich dní na účet uvedený v tomto oznámení. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené žalovanej dňa 30.06.2022. Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 18.03.2022, tak ako v tomto ohľade doplnil skutkové tvrdenia žalobca. Žalovaná preukázateľne ani po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022 banke neplnila. Na to banka výzvou zo dňa 09.09.2022, ktorá bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 14.09.2022 opätovne vyzvala žalovanú na uhradenie dlžnej pohľadávky s jej vyčíslením ku dňu 09.09.2022 na sumu 12.146,08 Eur, keď banka žiadala uhradiť túto sumu na účet uvedený v tejto výzve s upozornením žalovanej, že ak neuhradí túto sumu, banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere v prípade omeškania žalovanej so splácaním úveru bolo dohodnuté zmluvnými stranami v zmluve o úvere, konkrétne v čl. II. ods. 6., tiež v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, konkrétne v čl. 8.8.1. písm. a/ týchto obchodných podmienok. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi bankou a žalobcom dňa 13.12.2022, keď na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy z banky na žalobcu. Na základe týchto listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil mal súd jednoznačne preukázané, že pri postúpení pohľadávky banky na nového veriteľa, t.j. na žalobcu došlo k dodržaniu zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Oznámenie o postúpení pohľadávky banka žalovanej riadne oznámila listom zo dňa 14.12.2022, ktorý bol žalovanej doručený dňa 16.12.2022. Napriek tomu, že žiadna ďalšia osobitná výzva banky pre postúpenie pohľadávky banky na nového veriteľa po Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022 sa nevyžadovala, banka, t.j. pôvodný veriteľ nad rámec zákona pred postúpením pohľadávky žalovanú osobitnou výzvou zo dňa 09.09.2022, ktorá bola doručená žalovanej dňa 14.09.2022 vyzval na úhradu predčasne zosplatnenej pohľadávky opätovne a dal jej možnosť pred postúpením pohľadávky túto uhradiť ešte na účet banky s upozornením, že ak nebude dlžná suma uhradená, banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Že žiadna ďalšia osobitná výzva banky sa nevyžadovala vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023. Z tohto uznesenia
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že žiadna ďalšia osobitná výzva banky pred postúpením pohľadávky na nový subjekt, t.j. na nového veriteľa sa nevyžaduje. Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie i predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy bola uzatvorená dňa 13.12.2022. Výzvou banky na splnenie povinností, za ktoré možno považovať oznámenie o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 30.06.2022, kde banka umožnila žalovanej uhradiť predčasne zosplatnenú pohľadávku do 15-tich dní od doručenia výzvy a preukázateľným omeškaním žalovanej, ktorá napriek tejto výzve neplnila viac ako 90 kalendárnych dní do postúpenia pohľadávky dňa 13.12.2022, boli naplnené všetky zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a preto zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa 13.12.2022 nie je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Námietka žalovanej v tomto bola preto nedôvodná. Z hľadiska naplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca mal aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide.
72. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavujú v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Nakoľko ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky R60/2018 jednoznačne určilo, že kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk je zákon č. 483/2001 Z.z., ktorého § 92 ods. 8 veľmi presne upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku, ako aj na tretiu osobu, ako aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v rozpore s týmito zákonnými podmienkami by bolo absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Nakoľko v danom prípade išlo o postúpenie pohľadávky banky, bolo dôvodné sa v konaní zaoberať naplnením zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky banky na žalobcu, postúpenie znamenalo len zmenu v osobe veriteľa, postúpením nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalovanej ako dlžníčky a k zmene obsahu záväzku, len k zmene osoby veriteľa, Občiansky zákonník takúto zmenu pri postúpení pohľadávky pripúšťa, boli naplnené osobitné podmienky pre postúpenie pohľadávky dané zákonom č. 483/2001 Z.z., o bankách a žalobca v konaní jednoznačne preukázal ich naplnenie, preto z tohto pohľadu postúpenie pohľadávky je platným právnym úkonom a aktívna legitimácia žalobcu je po splnení podmienok platného postúpenia v konaní daná.
73. Súd sa v konaní zaoberal i otázkou, či pôvodný veriteľ, t.j. banka, pred predčasným zosplatnením úveru postupovala i v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
74. Z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil, žalobca preukázal, že banka pri predčasnom zosplatnení pohľadávky postupovala v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úveru, preto banka výzvou zo dňa 25.05.2022, ktorá preukázateľne bola žalovanej doručená dňa 30.05.2022 vyzvala žalovanú na úhradu svojej pohľadávky, s ktorou žalovaná bola k tomuto dňu v omeškaní v sume 2.083,04 Eur, keď súčasne banka požiadala žalovanú nie v lehote kratšej ako 15 dní od doručenia výzvy tento dlh uhradiť s upozornením, že ak v stanovenej lehote žalovaná pohľadávku banky neuhradí, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť svojej
pohľadávky (č.l. 68, č.l. 120, 123 spisu). Žalovaná preukázateľne neplnila, preto banka po uplynutí tejto lehoty, ktorá uplynula dňa 14.06.2022, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2022, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 30.06.2022 (č.l. 41, 42 spisu) pristúpila v súlade so zmluvnými podmienkami k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere ku dňu 26.06.2022, vyčíslila túto pohľadávku na sumu 11.892,74 Eur a požiadala žalovanú o uhradenie tohto dlhu do 15-tich dní. Banka tak splnila všetky zákonné podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka pri predčasnom zosplatnení úveru. Banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru pre splátku splatnú dňa 18.03.2022, s ktorou bola žalovaná v omeškaní ku dňu 26.06.2022, kedy došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, tiež uplynuli 3 mesiace omeškania s úhradou tejto splátky k tomuto dňu pričom k zosplatneniu došlo do dňa splatnosti najbližšie splatnej splátky, ktorá bola splatná dňa 18.07.2022.
75. Žalovaná v konaní namietala aktívnu legitimáciu žalobcu i z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu porušenia povinnosti veriteľa, t.j. banky skúmať úverovú bonitu žalovanej ako dlžníka v nadväznosti na nemožnosť platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď mala za to, že žalobca i z tohto dôvodu v posudzovanej veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom.
76. Dôkazné bremeno preukázania, že pôvodný veriteľ, t.j. banka pred poskytnutím úveru skúmala bonitu žalovanej, zaťažovalo žalobcu. Žalobca bol povinný dôkazmi v konaní uvedené preukázať.
77. Vo veci bolo nepochybné, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., bol pôvodný veriteľ, banka pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinná posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver, pričom mala do úvahy brať najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Žalovaná ako spotrebiteľka v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., bola na druhej strane povinná poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver.
78. Ako súd už dôvodí, žalobca bol povinný v konaní preukázať, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou si splnil svoju zákonnú povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Z ustanovenia § 7 ods. 16 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., totiž vyplýva, že veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou s tým, že vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Čo treba najmä rozumieť pod vynaložením odbornej starostlivosti veriteľa upravuje ustanovenie § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., keď podľa písm. b/ ide o posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi veriteľ schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ktoré položky sa použijú na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver upravuje § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., a sú nimi: a/ čistý príjem spotrebiteľa, b/ náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým ma spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bolo vydané a účinné opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktoré bolo vydané dňa 14.11.2017 a nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018, ktoré bolo vydané na základe zmocnenia v § 7 ods. 41 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa tohto opatrenia v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej „opatrenie“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie 1 mesiaca. Podľa § 2 ods. 2 opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1. Podľa § 2 ods. 3 opatrenia, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c/ zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d/ zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21. Podľa § 2 ods. 5 opatrenia, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b/ zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Podľa § 7 ods. 1 opatrenia, ustanovenie § 2 ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, že za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
79. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z.) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa (§ 7 ods. 20 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaj o rodinnom stave a počte vyživovaných osôb spotrebiteľa, keď tento údaj veriteľovi poskytuje spotrebiteľ (§ 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.). Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z.) z údajov podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1 (§ 2 ods. 2 vyššie citovaného opatrenia). Na základe dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca, pôvodný veriteľ pri výpočte limitu ukazovateľa schopnosti splácať žalovanej úver pred vznikom úverového vzťahu postupoval tak, že existujúce záväzky žalovanej overil dopytom do úverového registra dňa 25.05.2018 (č.l. 164 spisu), z ktorého je zrejmé, že žalovaná mala v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 105,00 Eur, príjem žalovanej bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne zo dňa 25.05.2018, ktorý je súčasťou výstupu z interných systémov banky, keď banka týmto dopytom overovala čistý príjem spotrebiteľky v sume 609,00 Eur a zamestnanie spotrebiteľsky u zamestnávateľa IČO: 35 685 166, o ktorej skutočnosti žalobca predložil dôkazy v podobe dopytu do Sociálnej poisťovne (č.l. 165 spisu, č.l. 117-118 spisu), keď veriteľ tiež vychádzal z údajov od samotnej žalovanej ako žiadateľky o úver, najmä pokiaľ ide o uvedenie jej rodinného stavu – slobodná, počtu členov domácnosti – 1, výška príjmu – 609,- Eur. Všetky tieto údaje veriteľ použil pri výpočte ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať úver pred vznikom úverového vzťahu, keď žalobca predložil v konaní jeho výpočet s použitou metodikou v zmysle vyššie citovaného opatrenia (č.l. 117 spisu), z ktorého vyplýva vypočítaný ukazovateľ schopnosti splácať spotrebiteľkou úver 0,78, pričom tento v tomto čase nesmel prekročiť hodnotu 0,85. Výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver bol nasledovný: (105 – záväzky + 215 – výška splátky úveru) / (609 – príjem spotrebiteľky + 0 – 199,48 – životné minimum spotrebiteľky v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v platnom znení ku dňu posudzovania bonity). V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa 199,48 Eur v zmysle už uvedeného zákona, nakoľko žalovaná deklarovala jedného člena domácnosti. Výpočet limitu ukazovateľa schopnosti splácať bol realizovaný nasledovne 320,00 Eur / 609,00 Eur – 199,48 Eur = 0,781402617, čo neprekročilo hodnotu 0,85 v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia a v zmysle § 7 ods. 1 opatrenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žiaden zo vstupných údajov pre výpočet ukazovateľa limitu schopnosti splácať úver žalovaná v konaní
nenamietala, a nakoľko žalobca preukázal, že pôvodný veriteľ, t.j. banka postupovala pri výpočte tohto limitu v súlade so zákonnou úpravou, námietka žalovanej, že veriteľ neposudzoval s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver bola preto nedôvodná a tak pôvodný veriteľ mohol oprávnene od spotrebiteľky požadovať v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, veriteľ neporušil hrubo žiadne povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe uvedeného potom súd uzatvára, že veriteľ na žalobcu postúpil predčasne zosplatnenú pohľadávku v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., a preto nedošlo pri postúpení pohľadávky ani k porušeniu zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keď potom zmluva o postúpení pohľadávky nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka ani pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z.z..
80. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu tak bola splnená i podmienka pre platné postúpenie práva vyplývajúceho zo zmluvy o úvere podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré stanovuje pre platné postúpenie, aby sa postupovala pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými, „až po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Nakoľko pri postupovaní pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa bol zachovaný zákonný imperatív vyjadrený v § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., súd nezistil rozpor postúpenia pohľadávky so zákonom, následkom čoho v prípade rozporu by bola neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka).
81. Žalobca v konaní preukázal aktívnu legitimáciu a teda, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide a preto námietka žalovanej o nedostatku tejto aktívnej legitimácie nie je dôvodná.
82. Súd ešte dodáva, že žalovaná nespochybnila žiadne dôkazy predložené v konaní žalobcom relevantným spôsobom, ktorými žalobca preukazoval skúmanie úverovej bonity žalovanej pred vznikom spotrebiteľskej zmluvy, nevyvrátil žiadne vstupné údaje použité pri skúmaní úverovej bonity, žiadne údaje, ktoré použil veriteľ pri skúmaní tejto úverovej bonity nenamietala, neuvádzala, že by boli nesprávne.
83. Napokon sa súd zaoberal aj poslednou námietkou žalovanou v konaní, námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu, hoci žalovaná napriek svojmu právnemu zastúpeniu túto námietku nezdôvodnila, a to ani na základe výzvy súdu. K tejto námietke uviedla len toľko, že ju vznáša „z opatrnosti“. Nakoľko žalovaná v konaní má postavenie spotrebiteľky, súd sa touto námietkou a posúdením, či bola vznesená dôvodne zaoberal z úradnej povinnosti.
84. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
85. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 – 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
86. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
87. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
88. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh za podmienky, že v lehote
uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka), keď nie je možné považovať za správny právny názor, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie (uznesenie NS SR Sp.zn. 2Cdo/18/2022 zo dňa 30.01.2023).
89. V súlade s právnym názorom žalobcu mal súd za to, že právo žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ ide o zosplatnenie zvyšku dlhu nie je premlčané, keď potom námietka žalovanej ohľadne premlčania tohto práva nebola vznesená dôvodne.
90. V posudzovanej veci nepochybne ide o spotrebiteľskú vec, žalobca podal na súd žalobu dňa 28.07.2023 (žaloba bola v tento deň doručená upomínaciemu súdu). Veriteľ využil svoje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 27.06.2022, ktorý bol žalovanej doručený dňa 30.06.2022 a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 18.03.2022. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako 3 mesiace predchádzala zosplatneniu, veriteľ vyhlásil zosplatnenie ku dňu 26.06.2022, v tomto čase žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 18.03.2022 viac ako tri mesiace (apríl, máj, jún), pričom k zosplatneniu došlo do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorá bola splatná dňa 18.07.2022 (k zosplatneniu došlo dňa 26.06.2022). Veriteľ tak mohol v spotrebiteľskej veci uplatniť po prvýkrát svoje právo z predčasne zosplatneného dlhu prvý deň nasledujúci po 3 mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnilo. Tento deň pripadol na 19.06.2022, nakoľko 3-mesačná lehota od splatnosti splátky splatnej dňa 18.03.2022 uplynula dňa 18.06.2022. Nakoľko žalobca podal žalobu na súde dňa 28.07.2023, právo na zaplatenie predčasne zosplatneného dlhu, resp. zvyšku dlhu čo do jeho zosplatnenia uplatnil na súde v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe, teda včas, preto zvyšok zosplatneného dlhu žalobcu nemožno vyhodnotiť tak, že by tento podliehal premlčaniu. V posudzovanom prípade teda začala premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh s tým, že v tejto lehote troch mesiacov od omeškania uplynula podľa výsledkov dokazovania tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ktorá skutočnosť žalobcom bola preukázaná výzvou zo dňa 25.05.2022, ktorá bola doručená žalovanej dňa 30.05.2022. Námietka premlčania vznesená žalovanou vo vzťahu k predčasne zosplatnenému dlhu nebola tak vznesená dôvodne. Inak to platí vo vzťahu k omeškaným splátkam pred zosplatnením zvyšku dlhu, u ktorých platí, že všeobecná trojročná premlčacia doba u nich začala plynúť prvý deň nasledujúci po ich splatnosti, keď vo vzťahu k mesačným splátkam splatným pred zosplatnením zvyšku dlhu platí premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, keďže každá splátka predstavuje samostatné čiastkové plnenie dlhu, preto u každej takejto omeškanej splátky platí samostatná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa kedy sa právo vo vzťahu ku každej omeškanej splátke mohlo zo strany veriteľa na súde vykonať po prvý raz, čo je nasledujúci deň po splatnosti omeškanej splátky. Žalovaná zaplatila 24 mesačných splátok splatných za obdobie od 18.07.2018 do 18.06.2020, ďalšie splátky neuhrádzala, neuhradila ani splátku splatnú dňa 18.07.2020, u ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa 19.07.2020 a uplynula dňa 18.07.2023, nakoľko vo vzťahu aj k tejto splátke žaloba na súde bola podaná dňa 28.07.2023, právo veriteľa, t.j. žalobcu na zaplatenie tejto mesačnej splátky sa premlčalo v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe, ktorá márne uplynula dňa 18.07.2023. Z tohto dôvodu nárok na zaplatenie tejto mesačnej splátky nebolo možné v konaní žalobcovi priznať pre úspešne vznesenú námietku premlčania žalovanou, pričom na premlčanie tejto splátky súd bol povinný prihliadnuť i z úradnej povinnosti, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah (§ 54a Občianskeho zákonníka).
91. Vzhľadom na vyššie uvedené potom bolo dôvodné žalobcovi prisúdiť nárok na zaplatenie sumy istiny 12.463,55 Eur (10.843,74 Eur + 1.813,21 Eur = 12.656,95 Eur, 12.656,95 Eur – 193,40 = 12.463,55 Eur), úrok z omeškania vo výške 56,10 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.600,75 Eur od 27.06.2022 do zaplatenia, a ďalej bolo dôvodné žalobu zamietnuť v časti o zaplatenie sumy 193,40 Eur s príslušenstvom.
92. Podľa § 517 ods.1, prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
93. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
94. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
95. Nakoľko žalovaná je v omeškaní, žalobcovi vznikol nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania jednak vo vyčíslenej čiastke 56,10 Eur, ako i vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10.600,75 Eur od 27.06.2022 do zaplatenia, keď žalovaná je preukázateľne stále v omeškaní s úhradou tejto sumy. Veriteľ vyhlásil predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 26.06.2022, žalovaná neplnila po predčasnom zosplatnení úveru, preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 27.06.2022 do zaplatenia a to v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
96. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca a žalovaná mali v konaní úspech čiastočný, žalobca mal väčší úspech, preto mu vznikol nárok voči žalovanej na náhradu trov konania pomerom úspechu a neúspechu v konaní, ktorý predstavuje 96 % (12.519,65 ÷ 12.713,05 = 0,98 t.j. 98 %, 193,40 ÷ 12.713,05 = 0,02 t.j. 2 %, 98 % - 2 % = 96 %). Žalovaná je povinná zaplatiť tak žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96 %.
97. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
98. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).