Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-32-2019.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1727/49, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2019
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.04.2018 s poukazom na ust. § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zo dňa 12.02.2017 dôvodiac, že rozhodnutím zo 06.06.2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 22.03.2017 podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení v sume 187,20 € mesačne. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2, § 65a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 76 dní 22.03.2017. Vychádzajúc z dôkaznej situácie zdokumentovanej v administratívno - dávkovom spise je o sume starobného dôchodku rozhodnuté v súlade s účinnými právnymi predpismi. Pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorých presný rozpis je uvedený na osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriacom neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. XXX. XXX XXXX zo dňa 06.06.2017. Správny orgán ďalej konštatoval, že v súčasnosti je žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok v sume 195,60 € mesačne. Vo svojej žiadosti neuviedol žiadne nové právne významné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť sumu určeného starobného dôchodku, niet preto dôvodu pre jeho prehodnotenie a zvýšenie vyplácanej sumy.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol pôvodne žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX . XXXX X zo dňa 14.06.2018, ktoré bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/28/2018 zo dňa 19.03.2019 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle § 209 ods. 4 v nadväznosti na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
3. Žalovaný opätovne vo veci rozhodol rozhodnutím číslom: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2019 podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobcovi zamietol žiadosť o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zo dňa 12.02.2018. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia cituje ust. § 65 ods. 1, 2, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôvodiac, že zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. V súlade s ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bol posúdený dôchodkový vek žalobcu s prihliadnutím na ust. § 14 ods. 4, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný uvádza, že nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., doba služby v I. kategórii funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb.. Nakoľko žalobca nezískal 15 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. a), získal iba zamestnanie v I. pracovnej kategórii podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h), nevznikol mu nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Ďalej žalovaný konštatuje, že z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14884/33-10 zo dňa 01.03.2010 je zrejmé, že služobný pomer žalobcu nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav, ale žalobca bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť, preto žalobca nespĺňa ani podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, a preto mu nárok na starobný dôchodok v 55. roku veku nevznikol. Žalobca preukázal, že v I. kategórii funkcií hodnotenej ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) získal iba 14 rokov a 157 dní, čiže nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Ďalej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nárok na zníženie dôchodkového veku nevznikol žalobcovi ani podľa ust. § 174 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo 15 rokov. Žalovaný teda zdôraznil, že žiadosti žalobcu o zhodnotenie doby služby od 01.10.1974 do 30.09.1976 a od 01.08.1987 do 31.12.1999 nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcovi bola doba služobného pomeru v rozsahu 14 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, a preto ju nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas jej výkonu. Žalovaný konštatuje, že pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli účastníkovi konania zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na starobný dôchodok a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Keďže žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové právne významné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť sumu starobného dôchodku, neexistuje iný právny dôvod na zvýšenie jeho sumy, okrem každoročného zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. Postup správneho orgánu prvého stupňa pri posúdení nároku žalobcu na prepočet starobného dôchodku bol správny a dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa majú podklad v príslušných zákonných ustanoveniach.
4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca namietajúci postup správnych orgánov, ktoré do doby dôchodkového poistenia započítali len doby poistenia získané vo všeobecnom systéme, t.j. v civilnom zamestnaní, a to 5 540 dní dôchodkového poistenia, t.j. 15,1781 rokov. Žalobca namietal postup správnych orgánov, ktoré doby poistenia v osobitnom systéme do doby dôchodkového poistenia nezapočítali, a to aj napriek tomu, že žalobca výslovne žiadal o výpočet starobného dôchodku ako súčtu dôb služobného pomeru a dôb zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, a to spätne ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 22.03.2017. Žaloba poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, v zmysle ktorého pre posúdenie nároku na starobný dôchodok je potrebné zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní, ako aj obdobie výkonu služby. Ďalej poukazuje rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v zmysle ktorého judikatúra Najvyššieho súdu SR (v zmysle ktorej pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby výkonu služby) nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2019 opakuje skutkové a právne dôvody totožne ako boli obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí (bod 3. tohto rozsudku).
6. Žalobca v replike zo dňa 07.11.2019 opakuje skutkové a právne zdôvodnenie žaloby (bod 4. tohto rozsudku). Žalobca na dôvažok dodáva, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017 je možné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
7. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.
8. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 28. januára 2020 za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí zotrvali na svojich písomných podaniach.
10. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutia v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 a nasl. SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
11. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 10.04.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.03.2017. Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-14884/33-10 z 01.03.2010 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.02.2010 podľa § 38 v spojení s § 143c ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.). Podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14884/33-2013 zo dňa 28.08.2013 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. k 31.01.2010 trval služobný pomer žalobcu 24 rokov a 191 dní. Pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 30.09.1976 a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.08.1987 do 31.01.2010. Doba základnej vojenskej služby ako aj doba služobného pomeru príslušníka ZVJS bola žalobcovi zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia nasledovne: od 01.10.1974 do 30.09.1976 v I. kategórii funkcií, od 01.08.1987 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, od 01.01.2000 do 31.1.2010 v III. pracovnej kategórii.
12. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
13. S argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a z tohto dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, sa krajský súd nestotožnil a nepovažuje ho za správne. Nebolo sporným, že dôchodkový podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahol dovŕšením 62. rokov veku dňa 22.03.2017. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobcovi pre nárok a výšku starobného dôchodku nebola zhodnotená doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 01.10.1974 do 30.09.1976 a od 01.08.1987 do 31.12.1999 a od 01.01.2000 do 31.01.2010.
14. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovaného sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
15. Žalovaný teda pri rozhodovaní o nároku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému musí najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočíta ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky poistenca a nebude poškodzovať žalovaného.
16. Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa dôchodkovú dávku žalobcu určí v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby príslušníka ZVJS rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. 17. Záverom krajský súd poznamenáva, že žalobca nepožiadal o zníženie dôchodkového veku. Starobný dôchodok žiadal priznať pôvodnou žiadosťou od 22. marca 2017, kedy dovŕšil dôchodkový vek. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a z tohto dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, nemá oporu v zákone. Na dôvažok rovnako správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, v zmysle ktorého
konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku, nie je viazaná len na prípady, kedy by policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V dôsledku súbežného uplatňovania všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému poistenia príslušníkov ozbrojených zborov by tak nesprávnym a výlučným gramatickým výkladom zákona došlo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. V súlade s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky možno za primerané považovať také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórii.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
19. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
20. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V Žiline, dňa 28. januára 2020