Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-9-2020.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu W. proti žalovanej W., o zaplatenie 1.234,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. októbra 2019, č. k. 27C/30/2014-134, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 3. októbra 2019, č. k. 27C/30/2014-134 súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 159,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 159,95 eur od 19.07.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 20 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti výrokom II. žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia 1.234,27 eur s príslušenstvom, zamietol. Žalovanej nárok na náhradu trov konania výrokom III. nepriznal. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Zistil, že žalovaná dňa 15.03.2010 požiadala žiadosťou č. XXXXXXXXXX žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru vo výške (úverovom limite) 1.500,- eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 18 mesačných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci po 123,57 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca žalovanej schválil úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou v 18 mesačných splátkach po 123,57 eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň 15.05.2010 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 15.10.2011. Rozhodcovským rozsudkom Q.. V. K. sp. zn. RK-XXX/XX-MK zo dňa 08.11.2012 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.407,95 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.234,27 eur od 19.08.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.407,95 eur od 19.08.2011 do zaplatenia, a to až do dňa, keď táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne sumu 1.500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaná povinná platiť iba úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.407,95 eur do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.04.2019 právoplatným dňa 09.07.2019 č.k. 34C/9/2013-77 bol rozhodcovský rozsudok Q.. V. K., sp. zn. RK-XXX/XX-MK zo dňa 08.11.2012 zrušený. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere súd prvej inštancie konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona). Súd nepovažuje za dostačujúce, ak údaj o konečnej splatnosti úveru obsahuje oznámenie o schválení úveru. Priamo zo zmluvných dojednaní totiž vyplýva, že žiadosť sa stáva zmluvou, keď je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Preto je viac než nevyhnutné, aby všetky
podstatné náležitosti predpísané zákonom obsahovala priamo zmluva. Oznámenie o schválení úveru je listina, ktorá je vyhotovovaná a zasielaná spotrebiteľovi až po uzavretí zmluvy, a preto je neprípustné, aby toto oznámenie obsahovalo ďalšie náležitosti, ktoré zmluva neobsahuje. Spotrebiteľ totiž už v čase uzavretia zmluvy musí byť informovaný o podstatných náležitostiach zmluvy a nie až po jej uzavretí. Navyše nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oznámenie o schválení úveru dlžníkovi obsahuje aj iné, v zmluve neuvedené údaje majúce vplyv na výšku plnenia dlžníka (žalovanej), ktoré mu pri uzatváraní zmluvy neboli známe (napr. odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb v sume 350,06 eur). S poukazom na uvedené uzavrel, že úver poskytnutý žalovanej je pre absenciu zákonom stanovenej náležitosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona bezúročný a bez poplatkov, t.z. žalobca nemá nárok na úroky a žiadne poplatky. Žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej výške 1.149,94 eur, pričom žalovaná uhradila sumu 989,99 eur. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 159,95 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom a splateným úverom. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 9,5 % ročne zo sumy 159,95 eur od 19.07.2011 do zaplatenia. Celú sumu určil súd prvej inštancie žalovanej splácať v mesačných splátkach po 20,- eur pod následkom straty výhody splátok, a to s poukazom na majetkové pomery žalovanej, keď po vykonaní zrážok zo mzdy dosahuje príjem vo výške 500,- eur, z ktorého uspokojuje potreby svoje a svojho maloletého dieťaťa.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietavej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, ohľadne ktorej súd prvej inštancie vydal rozsudok o jej zamietnutí, a priznal mu právo na náhradu trov, event., aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Záver súdu prvej inštancie je podľa neho nesprávnym, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. neurčoval uvedenie „termínu“ konečnej splatnosti, ale len vymedzenie konečnej splatnosti. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX požadovanú informáciu - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru - obsahovala a vymedzovala ju spôsobom vyplývajúcim z obsahu jednotlivých dokumentov, ktoré podľa vôle zmluvných strán predstavovali neoddeliteľnú súčasť. Požiadavka uvedenia konečnej splatnosti úveru bola splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Záver o bezúročnosti nadväzujúci na konštatovanie o neuvedení konečnej splatnosti odporuje rozhodovacej praxi. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 prijal výklad, podľa ktorého náležitosti vyžadované národnou legislatívnou vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré presahujú rozsah požiadaviek príslušnej smernice implementovanej do takejto národnej legislatívy, nemôžu byť vykladané ako dôvod bezúročnosti. Odvolanie smeruje aj voči výroku o náhrade trov konania (ako akcesorickému výroku závislému od rozhodnutia vo veci).
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil.
6. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vyžaduje tak prechodné ustanovenie § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorým bol citovaný zákon zrušený a podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, a zásada prítomná v súkromnom práve riešiaca otázku časovej pôsobnosti noriem a to zásada nepravej retroaktivity (nepravej spätnej pôsobnosti), ktorej podstata spočíva v tom, že zákon sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou s tým, že vznik týchto vzťahov a nároky z nich sa spravujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku.
7. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. g/) ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Podľa záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktoré odvolateľ poukazuje, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení, podľa ktorej členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú. Je však zrejmé, že, kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. (pozri aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, C-212/04 Adeneler).
8. Odvolateľ vo svojej obrane poukazoval, že údaj o konečnej splatnosti je obsiahnutý v oznámení veriteľa o schválení revolvingového úveru dlžníkovi. Toto oznámenie je len jednostranným právnym úkonom žalobcu, nie je zmluvou o revolvingovom úvere, pretože nie je podpísané druhou zmluvnou stranou - žalovaným. K námietke o neoddeliteľnej súčasti obsahu jednotlivých dokumentov odvolací súd uvádza, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1), pričom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Preto konečná splatnosť musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj nemôže byť neskôr dopĺňaná, dodávaná jednostranným úkonom žalovaného.
9. Pre naplnenie náležitosti konečnej splatnosti je podľa názoru súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu už v zmluve o úvere v záujme ochrany spotrebiteľa a prehľadnosti potrebné uviesť aj údaj o dni splatnosti poslednej splátky (konečnej splatnosti úveru) jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, kedy záväzok spotrebiteľa zanikne splnením.
10. Námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, neobstojí. Ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k údaju o konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento údaj musí byť jasne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom z jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo.
11. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na určenie konečnej splatnosti úveru spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, odvolací súd uvádza, že v žalobcom predložených zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere verzia platná 15.07.2009 sa ustanovenie s uvádzaným obsahom nenachádza. V bode 4.6 predložených zmluvných dojednaní je obsiahnuté dojednanie týkajúce sa konečnej splatnosti, ale s úplne iným znením, než uvádza odvolateľ v odvolaní, a síce, že deň splatnosti poslednej splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti. Napriek uvedenej nepravdivosti odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa, že uvedenie tohto údaja o konečnej splatnosti v splátkovom kalendári teda úplne mimo zmluvu vôbec neobstojí.
12. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a z toho plynúceho nároku žalobcu len na vrátenie poskytnutej istiny úveru (bez úrokov) je správny.
13. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť.
14. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).