Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/120/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. C. XXX/XX, XXX XX Z., 2. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. C. XXX/ XX, XXX XX Z., 3. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, na strane žalovaných, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 3.476 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -220 zo dňa 06.05.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828 voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: ,, I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobca je povinný z a p l a t i ť združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov n e p r i z n á v a.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 15.04.2004 uzatvorila Z. sporiteľňa, a. s., Z. O. 4, N. so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytla úver vo výške 180.000,- Sk (5.974,91 eura) s úrokovou sadzbou vo výške 8,30 % ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach vo výške 2.380,- Sk (79,- Eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2014 a poslednej splátky dňa 20.03.2014. Dohodou o ručení zo dňa 15.04.2004 žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Z prehľadu splácania

predmetného úveru je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade poslednú splátku zaplatili dňa 21.12.2007 vo výške 2.500,- Sk (82,98 Eur). Ďalej uviedol, že oznámením zo dňa 12.04.2011 Z. sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že pohľadávku voči ním postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 24.03.2011. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2011 je zrejmé, že Z. Z. postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že zostatok pohľadávky právneho predchodcu voči žalovaným tvorí suma 7.287,62 Eur s tým, že výška omeškanej splátky je vo výške 3.522,41 Eur. Postupník žalobcovi (postupcovi) oznámil, že žalovaní sú v omeškaní 1312 dní. Poukázal na to, že Z. Z. listom zo dňa 21.11.2014 oznámila, že z jej strany nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.04.2004 pred postúpením pohľadávky. Mal za to, že listom zo dňa 21.08.2012 žalobca žalovaným oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 21.08.2012. Dospel k záveru, že mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 21.08.2012 oznámil žalovaným samotný žalobca. Žalobca však nepreukázal doručenie písomnej výzvy žalovaným v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky. Vychádzal z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Mal za to, že nie je zrejmé, či banka splnila svoju povinnosť, doručiť výzvu žalovaným a aj keby takáto výzva existovala, samotná existencia výzvy nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať. Z týchto dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2011 v časti týkajúcej sa pohľadávky vo vzťahu k žalovaným považoval za neplatný právny úkon ( ). Uzavrel, že je zrejmé, že postupca (Z.) neukončila záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, Nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.08.2012. Žalobca však nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru, súd prvej inštancie preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi a vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Mal za to, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy, spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Preukázanie splnenia podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní nebolo potrebné, keďže žalobca preukázal, že zmluvné strany si vzájomné práva a povinnosti upravili v súdenom prípade v súlade s ust. Zákona o bankách odchylne od ust. Zákona o bankách Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia v spojení s ust. a ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a zaviaže žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/ k zaplateniu sumy vo výške 3.476 eur s prísl. s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných a žalobcovi prizná voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 169,12 eura s DPH.

3. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného uviedlo, že keďže doručenie výzvy právneho predchodcu žalobcu žalovanému nebolo žalobcom v konaní žiadnym spôsobom preukázané, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a teda žalobca v danej veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov, ktoré vyčíslil.

4. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade zaslali súdu totožné vyjadrenia k odvolaniu, v ktorých uviedli, že žiadajú konajúci súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 30 dní, nakoľko osobne nemajú právnické vzdelanie a nechcú si svojou neznalosťou spôsobiť škodu. Vyjadrenia k odvolaniu nedoplnili.

5. Žalovaný v 3. rade sa k odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.01.2020 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

7. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. ).

9. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva.

12. Ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

13. V zmysle uvedeného ustanovenia je daná možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené všetky tri predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva. Jednou z podmienok prípustnosti jeho porušenia (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky.

14. Písomná výzva banky klientovi je druhým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal skutočnosť, že pôvodný veriteľ (Z.) vyzval žalovaných pred postúpením predmetnej pohľadávky na úhradu dlžnej sumy, z dôvodu omeškania so splácaním, a tiež že túto výzvu žalovaným aj náležite doručil.

15. Banka, Z. Z., neposkytla žalovaným dostatočný priestor na úhradu dlžnej sumy, žalobca to nepreukázal. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo dané. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách je dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení eliminujúcich hrozbu postúpenia pohľadávky bankou inému subjektu.

16. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ súd prvej inštancie pre uvedený dôvod žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne, keďže neboli preukázané zákonné podmienky platného postúpenia pohľadávky banky. Neplatnou je preto aj, ako súd prvej inštancie správne konštatoval, zmluva, na základe ktorej pôvodný veriteľ, t. j. Z. postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy uzatvorenej so žalovanými.

17. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie Zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na . S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré bolo žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

18. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia a .

19. Odvolací súd úspešným žalovaným v 1. a 2. rade Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“ priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 % v zmysle ust. v spojení s ust. ).. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie podľa . Žalovaný v 3. rade bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.