Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-45-2014.pdf
PDF · 131.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/45/2014
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., J. 19XX/XX, zastúpeného T. X., s.r.o., so sídlom G. - mestská časť J. S., Na rozhliadke 2, F.: XX XXX XXX, o vymoženie 2.652,21 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Povinnému p r i z n á v a voči oprávnenému náhradu trov exekučného konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 120,85 eura, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť zástupcovi povinného do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.07.2014 bola Okresnému súdu Dolný Kubín doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, Exekútorsky úrad so sídlom Stummerova 1553/47, Topoľčany o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Podaným návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky vo výške 2.652,21 eura s príslušenstvom včítane trov exekúcie. Exekučný titulom, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o vydanie poverenia je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 28.03.2014, sp. zn. 57/03/14 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“). Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.05.2014 a vykonateľnosť dňa 20.05.2014. Predmetným rozsudkom bolo uložené žalovanému - povinnému v tomto exekučnom konaní, aby žalobcovi - oprávnenému v tomto exekučnom konaní zaplatil sumu 2.652,21 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 eura od 20.06.2013 do 08.07.2013, zo sumy 80,37 eura od 20.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.330,73 eura od 25.11.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.652,21 eura do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 eura.
2. Tunajší súd poverením č. 5503 043324 zo dňa 15.7.2014 poveril súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, za účelom vymoženia pohľadávky z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku.
3. V podaní doručenom tunajšiemu súdu 05.04.2019 povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu navrhol odklad exekúcie a jej zastavenie. Zastavenie exekúcie povinný navrhol podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“). Uviedol, že exekučným titulom v uvedenej veci je rozhodcovský rozsudok. Medzi povinným a oprávneným došlo dňa 27.06.2012 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200045684 (ďalej len „Zmluva“). V rovnaký deň bola medzi povinným a oprávneným uzatvorená Rozhodcovská zmluva č. 8200045684. Rozhodcovský rozsudok je tak vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc založil na rozhodcovskej zmluve. Zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je právnym vzťahom spotrebiteľským. V zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len „OZ“), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Rozhodcovská zmluva v bod 3 znie nasledovne: „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“ Posledná veta bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy znie nasledovne: „Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vec oprávnený prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“ Ohľadom na neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo forme rozhodcovskej doložky, kde žalujúca strana má v právomoci podať žalobu na rozhodcovskom súde poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 1303/2015. Rozhodcovská zmluva od povinného ako spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu, pričom na jej neprijateľnom charaktere nič nemení ani to, že umožňuje voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné následne ju meniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je takáto „voľba“ iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa. Rozhodcovskú doložku je preto potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ. K neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že aj najvyššie súdne autority potvrdili, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských zmluvách ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci I. ÚS 68/2016-17 z 03. februára 2016, rozsudky Súdneho dvora EÚ Cofidis, C-473/00 a Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98. Zdôraznil, že ako bežný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako oprávnený ako profesionálny dodávateľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy, prípadne v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdne ochrana spotrebiteľa pred nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal, napriek tomu, že má formu samostatnej listiny. Rozhodcovská zmluva bola podpisovaná súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere a bola uzatvorená na začiatku zmluvného vzťahu, nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, po vzniku sporu. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, či zmeniť (napr. výber rozhodcovského súdu). Zmluvná možnosť dlžníka najneskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy, od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania treba vidieť v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený. Na uvedenom tlačive sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne nebola individuálne dojednaná. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pre jednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom. Na základe tejto doložky došlo k prejednaniu veci na rozhodcovskom súde, pričom však z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa
nezaoberal neprijateľnými podmienkami, spôsobom dojednania zmluvnej pokuty a v akej výške vlastne bol dohodnutý úrok z úveru. Dojednaná RPMN v zmluve vo výške 65,90 %, je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ust. § 53 OZ, a teda zmluva je sama o sebe neplatná. Navyše do RPMN nebola ani len zarátaná odplata za poskytnutie služby podľa bodu 8. Zmluvy, hoci je zrejmé, že táto služba je súčasťou formulárovej zmluvy a ako taká preto bola podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru a mala byť vyjadrená aj v RPMN, ktorá je teda podstatne vyššie ako v Zmluve uvedených úžerníckych 65,90 %. Záverom povinný uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a tiež Smernica 93/13/EHS. Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienku, ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj v rozopre s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Zo strany oprávneného (žalobcu) sa to javí ako snaha vyhnúť sa súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva. Navrhol, aby súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania a tiež aby súd vzhľadom na to, že možno očakávať, že exekúcie bude zatavená povolil odklad exekúcie. Trovy exekúcie si vyčíslil za dva úkony právnej služby a k nim prislúchajúce režijné paušály vo výške 120,85 eura.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie danom podaním doručeným tunajšiemu súdu 07.05.20190 v prvom rade poukázal na to, že exekučný súd nemá právomoc skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia. Obsahom rozhodnutí je exekučný súd viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Nenachádza právo, iba ho vykonáva. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu má povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní. K povinným uvádzaným dôvodom neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za individuálne dojednané sa teda považuje ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, alebo mohol ovplyvniť jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo dôsledky na následné (ne)uzatvorenie hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva č. 8200045684 nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia, ale postačí ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa oprávneného rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Predloženie zmluvy s vopred predtlačenými a naformulovanými podmienkami automaticky neznamená, že nejde o individuálnu dohodu. Poukázal na mechanizmus uzatvárania zmlúv upravený § 43 a nasl. OZ, ktorý predpokladá, že návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Nie je zrejmé, ako by malo dôjsť k uzavretiu a zneniu rozhodcovskej zmluvy bez dohody strán o základných podmienkach tejto zmluvy (teda aj uvedenia rozhodcovského súdu), s dodržaním ustanovení OZ o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Poukázal aj na to, že zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne. Možnosť použitia uvedeného postupu v spotrebiteľskom práve už riešil aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 3725/13. Aby rozhodcovská zmluva vznikla nestačí je vyplnenie, ale aj akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť odstúpenia od danej zmluvy. K otázke jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení z 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011. Oprávnený poučil povinného o význame a účinkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy v bode 3. oprávnený zároveň poučil povinného bode 2 o tom, čo rozhodcovské konanie znamená, aký je jeho priebeh a dôsledky, a to napriek skutočnosti, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinný v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžadoval takéto poučenie. K namietanej absolútnej neplatnosti
neprijateľnej podmienky uviedol, že ide o neplatnosť, ktorá pôsobí účinkami ex tunc. Ak sa má ne/ prijateľnosť spájať so začatím rozhodcovského konania podľa toho, kto je žalobca, potom nemôže ísť o neplatnosť absolútnu. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 26.03.2009, sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 publikovaného pod R 54/2010, platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Čiže okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu - nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy neexistuje. Objektívne právo žiadny zákaz začatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa neupravuje. Neexistoval ani v dobe uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Nie je zrejmé, ako môže byť začatie rozhodcovského konania dodávateľom protiprávnou skutočnosťou, ak to zákon predpokladá. Zmluvná podmienka, ktorá umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane zvoliť si orgán, ktorému bude žaloba podaná, nemôže byť neprijateľnou podmienkou a nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní takýto postup predpokladá. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky upravenej v § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktoré upravujú povinnosť spotrebiteľa riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovská zmluva upravuje konanie pred rozhodcovským súdom len ako alternatívu. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ ani to, či je možnosť začatia konania zo strany spotrebiteľa len zdanlivá alebo reálna. Oprávnený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré považovali rozhodcovskú zmluvu ako individuálne dojednanú a platne uzatvorenú sp. zn. 4CoE/37/2017 zo 07.06.2017, sp. zn. 17CoE/919/2015 a sp. zn. 43 CoE/372/2013 z 21.11.2013. Čo sa týka neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere, žiadny zákon nevylučuje uzavretie rozhodcovskej zmluvy súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere (§ 3 ods.1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Tvrdenie povinného, kedy spochybňuje individuálne uzavretie zmluvy nedostatkom svojej slobodnej vôle pri jej uzatváraní považuje oprávnený za účelové. Povinný neuviedol (§ 37 OZ) v akom zmysle nebol právny úkon výsledkom jeho slobodnej vôle. Z obsahu právneho úkonu vyplýva, že to ani nie je možné, nakoľko po obdržaní finančných prostriedkov mohol povinný od zmluvy odstúpiť, bez toho aby to mohol oprávnený akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Poučenie povinného o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je hneď v úvodných ustanoveniach zmluvy, na základe čoho mal každý priemerný spotrebiteľ pochopiť, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je obligatórne a podmieňujúce poskytnutie úveru. Uvedené musí byť spotrebiteľovi zrejmé aj z toho, že zmluvy boli predkladané na samostatných listinách a z názvu každej z nich vyplýva, že ide o dva rôzne samostatné právne úkony. K námietke povinného, že odplata z dohody o poskytnutí služby nemala byť zahrnutá do RPMN a teda RPMN je v zmluve nesprávne oprávnený uviedol, že náklady podľa dohody o poskytnutí služby nemôžu byť súčasťou celkových nákladov v zmysle hore citovaných ustanovení. Priemerná výška odplaty bola 46,52 % a táto nebola v zmluve podstatným spôsobom prevýšená.
5.1. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 5.2. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 5.3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 5.4. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 5.5. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 5.6. Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. 5.7. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. 5.8. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. 5.9. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
6. Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
7. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že právny oprávnený uzavrel s povinným dňa 27.06.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200045684 (ďalej len „ÚZ“), v zmysle ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.500,- eur. Podľa povahy vzniknutého záväzkového vzťahu medzi oprávneným a povinným v zmysle OZ ide o spotrebiteľský vzťah, pričom povinný mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa. Predmetom zmluvného dojednania bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500 eur, ktoré sa povinný zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eura, t.j. spolu 3.375,54 eura. V rovnaký deň 27.06.2012 uzavrel oprávnený s dlžníkom Rozhodcovskú zmluvu č. 8200045684 (ďalej len „RZ“), pričom obe uvádzané listiny povinný podpísal už dňa 27.6.2012.
8. V čase uzavretia zmluvy základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval OZ (znenie účinné do 30.09.2013).
9.1. Podľa § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.(ods. 1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.(ods. 2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(ods. 4) 9.2. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 9.3. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 9.4. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9.5. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 9.6. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že rozhodcovská doložka ako nekalá zmluvná podmienka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“.
11. Stály rozhodcovský súd si založil právomoc rozhodovať v danej veci na základe RZ, ktorá v bode 5 obsahovala rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.:52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrica, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“
12. Súd má za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v RZ je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu ak takéto konanie iniciuje veriteľ ako druhá zmluvná strana a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v RZ v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Táto bola zo strany povinného uzavretá bez prejavu jeho skutočnej slobodnej vôle a nebola povinným osobitne vyjednaná, ale naopak bola oprávneným pripravená vo forme naformulovanej a predtlačenej zmluvy a táto vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. V RZ sa písomne dopĺňali len základné údaje: číslo rozhodcovskej zmluvy, údaje dlžníka a údaje o mieste a dátume podpisu zmluvy. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom v drvivej väčšine prípadov konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.
13. Súd k tvrdeniam oprávneného, kde poukázal aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012 poznamenáva, že Najvyšší súd vytkol súdom nižšieho stupňa, že sa nezaoberali dojednaním zmluvných strán o možnosti odstúpiť od rozhodcovskej doložky (odmietnuť ju) a túto nevyhodnotil z hľadiska vplyvu na právomoc rozhodcovského súdu.
14. K námietke oprávneného, že rozhodcovská zmluva upravovala aj právo povinného jednostranne od nej odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom)
naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť.
15. Vychádzajúc z komplexnej úpravy predmetnej RZ je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky je v tomto prípade daná od počiatku, t.j. od času dojednania rozhodcovskej doložky a nie ako tvrdí oprávnený od času, kedy dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Preto neobstojí argument oprávneného, že platnosť právneho úkonu (rozhodcovskej zmluvy) je nesprávne posudzovaná z hľadiska začatia rozhodcovského konania (podanie žaloby na rozhodcovskom súde dodávateľom), keďže súd za rozhodujúci okamih platnosti právneho okamihu zobral už samotné dojednanie rozhodcovskej zmluvy v neprijateľnej forme.
16. Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zo dňa 28.03.2014, sp. zn. RK 57/03/14 za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcu, ktorý vydal exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou.
17. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997). Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-243/14-LP zo dňa 27.02.2014 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Okrem toho zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 v § 45 ods. 1, 2 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk, keď dôvodom pre možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti je aj to, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V danom prípade rozhodcovský súd reálne vôbec neposudzoval, či ÚZ neobsahuje neprijateľné podmienky, či ÚZ nemá také nedostatky, ktoré majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia ÚZ - ďalej len „ZoSÚ“). ÚZ v znení takom v akom ju povinný podpísal napr. neobsahovala dátumy splatnosti jednotlivých splátok (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ), uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Súd sa stotožňuje s námietkou povinného, že náklady na poskytnutú službu, uvádzanú pod bodom 8. ÚZ (táto služba nebola individuálne dojednaná ale bola súčasťou formulárovej ÚZ) mali byť zahrnuté do výpočtu výšky RPMN, ktorá by bola výrazne vyššia než už aj v ÚZ uvádzaná (už aj tak vysoká) výška RPMN a dokonca obsiahnuté aj v rámci vyčíslenia celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím úveru, k čomu nedošlo. Náklady na v bode 8. špecifikované služby v danom prípade významne navyšujú celkové náklady povinného ako spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom. Nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa je tiež samostatným dôvodom pre to, aby sa poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za úver bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). Rozhodcovským rozsudkom pritom bolo v celom rozsahu vyhovené návrhu oprávneného, ktorým rozhodcovské konanie inicioval, teda aj vrátane uplatnených úrokov a zmluvných pokút, čiže bolo rozhodnuté v rozpore s tým, v akej výške s poukazom na § 11 ods. 1 ZoSÚ) mohol mať oprávnený na základe zmluvy voči povinnému nárok. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP túto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a súčasne rozhodol o jej zastavení (výrok I.).
18.1 Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
18.2. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18.3. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18.4. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
19. Nakoľko súdny exekútor podaním zo dňa 19.09.2019 oznámil súdu, že v priebehu exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky a k tomu prislúchajúcich trov exekúcie, pričom ďalšie trovy exekúcie si súdny exekútor neuplatnil, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi náhradu trov exekúcie v súvislosti s jej zastavením, nepriznal.
20. Nakoniec sa súd zaoberal trovami konania povinného, ktoré si povinný uplatnil v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 120,85 eura. Tieto pozostávali z odmeny za dva úkony právnej služby, a to „prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“ vo výške 101,25 eura/2 + režijný paušál 9,80 eura a „podanie vo veci samej - návrh na odklad a zastavenie exekúcie“ 111,21 eura/2 + režijný paušál 9,80 eura.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
22. Podľa výslovného znenia vyššie citovaného ustanovenia má povinný nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s úspešnými námietkami proti exekúcii. Okrem toho povinný má nárok na náhradu trov exekúcie aj prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
23. Pretože oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade nespôsobilého exekučného titulu a aj v priebehu exekučného konania mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov týkajúcu sa posudzovania rozhodcovskej doložky pri spotrebiteľských zmluvách, súd oprávaného zaviazal na úhradu trov povinnému, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.
24. Súd určil náhradu trov konania podľa nasledovných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“):
25.1. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
25.2. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25.3. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25.4. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
26. Súd po preskúmaní výšky trov konania tieto priznal tak, ako si ich povinný dôvodne uplatnil, teda v sume 120,85 eura (2x tarifná odmena vo výške 101,25 eura/2 + 2x režijný paušál v sume 9,80 eura), keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.652,21 eura (istina) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky predstavuje sumu 101,25 eura, potom v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) za 1 úkon prináleží odmena v 1-ice zo sumy 101,25 eura ako základnej sadzby tarifnej odmeny. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky k jednotlivým úkonom právnej služby predstavuje pre rok 2019 sumu 9,80 eura, keďže ide o úkony vykonané v danom roku. Priznané trovy povinnému podľa výroku III. uložil oprávnenému zaplatiť právnemu zástupcovi povinného ako ich prijímateľovi, ktorý pre ich úhradu oznámil číslo svojho účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. IBAN: SK60 0900 XXXX XXXX XXXX XXXX a to do troch dní od doručenia tohto uznesenia (§ 9a ods. X EPv spojení s § 263 ods. 1 a § 238 ods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
27. Pokiaľ povinný svojim podaním doručeným súdu 05.04.2019 sa zároveň domáhal aj povolenia odkladu exekúcie, o tomto jeho návrhu už tunajší súd rozhodol svojim predchádzajúcim uznesením z 30.07.2019 č. k. 4Er/45/2014-84, právoplatným 27.08.2019, ktorým s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku navrhovaný odklad exekúcie a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie povolil.
Poučenie:
Proti výrokom I., II. a proti výroku III. v časti o nároku na náhradu konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 58 ods. 5, § 56 ods. 7 EP a § 357 písm. m) CSP, v spojení s § 9a ods. 1 EP).
Proti výroku III. v časti o výške náhrady trov konania odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario CSP v spojení s § 9a ods. 1 EP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).