Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoZm/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: Gordic Collect, s.r.o., IČO: 47 363 282, Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava - Staré Mesto, zastúpenej: HMG LEGAL, s.r.o., advokátka kancelária, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. R., nar. XX. E. XXXX, Z. XXX/ XX, D. T., 2. E. R., nar. X. Z. XXXX, tamtiež, zastúpenej: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, o 13.379,65 € zo zmenky, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -184 z 19. septembra 2018 takto

rozhodol:

I. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sa zrušuje napadnutý rozsudok, ako aj zmenkový platobný rozkaz č. k. -26 a konanie sa zastavuje. II. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje vo vzťahu k žalovanej v 2. rade. III. Žalobcovi sa nepriznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu 50 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. ponechal v platnosti svoj zmenkový platobný rozkaz č. k. -26 v spojení s opravným uznesením č. k. -54, a II. pôvodnej žalobkyni - Československej obchodnej banke, a.s., priznal náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Československá obchodná banka, a.s., ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník - podnikateľ uzavreli 14. apríla 2008 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0348/08/8571, ktorou veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade kontokorentný úver do limitu 400.000 Sk. Riadne splatenie pohľadávky bolo zabezpečené blankozmenkou. Žalovaná v 2. rade s obsahom zmluvy vyjadrila súhlas. Na zabezpečenie nárokov z tejto zmluvy žalovaný v 1. rade vystavil vlastnú zmenku na rad ČSOB, a.s., ktorú podpísala žalovaná v 2. rade ako avalistka. Súčasne ČSOB, a.s., a žalovaní podpísali dohodu o vyplňovacom práve k tejto zmenke, ktorou žalovaní dali banke právo doplniť blankozmenku o zmenkovú sumu aj v prípade predčasného zosplatnenia pohľadávky. Listom z 15. marca 2012 ČSOB, a.s., vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 30. marcu 2012 a následne k 12. júnu 2012 vyplnila blankozmenku na sumu 13.379,65 € s termínom splatnosti 30. júna 2012.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zmenka plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku žalovaného v 1. rade (vystaviteľa zmenky) zo zmluvy o úvere. Zmenka bola vydaná ako blankozmenka podľa a po doplnení obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky. Žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ a žalovaná v 2. rade ako aval preto za jej zaplatenie zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

5. Včas podanými a v podstate rovnako znejúcimi odvolaniami sa žalovaní domáhali zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že poučenie súdu prvej inštancie o odvolaní nesprávne odkazuje na ustanovenia , keď na konanie sa vzťahujú ustanovenia Zmenkový platobný rozkaz (označený pôvodne ako „platobný rozkaz“) považujú za ničotný, pretože súd jeho vydaním vybočil z medzí svojej právomoci. Jeho rozhodnutie má formálnu vadu a nemožno ho napraviť opravou rozhodnutia podľa Súd prvej inštancie ho nemohol ponechať v platnosti, jeho rozhodnutie nemohlo mať žiadne právne následky. Súd prvej inštancie argumenty žalovaných úplne ignoroval. Podľa žalovaných je forma rozhodnutia podstatná, viažu sa na ňu práva a povinnosti a opravu možno robiť len v rozhodnutí, nemožno však opravovať jeho formu. Zmenkové konanie je formalizované a súd nemôže pochybiť. Žalovaní sa nesporili so žalobcom, ale so súdom, ktorý pochybil pri vydávaní „zmenkového platobného rozkazu“. Okrem toho obaja žalovaní poukázali na to, že na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený konkurz podľa a nasl.

6. Pôvodná žalobkyňa - Československá obchodná banka, a.s., sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Konanie v prerokúvanej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti č. Podľa sa konanie zmenkovom platobnom rozkaze dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa účinného do 30. júna 2016. Podľa judikatúry (porov. judikát R 79/2018) však odvolacie konanie nie je konaním o zmenkovom platobnom rozkaze, preto sa naň nevzťahuje použitie , ale . Už prvá odvolacia námietka o nesprávnom poučení o odvolaní v napadnutom rozsudku tak nie je dôvodná.

8. Po predložení veci Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu pôvodná žalobkyňa rubopisovala (indosovala) zmenku, z ktorej nároky sú uplatnené v tomto konaní, na žalobcu - spoločnosť Gordic Collect, s.r.o., na základe čoho odvolací súd pripustil zmenu na strane žalobcu podľa (uzn. č. k. -288).

9. Ďalej odvolací súd z Obchodného vestníka (čiastka 182/2018 uverejnená 20. septembra 2018) zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. bol na žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz v rámci oddlženia podľa a nasl. o konkurze a reštrukturalizácii. Pretože uplatňovaná pohľadávka vznikla zo zmenky, ktorá bola podpísaná 14. apríla 2008, teda pred 1. septembrom 2018 ako rozhodným dňom [ ], je táto pohľadávka podľa cit. zák. vylúčená z uspokojenia a považuje sa za nevymáhateľnú. Pretože v tu prerokúvanej veci sa uplatňuje práve takáto pohľadávka, podľa bolo treba toto konanie zastaviť.

10. , ani neriešia pre tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy za konania vznikne neodstrániteľný nedostatkov procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa uplatňovať v civilnom sporovom konaní pohľadávku uvedenú v alebo 166b cit. zák. Ak takáto neprípustnosť nastane počas, vznikne tým nedostrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa (porov. podobne uznesenie NS SR sp. zn. ). Vzhľadom na osobitosť konania o zmenkovom platobnom rozkaze, kde samotná platobná povinnosť je uložená v tomto rozkaze a konečným rozsudkom sa rozhoduje len o jeho ponechaní v platnosti alebo zrušení, by zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie viedlo len k pochybnostiam o tom, aký je právny osud uvedeného zmenkového platobného rozkazu. Z uvedených dôvodov odvolací súd v záujme právnej istoty rozhodol aj o zrušení zmenkového platobného rozkazu a zastavení konania (výrok I). Medzičasom síce s účinnosťou od 29. decembra 2018 došlo k zrušeniu konkurzu na žalovaného v 1. rade podľa , čím účinky vyhlásenia konkurzu podľa cit. zák. zanikli. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že by tým odpadal dôvod zastavenia konania, ktorý vznikol už okamihom vyhlásenia konkurzu. Jediným takým dôvodom by podľa cit. zák. bolo zrušenie konkurzu súdom preto, že tu neboli podmienky na jeho vedenie (porov.

ods. 3 cit. zák.). To sa však v prerokúvanej veci nestalo, keďže k zrušeniu konkurzu nedošlo rozhodnutím súdu, ale v dôsledku oznámenia správcu o tom, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

11. V súvislosti s uvedených konkurzom sa ešte podotýka, že podľa platí aj v tomto konkurze cit. zák., podľa ktorého vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné úkony týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho plnomocenstvá. V dôsledku toho sa splnomocnenie udelené 20. októbra 2015 žalovaným v 1. rade JUDr. D. P., advokátovi, na vedenie tohto konania považuje za splnomocnenie týkajúce sa konkurznej podstaty, a tak zaniklo vyhlásením konkurzu, teda od 21. septembra 2018. Od tohto dňa teda JUDr. D. P. nebol oprávnený zastupovať žalovaného v konaní v prerokúvanej veci. Zo žiadneho ustanovenia zákona pritom nevyplýva, že by sa zánikom účinkov konkurzu v dôsledku jeho zrušenia ( ) obnovovalo plnomocenstvo, ktoré už raz podľa cit. zák. zaniklo.

12. Naopak, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade nemá podľa žiaden vplyv na možnosť vymáhať pohľadávku proti osobám, ktoré ju voči dlžníkovi zabezpečujú. Takou osobou je aj žalovaná v 2. rade, ktorá vystupuje v konaní ako zmenková ručiteľka (avalistka) dlžníkovho zmenkového záväzku a ako taká je podľa a zákona zmenkového a šekového zaviazaná s dlžníkom spoločne a nerozdielne. Odvolací súd tak preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola žalovaná v 2. rade zaviazaná na zaplatenie žalovaných súm ( ), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem ( a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( ), dospel k záveru, že jej odvolanie nie je dôvodné.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciami listín, proti ktorým neboli vznesené žiadne námietky.

14. Podstatu odvolania žalovanej tvorí námietka ničotnosti prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na základe žaloby 30. augusta 2013 vydal „platobný rozkaz“ č. k. -26. Námietkami žalovanej v tomto smere sa však už odvolací súd zaoberal v uznesení č. k. -76, ktorým potvrdil opravné uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -54, ktorým tento súd opravil označenie „platobného rozkazu“ na „zmenkový platobný rozkaz“. Odvolací súd už v tomto uznesení uviedol, že v celom texte tohto rozhodnutia sa toto rozhodnutie označuje ako „zmenkový platobný rozkaz“, rovnako je v ňom obsiahnuté poučenie o práve podať námietky do troch dní. Odvolací súd preto odkazuje na toto rozhodnutie, ktorým boli výhrady oboch žalovaných dostatočne vyvrátené. Tvrdenie žalovanej v 2. rade v odvolaní, že nesprávne označenie spôsobuje ničotnosť (nulitu) daného rozhodnutia, nie je pravdivé. Slovenskému právnemu poriadku je cudzí koncept nulitného súdneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktoré by spĺňalo všetky formálne atribúty súdneho rozhodnutia, no nevyvolávalo by žiadne účinky a každý by ho mohol ignorovať. Práve naopak, už z ustanovenia zreteľne vyplýva, že aj rozsudky trpiace tam uvedenými vadami sa považujú za riadne súdne rozhodnutia, ktoré sú spôsobilé právoplatnosti. Obe ustanovenia totiž pripúšťali a pripúšťajú dovolanie aj proti rozsudku okrem iného z dôvodu, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Z pritom vyplýva, že dovolanie je prípustné len proti právoplatnému rozhodnutiu. Samotná prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu teda dosvedčuje, že aj rozsudok postihnutý uvedenými vadami sa považuje za riadne a právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré môže byť odstránené len rozhodnutím dovolacieho súdu. O to viac to potom musí platiť v prípade iných súdnych rozhodnutí (uznesení, platobných rozkazov, zmenkových platobných rozkazov), u ktorých takisto „nulita“ neprichádza do úvahy. Akékoľvek chyby v týchto rozhodnutiach sú odstrániteľné len v konaniach o opravných prostriedkoch, nemôžu však viesť k spochybňovaniu týchto rozhodnutí ako riadnych autoritatívnych prejavov súdu ako orgánu verejnej moci.

15. Odvolací súd k námietkam žalovanej v 2. rade dodáva, že uznesením č. k. -76 bola právoplatne vyriešená aj otázka, či nesprávne označenie rozhodnutia súdu č. k. -26 možno alebo nemožno považovať za zrejmú nesprávnosť opraviteľnú podľa Odvolací súd tým, že opravné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, právoplatne rozhodol

o tom, že tu išlo o opraviteľnú zrejmú nesprávnosť daného rozhodnutia. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu je v tejto otázke (či ide o opraviteľnú nesprávnosť rozhodnutia alebo nie) právoplatné a podľa , ale aj tak túto otázku vôbec nemožno prejednávať a rozhodovať znova. V dôsledku toho sa odvolací súd nemôže zaoberať polemikou žalovanej v 2. rade nad tým, či táto vada mohla alebo nemohla byť odstránená opravným uznesením. Odvolací súd len dodáva, že v prerokúvanej veci sa netreba zaoberať otázkou, či vydaním opravného uznesenia nemala žalovaným znova začať plynúť lehota na námietky podľa analogickou aplikáciou účinného v danom čase, ani otázkou, či by nesprávne označenie zmenkového platobného rozkazu nebolo prípadne dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie (ďalších, resp. nových) námietok po doručení opravného uznesenia v zmysle účinného v danom čase. Žalovaná v 2. rade totiž po doručení opravného uznesenia žiadne nové námietky proti zmenkovému záväzku nevzniesla, takže otázka, či a za akých podmienok by tieto námietky boli prípustné, v prerokúvanej veci vôbec nevznikla.

16. Odvolací súd je podľa v zásade viazaný dôvodmi odvolania. Žalovaná v 2. rade pritom žiadne iné dôvody než uvedené formálne nedostatky zmenkového platobného rozkazu v odvolaní neuplatnila. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie však politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Čl. 47 Charty potom zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Podľa neho má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je súčasťou požiadavky súdnej ochrany zakotvenej v citovanom ustanovení aj povinnosť zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci vyvodzujú zo smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozsudok zo 17. júla 2014 vo veci C-169/14, Juan Carlos Sánchez Morcillo, Maía del Carmen Abril García proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, ods. 35). Z toho potom celkom nevyhnutne vyplýva aj požiadavka, aby v prípade, ak je nárok uplatnený zo zmenky, konajúci súdu ex offo vykonával dokazovanie na zistenie, či základom takto uplatneného nároku nie sú prípadné nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Úlohou súdu je totiž podľa judikatúry SD EÚ, ktorý bez návrhu dospel ku konštatovaniu o nekalej povahe podmienky, jednoducho a úplne neuplatniť túto zmluvnú podmienku tak, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, a to bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená (rozsudok z 21. decembra 2016 v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, Francisco Gutiérrez Naranjo proti Cajasur Banco SAU, Ana María Palacios Martínez proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, Banco Popular Espanol SA proti L. O. A., Q. Q. I., ods. 57 a 59)

17. Súd prvej inštancie v prerokúvanej veci zistil, že zmenka zo 14. apríla 2008 bola vystavená žalovaným v 1. rade ako podnikateľom podľa a slúžila na zabezpečenie úverového záväzku voči Československej obchodnej banke, a.s., z kontokorentného úveru. Tento úver bol pritom žalovanému v 1. rade poskytnutý na účely financovania jeho podnikateľskej činnosti. Ani ČSOB, a.s., ani žalovaný v 1. rade tak pri uzatváraní tejto zmluvy nekonali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho ich nemožno považovať za spotrebiteľov v zmysle Obč. zák. účinného v danom čase a zmluvu o kontokorentnom úvere tak nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. V dôsledku toho ani zmenka vystavená na zabezpečenie tohto záväzku nezabezpečuje záväzok zo spotrebiteľského vzťahu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ však zároveň vyplýva, že smernica 93/13/EHS sa uplatňuje aj na zmluvu o založení nehnuteľnosti uzatvorenú medzi fyzickými osobami a úverovou inštitúciou s cieľom zaručiť sa za záväzky obchodnej spoločnosti, ktoré má táto spoločnosť voči uvedenej úverovej inštitúcii na základe zmluvy o úvere, pokiaľ tieto fyzické osoby konali s cieľom nevzťahujúcim sa na ich obchody, podnikanie alebo povolanie a nemajú funkčný vzťah s uvedenou spoločnosťou (rozsudok zo 14. septembra 2016 vo veci C-534/15, H. C. a E. C. proti BRD Groupe Société Générale). Z uvedeného vyplýva, že sama okolnosť, že zabezpečovaný záväzok medzi veriteľom a dlžníkom vznikol zo zmluvy, ktorá nie je spotrebiteľskou zmluvou, neznamená, že aj zmluva veriteľa a osoby, ktorá zabezpečuje tento záväzok, nie je spotrebiteľskou zmluvou.

18. V prerokúvanej veci žalovaná v 2. rade poskytovala zabezpečenie záväzku žalovaného v 1. rade voči banke formou avalu zmenky na základe (spoločnej) dohody o vyplňovacom zmenkovom práve tiež zo 14. apríla 2008. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že žalovaná v 2. rade toto zabezpečenie poskytovala ako manželka žalovaného v 1. rade bez toho, aby mala funkčný vzťah k podnikaniu svojho manžela (nebolo zistené, že by sa podieľala na podnikaní vkladom, prácou a pod).

V dôsledku toho tak dohodu o vyplňovacom práve banky a žalovanej v 2. rade možno považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., ktorá podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nesmela obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovanej v 2. rade. To však neplatilo, ak boli tieto podmienky individuálne dojednané. Zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie pritom vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve bola obsiahnutá na samostatnej listine, ktorú žalovaná v 2. rade podpísala. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalovaná v 2. rade nemohla ovplyvniť obsah tejto podmienky, teda že by bola povinná podpísať takúto zmluvu alebo že by sa jej nepodpísaním vystavovala riziku negatívnych ekonomických dôsledkov. Nevyplývajú z neho ani žiadne okolnosti, ktoré by čo len naznačovali možnosť, že by táto dohoda nebola individuálne dojednaná v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zák. Ani sama žalovaná v 2. rade nijako nespochybňovala okolnosti podpisu tejto dohody, naopak, aj v odvolaní zdôraznila, že nemá so žalobcom žiaden spor a jej spor je len so súdom ohľadom jeho postupu pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu.

19. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nezistil existenciu žiadnych dôvodov, ktoré by umožňovali kvalifikovať dohodu o vyplňovacom práve k zmenke ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. voči žalovanej v 2. rade. Ak teda žalovaný v súlade s touto dohodou vyplnil pôvodne neúplnú zmenku, na ktorej žalovaná v 2. rade vystupuje ako zmenková ručiteľka, vznikla jej tým podľa už cit. § 32 ods. 1 a § 47 ods. 1 zákona zmenkového a šekového povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu a ďalšie nároky spoločne a nerozdielne so žalovaným. Indosovaním zmenky na žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona zmenkového a šekového prešli naňho aj všetky práva zo zmenky. Nevymáhateľnosť pohľadávky voči žalovanému v 1. rade pritom nemá na vlastný záväzok žalovanej ako jedného zo solidárne zaviazaných žiaden vplyv.

20. Súd prvej inštancie teda vo vzťahu k žalovanej v 2. rade správne rozhodol, keď ponechal zmenkový platobný rozkaz v účinnosti voči žalovanej v 2. rade, a odvolací súd jeho vecne správne rozhodnutie v tomto smere podľa potvrdil (výrok II).

21. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd osobitne vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade tak odvolací súd urobil podľa v spojení s , keď ten síce podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zavinil, že konanie sa podľa muselo zastaviť. Bolo by však v rozpore s účelom konkurzu, ktorým je umožniť mu zbaviť sa za určitých podmienok svojich dlhov, zaťažovať ho trovami, ktoré vzniknú v dôsledku takéhoto zastavenia konania (výrok III). Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade bolo naopak potrebné rozhodnúť len o trovách odvolacieho konania. Žalobca mal voči žalovanej v konaní plný úspech, v dôsledku čoho má nárok na 100 % trov odvolacieho konania. Odvolací súd však zohľadnil, že v prerokúvanej veci žaloba smeruje voči dvom žalovaným, ktorí sa ako spoločne a nerozdielne zaviazaní podieľajú na veci rovnakým pomerom (1 : 1). Aj keď v súčasnosti účinný neobsahuje už ustanovenie podobné ako , podľa ktorého spoločné trovy platili účastníci podľa pomeru účastenstva na veci a na konaní, je toto pravidlo aj naďalej aplikovateľné aj pri rozhodovaní o trovách podľa Žalovaní sú tak v prerokúvanej veci na náhrade trov konania, na ktorú sú povinní žalobcovi, zúčastnení každý 50 %. Žalobca by mal teda pri plnom úspechu voči každému zo žalovaných nárok na náhradu 50 % svojich trov od každého z nich. Pretože však bol žalobca vo výsledku v plnom rozsahu úspešný len voči žalovanej v 2. rade, je táto povinná zaplatiť mu 50 % jeho trov v odvolacom konaní (výrok IV). Za druhých 50 % by mu mal zodpovedať žalovaný v 1. rade, ktorý však z už uvedených dôvodov na ich zaplatenie zaviazaný nebol.

22. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.