Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cb-149-2018.pdf
PDF · 141.82 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/149/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu: Nezávislá odborová organizácia polygrafie - Bratislava, so sídlom Mamateyova 5, 851 04 Bratislava, IČO: 30 798 671, právne zastúpený Mgr. Adrianou Novomestskou, advokátkou so sídlom Trnavská cesta 64, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Avantago, spol. s r.o., so sídlom Rudlovská cesta 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 872 507, právne zastúpený Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o zaplatenie 13.748,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.748,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.748,47 Eur od 10.08.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Brezno dňa 13.08.2018 a postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.12.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.748,47 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného za mesiace september 2017 až august 2018 vo výške 13.500,- Eur a titulom nezaplatenej dane z nehnuteľnosti vo výške 248,47 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany dňa 01.04.2014 uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi za účelom prevádzkovania rekreačného zariadenia nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Bystrá, obec Bystrá, okres Brezno, zapísané na H. Č.. XXX, a to pozemok parc. Č.. XXX/X o výmere 9.010 m2 - zastavané plochy a nádvoria a na nej postavenú stavbu rekreačného zariadenia „Chata Limba“ so súp. Č.. XXX, priestory murovanej prístavby trafostanice so súp. Č.. XXX (2 miestnosti trafostanice, 1 dvojgaráž, bazén, murované ohnisko, drevený prístrešok), 5 ks rekreačných chatiek typu Monika so súp. Č.. XXX L. XXX, ako aj nehnuteľnosti zapísané na H. Č.. XXX, a to pozemok parc. Č.. XXX/X o výmere 307 m2 - zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. Č.. XXX/XX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Zmluva bola uzatvorená na dobu 15 rokov, počínajúc dňom 01.04.2014. Dňa 29.12.2014 sporové strany uzatvorili Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým upravili výšku nájomného a úhrady za služby. Podľa čl. IV. zmluvy nájomné malo činiť v mesiacoch január, február, marec, júl, august a september sumu 3.000,- Eur mesačne a v mesiacoch apríl, máj, jún, október, november a december sumu 1.500,- Eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné na účet žalobcu tri mesiace vopred na základe faktúry žalobcu so splatnosťou 14 dní od doručenia faktúry. Ďalej sa sporové strany v čl. IV. bode 4.1.1. zmluvy dohodli, že nájomca bude po predchádzajúcom prekonzultovaní a schválení prenajímateľom vykonávať investície do rekreačného zariadenia na jeho zhodnotenie a opravy a údržbu väčšieho rozsahu. Účelne vynaložené a prenajímateľom schválené náklady si nájomca bude odpočítavať z fakturovanej sumy
nájmu vo výške polovice nájomného. Žalovaný prestal žalobcovi platiť nájomné za prenajaté priestory, v dôsledku čoho žalovaný dlhuje žalobcovi za september 2017 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/34/2017 splatnej 25.06.2017, za október 2017 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/35/2017 splatnej 25.07.2017, za november 2017 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/36/2017 splatnej 25.08.2017, za december 2017 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/37/2017 splatnej 25.09.2017, za január 2018 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/38/2018 splatnej dňa 29.12.2017, za február 2018 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/39/2018 splatnej 29.12.2017, za marec 2018 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/40/2018 splatnej 29.12.2017, za apríl 2018 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/41/2018 splatnej 26.02.2018, za máj 2018 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/42/2018 splatnej 26.02.2018, za jún 2018 sumu 750,- Eur z faktúry č. ZV/43/2018 splatnej 26.03.2018, za júl 2018 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/44/2018 splatnej 26.03.2018 a za august 2018 sumu 1.500,- Eur z faktúry č. ZV/45/2018 splatnej 26.04.2018. Žalovaný taktiež žalobcovi nezaplatil dňa z nehnuteľnosti vyúčtovanú v sume 248,47 Eur faktúrou č. ZV/09/09/2017 splatnou dňa 10.10.2017. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania na základe čoho si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom vyhotovenia žaloby až do zaplatenia dlžnej sumy. Žalobca ďalej uviedol, že predmetom jeho žaloby je len tá dohodnutá časť nájomného, ktorá mala byť zo strany žalovaného uhradená formou finančných úhrad, žalovaný sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov neopodstatnene a špekulatívne vyhovára na nesúčinnosť žalobcu, ktorý mu neodsúhlasil potrebné investície do predmetu nájmu. Žalovaný však doteraz žalobcovi nepredložil žiadny konkrétny návrh na potrebu a použitie investícií a doteraz ani neprezentoval žalobcovi, na čo použil sumy, ktoré si odpočítal z vyfakturovaného nájomného. Žalobca nie je podnikateľ a jediným zdrojom jeho príjmu je príjem z prenájmu rekreačného zariadenia, naproti tomu žalovaný rekreačné zariadenie na podnikanie využíva, zariadenie je permanentne obsadené a má z čoho nájomné zaplatiť.
2. Okresný súd Brezno vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. 6Cb/13/2018-45 zo dňa 26.09.2018, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, kde namietal aj nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Brezno a žiadal vec postúpiť miestne príslušnému Okresnému súdu Banská Bystrica.
3. Žalovaný v podanom odpore nepoprel, že medzi žalobcom ako prenajímateľom na strane jednej a žalovaným ako nájomcom na strane druhej bola dňa 01.04.2014 uzavretá Nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 04.12.2014, na základe ktorej je žalovaný oprávnený užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúce sa v katastrálnom území Bystrá, presne špecifikované v nájomnej zmluve. Rovnako nepoprel, že nájomné v žalovanej výške 13.500,- Eur a daň z nehnuteľnosti vo výške 248,47 Eur neuhradil. V podanom odpore namietal, že podľa špecifikácie predmetu nájmu v uvedenej nájomnej zmluve je predmetom nájmu okrem iných nehnuteľností aj trafostanica so súpisným Č.. XXX, ktorú bol a aj v súčasnej dobe je na základe nájomnej zmluvy oprávnený užívať výlučne žalovaný ako nájomca. Napriek tomuto zmluvne dohodnutému výlučnému právu žalovaného užívať trafostanicu žalobca, bez vedomostí žalovaného, uzavrel zmluvu o nájme trafostanice aj s prevádzkovateľom bezprostredne susediaceho Hotela Biela Medvedica, od ktorého v rozhodnom období za užívanie trafostanice prijal nájomné vo výške 3.200,- Eur. Žalobcom takto prijaté nájomné za užívanie trafostanice predstavuje plnenie, o ktoré malo byť znížené nájomné, ktoré si žalobca žalobou uplatňuje voči žalovanému, nakoľko jediným subjektom, ktorý počas platnosti nájomnej zmluvy mohol poskytnúť tejto tretej osobe právo na užívanie trafostanice, bol žalovaný ako nájomca. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca systematicky a dlhodobo ignoruje snahu žalovaného o schválenie plánu nevyhnutných investícií do predmetu nájmu. Žalovaný opakovane žiadal žalobcu o uskutočnenie osobného stretnutia, na ktorom mal byť prerokovaný a schválený plán investícií. Žalobca na tieto výzvy žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval, resp. sa takéhoto žalovaným navrhovaného stretnutia nezúčastnil. Tým, že žalobca neumožňuje žalovanému vykonať investície do zlepšenia technického stavu predmetu nájmu dochádza z dôvodu už nevyhovujúceho hygienického a technického stavu predmetu nájmu k zásadnému obmedzeniu okruhu osôb, ktorí môžu mať záujem o jeho využitie. Pre žalovaného je pri súčasnom technickom stave predmetu nájmu fakticky nemožné zabezpečiť solventnú klientelu, u ktorej je predpoklad dosiahnutia vyšších tržieb a tým aj vyššieho zisku. Žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu na nevyhovujúce hygienické podmienky v predmete nájmu, predovšetkým na pleseň nachádzajúcu sa na chodbách a v jednotlivých izbách za vstavanými skriňami. Žalobca do dnešného dňa dal žalovanému súhlas len na výmenu vstavanej skrine v izbe č. 6, stav ktorej je zdokumentovaný fotodokumentáciou predloženou spolu s podaným odporom. Identicky nevyhovujúci stav sa nachádza aj v ostatných nezrekonštruovaných izbách. Žalovaný zároveň opakovane žiadal žalobcu o predloženie revíznej správy vykurovacieho systému, ktorý mu však žalobca dosiaľ nepredložil.
Žalovaný teda z dôvodov spočívajúcich na strane žalobcu dlhodobo nevie posúdiť, či je predmet nájmu spôsobilý na riadne užívanie. Žalovaný súčasne upozornil na skutočnosť, opakovane oznamovanú žalobcovi, že v predmete nájmu nie je funkčná umývačka riadu, nie sú funkčné chladničky a mrazničky, hoci aj za užívanie týchto predmetov má žalovaný platiť žalobcovi nájomné. Nefunkčnú umývačku musel žalovaný z dôvodu nečinnosti žalobcu na vlastné náklady odstrániť. Žalovaný aktuálne ako núdzové riešenie využíva klasické „bytové“ chladničky, ktoré si musel zabezpečiť na vlastné náklady. V podanom odpore žalovaný ďalej uviedol, že požiadal žalobcu o súhlas s vybudovaním letnej terasy, ktorá mala podľa jeho podnikateľských zámerov podstatným spôsobom zvýšiť tržby žalovaného v mesiacoch máj až september, kedy mal záujem poskytovať reštauračné služby nielen ubytovaným hosťom, ale aj osobám, ktoré nevyužívali jeho ubytovacie kapacity. Žalobca tento súhlas na vybudovanie letnej terasy dňa 14.12.2015 najskôr písomne žalovanému udelil, následne však v rámci stavebného konania o vydanie stavebného povolenia na realizáciu tejto stavby svoj súhlas odvolal. V dôsledku uvedeného konania žalobcu došlo na strane žalovaného k vzniku škody v podobe ušlého zisku, ktorý za roky 2016 až 2018 vyčíslil sumou 13.500,- Eur, ako aj k vzniku škody v podobe nákladov súvisiacich s vypracovaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vo výške 480,- Eur. Žalovaný preto eviduje voči žalobcovi pohľadávku z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.200,- Eur a náhrady škody vo výške 13.980,- Eur, pohľadávky ktoré si v konaní uplatnil na započítanie voči pohľadávke žalobcu do výšky žalobcom uplatnenej sumy.
4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomne v podaní zo dňa 29.01.2019, pričom k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného uviedol, že tento nie je dôvodný. Potvrdil, že podľa uzavretej nájomnej zmluvy súčasťou predmetu nájmu boli aj priestory murovanej prístavby, a to 2 miestnosti trafostanice a dvojgaráž. V zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2014 sa však nikde nehovorí, že by trafostanicu mal užívať výlučne žalovaný ako nájomca. Toto tvrdenie si žalovaný vymyslel. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca uzatvoril Zmluvu o nájme trafostanice s prevádzkovateľom susediaceho zariadenia. Žalobca dňa 12.12.2013 uzatvoril so spoločnosťou Hotel Biela medvedica s.r.o., IČO: 31 625 285, Zmluvu o prenájme časti transformačného výkonu trafostanice chata Limba, pre účely odberu elektriny do NN siete SSE. V zmysle čl. II. bod 1. uvedenej zmluvy sa nejedná o skutočný nájom, ale o odber časti výkonu transformátora o celkovom výkone 140 kW z odbočky VN č. 417 a káblovej prípojky. Jedná sa o transformátor, na ktorý Chata Limba nie je napojená, je naň napojený len Hotel Biela medvedica. Chata Limba je napojená na samostatný transformátor, bez obmedzenia transformačného výkonu, pričom žalovaný za transformačný výkon neplatí žiadny poplatok. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca od prevádzkovateľa Hotela Biela Medvedica prijal nájomné vo výške 3.200,- Eur, pretože spoločnosť Hotel Biela medvedica s.r.o., IČO: 31 625 285 platí žalobcovi len za odoberaný výkon transformátora, a to ročný paušálny poplatok 850,00 Eur. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že systematicky ignoruje snahu žalovaného o schválenie plánu investícií do predmetu nájmu. Uviedol, že zohľadnil žalovanému potrebu počiatočných nákladov na začatie podnikania v prenajatom objekte a počas prvých šiestich mesiacov mu stanovil nájomné len po 500,- Eur mesačne. Pre ďalšie obdobie bolo nájomné koncipované tak, že polovicu nájomného za príslušné mesiace mal žalovaný platiť formou investícií. Realizácia investícií mala byť vykonaná po vzájomnej dohode, podľa odsúhlaseného plánu. Žalovaný mal žalobcovi predložiť rozpis vykonaných a odsúhlasených investícií. V novembri 2015 žalovaný predložil návrh dohody o pláne investícií na rok 2015-2016-2017, obsahujúci klauzulu, ktorá bola pre žalobcu neprijateľná. Následne iný návrh dohody žalovaný viac nepredložil. Žalovaný tiež vykonal čiastkové opravy predmetu nájmu, avšak ani raz nepredložil žalobcovi riadny rozpis vykonaných prác, ani doklad o zakúpení materiálu, napriek opakovaným požiadavkám žalobcu. Žalovaný si chcel na nájomné započítať investície, ktoré boli výhodné len pre jeho podnikateľské zámery, avšak žiadnym spôsobom neprispievali k zhodnocovaniu predmetu nájmu, s čím žalobca nemohol súhlasiť.
5. Žalovaný v priebehu konania po prvom pojednávaní vo veci upustil od uplatnenej námietky zániku záväzku započítaním s pohľadávkou žalovaného titulom náhrady škody a ušlého zisku. Na vznesenej kompenzačnej námietke v tejto časti netrval. V rámci svojej obrany však zotrval na svojich tvrdeniach, že predmet nájmu si vyžadoval rozsiahlejšie opravy, na ktoré žalobcu opakovane bezúspešne upozorňoval a následne opravy vykonal na vlastné náklady aj bez súhlasu žalobcu. Okrem toho v písomnom podaní zo dňa 22.11.2019, teda až po prvom pojednávaní vo veci, uviedol, že v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu v znení jej dodatku č. 1 bolo podmienkou vzniku nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutého mesačného nájomného okrem iného aj doručenie faktúry v zmluve dohodnutým spôsobom, obsahujúcej všetky náležitosti určené platnými právnymi predpismi a stranami sporu
uzavretou nájomnou zmluvou. Každá jednotlivá pohľadávka žalobcu ako prenajímateľa, predstavujúca nárok na zaplatenie príslušného mesačného nájomného, sa podľa zmluvy stáva splatnou uplynutím 14 dní od doručenia riadne vystavenej faktúry, čo jednoznačne vyplýva z čl. IV. bod 4.1 písm. a) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2014 v znení jej dodatku č. 1. Žalovaný uviedol, že žalobca mu nedoručil faktúry s dohodnutými obsahovými náležitosťami za obdobie september 2017 až marec 2018 spôsobom výslovne uvedeným v zmluve. Žalovaný žalobcu opakovane e-mailom vyzýval na splnenie tejto jeho zmluvnej povinnosti, ktorú si však žalobca doposiaľ nesplnil. K dôvodu neuhradenia faktúr za ďalšie obdobie, a to mesiace apríl 2018 až september 2018 žalovaný uviedol, že dňa 20.04.2017 bola medzi stranami prerokovaná a schválená stavebná úprava izby č. 6, o čom bol spísaný protokol. Následne žalovaný pri rekonštrukcii tejto izby a pri vykonávaní súvisiacich prác zistil, že všetky vstavané skrine nachádzajúce sa v chodbách sú napadnuté plesňou. Z tohto dôvodu žalovaný opakovane deklaroval potrebu odstránenia týchto hygienicky závadných skríň, potrebu vydezinfikovania a opravy príslušných stien a potrebu dodania nových skríň. Žalovaný e-mailom zo dňa 20.09.2017, zo dňa 28.09.2017 a zo dňa 13.11.2017 opakovane vyzval žalobcu na odstránenie týchto vád predmetu nájmu. Žalovaný si týmto splnil svoju notifikačnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 669 Občianskeho zákonníka. Žalobca napriek tomu, že bol preukázateľne vyzvaný na vykonanie nevyhnutných opráv predmetu nájmu, tieto nevykonal. Reakciou žalobcu na uvedené výzvy žalovaného bolo doručenie výpovede zmluvy zo dňa 20.12.2017, v ktorej bolo ako dôvod výpovede uvedené nezaplatenie faktúr, ktoré však žalovanému ako nájomcovi v danom čase neboli reálne doručené. Žalovaný následne na pojednávaní uviedol, že zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu výpovede, nájomný vzťah trvá, predmet nájmu naďalej užíva, nájomné však neuhrádza. V dôsledku uvedených skutočností žalovaný postupoval spôsobom predpokladaným v § 669 Občianskeho zákonníka a nevyhnutné opravy predmetu nájmu vykonal na vlastné náklady. Žalovaný ako nájomca tieto preukázateľne vynaložené náklady na opravu predmetu nájmu následne vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 19042 zo dňa 29.05.2019 vystavenou na sumu 781,38 Eur, faktúrou č. 19044 zo dňa 29.05.2019 vystavenou na sumu 3.060,- Eur a faktúrou č. 19045 zo dňa 29.05.2019 vystavenou na sumu vo výške 5.682,20 Eur a tieto svoje pohľadávky evidované voči žalobcovi jednostranne započítal s pohľadávkami žalobcu evidovanými voči žalovanému titulom nájomného. V súvislosti s neuhradenou faktúrou za daň z nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že žalobca doručoval žalovanému faktúru č. ZV/07/07/2017 zo dňa 22.05.2017, ktorou vyúčtoval žalovanému daň z nehnuteľností za rok 2017 e-mailom zo dňa 22.05.2017, t. j. spôsobom, ktorý bol v rozpore so spôsobom doručovania dohodnutým stranami sporu v zmluve. Faktúra neobsahovala odtlačok pečiatky žalobcu a podpis a pre účely daňových predpisov bola nepoužiteľná. Žalobca bol na túto skutočnosť upozornený e-mailom zo dňa 13.11.2017, napriek tomu však predmetnú faktúru do dnešného dňa žalovanému nedoručil.
6. Žalobca s vystavenými faktúrami žalovaného súvisiacimi s odstraňovaním vád nehnuteľnosti a vykonaným zápočtom pohľadávok nesúhlasil. Podľa jeho názoru za prevádzku zariadenia a jeho údržbu v hygienicky nezávadnom stave zodpovedá žalovaný. Pri prevzatí zariadenia v čase uzatvárania zmluvy sa žalovaný oboznámil so stavom nehnuteľnosti, v tom čase neboli zistené žiadne vady vyžadujúce si opravu zariadenia v žalovaným požadovanom smere. Žalobca tiež poprel tvrdenie žalovaného o nedoručení faktúr s vyúčtovaným nájomným. Uviedol, že faktúry za mesiace október až december 2017 č. ZV/35/2017, č. ZV/36/2017 č. ZV/37/2017 doručil žalovanému dňa 21. 12. 2017 doručeným listom 1. triedy, k čomu predložil ako dôkaz podací lístok a rovnako aj faktúry za mesiace január až marec 2018 č. ZV/35/2017 č. ZV/35/2017 č. ZV/35/2017 ďalšou zásielkou dňa 21.12.2017 s podacím lístkom.
7. Súd vo veci vykonal dokazovania stranami navrhnutými dôkaznými prostriedkami, kde žalobca v konaní predložil ako listinný dôkaz Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2014 a Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo 04.12.2014. Na základe predloženej nájomnej zmluvy súd zistil, že predmetom nájmu boli okrem iného aj „priestory murovanej trafostanice - 2 miestnosti a dvojgaráž“ (čl. I. bod 1.2 zmluvy). Zmluva obsahovala zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého sa nájomca zaviazal starať sa o predmet nájmu počas celej doby nájmu so starostlivosťou riadneho hospodára a zaviazal sa uhrádzať včas všetky náklady súvisiace s prevádzkou, opravami/úpravami a údržbou nehnuteľnosti, najmä vykonávať priebežne všetky opravy predmetu nájmu, ktoré budú potrebné a vôbec udržiavať predmet nájmu bez nároku na náhradu alebo krátenie nájomného na vlastné náklady v riadnom a okolnostiam prevádzky zariadenia primeranom stave a štandarde, na vlastné náklady, pokiaľ sa nejedná o vážne poruchy stavebnej podstaty budov zo statického hľadiska, za ktoré zodpovedá nájomca, v sume 50,- Eur najviac 600,- ročne (čl. V. bod 5.1 zmluvy). V čl. IV. si zmluvné strany dohodli výšku nájomného, úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a ich splatnosť. Výška
nájomného bola dohodnutá v sume 3.000,- Eur za každý kalendárny mesiac (za mesiace január až marec a júl až september) a v sume 1.500,- Eur za každý kalendárny mesiac (za mesiace apríl až jún a október až december). Nájomca sa zaviazal vykonať investície do nehnuteľnosti rekreačného zariadenia v hodnote 6.570,- Eur za každý polrok trvania nájmu, ktoré si nájomca odpočíta z nájomného za mesiace január až marec a júl až september mesačne vo výške 1.500,- Eur a z nájomného za mesiace apríl až jún a október až december mesačne vo výške 750,- Eur. Zároveň sa strany dohodli, že investície budú zahŕňať okrem iného aj opravy a údržby predmetu nájmu vo väčšom rozsahu vopred prekonzultované a odsúhlasené obidvoma zmluvnými stranami, realizácia investícií do nehnuteľnosti bude vykonaná po vzájomnej dohode, na základe plánu investícií, ktorý vzájomne písomne odsúhlasili prenajímateľ a nájomca. Nájomné podľa zmluvy malo byť nájomcom platené na bankový účet žalobcu a podľa čl. IV. bod 4.3 bolo nájomné splatné 14 dní odo dňa doručenia daňového dokladu (faktúry) nájomcovi. V čl. XI. bode 11.1 zmluvy si zmluvné strany dohodli pre doručovanie písomností medzi účastníkmi nájomného vzťahu doručovanie do sídla účastníka. V prípade nájomcu aj do sídla prevádzky, predmetu nájmu a to: Bystrá č. 118 Chata Limba a elektronicky, el. adresa nájomcu avantago@centrum.sk.
8. Žalobca ďalej predložil faktúry, ktorými vyúčtoval žalovanému nájomné a investície na opravu a údržbu za jednotlivé mesiace, a to č. ZV/34/2017, splatnú dňa 25.06.2017 za september 2017 vo výške 3.000,- Eur, faktúru č. ZV/35/2017, splatnú dňa 25.07.2017 za október 2017 vo výške 1.500,- Eur, faktúru č. ZV/36/2017, splatnú dňa 25.08.2017 za november 2017 vo výške 1.500,- Eur a faktúru č. ZV/37/2017, splatnú dňa 25.09.2017 za december 2017 vo výške 1.500,- Eur. Zároveň predložil ako dôkaz fotokópiu podacieho lístka s podacím číslom RE048821190SK a dátumom odoslania zásielky na adresu žalovaného dňa 21.12.2017. Žalovaný v konaní spochybňoval žalobcom tvrdený obsah zásielky, pričom uviedol, že obsahom zásielky bola len výpoveď z nájmu zo dňa 20.12.2017 bez priložených faktúr č. ZV/35/2017, č. ZV/36/2017, č. ZV/37/2017.
9. Žalobca ďalej predložil faktúru č. ZV/38/2017, splatnú dňa 29.12.2017 za január 2018 vo výške 3.000,- Eur, faktúru č. ZV/39/2017, splatnú dňa 29.12.2017 za február 2018 vo výške 3.000,- Eur, faktúru č. ZV/40/2017, splatnú dňa 29.12.2017 za marec 2018 vo výške 3.000,- Eur, ako aj fotokópiu podacieho lístka s podacím číslom RE048821186SK a dátumom odoslania zásielky na adresu Chata Limba, Bystrá 118, 977 01 Brezno, prevádzka - Avantago spol. s.r.o. dňa 21.12.2017.
10. Rovnako predložil aj faktúr č. ZV/41/2018, splatnú dňa 26.02.2018 za apríl 2018 vo výške 1.500,- Eur, faktúru č. ZV/42/2018, splatnú dňa 26.02.2018 za máj 2018 vo výške 1.500,- Eur, faktúru č. ZV/43/2018, splatnú dňa 26.03.2018 za jún 2018 vo výške 1.500,- Eur, faktúru č. ZV/44/2018, splatnú dňa 26.03.2018 za júl 2018 vo výške 3.000,- Eur a faktúru č. ZV/45/2018, splatnú dňa 26.04.2018 za august 2018 vo výške 3.000,- Eur. K týmto faktúram predložil fotokópie doručeniek preukazujúce doručenie zásielky žalovanému.
11. Žalobca v súvislosti s neuhradenou daňou z nehnuteľnosti predložil ako listinný dôkaz faktúru č. ZV/09/09/2017, splatnú dňa 14.10.2017, ktorou vyúčtoval žalovanému daň z nehnuteľnosti vo výške 278,47 Eur, ktorá bola opatrená odtlačkom pečiatky aj podpisom žalobcu.
12. Za účelom vyvrátenia žalovaným uplatnenej procesnej obrany súvisiacej s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca predložil Zmluvu o prenájme časti transformačného výkonu chata Limba pre účely odberu elektriny do NN siete SSE uzavretú dňa 12.12.2013 medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Hotel Biela medvedica, Bystrá č. 115, 977 01 Brezno, IČO: 31 625 282 ako nájomcom, na základe ktorej sa žalobca v čl. II. bode 1. zmluvy zaviazal poskytnúť do užívania nájomcovi z odbočky VN č. 417 a káblovej prípojky časť výkonu transformátorov v murovanej transformačnej stanici TS chata Limba o celkovom výkone 140 kW a nájomca sa v čl. V. bode 2. zmluvy zaviazal zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú cenu ako ročný paušálny poplatok v sume 850,- Eur bez DPH.
13. Na preukázanie ďalších svojich tvrdení predložil Preberací protokol zo dňa 01.04.2014, obsahujúci prehlásenie žalovaného, že je so stavom nehnuteľnosti plne oboznámený a predmetné nehnuteľnosti preberá v stave prislúchajúcom veku stavieb, Dohodu o investíciách v roku 2015-2016 uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa 14.12.2015, z obsahu ktorej nevyplýva potreba opravy zariadenia v súvislosti so vznikom plesní na stenách v interiéri predmetu nájmu, Návrh dohody o pláne investícií pre rok 2015-2016-2017, listina ktorá neobsahuje podpisy zmluvných strán a e-mail zo dňa 10.04.2018,
odoslaný z adresy právnej zástupkyne žalobcu na adresu právneho zástupcu žalovaného, v ktorom žalobca žiadal, aby do termínu navrhovaného stretnutia žalovaný predložil písomný návrh plánu investícií tak, aby sa žalobca mohol na prerokovanie a odsúhlasenie náležite pripraviť.
14. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany na preukázanie svojich tvrdení predložil Protokol zo stretnutia zo dňa 20.04.2017, z ktorého je zrejmé, že zmluvné strany sa vzájomne dohodli na odstránení vstavanej skrine v izbe č. 6 a úprave priestoru za ňou, fotodokumentáciu bez uvedenia dátumu zhotovenia, predmetom ktorej malo byť zdokumentovanie stavu interiérových priestorov predmetu nájmu s vyobrazením stien v izbách rekreačného zariadenia, e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu zo dňa 18.09.2017, 20.09.2017, 28.09.2017, 13.11.2017, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný upozorňoval žalobcu na nevyhovujúci stav izieb v zariadení, e-mailovú komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 10.12.2017 až 13.12.2017, kde predmetom tejto komunikácie bolo doručovanie faktúr a úhrada nájomného.
15. Ďalej žalovaný predložil ako listinný dôkaz faktúru č. 19045 vystavenú žalovaným pre žalobcu ako odberateľa na sumu 5.658,20 Eur splatnú dňa 29.05.2019, faktúru č. 19044 vystavenú žalovaným pre žalobcu ako odberateľa na sumu 3.060,- Eur splatnú dňa 29.05.2019 a faktúru č. 19042 vystavenú žalovaným pre žalobcu ako odberateľa na sumu 781,38 Eur splatnú dňa 29.05.2019, kde predmetom tejto faktúry bolo vyúčtovanie „nákladov na zveľadenie majetku žalobcu“ - skrine v sume 285,- Eur a linoleum v celkovej sume 496,38 Eur, k tejto faktúre žalovaný pripojil kúpnu zmluvu uzavretú so spoločnosťou Möbelix a pokladničný doklad preukazujúci zaplatenie kúpnej ceny v hodnote 285,- Eur.
16. Žalovaný tiež predložil oznámenie o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok, s podacím lístkom ako dokladom preukazujúcim odoslanie zásielky na adresu žalobcu a žalobcom v odbernej lehote neprevzatú zásielku. Z predmetného listu súd zistil, že žalovaný započítal viaceré svoje pohľadávky proti viacerým pohľadávkam žalobcu ku dňu 31.07.2019, pričom proti pohľadávke žalobcu na nájomné vyúčtovanej faktúrou č. 452018 v sume 3.000,- Eur splatnej dňa 26.04.2018 si uplatnil na započítanie pohľadávku vo výške 205,63 Eur z faktúry č. 19042 splatnej dňa 29.05.2019 vystavenej na celkovú sumu 781,38 Eur. Proti ďalším pohľadávkam žalobcu, ktoré boli predmetom prejednávanej veci, a to pohľadávkam z faktúry č. 412018 splatnej 26.02.2018, faktúry č. 422018 splatnej dňa 26.02.2018, faktúry č. 432018 splatnej dňa 26.03.2018 a faktúry č. 442018 splatnej dňa 26.03.2018 si započítal svoje ďalšie pohľadávky, faktúry k týmto však súdu nepredložil a o týchto pohľadávkach sa v konaní ani nezmieňoval. Ďalšie tvrdené pohľadávky žalovaného pochádzajúce z faktúry č. 19044 splatnej dňa 29.05.2019 a faktúry č. 19045 splatnej dňa 29.05.2019, predložené žalovaným v tomto konaní, boli podľa predmetného oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok započítané proti pohľadávkam žalobcu týkajúcim sa neskoršieho obdobia, ktoré nebolo predmetom tohto sporu.
17. Okrem vyššie uvedených listinných dôkazov strany konania tiež predložili výpis z LV Č.. XXX a LV Č.. XXX, pre kat. úz. Bystrá, obec Bystrá, okres Brezno, výpoveď žalobcu z nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2017, späťvzatie výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobcom zo dňa 21.02.2018, výzvu žalobcu adresovanú žalovanému na úhradu dlžných súm zo dňa 12.03.2018. Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka - riaditeľa prevádzky Hotela Biela medvedica a ohliadku nehnuteľnosti. Súčasťou súdneho spisu sú tiež listinné dôkazy (súhlas žalobcu so zriadením terasy zo dňa 14.12.2015, statický posudok k stavbe, odvolanie žalobcu proti vydanému stavebnému povoleniu a pod.) súvisiace s pôvodne vznesenou kompenzačnou námietkou, ktorou si žalovaný uplatnil nárok na započítanie svojej pohľadávky titulom vzniknutej škody a ušlého zisku. Vzhľadom na to, že od tejto žalovaný v priebehu konania upustil, súd sa pri rozhodovaní uvedenými listinnými dôkazmi podrobnejšie nezaoberal.
18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.
19. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.
20. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
21. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
22. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.
23. Podľa § 8 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisom; ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
24. Podľa § 669 OZ; ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
25. Podľa § 580 OZ; ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd vyhodnotil ako nesporné, že medzi stranami bola uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2014 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 04.12.2014. Medzi stranami teda existoval nájomný vzťah, kde predmetom nájmu bolo Rekreačné zariadenie Chata Limba, nachádzajúce v katastrálnom území Bystrá s pozemkami a ďalšími prístavbami (2 miestnosti trafostanice, dvojgaráž a pod.). Nebola sporná dohodnutá výška nájomného za prenechanie zariadenia do užívania žalovanému, ani spôsob jeho uhrádzania, kde polovica nájomného v celkovej výške 13.500,- Eur ročne mala byť uhrádzaná vo forme finančných platieb a druhá polovica nájmu v rovnakej celkovej výške (polročne po 6.750,- Eur) mala byť uhrádzaná vo forme investícií do predmetu nájmu. Taktiež súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný nájomné za obdobie, ktoré bolo predmetom tohto konania, t.j. za obdobie od septembra 2017 do apríla 2018, formou finančných platieb neuhradil, predmet nájmu v rozhodnom období užíval a užíva ho aj v súčasnosti. Žalovaný v priebehu konania nepoprel ani skutkové tvrdenie žalobcu o nezaplatení dane za nehnuteľnosť, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. ZV/09/09/2017, splatnou dňa 14.10.2017 vo výške vo výške 278,47 Eur.
28. V konaní bola medzi stranami sporná otázka riadneho doručenia faktúr žalovanému zo strany žalobcu v zmluve dohodnutým spôsobom, keď žalovaný sa bránil tým, že faktúry za mesiace september 2017 až marec 2018 mu doručené neboli, pričom opakovane žalobcu prostredníctvom e-mailu na túto skutočnosť upozorňoval. Dôvodom, pre ktorý žalovaný nájomné v mesiacoch september 2017 až marec 2018 neuhradil, mala byť tá skutočnosť, že faktúry od žalobcu neobdržal. Naproti tomu žalobca tvrdil, že faktúry žalovanému riadne doručil prostredníctvom pošty a svoje tvrdenie sa snažil preukázať predloženými podacími lístkami. Vzhľadom na žalobcom deklarovaný spôsob doručovania faktúr, a to formou doporučenej zásielky bez návratky doručenky, ktorý bolo možné preukázať len podacím lístkom, nebolo v konaní možné ustáliť, čo bolo obsahom zásielok odoslaných dňa 21.12.2017 na adresu žalovaného, ako aj na adresu rekreačného zariadenia Chata Limba. Pokiaľ však ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie nájomného, podľa názoru súdu len samotné nedoručenie faktúr, nemohlo mať negatívny vplyv na tento nárok. Žalovaný samotný nárok žalobcu na zaplatenie nájomného a jemu zodpovedajúcu povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi nájomné nespochybňoval, jeho obrana
spočívala v nedoručení faktúr. Nedoručenie faktúry podľa zmluvy nezbavuje žalovaného povinnosti nájomné uhrádzať, nakoľko žalovanému bolo plnenie zo strany žalobcu, v podobe prenechania nehnuteľnosti do užívania, v rozhodujúcom období poskytnuté, čo žalovaný nepopieral. Žalovanému preto vznikla povinnosť za poskytnuté plnenie zaplatiť. Samotná faktúra je len daňovým dokladom a aj prípadné nedoručenie faktúry je síce nedodržaním zmluvného dojednania v zmysle čl. IV. bodu 4.1 a 4.3 zmluvy, ako aj čl. XI. bodu 11.1. zmluvy, avšak toto porušenie zmluvnej povinnosti nemá za následok zánik povinnosti úhrady pohľadávky žalobcu. Žalovaný vedel, v akej výške, v akých intervaloch a na koho účet má nájomné uhrádzať, napriek uvedenému tak neurobil, ani počas súdneho konania, keď sa faktúry dostali do jeho dispozičnej sféry spolu s podanou žalobou. Súd preto túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. V tomto kontexte bola nedôvodná aj obrana žalovaného týkajúca sa nezaplatenia vyúčtovanej dane za nehnuteľnosť, kde navyše žalovaný poukazoval na to, že sporná faktúra nebola opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom žalobcu a nespĺňala náležitosti riadneho daňového dokladu. V konaní žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil inú faktúru č. ZV/07/07/2017 zo dňa 22.05.2017, táto však nebola predmetom konania. Predmetom konania bola daň z nehnuteľnosti vyúčtovaná faktúrou č. ZV/09/09/2017 v sume 248,47 Eur splatnou dňa 10.10.2017, predložením ktorej žalobca preukázal, že táto obsahuje jeho podpis, ako aj odtlačok pečiatky. Aj v tejto súvislosti bola potom obrana žalovaného nedôvodná.
29. Žalovaný v priebehu konania účelovo menil svoju procesnú obranu, keď najprv žiadal proti pohľadávke žalobcu započítať svoj nárok na náhradu škody a ušlý zisk, následne na tejto obrane netrval a uviedol, že musel vynaložiť vlastné prostriedky na opravu vád predmetu nájmu. Nebolo sporné a predloženou zmluvou o nájme nebytových priestorov a dodatku č. 1 k tejto zmluve bolo preukázané, že žalovaný mal nájomné uhrádzať aj formou investícií do predmetu nájmu. Podľa predloženej zmluvy mali byť opravy väčšieho rozsahu vopred prekonzultované a odsúhlasené s prenajímateľom a realizácia investícií sa mala uskutočňovať na základe schváleného plánu investícií. V tomto kontexte bolo medzi stranami sporné, či žalovaný predložil žalobcovi na prerokovania a schválenie návrh plánu investícií tak, ako to predpokladala zmluva, resp. či žalobca aj napriek upozorneniam žalovaného ignoroval jeho snahu o odstránenie vád predmetu nájmu a vykonanie nevyhnutných investícii do predmetu nájmu tak, ako sa zmluvné strany, dohodli. Žalovaný predložil na preukázanie svojich tvrdení výpis s e-mailovej komunikácie zo dňa 18.09.2017, 20.09.2017, 28.09.2017 a 13.11.2017, ktorými preukázal, že žalobcu na stav izieb upozorňoval. Pokiaľ však žalovaný tvrdil, že predmet nájmu nebolo možné užívať na dohodnutý účel, nepredložil súdu žiadny dôkaz o tak rozsiahlom obmedzení užívania nehnuteľnosti, na základe ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že žalovanému vznikol nárok na pomernú zľavu z nájomného podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov, keďže žalovaný nehnuteľnosť naďalej užíva a zariadenie prevádzkuje bez obmedzenia. Okrem nevyhnutnosti odstrániť pleseň na chodbách a v izbách rekreačného zariadenie, v podanom odpore tvrdil, že nedostatky na strane žalobcu mali spočívať aj v nepredložení revíznej správy k vykurovaciemu systému, v poruche umývačky riadu, mrazničiek a chladničiek. Na preukázanie týchto tvrdení však nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy. Uvedené tvrdenia žalovaného súd preto preukázané nemal.
30. Žalobca predloženým Preberacím protokolom zo dňa 01.04.2014 a Dohodou o investíciách pre rok 2015-2016 zo dňa 14.12.2015 preukázal, že žalovaný bol v čase prevzatia predmetu nájmu oboznámený so stavom nehnuteľnosti a potreba opravy stien z dôvodu nadmernej tvorby plesní ani v bezprostredne nasledujúcom období po prevzatí predmetu nájmu nevznikla. V konaní nebolo žalovaným preukázané, že by žalovaný v ďalšom období predložil žalobcovi taký návrh plánu investícií, ktorý by bol žalobcom prijateľný. Listinným dôkazom žalobcu, a to e-mailom zo dňa 10.04.2018 mal súd naopak preukázané, že žalobca žalovaného o predloženie takého návrhu žiadal. Zo strany žalovaného nebol predložený ako dôkaz plán investícií pre rok 2017-2018, ktorý by bol žalobcom schválený a ani návrh takého plánu, na základe ktorého by súd mohol dospieť k záveru, že žalovaný si túto svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi splnil. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní svojho tvrdenia, že žalobca systematicky znemožňoval snahu žalovaného o zhodnotenie predmetu nájmu a uhrádzanie nájomného formou investícii do nehnuteľnosti. Z predloženého e-mailu zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že to bol práve žalobca, kto mal záujem sa na spoločné stretnutie a rokovania o investíciách do predmetu nájmu vopred pripraviť.
31. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že na vlastné náklady vykonal nevyhnutné opravu predmetu nájmu, tieto nevyhnutné náklady vyúčtoval žalobcovi a následne započítal proti pohľadávke žalovaného z titulu nájomného, súd konštatoval nespornú skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného a predložených faktúr
bola opravu diela vykonaná v roku 2019. Predmetom tohto konania však bola časť nezaplateného nájomného za obdobie september 2017 až apríl 2018, nie nájomné za rok 2019. Pokiaľ teda žalovaný sám vykonal investície do nehnuteľnosti v roku 2019, podľa názoru súdu tieto mali byť započítané na príslušnú časť nájomného v roku 2019, ktorú mal žalovaný uhrádzať formou investícií, pretože suma, ktorú žalovaný požadoval započítať v tomto konaní, vyúčtovaná faktúrami č. 19045 v sume 5.658,20 Eur, č. 19044 v sume 3.060,- Eur a faktúrou č. 19042 v sumu 781,38 Eur, splatnými dňa 29.05.2019, nepresiahla zmluvou dohodnutú ročnú výšku nájmu formou investícií.
32. V súvislosti s obranou žalovaného, že pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania, zanikla započítaním s jeho pohľadávkou titulom nákladov na opravu vád predmetu nájmu, pričom ako dôkaz žalovaný predložil Oznámenie jednostrannom o započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu 31.07.2019 súd konštatoval, že ani v tejto časti nemožno obranu žalovaného považovať za dôvodnú. Započítanie ako jednostranný právny úkon účastníka zmluvného vzťahu musí byť zrozumiteľný a určitý. Ak zmluvná strana týmto právnym úkonom započítava viaceré svoje pohľadávky proti viacerým pohľadávkam druhej zmluvnej strany, musí byť z jej prejavu vôle zrejmé, v akej výške je tá ktorá pohľadávka, v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie a voči ktorej pohľadávke druhej strany. Žalovaný v konaní predložil takýto písomný právny úkon, z ktorého je zrejmé, voči ktorým pohľadávka žalobcu, vzniknutým titulom nájomného, žalovaný započítava svoje pohľadávky. Keďže pre účely tohto konania bol z tejto listiny relevantný len zápočet proti pohľadávke žalobcu na nájomné vyúčtovanej faktúrou č. 452018 v sume 3.000,- Eur splatnej dňa 26.04.2018 a voči tejto pohľadávke si žalovaný uplatnil na započítanie pohľadávku len v sume 205,63 Eur z faktúry č. 19042 splatnej dňa 29.05.2019 vystavenej na celkovú sumu 781,38 Eur, z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu z tejto faktúry zanikla len do výške 205,63 Eur. Žalobca si však v tomto konaní z tejto faktúry uplatňoval len čiastku 1.500,- Eur, nie celú faktúrovanú sumu 3.000,- Eur. Predmetom tejto faktúry boli aj investície na opravu a údržbu, ktoré si žalobca v tomto konaní voči žalovanému neuplatňoval. Preto ak by aj súd na základe predloženej faktúry č. 19042 a dokladu o kúpe nábytku považoval za preukázané, že žalovaný investoval do opravy predmetu sumu 205,63 Eur, ktorú si uplatnil na započítanie proti pohľadávke žalobcu z faktúry č. 452018 vystavenej na sumu 3.000,- Eur, táto suma 205,63 Eur predstavuje práve časť nájomného, ktorá mala byť vykonaná formou investícií do predmetu nájmu. Predloženým oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok teda žalovaný nepreukázal zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní, pretože ďalšie, v tomto liste uvedené a započítavané pohľadávky žalovaného, buď neboli preukázané (žalovaný k nim žiadne tvrdenia neuvádzal a dôkazy nepredložil), alebo boli použité na započítanie pohľadávok z neskoršieho obdobia, ktoré nebolo predmetom tohto konania.
33. Pokiaľ ide o obranu žalovaného týkajúcu sa vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.200,- Eur, túto súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v konaní uviedol a preukázal uzavretými nájomnými zmluvami, že predmetom nájmu v prípade žalovaného boli dve miestnosti trafostanice a v prípade zariadenia Hotela Biela Medvedica išlo o prenájom časti výkonu transformátorov v murovanej transformačnej stanici. Nejednalo sa teda o totožný predmet nájmu. Po tom, ako sa žalobca k podanému odporu písomne vyjadril, kde vyvrátil obranu žalovaného v tomto smere, žalovaný žiadne ďalšie vlastné tvrdenia a dôkazy viac neprodukoval. K tejto otázke sa nevyjadroval ani v rámci svojich ústnych prednesoch na pojednávaní. Hoci v súvislosti s touto obranou navrhol vykonať výsluch strán konania a svedka riaditeľa Hotela Biela Medvedica, súd vzhľadom na presvedčivé tvrdenia žalobcu nepovažoval za účelné vykonávať dokazovanie v tomto smere, pretože tieto dôkazy by neprispeli k iným záverom súdu, keďže súd vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor žalovaného, nezistil.
34. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav a konštatované výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obrana žalovaného v tomto konaní nebola dôvodná. Žalobca preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, čo do právneho dôvodu aj výšky. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobcu uplatnil v súlade s právnymi predpismi vo výške 5% z dlžnej sumy odo dňa vyhotovenia žaloby až do zaplatenia.
35. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.