Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Scud-1-2014.pdf
PDF · 103.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10Scud/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, XXXX I., V. V., právne zast.: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013 odporca podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 14.05.2013. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 15.08.2013, navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku zo dňa 14.10.2013 namietal správnosť uvedeného rozhodnutia, žiadal predmetné rozhodnutie preskúmať a priznať invalidný dôchodok. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Ďalej v opravnom prostriedku poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav.
Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.02.2014 odporca zmenil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013, ktorým podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 14.05.2013. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe včas podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 28.11.2013 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 14.01.2014. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia navrhovateľ nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 24.02.2014 navrhol obe rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenie vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity.
Navrhovateľ sa v podanom opravnom prostriedku zo dňa 21.03.2014 domáhal zrušenia rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013 a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ opätovne poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) rozsudkom sp. zn. 10Scud/1/2014-190 zo dňa 07.11.2017 rozhodnutia odporcu č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.02.2014 potvrdil. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 10Scud/1/2014-190 zo dňa 07.11.2017 podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 29.12.2017, žiadajúc aby mu bol priznaný invalidný dôchodok. Poukázal na pochybnosti v ustálení rozhodujúceho zdravotného postihnutia a z toho vyplývajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa a taktiež poukázal na lekárske správy zo dňa 12.02.2014, zo dňa 13.08.2015, zo dňa 19.01.2015 a zo dňa 19.01.2016, z ktorých jednoznačne vyplýva že navrhovateľ trpí ťažkou formou choroby označenej ako vážna posttraumatická záťažová porucha a taktiež chorobou označenou ako recidivujúca ťažká forma depresie. Z toho dôvodu navrhovateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Scud/1/2014-190 zo dňa 07.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 05.02.2018 navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok správneho súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti. Mal za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7So/10/2018-216 zo dňa 26.06.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Scud/1/2014-190 zo dňa 07.11.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd určil, že správny súd sa má vysporiadať s otázkou rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, ako aj s otázkou zohľadnenia lekárskych správ zo dňa 31.10.2016, zo dňa 23.11.2016 a zo dňa 31.10.2017, potvrdzujúcich záver psychologického vyšetrenia zo dňa 13.08.2013 ohľadom recidivujúcej depresívnej poruchy, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Lekárskej správe zo dňa 08.09.2016 vylúčil.
Krajský súd v Bratislave podané návrhy prejednal a rozhodol podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravným prostriedkom je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutých rozhodnutí, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravným prostriedkom navrhovateľa je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie k otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, a doplnených lekárskych správ.
Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 14.05.2013 požiadal o priznanie invalidného dôchodku.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 15.08.2013, navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. e) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia na 25 %. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, teda iné zdravotné postihnutia, duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy (kapitola V, položka 4, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 14.03.2014 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú bolesti chrbtice - dorzalgie krčného a driekového segmentu chrbtice s miernym funkčným postihnutím, bez rozvoja závažného motorického deficitu na končatinách, bez neurologických komplikácii - úbytok svalovej hmoty, závažné výpadky citlivosti na končatinách, poruchy výbavnosti reflexov, nie sú zdokladované žiadne poruchy funkcie zvieračov. Vzhľadom na uvedené bola zvolená stredná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Ide o chronické ochorenie, ktoré je posudkovo nezávažné. Zvýšenie percentuálnej miery o 5 % za iné zdravotné postihnutie - uvádzanú protrahovanú smútočnú reakciu, pričom okrem uvedeného diagnostického záveru nie je zdokladovaná, či navrhovateľ je v liečbe odbornej ambulancie, na akom podklade táto reakcia vznikla. Ďalej posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že v závere odborných strohých vyšetreniach je uvádzané, že u navrhovateľa je možný pracovný deň s normálnou 8 hodinovou pracovnou dobou s bežnými prestávkami, nie je nutné počítať s dodatočnými obdobiami práceneschopnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 18.11.2014 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú bolesti chrbtice - dorzalgie krčného a driekového segmentu chrbtice s miernym funkčným postihnutím, bez rozvoja závažného motorického deficitu na končatinách, bez neurologických komplikácií - úbytok svalovej hmoty, závažné výpadky citlivosti na končatinách, poruchy výbavnosti reflexov, nie sú zdokladované žiadne poruchy funkcie zvieračov. Navrhovateľovi v dôsledku uvedeného bola zvolená stredná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Jednalo sa o chronické ochorenie, ktoré je posudkovo nezávažné. Za iné zdravotné postihnutie - uvádzanú protrahovanú smútočnú reakciu, pričom okrem uvedeného diagnostického záveru nie je zdokladované, či navrhovateľ je v liečbe odborných ambulanciách, na akom podklade táto reakcia vznikla. Navrhovateľ predložil psychologické vyšetrenie zo dňa 13.08.2014, ktoré bolo preložené z nemeckého jazyka do slovenčiny so záverom posttraumatická stresová porucha
- F43.1, recidivujúca depresívna porucha, v súčasnosti ťažká epizóda bez psychotických symptómov
- F33.2. Z posudkového hľadiska sa jedná o psychologické vyšetrenie, t. j. laboratórne vyšetrenie, psychológ nie je lekár a z toho dôvodu nemôže jednoznačne určovať klinickú diagnózu. Psychológom uvádzané diagnózy je nevyhnutné vyklasifikovať psychiatrom, navrhovateľa diagnosticky doriešiť na príslušnej ambulancii, eventuálne zvážiť aj iné možnosti liečby. Posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritéria na uznanie invalidity. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %. V lekárskom posudku uviedol, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 21.04.2015 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa bolo zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 25 %. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zvýšil percentuálnu mieru o 5 % (duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké , F48 (Kapitola V, položka 4.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.)). Konštatoval, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje uznanie invalidity. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 30 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 25.11.2015 uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzovanie pohybu v postihnutom úseku, M54 (kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 25 %. Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, zvýšil percentuálnu mieru o 5 % (duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké , F43 ( Kapitola V, položka 4.a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.)). Konštatoval, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje uznanie invalidity. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 30 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v posudku zo dňa 08.09.2016 uviedol, že novodoložené doklady navrhovateľa dokumentujú postupné vyjasňovanie - spresňovanie diagnóz. Závery z psychiatrickej hospitalizácie poukazujú na psychoreaktívny pôvod ťažkostí, uvádzajú dve psychiatrické diagnózy: posttraumatickú stresovú poruchu a somatoformnú bolestivú poruchu a tiež vyslovujú podozrenie na závislé črty osobnosti. Pre tieto závery svedčí i pokračovanie v psychoterapetickej liečbe u psychologičky. Z tohto dôvodu sa mení rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa z bolesti chrbta na psychické ochorenie, zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položky 4.a) - neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy. Na toto postihnutie bola volená horná hranica z percentuálneho rozpätia 15 % až 20 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že zaradenie do Položky 4.b) nie je odôvodnené, pretože položka je vyhradená pre ťažké formy obsedantne - kompulzívnych porúch, ktorou navrhovateľ netrpí. Za ostatné ochorenia, ktorými trpí zvýšil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. hodnotenie miery zhoršenie zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vo svojich lekárskych posudkoch nezohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti, nezohľadnili lekárske správy zo dňa 31.10.2016, zo dňa 23.11.2016 a zo dňa 31.10.2017, potvrdzujúce záver psychologického vyšetrenia zo dňa 13.08.2013 ohľadom recidivujúcej depresívnej poruchy a tým sa nevysporiadali s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa. Podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zakladala vznik invalidity. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v posudkoch zo dňa 15.08.2013, zo dňa 14.01.2014, zo dňa 18.11.2014, zo dňa 21.04.2015 a zo dňa 25.11.2015 zhodne určili u navrhovateľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3.b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nevysporiadali sa s námietkou navrhovateľa o určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia duševné poruchy a poruchy správania, neurotické stresové a somatomorfné poruchy, ťažké formy. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Za ostatné ochorenia zvýšili percentuálnu mieru o 5 %. Celkovú miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa určili na 30 %, a preto navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v Lekárskom posudku zo dňa 08.09.2016 uviedol, že novodoložené doklady dokumentujú postupné vyjasňovanie - spresňovanie diagnóz navrhovateľa, a preto zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa z bolesti chrbta na psychické ochorenie, zaradené do kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Položky 4.a) - neurotické stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy. Zaradenie do Položky 4.b) nie je podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne odôvodnené, pretože položka je vyhradená pre ťažké formy obsedantne
- kompulzívnych porúch, ktorou navrhovateľ netrpí. Celkovú miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa určil na 30 %, a preto navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pretože odporca v konaní nevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutých rozhodnutiach, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutia odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, znovu posúdiť prípad navrhovateľa, a/ vykonať náležité dokazovanie a zohľadniť doplnené lekárske správy pre určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, vychádzajúc z lekárskych správ, nálezov a posudkov, b/ a následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa k podkladu nového rozhodnutia.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta.
Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)