Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/200/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcov: 1/ RSDr. A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U., 2/ D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, A. U., právne zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom R. XXXX - OD H., A. E., proti žalovanej: L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXX, T. T., t. č. bytom T. XXX, A. U., o vypratanie bytu s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -86 zo dňa 11.6.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v 1/ a 2/ rade voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. -86 zo dňa 11.6.2019 uložil žalovanej povinnosť vypratať byt - garsónku č. 8, nachádzajúcu sa na prvom poschodí, vchod č. 5, v bytovom dome súpisné č. XXX v A. U., ktorá pozostáva z jednej obytnej miestnosti s kuchynským kútom a príslušenstvom, ktorým je chodba, kúpeľňa, WC a pivnica o výmere 2,10 m2, nachádzajúca sa v suteréne bytového domu, ktorý byt je zapísaný v evidencii Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k. ú. A. U., obec A. U., ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov v celosti, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1/ a 2/ rade priznal voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Vec právne posúdil podľa ust. , 126 ods. 1, , a a ods. 9 . V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podanej žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vypratania bytu, t. j. ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle . Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu, vypratania ktorého sa v spore domáhali a ktorý Zmluvou o nájme bytu zo dňa 01. 05. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2016 prenechali na užívanie žalovanej, a to na dobu určitú. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu a to žalobcami v právnom postavení prenajímateľa a žalovanou v právnom postavení nájomcu obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu uvedené v , t. j. označenie predmetu a rozsah užívania; výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s

užívaním bytu; opis bytu; doba nájmu. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná po uplynutí dojednanej doby nájmu naďalej predmetný byt užíva, tento doposiaľ nevypratala a žalobcom neodovzdala. Súd preto poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcov 1/, 2/, do ktorého žalovaná neoprávnene zasahuje tým, že užíva predmetný byt po uplynutí doby nájmu, t. j. bez právneho dôvodu, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Nájomný pomer zanikol ku dňu 31. 08. 2016 (v prípade, že súd uveril skutkovým tvrdenia žalovanej, že Dodatok č. 2 nepodpísala, aj ten však mal byť uzatvorený na dobu určitú) a aj keď nájomkyňa užíva byt aj po skončení doby nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nakoľko ustanovenie pre zánik nájmu bytu neplatí. Súd obranu žalovanej v tom smere, že pôvodne nájomná zmluva mala byť podľa ústnej dohody uzatvorená na dobu neurčitú, rovnako ústnou formou mala mať dojednané predkupné právo, vyhodnotil ako nedôvodnú. v ust. nevylučuje, aby nájomná zmluva, predmetom ktorej je nájom bytu, nebola uzavretá písomne, v tom prípade sa však o jej obsahu vyhotoví zápisnica. Zmluva o nájme bytu medzi stranami sporu však písomne uzatvorená bola. Žalovaná mala dostatok času, aby sa s jej obsahom oboznámila. Sama potvrdila, že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu ju podpísala. Žalovaná sa nájomnou zmluvou cítila byť viazaná, nakoľko v znení jej článku V bod 9 požiadala prenajímateľov o predĺženie doby nájmu a rovnako podpísala Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve. Napokon o skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá práv a povinností vyplývajúcej z nájomnej zmluvy svedčí aj jej skutkové tvrdenie, že napriek jej žiadosti o predĺženie doby nájmu na dobu neurčitú, ktorej žalobcovia nevyhoveli, im už ďalšiu žiadosť o predĺženie doby nájmu nezasielala. V občianskoprávnych vzťahoch sa uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby čo najlepšie vyhovovali ich potrebám a záujmom. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno-právnych subjektov, ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované, morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov (nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 28. 03. 2012). Zmluvná voľnosť ale v danom prípade neznamená, že zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami bude zodpovedať len vôle jednej zo zmluvných strán, v danom prípade žalovanej, ktorá chcela mať uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Vôľou prenajímateľov bolo dať predmetný byt do užívania nájomcovi len na dobu určitú, s čím žalovaná súhlasila a nájomnú zmluvu podpísala. Vôľa zmluvných strán bola riadne prejavená v písomne uzatvorenej zmluve v znení jej dodatku. Skutkové tvrdenie, že zmluva z jej strany nebola podpísaná dobrovoľne je v rozpore s následným správaním sa žalovanej, ktorá sa uvedenou zmluvou riadila, prijímala plnenia z nej (prenájom bytu), poskytovala protiplnenia (uhrádzala nájomné) a so zreteľom na všetky okolnosti sa cítila byť zmluvou o nájme bytu viazaná. Nakoľko nájom zanikol uplynutím doby, ďalšie právne úkony ako výpoveď z nájmu, resp. dohoda o ukončení nájmu bytu sú právne irelevantné. Súd nemal dôvod neuveriť tvrdeniam žalobcov, že tak konali v úmysle čo najskôr žalovanú z predmetného bytu vypratať, nakoľko mali úmysel predmetný byt predať. Súd nevyhovel návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedka JUDr. H. k okolnostiam, ktoré nastali po uplynutí doby nájmu, pretože takýto dôkaz by nemal vplyv na rozhodnutie súdu a ako už bolo uvedené vyššie, jednalo sa len o snahu žalobcov žalovanú z predmetného bytu vysťahovať. Pokiaľ sa týka skutkových tvrdení žalovanej o údajnom predkupnom práve, v zmysle ust. je podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu jeho písomná forma. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd uložil žalovanej na splnenie povinnosti vypratať predmetný byt dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadnuc k pomerom žalovanej, aby si táto zabezpečila priestory na uspokojovanie svojich bytových potrieb, či si nepochybne vyžaduje dlhší čas ako zákonnom určenú trojdňovú lehotu na plnenie. Súd však dáva do pozornosti doba, ktorá uplynula od ukončenia doby nájmu ako aj dĺžku súdneho konania, teda tú skutočnosť, že žalovaná si bola vedomá svojej povinnosti predmetný byt vypratať, preto sa lehota 15 dní súdu javí ako primeraná na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal žalobcom 1/, 2/, ktorí mali plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá s rozsudkom nesúhlasila. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil na opätovné konanie a nové rozhodnutie.

Namietala zistenia súdu, že zmluva o nájme bytu z 1.5.2015 bola uzatvorená podľa . Toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, rovnako ako aj skutočnosť, že túto zmluvu bola nútená vzhľadom na okolnosti podpísať a nájomné dobrovoľne uhrádzala na základe prísľubu žalobcov na predkupné právo na prenajatý byt po údajnom skončení nájmu, čo síce žalobcovia opakovane potvrdzovali, ale k uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy nedošlo, pričom túto rozhodujúcu skutočnosť v žalobe zo dňa 13.3.2019 neuviedli a napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o vyprataní bytu s príslušenstvom, keď podľa odvolateľky obhajuje vlastnícke právo žalobcov, ktorí ho zneužívajú na bezdôvodné obohacovanie s prísľubom predkupného práva na prenajatý byt, pričom od 16.5.2018 klamú o predaji bytu neznámemu kupcovi. V rozsudku sa okrem iného uvádza, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu, a to žalobcami - v právnom postavení prenajímateľa a žalovanou - v právnom postavení nájomcu, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o nájme bytu uvedené v , t.j. označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, opis bytu, doba nájmu ..., pričom skutočnosti v zmluve o nájme bytu z 1.5.2015 (č.l. 10-13 spisu) sa nachádza iba trojnásobne predražená výška obvyklého nájomného, nulová suma za výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, žiadny opis bytu a zmenená dohodnutá doba nájmu z doby neurčitej na určitú, pričom súd cituje ust. , , , , bez citácie . „Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného, výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica“. Z uvedeného podľa odvolateľky je zrejmé, že súd prehliadol žalobcami v 1/ a 2/ rade špekulatívne upravenie výšky nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v zmluve o nájme bytu z 1.5.2015 (č.l. 11), čím sa bezdôvodne obohacovali na trojnásobne predraženom obvyklom nájomnom (v rozpore s , pričom jasné sfalšovanie dôkaznej listiny „Dodatok č. 2 zo dňa 31.8.2016“ (č.l. 14 spisu), na ktorej nie je jej podpis, súd nepovažoval za dokaz marenia spravodlivosti a nútený podpis žalobcami nezákonne zmenenej nájomnej zmluvy nie je podľa súdu neplatným právnym úkonom v súlade s a , lebo podľa rozsudku strana 5, bod 18. (č.l. 90 spisu) súd tiež uvádza aj: „...Zmluva o nájme bytu medzi stranami sporu však písomne uzatvorená bola, žalovaná mala dostatok času, aby sa s jej obsahom oboznámila. Sama potvrdila, že si zmluvu prečítala a na znak súhlasu podpísala...“ (?). Z 1.5.2015 po tom, čo bola v byte č. 8 nasťahovaná a za užívanie už uhradila nájomné s preddavkami za plnenia dňa 7.4.2015, za platný len preto, že mala dostatok času si zmluvu prečítať a napriek nesúhlasu s jej obsahom podpísať, pretože nepodpísaním by bola nútená sa z bytu vysťahovať na ulicu. Ďalším porušením jej práva na spravodlivý proces a nerovnosti účastníkov v tomto konaní je spôsob, ako súd nevenoval skoro žiadnu pozornosť takým ňou predloženým dôkazným listinám, akým je uznesenie ČVS: ORP-561/LM-LM-2018 policajta PZ Liptovský Mikuláš npor. Mgr. S. E. zo dňa 13.10.2018, doručeného 2.11.2018, v ktorom sa súd v rozsudku zmieňuje len na strane 4 ods. 9. (č.l. 89 spisu), pričom nebol z neznámych dôvodov do súdneho spisu zaradený a pri jeho študovaní zistila, že zápisnica z pojednávania zo dňa 11.6.2019 je do spisu zaradená dvakrát, a to ako č.l. 72-75 a druhýkrát úplne rovnaká zápisnica z 11.6.2019 ako č.l. 81-85. Naviac v uvedenej zápisnici je nesprávne uvedený čas pojednávania 12:20 hod., keďže v skutočnosti pojednávanie skončilo o 11:10 hod., keďže 12:20 hod. už bola v rýchliku R-603 z Liptovského Mikuláša do Popradu, preto pojednávanie nemohlo skončiť o 12:20 hod. Súd na pojednávaní konanom dňa 11.6.2019 nevenoval skoro žiadnu pozornosť predloženým dôkazom, ktoré dokazovali nielen predkupné právo na prenajatý byt č. 8, ale aj zneužívanie vlastníckeho práva žalobcov pri predlžovaní doby nájmu v rozpore s príslušnými ustanoveniami , pričom sa do dňa 16.5.2018 bránia zrejme nepravdivým tvrdením, že na byt už majú kupca. Naviac, žiadna z výziev zo dňa 8.8.2018 a 28.8.2018 predložené súdu jej neboli nikdy doručené, okrem „Výzvy“ a oznámenia na ukončenie nájmu a zaslanie dohody o ukončení nájmu JUDr. H. H. zo dňa 27.6.2018, doručená 6.7.2018, ktoré žalobcovia súdu nepredložili a súd môj návrh na vypočutie tohto pána spolu so žalobcom v 2/ rade na pojednávaní konanom 11.6.2019 zamietol, keďže mal jasne naplánované ukončenie konania rozsudkom, čím zabránil zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedli, že sa plne stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým žalobe na vypratanie nehnuteľnosti vyhovel a považujú toto rozhodnutie za zákonné, spravodlivé a tiež dostatočne odôvodnené. Súd správne právne posúdil vec, vykonal všetky dôkazy, ktoré boli podstatné pre

rozhodnutie vo veci a tiež dostatočným spôsobom ich zhodnotil. Starostlivo prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a tiež, čo uviedli účastníci konania, preto nie je dôvod na vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie. Zdôraznili, že predmetom súdneho konania je vypratanie bytu, ktorého sú výlučnými vlastníkmi v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastnícke právo je základné zákonné právo, ktoré je chránené SR. Vlastníci rozhodujú o nakladaní s vecou, ktorej sú vlastníkmi. Pri nájme bytu žalobcovia v postavení prenajímateľov postupovali v súlade so zákonom. Dobu nájmu, ktorá bola v písomnej nájomnej zmluve dohodnutá, dodržali a žalovanej vyšli v ústrety, keďže jej dobu nájmu predĺžili dodatkami až dvakrát. Napriek tomu, že sa nájomný vzťah skončil, žalovaná byt naďalej bezodplatne užíva proti vôli vlastníkov - žalobcov v 1/ a 2/ rade. Takéto konanie je v rozpore so zákonom a tiež s dobrými mravmi, nehovoriac o tom, že im spôsobuje škodu, keď užíva byt, za ktorý platia všetky poplatky žalobcovia sami. Argumenty žalovanej sú nepodstatné a zavádzajúce a úmyselne predlžujú súdne konanie, aby v byte, za ktorý neplatí, mohla bývať čo najdlhšie. V súdnom konaní nepredložila platnú nájomnú zmluvu, ktorá by ju momentálne oprávňovala užívať predmetný byt. Zároveň poukazujú na rozpory vo vyjadreniach žalovanej, keď na jednej strane súdu predložila nájomnú zmluvu na prenájom bytu v Poprade, do ktorého sa mienila odsťahovať a na druhej strane sa nechce odsťahovať z bytu žalobcov v 1/ a 2/ rade, nakoľko vraj má na ich byt predkupné právo. Žalovaná však nedisponuje žiadnou písomnou zmluvou, ktorou by preukázala jej predkupné právo na byt a nemá ani peniaze na kúpu bytu, keďže jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo výške 210,40 eur. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a zároveň si uplatnili náhradu trov konania.

4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcov v 1/ a 2/ rade uviedla, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení opätovne poukazujú na svoje vlastnícke práva k bytu č. 8, ktorý ako dlhoročný prenajímatelia tejto nehnuteľnosti zmenili dohodnuté podmienky prenájmu, a to nielen dobu nájmu z doby neurčitej na určitú od 1.5.2015 do 31.12.2015, ale zmenili aj výšku sumy nájmu, čo súdu jasne, zrozumiteľne a pravdivo opísala už vo vyjadrení zo dňa 10.5.2019. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zmluvu o nájme bytu zo dňa 1.5.2015 bola nútená podpísať (v deň podpisu zmluvy už bývala v byte, za ktorého prenájom uhradila aj nájomné s energiami vo výške 140,- eur za máj 2015), aj keď tento právny úkon nebol platný, pretože zmluva nebola uzavretá v súlade s . Žalobcovia v 1/ a 2/ rade nepriložili k zmluve o nájme bytu žiadny protokol, resp. inú prílohu, na základe ktorej malo dôjsť k odpočtu energii, čo znamená, že ju uviedli do omylu, tvrdiac, že v sume nájomného 140,- eur sú zahrnuté aj energie, čo neskôr popreli a odmietli jej predložiť vyúčtovanie za elektriku, kde za roky 2016 a 2017 podľa nich vznikli nedoplatky, ktoré žiadali uhradiť. Pri vyúčtovaní elektriky za rok 2016 ju opäť uviedli do omylu ohľadne údajného nedoplatku, a preto žalobcov ako skúsených dlhoročných prenajímateľov požiadala nielen o úhradu zmluvnej pokuty presahujúcej 1.200,- eur, ale aj o predloženie dokladov o úhrade za ďalšie energie - voda, teplá voda a teplo, čo odmietli s tým, že podľa nájomnej zmluvy do nájomného vo výške 140,- eur žiadne energie započítané neboli, čím potvrdili, že zmluva o nájme bytu z 1.5.2015 nebola uzatvorená v súlade s , keďže neobsahuje výšku nájomného (140,- eur je žalobcami trojnásobne predražená dohodnutá výška nájmu v sume 40,- na mesiac) a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu (podľa zmluvy 0,- eur). Podľa žalovanej vlastnícke právo žalobcov v 1/ a 2/ rade neoprávňuje falšovať dôkazné listiny, pričom súd musí vedieť, že ide o trestný čin marenia spravodlivosti a ňou uhrádzané trojnásobne predražené nájomné aj po skončení nájmu je bezdôvodným obohatením zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade a poukazuje na to, že pomocou Centra právnej pomoci Banská Bystrica podala dňa 14.8.2019 žalobu.

5. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnej duplike uviedli, že majú za to, že žalovaná nachádza vždy nové dôvody, aby oddialila povinnosť vysťahovať sa z bytu, ktorý momentálne užíva bez akéhokoľvek právneho nároku. Jej tvrdenia sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Pokiaľ mala návrhy na doplnenie dokazovania, mala tak urobiť v prvostupňovom súdnom konaní. Preto žalobcovia v 1/ a 2/ rade zotrvávajú na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a navrhujú vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovanej je bezdôvodné, rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa

(a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a webovej stránke Krajského súdu v Žiline (, , ). Po prieskume napadnutého rozsudku podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k právnemu záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

7. Podľa ust. , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu vo svojich písomných podaniach, konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia ( ), keď okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd preto plne stotožňuje a v zmysle ust. na tento poukazuje. Odvolateľka - žalovaná k veci samotnej v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Pokiaľ uvádza, a to opätovne skutočnosti, ktoré sú len podľa nej právne významné, ktoré sú tak podľa súdu prvej inštancie, ako aj podľa odvolacieho súdu právne irelevantné, musel odvolací súd konštatovať, že odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podstatné v prejednávanej veci. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľka zjavne nechápe zákonný inštitút nájmu bytu, keď si ho nesprávne vysvetľuje po svojom a keď súd túto jej nesprávnu interpretáciu odôvodnil zákonným spôsobom, napáda ho za údajné porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poznamenáva, že právo na spravodlivý proces je jedným so základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Správa na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej nesprávnymi právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným nesprávnym výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Aj podľa odvolacieho súdu argumenty, ktoré uvádza žalovaná sú v danej veci nepodstatné a zavádzajúce a jej cieľom je úmyselne predlžovať súdne konanie a oddiaľovať právoplatnosť rozhodnutia o vyprataní bytu. Takýmto snahám žalovanej nemôže súd poskytnúť právnu ochranu.

9. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v žiadnom prípade nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie proti rozsudku, v ktorom odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, preto odvolanie žalovanej považoval za nedôvodné, vyslovene účelové, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách

odvolacieho konania bola skutočnosť, že v odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu, pretože žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )