Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1727/49, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2018, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.04.2018 s poukazom na ust. § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o prehodnotenie sumy starobného dôchodku zo dňa 12.02.2017 dôvodiac, že rozhodnutím zo 06.06.2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok od 22.03.2017 podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení v sume 187,20 € mesačne. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2, § 65a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 76 dní 22.03.2017. Vychádzajúc z dôkaznej situácie zdokumentovanej v administratívno - dávkovom spise je o sume starobného dôchodku rozhodnuté v súlade s účinnými právnymi predpismi. Pre nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorých presný rozpis je uvedený na osobnom liste dôchodkového poistenia tvoriacom neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. XXX XXX XXXX. zo dňa 06.06.2017. Správny orgán ďalej konštatoval, že v súčasnosti je žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok v sume 195,60 € mesačne. Vo svojej žiadosti neuviedol žiadne nové právne významné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť sumu určeného starobného dôchodku, niet preto dôvodu pre jeho prehodnotenie a zvýšenie vyplácanej sumy.

2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom ako hlavnú námietku uviedol, že bol od 01.08.1987 do 31.12.1999 dôchodkovo poistený ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže SR podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov. Do výsluhového dôchodku odišiel 01.02.2010 podľa § 38 v spojení s § 143 písm. c) ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených zborov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.). Poukázal na skutočnosť, že sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným právnym názorom Najvyššieho súdu SR a podmienkami priznania starobného dôchodku v súvislosti s pracovnými podmienkami, ktorými sú: 1/ fyzický vek (min. 55 - 59 rokov),

2/ počet odpracovaných rokov v I. a II. kategórii, 3/ doba dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov (súčet dôb služobného pomeru a dôb zo všeobecného systému). Z uvedených dôvodov žiadal žalobca o prepočet doby dôchodkového poistenia vychádzajúc zo súčtu dôb služobného pomeru a všeobecného systému dôchodkového poistenia s poukazom na potvrdenie GR ZVJS SR č.: 14884/33-2013 z 28.08.2013, z ktorého je zrejmé, že získal bez základnej vojenskej služby 12 rokov a 157 dní vo všeobecnom systéme poistenia.

3. Žalovaný o odvolaní žalobcu voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 14.06.2018, ktorým zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nasledovne: „Podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pánovi S. od 22. marca 2017 naďalej patrí starobný dôchodok v sume 187,20 € mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pánovi S. od 1. januára 2018 zvyšuje starobný dôchodok na sumu 195,60 € mesačne.“ V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 10.04.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 22.03.2017. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 06.06.2017 bol žalobcovi podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok od 22.03.2017 v sume 187,20 € mesačne. Žalobca dňa 12.02.2018 požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku. Žalovaný mal preukázané, že žalobcovi neboli započítané obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.1987 do 01.08.1987 (t.j. 1 deň obdobia dôchodkového poistenia), kedy bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa MONTAŽA, výrobné družstvo Žilina. Z uvedeného dôvodu žalovaný nárok na starobný dôchodok žalobcu a jeho sumu opätovne posúdil po dodatočnom zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia od 01.08.1987 do 01.08.1987 so záverom, že starobný dôchodok patrí žalobcovi naďalej v nezmenenej sume. Suma starobného dôchodku účastníka konania je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu: obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2016 účastník konania na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov účastník konania nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 1. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z., za kalendárne roky 2003 až 2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 413/2012 Z.z. ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Sumu všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorá ich predpisov. Pretože účastník konania získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1972 5 dní, v kalendárnom roku 1973 10 dní, v kalendárnom roku 1977 19 dní, v kalendárnom roku 1978 21 dní, v kalendárnom roku 1980 10 dní, v kalendárnom roku 1981 37 dní, v kalendárnom roku 1983 19 dní, v kalendárnom roku 1984 77 dní, v kalendárnom roku 1986 9 dní a v kalendárnom roku 1987 33 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,7628. V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 5 540 dní dôchodkového poistenia, to znamená 15,1781 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod. je 1,0386. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,0386. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 22. marcu 2017, účastník konania získal 5 540 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 15,1781 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2017 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2016, ktorá je 10,9930 €, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretá štvrťrok kalendárneho roka 2016, t.j. 889,00 € a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t j. 861,00 € a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 22. marcu 2017 je 11,3505 € a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 € a indexu 1,03252032 zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma starobného dôchodku účastníka konania patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok 179,00 € mesačne je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty: 1,0386 x 15,1781 x 11.3505 = 179,00 € mesačne. K tejto sume patrí zvýšenie podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov odo dňa priznania dôchodku o 8,20 € mesačne na sumu 187,20 € mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2018 o 8,40 € mesačne na 195,60 € mesačne. Rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Keďže účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne nové právne významné skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť sumu jeho starobného dôchodku, neexistuje iný právny dôvod na zvýšenie jeho sumy, okrem každoročného zvýšenia dôchodkových dávok podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

4. V zákonnej lehote podal voči označenému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Namieta nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného dôvodiac, že žalobcovi neboli pri určení výšky starobného dôchodku započítané do doby dôchodkového poistenia aj doby hodnotené na účely osobitného systému - t.j. doby, ktoré boli žalobcovi zhodnotené na účely výsluhového dôchodku. Žalovaný žalobcovi do doby dôchodkového poistenia započítal len doby poistenia (5 540 dní dôchodkového poistenia, t.j. 15,1781 rokov) získané vo všeobecnom systéme, t.j. v civilnom zamestnaní. Z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14884/33-2013 zo dňa 28.08.2013 však vyplýva, že žalobca vykonával základnú vojenskú službu v dobe od 01.10.1974 do 30.09.1976 a bol v služobnom pomere od 01.08.1987 do 31.01.2010, spolu viac ako 24 rokov. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, z ktorého cituje: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.“

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.10.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť dôvodiac, že námietke žalobcu na zhodnotenie doby služby od 01.10.1974 do 30.09.1976 a od 01.08.1987 do 31.01.2010 nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcovi bola doba služobného pomeru v rozsahu 14 rokov a 157 dní v I. kategórii funkcií zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, a preto ju nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov dosiahnutých počas trvania služobného pomeru zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu SR nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Vzhľadom na to, že žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas jej výkonu.

6. Žalobca v replike zo dňa 07.11.2018 zotrval na právnom a skutkovom zdôvodnení žaloby opakovane poukazujúc na ustálenú súdnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konštatujúc, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia žalobcu započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128.

7. Žalovaný dupliku k replike žalobcu v súdom stanovenej lehote nepodal.

8. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 19. marca 2019 za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí zotrvali na svojich písomných podaniach.

10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

11. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 218a zákona o sociálnom poistení na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

13. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona o sociálnom poistení musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 209 ods. 4 v nadväznosti na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Najviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t.j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).

14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 209 ods. 4 v nadväznosti na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

15. Za nepreskúmateľné považoval správny súd odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej žalovaný označil odvolanie žalobcu ako nedôvodné, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal s podstatnou (jedinou) námietkou odvolateľa poukazujúceho na skutočnosť, že mu obdobie od 01.08.1987 do 31.12.1999, kedy bol dôchodkovo poistený ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, nebolo zohľadnené na účely výpočtu starobného dôchodku. Žiadal o nový výpočet dôchodku vychádzajúceho zo súčtu dôb služobného pomeru a dôb všeobecného systému dôchodkového poistenia. Správny súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie odvolacie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem (v danom prípade citovaných ust. § 65 ods. 1, 2, § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a súčasne sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Za odstránenie tohto nedostatku nemožno považovať doplnenie dôvodov pre rozhodnutie správnych orgánov v rámci vyjadrenia k žalobe. Relevantné dôvody pre rozhodnutie musí obsahovať samotné rozhodnutie správneho orgánu, keďže je základom pre formuláciu žalobných námietok a prieskumnú činnosť správneho súdu.

16. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou.

17. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedol krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa meritórnymi námietkami žalobcu. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených správnym súdom riadne odôvodní. Žalovaný súčasne vysvetlí odvolateľovi dôvody, ktoré žalovaného viedli k odklonu od právneho názoru prezentovaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, ktorého aplikácie v danej veci sa žalobca dovoláva.

18. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 v konaní vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.