Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Cob-11-2020.pdf
PDF · 161.17 KB
Case nature
Subarea
13Cob/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci navrhovateľa: VIPEX - R, s.r.o., so sídlom Hlavná 129, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 44 917 465, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Karin Krajči, nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu K. X, XXX XX K., proti dlžníkovi: NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., so sídlom 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 534 084, zastúpenému zástupcom Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/60/2019-118 zo dňa 18. novembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/60/2019-118 zo dňa 18. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ m á voči dlžníkovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení, že zriaďuje záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka v podiele 1/1 vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres V. N., katastrálne územie V. C., zapísaným na LV č. XXXX, a to k pozemkom: parcela registra „C“ parcelné č. 482/11 ostatná plocha o výmere 1063 m2, parcela registra „C“ parcelné č. 482/28 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2, parcela registra „C“ parcelné č. 482/29 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8 m2 a k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka v podiele 1/1 vedeným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, katastrálne územie V. C., zapísaným na LV č. XXXX, a to k: 1. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A. na prízemí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 2. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 1. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C.,
3. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 1. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 4. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 2. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 5. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 2. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 6. bytu č. X nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 2. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 7. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 8. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 9. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 10. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na prízemí bytového domu „Nájomný bytový dom
- XX E.“ so súpisným č. XXX, postavený na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 11. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 1. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 12. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 1. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 13. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7140/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 14. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5587/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., 15. bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. A na 3. poschodí bytového domu „Nájomný bytový dom - XX E.“ so súpisným č. XXX, postavenému na parcele registra „C“ parcelné č. 482/13 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 550 m2, k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 5851/136978 k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 k pozemku parcela registra „C“ parcelné č. 482/34 ostatná plocha o výmere 321 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie V. C., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi vo výške 638.675,99 Eur s príslušenstvom zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016. Výrokom II. uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu na príslušnom súde proti dlžníkovi vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 638.675,99 Eur s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Výrokom III. navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a za aplikácie ustanovení § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 331 ods. 1 CSP v spojení s § 151a, § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti je nevyhnutné vyhovieť.
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa okresný súd vyjadril k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa záložným právom, a to za podmienky existencie obavy z ohrozenia exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom zabezpečovacieho opatrenia má byť predovšetkým zvýšenie finálnej vymožiteľnosti práv, resp. peňažnej pohľadávky veriteľa a reštriktívne obmedzenie priestoru na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení sa v zmysle zákona zriaďuje záložné právo (tzv. sudcovské záložné právo), avšak vzniká až zápisom do príslušného registra (napr. do katastra nehnuteľností alebo Notárskeho centrálneho registra záložných práv). K jeho výkonu môže navrhovateľ (veriteľ) pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná. Citovanými ustanoveniami je preto možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Posúdenie toho, či existuje obava ohrozenia budúcej exekúcie je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana. Zabezpečovacie opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na jeho účel a podstatu je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný (zásada tzv. primeranosti zásahu).
4. Okresný súd uviedol, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej. V rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd zisťoval relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom, pričom vychádzal len z návrhu navrhovateľa a pripojených listín. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči dlžníkovi domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 638.675,99 Eur titulom zmluvnej pokuty dohodnutej v Zmluve o pôžičke zo dňa 18.07.2016, a to zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Z priložených listinných dôkazov, najmä zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2016, zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, zo Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2016, zo Zmluvy o podriadenosti dlhu č. 271863-2016/2017 zo dňa 03.02.2017 a z oznámenia o postúpení pohľadávky a oznámenia o jednostrannom započítaní z roku 2019 považoval okresný súd skutočnosti tvrdené navrhovateľom v jeho návrhu za osvedčené. Navrhovateľ osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016 vo výške 638.675,99 Eur. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie V. C., okres V. N. je dlžník výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v odseku 1 tohto uznesenia. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na fakt, že dlžník podniká kroky k zaťaženiu týchto nehnuteľností, a to zriadením záložného práva v prospech spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1.mája 724, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 31 563 732 ako spriaznenej osoby, a tiež predajom nehnuteľností prostredníctvom inzercie na internetovom portáli uvedenej spoločnosti, o čom svedčili ďalšie predložené listiny. Tým mal okresný súd zato, že navrhovateľ osvedčil aj ďalšiu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Ak má dlžník úmysel nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach navrhovateľa, a teda dôvod na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ hodnoverne osvedčil naliehavosť uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť ochrana, a preto rozhodol okresný súd tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a zriadil sudcovské záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi. Okresný súd pri rozhodovaní zohľadnil aj možné následky zásahov do práv dlžníka vyvolané nariadením zabezpečovacieho opatrenia a mal za to, že tento zásah nepresahuje rámec jeho základného práva nadobúdať a vlastniť majetok. Záložné právo vznikne zápisom do príslušného registra. K prípadnému výkonu záložného práva môže navrhovateľ pristúpiť až po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým mu zabezpečovaná pohľadávka bola priznaná.
5. Keďže navrhovateľ navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred začatím konania vo veci samej, okresný súd mu v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil povinnosť podať na príslušnom súde žalobu proti dlžníkovi vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 638.675,99 Eur s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ak v uvedenej lehote nebude žaloba podaná, okresný súd bude postupovať v zmysle § 336 ods. 3 CSP tak, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zruší.
6. Okresný súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania proti dlžníkovi, pretože v danom konaní o ich náhradu nepožiadal a navyše mu žiadne trovy nevznikli.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie dlžník prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Odvolateľ namietal absenciu zákonných podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na ust. § 343 ods. 1 CSP z ktorého vyplýva, že obligatórnym predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Dal do pozornosti, že okrem absencie navrhovateľovej pohľadávky nie je tiež splnená podmienka obavy, že (prípadná) exekúcia bude (resp. by bola) ohrozená. Dlžník sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa a považoval ho za nepravdivé, že spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o., so sídlom Slovenská 393/13, Stupava 900 31, IČO: 35 813 270 (ďalej ako „spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o.“),
je pod možným vplyvom dlžníka a tiež, že dlžník prevádza a zaťažuje svoj majetok za účelom ukrátenia uspokojenia pohľadávok navrhovateľa a údajným špekulatívnym zaťažením nehnuteľností v prospech spriaznenej osoby a prevádzaním bytov robí kroky k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky. Spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o. nie je pod vplyvom dlžníka, ani nie je s dlžníkom majetkovo ani personálne prepojená. Čo sa týka záložných práv, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé byty, tieto boli lege artis zriadené v bežnom a poctivom obchodnom styku na zabezpečenie reálnych pohľadávok záložných veriteľov, t.j. bez akéhokoľvek úmyslu dlžníka „špekulatívne“ zaťažiť nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve. Ako samotný navrhovateľ v návrhu uvádza, všeobecná hodnota nehnuteľností spolu je v zmysle cenníka stanovená vo výške 1.039.500 Eur. Pohľadávka (ktorú eviduje spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o. voči dlžníkovi) z Úverovej zmluvy č. 271863-2016 zo dňa 09.08.2016 predstavuje sumu 263.261,66 Eur. Výška pohľadávky spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. (v pozícii záložného veriteľa) voči dlžníkovi predstavuje sumu 121.652,57 Eur (resp. najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečuje zabezpečená pohľadávka v zmysle záložnej zmluvy je 130.000 Eur). Pri súčte pohľadávok prednostných záložných veriteľov je teda zrejmé, že pri komparácii s hodnotou bytov an bloc považoval za možné dospieť k logickému záveru, že keby aj hypoteticky došlo k odpredaju všetkých bytov za trhové ceny ako uvádza aj navrhovateľ, finančné prostriedky budú postačovať na uspokojenie všetkých pohľadávok, a to aj spornej a pochybnej pohľadávky navrhovateľa, teda nijakým spôsobom by navrhovateľ nebol ukrátený (všeobecná hodnota bytov spolu je v zmysle cenníka stanovená vo výške 1.039.500 Eur a za tieto ceny sú byty aj predávané, pohľadávka spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o. je vo výške 263.261,66 Eur, pričom pohľadávka spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. predstavuje sumu 121.652,57 Eur. Z uvedeného vyplýva, že po speňažení všetkých bytov by došlo k uspokojeniu všetkých veriteľov (a to aj dôvodne pochybnej a spornej „pohľadávky“ navrhovateľa) v celom rozsahu a naviac by ešte zvýšili finančné zdroje spoločnosti vo výške 15.909,78 Eur.
8. Argumentáciu navrhovateľa, že dlžník prevádza svoj majetok - jednotlivé byty za účelom ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov, nepovažoval za pravdivú. Uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmet a dominantnú činnosť predstavuje práve predaj bytov. T.j. dlžník ponúkaním bytov na predaj len realizuje svoju podnikateľskú činnosť a nie že tým realizuje úkony smerujúce k znižovaniu svojho majetku. Predajom bytov by len došlo k transformácii majetku dlžníka - premena naturálnej, hmotnej veci do jej relutárnej podoby vo forme jej peňažnej hodnoty. Teda, ak by bola navrhovateľova pohľadávka dôvodná (čo dlžník rezolútne odmieta), potom by mohla byť uspokojená z majetku dlžníka - z výnosu z predaja bytov. Neexistujú a ani existovať nemôžu žiadne indície, že by sa dlžník akýmikoľvek úkonmi snažil zmariť uspokojenie akejkoľvek pohľadávky akéhokoľvek svojho veriteľa, prípadne, že by po predaji bytov neuhradil akékoľvek pohľadávky svojich veriteľov. Naviac uviedol, že dosiahnutá cena za predaj bytu je v praxi vyššia pri jednotlivom, štandardnom predaji, ako odplata ponúknutá, resp. zaplatená pri jeho dražbe. Uznesenie teda zapríčinilo stav, kedy de facto zablokovalo speňažovanie bytov, a tým možnosť uspokojovania nesporných pohľadávok spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o. a spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. ako aj potenciálneho uspokojenia pochybnej a rozporovanej pohľadávky navrhovateľa.
9. V ďalšej časti odvolania dlžník poukázal na skutočnosť, že v zmluvnom ustanovení, ktoré kreuje právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, a síce Čl. II ods. 7. Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 18.07.2016 (ďalej ako ,,Zmluva o pôžičke 2“) medzi navrhovateľom ako veriteľom a spoločnosťou STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 750 (ďalej ako „spoločnosť STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s.“) ako dlžníkom, je zrejmá chyba v písaní týkajúca sa výšky zmluvnej pokuty, keďže predmetom dohody zmluvných strán bola dohoda o výške zmluvnej pokuty 0,05 % denne, a nie vo výške 0,5 % denne, ako je omylom v zmluve uvedené. Nedopatrením bola teda do zmluvy zakomponovaná výška zmluvnej pokuty, ktorá nekorešponduje s dohodou zmluvných strán. Z hľadiska nekalého zámeru navrhovateľa dlžník tiež v stručnosti uvádza genézu okolností bezprostredne súvisiacich so vznikom navrhovateľovej pohľadávky. Na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2016, uzatvorenej medzi spoločnosťou Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., IČO: 31 563 732, sídlo: ulica 1.mája 724, Liptovský Mikuláš 031 01 (ďalej len „Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.“) ako veriteľom a navrhovateľom v pozícii dlžníka, poskytla spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s.r.o. navrhovateľovi peňažnú pôžičku vo výške 121.652,57 Eur (ďalej ako „Zmluva o pôžičke“). Následne titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako veriteľom a spoločnosťou STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. v pozícii dlžníka, poskytol navrhovateľ spoločnosti STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. peňažnú pôžičku tej istej sumy vo výške
121.652,57 Eur (ďalej ako „Zmluva o pôžičke 2“). Z pohľadu obchodných zvyklostí a princípu poctivého obchodného styku (keďže Zmluva o pôžičke so Zmluvou o pôžičke 2 spolu úzko súviseli) dlžník s akcentom na komparáciu Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o pôžičke 2 poukázal na skutočnosť, že v Zmluve o pôžičke absentuje ustanovenie, ktoré by oprávňovalo veriteľa uplatňovať voči dlžníkovi drakonickú zmluvnú pokutu, ako to zrealizoval navrhovateľ. Dňa 18.07.2019 (správny dátum mal byť „18.07.2016“) uzatvorila spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. s navrhovateľom Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke (ďalej ako „Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke“), ktorým modifikovali obsah Zmluvy o pôžičke inter alia aj tým, že do nej zakomponovali nový odsek III, v intenciách ktorého Čl. III ods. 2. Zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. vyzvala navrhovateľa listom zo dňa 19.09.2019, aby mu postúpil predmetnú pohľadávku, vrátane jej príslušenstva a zabezpečenia - jednalo sa o pohľadávku, ktorej zabezpečenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Navrhovateľ si však svoju zmluvnú povinnosť nesplnil. Dňa 08.07.2019 bol pán Ľuboš Baráni, trv. bytom J. XXX, P. I. XXX XX (ďalej „Ľuboš Baráni“), ktorý je konateľom navrhovateľa, odvolaný z funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.. S akcentom na deklaratórny charakter rozhodnutia súdu o výmaze konateľa z obchodného registra teda k zániku funkcie konateľa pána Ľuboša Barániho došlo dňa 08.07.2019, od ktorého momentu začal podnikať rôzne nekalé kroky voči spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., či jej spriazneným osobám. Preto, podľa dlžníka možno aj uplatnenie zmluvnej pokuty a aj samotný návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, toto konanie v ktorom okresný súd vydal uznesenie, chápať ako akýsi akt pomsty.
10. Odhliadnuc od absencie zákonných podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, dlžník poukázal aj na neexistenciu navrhovateľovej pohľadávky, pretože podľa jeho názoru je ustanovenie predmetnej zmluvy o pôžičke, z ktorého rezultuje navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta vo výške 638.675,99 Eur, sankcionované s odkazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou s účinkami ex tunc, keďže takto dojednaná zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi, a teda návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postráda právny základ. Podľa dlžníka nie je zákonne konformné, aby bola pohľadávka navrhovateľa vo výške istiny 121.652,57 Eur zabezpečená zmluvnou pokutou, ktorá po jej výslednej kvantifikácii predstavuje sumu 638.675,99 Eur, t.j. viac ako 5 násobok samotnej istiny. Rovnako je podľa názoru dlžníka v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku konanie navrhovateľa, ktorý za situácie, kedy sám porušil zmluvné ustanovenie, ukladajúce mu na základe doručenej výzvy zo strany spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. povinnosť postúpiť pohľadávku vrátane príslušenstva a jej prípadného zabezpečenia, sa v tomto konaní domáha zabezpečenia pohľadávky, ktorú mal podľa Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke postúpiť na spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., resp. ním určenú tretiu osobu. Teda, ak by navrhovateľ konal v súlade s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku a plnil by si svoje záväzky, nebol by disponentom pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa domáha v tomto konaní. V dôsledku uvedeného by tak aj v návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia absentovala esenciálna podmienka a síce evidencia (uplatniteľnej) peňažnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi.
11. Podľa názoru dlžníka (v hypotetickej rovine, ak by bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodný, čo dlžník rezolútne odmieta) je vzhľadom na navrhovateľom uplatnenú výšku zmluvnej pokuty vysoko pravdepodobné, že súd by pri meritórnom rozhodnutí pristúpil k aplikácii moderačného práva podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu by znížil. Ďalej akcentoval disproporciu medzi zásahom do majetkových práv dlžníka a potenciálnou legitimitou nároku (resp. jeho výškou) navrhovateľa sledovaného zabezpečovacím opatrením, a to aj v prípade, ak by súd nepristúpil k realizácii moderačného práva. Dlžníkovi, rešpektujúc a uvedomujúc si charakter zabezpečovacieho opatrenia, ktoré upravuje pomery iba predbežne (dočasne), resp. zaisťuje nároky doposiaľ právoplatne nepriznané, je známe, že ak sa v konaní vo veci samej neskôr zistí, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebola potreba dočasnej ochrany navrhovateľa náležitá alebo navrhovateľ bol v konaní vo veci samej procesne neúspešný, vzniká nárok nielen na zánik alebo zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ale v zmysle § 340 v kumulácii s § 344 CSP aj zodpovednosť navrhovateľa voči tomu, komu bola nariadením zabezpečovacieho opatrenia spôsobená ujma, avšak má za to, že súd by mal pri rozhodovaní o vydaní zabezpečovacieho opatrenia zvážiť, či zásah do práv subjektu povinného zo zabezpečovacieho opatrenia je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Ak by aj dlžník bol voči navrhovateľovi úspešný v konaní o náhradu škody, ktorá mu zabezpečovacím opatrením vznikla, a to v intenciách § 340 v kumulácii s § 344 CSP, táto by mu zo strany navrhovateľa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebola nikdy
nahradená, keďže navrhovateľ je nemajetnou spoločnosťou, nedisponujúcou adekvátnym majetkom, voči ktorej sa vedú exekučné konania, ktoré jasne definujú navrhovateľa ako úpadcu, ktorý bol z dôvodu insolvencie v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii dávno povinný podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu. Z hľadiska kvantifikácie plnení z potenciálnych práv, resp. im korelujúcich povinností navrhovateľa a dlžníka, pri komparácii navrhovateľom prezentovanej výšky peňažnej pohľadávky 638.675,99 Eur a rozsahu zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúceho v zriadení záložného práva k 15 (slovom pätnástim) bytom vo vlastníctve dlžníka v podiele 1/1, považoval za potrebné dospieť a priori k nespornému záveru, že zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky (odhliadnuc od jej absencie) je v zrejmom rozpore s ústavnou požiadavkou primeranosti, a to vzhľadom na rozsah zásahu do majetkových práv dlžníka. Dlžník dal ďalej do pozornosti, že po tom, ako pánovi L. E. zanikla funkcia štatutárneho orgánu dlžníka, sa začali „objavovať“ rôzne dokumenty a zmluvy, podpísané v mene dlžníka pánom L. E., o ktorých dlžník nemal absolútne žiadnu vedomosť a u ktorých skutkové okolnosti podľa názoru dlžníka dôvodne naznačujú, že tieto boli zo strany pána L. E. dodatočne vytvorené a antedatované. V tejto súvislosti na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Liptovský Mikuláš prebiehajú viaceré trestné konania. Odvolateľ mal za to, že napadnuté uznesenie nie je zákonne konformné, súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietnuť s priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. K doručenému odvolaniu dlžníka sa písomne vyjadril navrhovateľ v podaní zo dňa 23.12.2019. Bol názoru, že prvoinštančný súd dôkladne zhodnotil všetky navrhovateľom predložené dôkazy a dospel k jednoznačnému názoru, že tento hodnoverne osvedčil naliehavosť poskytnutej ochrany, ktorá bude zabezpečená vydaným zabezpečovacím opatrením. S odvolaním dlžníka sa navrhovateľ nestotožnil a považoval ho za zavádzajúce. K argumentácii dlžníka, že spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o., so sídlom Slovenská 393/13, Stupava 900 31, IČO: 35 813 270 (ďalej ako „EUROFINANCE, s.r.o.“) nie je pod možným vplyvom dlžníka, navrhovateľ uviedol, že aj napriek skutočnosti, že previazanosť nie je jednoznačne viditeľná z výpisu z obchodného registra, je spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o. jednoznačne obchodným partnerom dlžníka. C. P. A. B. E., A., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 (ďalej len „Banka“) ako pôvodný veriteľ z Úverovej zmluvy č. 271863-2016 zo dňa 09.08.2016 v znení neskorších dodatkov v prípade postúpenia pohľadávky nekonala štandardným spôsobom a bez akéhokoľvek súhlasu navrhovateľa postúpila pohľadávku na iný subjekt - spoločnosť EUROFINANCE, s.r.o. aj keď dlžník, spoločnosť NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., nebola so splátkami poskytnutého úveru v omeškaní a plnila si svoje povinnosti z úverovej zmluvy. Navrhovateľ nevidel žiadny obchodný význam na základe ktorého by Banka postupovala pohľadávku z úverovej zmluvy, keby za tým nebol špekulatívny zámer dlžníka priviesť navrhovateľa do nevýhodnej pozície pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Považoval za neštandardné, že spoločnosť, ktorá má sídlo v Stupave, má záujem kúpiť pohľadávku spoločnosti so sídlom v Liptovskom Mikuláši, o ktorej platobnej schopnosti by nemala bez interných informácií prehľad a odkup pohľadávok banky za odplatu vo výške 100% nesplatenej istiny úveru a jej následné vymáhanie, nie je jej prioritnou podnikateľskou činnosťou. Banka zároveň neuskutočnila na odpredaj pohľadávky z úverovej zmluvy verejnú obchodnú súťaž, a preto je otázne, akým spôsobom sa táto spoločnosť dozvedela o možnosti odkupu pohľadávky dlžníka.
13. Navrhovateľ dal na vedomie, že dlžník špekulatívne zaťažil nehnuteľnosti v prospech spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732 (ďalej len „Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o.“), čo potvrdzuje zriadenie záložného práva v prospech tejto spoločnosti po vyčíslení a doručení vyčíslenia zmluvnej pokuty (pozn. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol vyčíslením, ale samotným porušením zmluvných podmienok) na neskorší záväzok dlžníka, ktorý údajne vznikol ako záväzok zaplatiť odplatu za Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2019. Pri stanovení predajnej ceny bytov dlžník zavádza, nakoľko pri výpočte „zostatkovej“ hodnoty nehnuteľností po odpočítaní záväzku spoločnosti EUROFINANCE, s.r.o. a záväzku jednoznačne spriaznenej osoby, spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., nezohľadňuje vznik daňovej povinnosti. Zároveň odo dňa podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do dňa vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, došlo zo strany dlžníka k prevodom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na LV číslo XXXX a LV číslo XXXX, okres V. N., obec V. C., v konaniach vedených pod V-5386/2019, Z-3809/2019, týkajúcim sa prevodu vlastníckeho práva k bytu číslo 6 vrátane príslušenstva a konanie vedené pod V-5468/2019 týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytu číslo 9 vrátane
príslušenstva, čím reálne vzniká u navrhovateľa obava, že možná exekúcia za účelom vymoženia jeho pohľadávky môže byť ohrozená až zmarená a dlžník naďalej ponúka predaj bytov cez stránku spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., ktorá nemá v predmete podnikania realitnú činnosť a zároveň je to spoločnosť, v ktorej prospech bolo zriadené záložné právo po vyčíslení a doručení vyčíslenia jednostranného zápočtu. Podľa navrhovateľa konatelia dlžníka nepostupovali správne a v súlade so zákonom, nakoľko dňom doručenia vyčíslenia jednostranného zápočtu bola spoločnosť predĺžená a pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou mali podať návrh na vyhlásenie konkurzného konania a nie inzerovať byty na www stránke spriaznenej osoby. Dlžník zároveň nijakým spôsobom neosvedčil, že spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s.r.o. mu poskytovala marketingové služby prostredníctvom svojho webového sídla. Dlžník nereálne opiera svoju argumentáciu o chybu v písaní, ktorú navrhovateľ popiera. Zmluva o pôžičke pred podpisom prešla kontrolou štatutárov a právneho oddelenia pôvodného dlžníka - spoločnosti STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s. a konateľom veriteľa, pri predaji časti podniku prešla kontrolou samotného nadobúdateľa záväzku, spoločnosti NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., kde nijakým spôsobom nemohlo dôjsť pri prevode záväzkov k opomenutiu rozporovania výšky zmluvnej pokuty, pričom zmluvu a jej obsah kontrolovala aj samotná Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.. Navyše samotný dlžník po vyčíslení zmluvnej pokuty jej výšku nikdy nerozporoval, dokonca navrhovateľovi ani predmetnú faktúru FZP2019001 nikdy nevrátil na opravu, a preto takéto tvrdenie je zavádzajúce a nemožno ho vziať do úvahy. Zmluvná pokuta bola stanovená dohodou zmluvných strán, pričom jej výška počas celého zmluvného vzťahu nikdy nebola sporná a reálne odzrkadľuje mieru ekonomického rizika spojenú s poskytnutím pôžičky pôvodnému veriteľovi.
14. Dlžník tvrdil, že v zmysle ustanovení Čl. III ods. 2. zmluvy o pôžičke mal navrhovateľ zmluvnú povinnosť, ktorú si nesplnil aj napriek tomu, že pohľadávku dlžník uznal jednostranným zápočtom a nikdy reálne nespochybnil, ba práve naopak právny titul vzniku pohľadávky jednoznačne potvrdil v zmluve o podriadenosti dlhu so C. P. A. B. E., A..
15. K argumentácii dlžníka, že pohľadávka navrhovateľa vznikla porušením zmluvnej povinnosti, pričom v odvolaní uvádza, že spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. (ďalej ako „Cestné stavby Liptovský Mikuláš“ - pôvodný veriteľ) dňa 19.09.2019 vyzvala navrhovateľa na postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, navrhovateľ uviedol, že dňa 05.08.2019 mu bolo dlžníkom doručené „Oznámenie o jednostrannom započítaní“, v ktorom dlžník jednostranne ku dňu 18.07.2019 započítal vzájomné pohľadávky navrhovateľa vo výške 121.652,57 Eur a úrok z omeškania, ktoré vznikli zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, ktorú dlžník nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2016 od pôvodného dlžníka pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, ktorým je STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a.s., so sídlom Ulica 1. mája 724/109, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 750 a postúpenej pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2019, ktorú dlžník nadobudol od spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s.r.o.. Po započítaní pohľadávok z oboch zmlúv o pôžičke je jednoznačné, že pôvodný nárok spoločnosti Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s.r.o. zo zmluvy o pôžičke zanikol jeho splnením, ktoré samotná spoločnosť iniciovala jednostranným započítaním pohľadávok. V zmysle Čl. III ods. 2. zmluvy o pôžičke, navrhovateľovi vznikala zmluvná povinnosť postúpiť pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, „kedykoľvek počas trvania tohto zmluvného vzťahu“, t.j. pred splatnosťou peňažnej pôžičky až do jej zaplatenia. Nakoľko vzájomným zápočtom pohľadávok zanikli práva a povinnosti zo zmluvy o pôžičke, zanikla aj povinnosť navrhovateľa postúpiť svoju pohľadávku voči spoločnosti NBD Liptovská Sielnica, s.r.o.. Vyzvať spoločnosť VIPEX-R, s.r.o. na postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovení zmluvy o pôžičke bol oprávnený jedine veriteľ, ktorým sa 05.08.2019 po doručení „Oznámenia o jednostrannom postúpení pohľadávky“ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2019 stala spoločnosť NBD Liptovská Sielnica, s.r.o., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného veriteľa, a preto spoločnosť Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. nebola oprávnená ďalej konať v postavení veriteľa. Zároveň v ten istý deň ako Oznámenie o jednostrannom postúpení pohľadávky, bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok, v zmysle ktorého navrhovateľovi táto zmluvná povinnosť zanikla spolu s pôvodným záväzkom. Pokiaľ sa dlžník v odvolaní snaží uplatniť inštitút moderačného práva a žiada neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, tak podľa navrhovateľa vzhľadom na účel konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, to nie je v zásade možné. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
16. Podľa doručenky na č.l. 167 rub spisu bolo vyjadrenie navrhovateľa doručené okresným súdom dlžníkovi na vedomie.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie dlžníka bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu (o zabezpečovacom opatrení) potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
18. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
19. V súvislosti s podaným odvolaním dlžníka proti rozhodnutiu okresného súdu, krajský súd primárne uvádza, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým návrhom zo dňa 21.10.2019, doručeným okresnému súdu dňa 21.10.2019, sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve dlžníka, zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálne územie V. C., Obec V. C., Okres V. N., ktoré záložné právo má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi v celkovej výške 638.675,99 Eur s príslušenstvom zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016.
20. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
23. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
24. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 344 CSP v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP, je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania, rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
26. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu dlžníka, a to námietke nesprávneho posúdenia veci primárne uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Je nepochybné v zmysle ust. § 326 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 344 CSP, že v rámci podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pri opísaní skutočností, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana, musí byť z týchto skutočností zrejmé, aké zabezpečovacie opatrenie navrhovateľ žiada zriadiť, že tieto sa osvedčujú listinami, ktoré navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojiť, pokiaľ sa na ne odvoláva. Pre zákonom vyžadované podmienky, ktoré majú
byť splnené v prípade podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa osvedčuje existencia zákonných podmienok pre vyhovenie návrhu spôsobom, že v intenzite tomu zodpovedajúcej sa vykonáva dokazovanie súdom v rovine posúdenia osvedčenosti, resp. neosvedčenosti zákonných podmienok potrebných k rozhodovaniu o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Práve v tejto požadovanej intenzite a miere postupoval okresný súd pri spôsobe vykonávaného dokazovania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa zaoberal priloženými listinnými dôkazmi. Po vykonanom oboznámení následne dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď doloženými tvrdeniami a listinami osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa, ako i osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. mal za splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
27. Pokiaľ dlžník v podanom odvolaní namietal, že okresný súd vychádzal len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom a tieto si osvojil bez ďalšieho skúmania ich pravdivosti a súladnosti s platným právom, tak krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 zo dňa 19. apríla 2017, podľa ktorého ...„pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru veľkého senátu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016“. Z uvedeného preto konaním okresného súdu, ak vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami pripojenými k návrhu spôsobom potrebným pre posúdenie návrhu, s prihliadnutím aj na skutočnosti v návrhu, nebolo možné konštatovať, že išlo o nesprávny postup.
28. Okresný súd v odôvodení svojho rozhodnutia konštatoval, že z priložených listinných dôkazov, najmä zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.07.2016, zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016, zo Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 21.12.2016, zo Zmluvy o podriadenosti dlhu č. 271863-2016/2017 zo dňa 03.02.2017 a z oznámenia o postúpení pohľadávky a oznámenia o jednostrannom započítaní z roku 2019 mal skutočnosti tvrdené navrhovateľom v jeho návrhu za osvedčené. Navrhovateľ osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.07.2016 vo výške 638.675,99 Eur.
29. Pokiaľ dlžník v odvolaní namietal neexistenciu nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia dojednania v Dodatku č. 1 zo dňa 18.07.2016 k Zmluve o pôžičke uzatvoreného medzi Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o. a navrhovateľom, ďalej neplatnosť Čl. II bod 7. zmluvy o pôžičke podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne v prípade záveru o platnosti dojednania o zmluvnej pokute navrhol postup podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka, tak odvolací súd uvádza, že tieto námietky budú predmetom ďalšieho dokazovania, ktoré bude vykonané zo strany okresného súdu vo veci samej. Krajský súd v tejto súvislosti primerane poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 5/2012, z ktorého vyplýva, že „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.“ S prihliadnutím na toto rozhodnutie potom podľa názoru krajského súdu, v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné zaoberať sa hodnotením tvrdení a dôkazov produkovaných stranami konania, ale len otázkou, či sa peňažná pohľadávka navrhovateľa ako veriteľa javí v danom štádiu konania osvedčená v miere potrebnej pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Práve pre štádium konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie
peňažnej pohľadávky veriteľa, keďže je postačujúce osvedčiť jej dôvodnosť, k čomu v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom zabezpečovacom opatrení zo strany navrhovateľa došlo. Krajský súd zvýrazňuje, že pre toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ osvedčil peňažnú pohľadávku vo vzťahu k dlžníkovi, avšak uvedené neznamená, že pokiaľ v štádiu konania a rozhodovania vo veci samej na základe výsledkov vykonaného dokazovania, by sa dospelo v konaní pred súdom prvej inštancie k názoru, že navrhovateľ uplatnený nárok voči dlžníkovi nepreukázal, ak by k tomuto bol základ vo vykonanom dokazovaní. Osvedčenosť peňažnej pohľadávky navrhovateľa spolu s príslušenstvom voči dlžníkovi je konštatovaná len pre štádium konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení. Primeranosť stupňa osvedčovania tejto peňažnej pohľadávky zodpovedá doloženým dokladom zo strany navrhovateľa.
30. Vo vzťahu k naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej exekúcie odvolací súd uvádza, že pre osvedčenosť tejto obavy sa vyžaduje, že ide o reálnu obavu, keď úkony zo strany dlžníka dopadajú na majetkovú sféru v tom zmysle, že majetok, ktorý by mohol tvoriť podklad pre budúcu exekúciu sa znižuje. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená konkrétnym konaním, správaním sa dlžníka, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov, ktorými sa jeho majetok spôsobilý pre budúcu exekúciu znižuje, čo vyvoláva dôvodnú obavu z budúcej exekúcie, ktorá je ohrozená práve takýmito úkonmi. Navrhovateľ osvedčil správanie sa dlžníka, ktorý so svojim majetkom nakladá spôsobom, keď jeho cieľom je tento majetok predať, čo sám dlžník potvrdil v podanom odvolaní, ako to vyplynulo z tvrdenia, že ,,je obchodnou spoločnosťou, ktorého predmet a dominantnú činnosť v rámci obchodného portfólia predstavuje predaj bytov“, pričom z údajov výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 66575/L, v časti ,,Predmet činnosti“ bolo odvolacím súdom zistené, že takýto predmet sa v zápise činností nenachádza. Dlžník tým, že, robí kroky k predaju nehnuteľného majetku a jeho zaťaženiu záložným právom, o čom svedčili plomby na LV č. 1269, 1279, vytvára reálnu obavu z ohrozenia exekúcie, keď týmito úkonmi sa znižuje majetok dlžníka ako obchodnej spoločnosti, ktorý by mohol tvoriť podklad exekúcie, ktorá by sa týkala možného výkonu súdneho rozhodnutia v danej veci, ktoré by v prípade úspechu navrhovateľa vyznelo v jeho prospech. Navrhovateľ preto podľa názoru krajského súdu osvedčil aj túto druhú kumulatívnu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom dlžníka, že predajom nehnuteľností získava finančné prostriedky, ktorými môže vyrovnať svoje záväzky, prípadne aj potenciálny záväzok voči navrhovateľovi, a tým podľa názoru dlžníka predajom nehnuteľného majetku, za ktorý predaj získa tomu zodpovedajúci finančný ekvivalent, by nemala byť osvedčená obava z ohrozenia budúcej exekúcie. K tomuto krajský súd uvádza, že ak by už došlo k samotnému predaju nehnuteľností a k získaniu kúpnej ceny z titulu tohto predaja, tak práve forma peňažných prostriedkov je pre navrhovateľa ťažšie postihnuteľná, resp. ťažšie dosiahnuteľná pre zabezpečenie možného výkonu súdneho rozhodnutia, ak by tieto finančné prostriedky dlžník spotreboval tak, ako uvádzal v odvolaní, na úhradu tých záväzkov, ktoré považuje voči iným subjektom za nesporné.
31. Krajský súd nezhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod dlžníka v tom, že je neprimeranosť v rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia k možnej peňažnej pohľadávke navrhovateľa voči dlžníkovi. Podľa názoru krajského súdu nie je možné urobiť len čisto porovnanie matematických údajov, pretože pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné v rámci primeranosti zobrať do úvahy za stavu kumulatívneho osvedčenia obidvoch podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj to, že práve týmto inštitútom má byť zabezpečená ochrana osvedčovanej peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá v prípade jeho úspechu v spore môžu tvoriť základ budúcej exekúcie. K úplnosti je potrebné dodať, že aj navrhovateľova peňažná pohľadávka narastá v rovine príslušenstva, a preto z titulu zabezpečenia tejto pohľadávky nie je možné sa stotožniť s argumentáciou dlžníka o nepomere medzi pohľadávkou navrhovateľa a hodnotou nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie.
32. Krajský súd k navrhovateľom podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky. V tomto smere je práve zabezpečovacie opatrenie opatrením, ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv dlžníka tým, že dlžníkovi nezabraňuje v uplatňovaní jeho vlastníckych práv, napr. formou uloženia zákazu nakladať s dotknutými hnuteľnými či nehnuteľnými vecami, ale zabezpečuje budúci možný výkon rozhodnutia miernejšou formou zásahu vo forme zriadenia záložného práva. Základnou charakteristikou zabezpečovacieho opatrenia ako inštitútu procesného práva je naplnenie úlohy zabezpečovacieho prostriedku pre rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá neznesie odklad.
33. Vo vzťahu k rozsahu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, a to na nehnuteľnosti, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu boli a sú naďalej vo vlastníctve dlžníka, ako aj na nehnuteľnosti, ktoré podľa zistenia odvolacieho súdu z vyššie uvedených listov vlastníctva boli v čase po rozhodnutí okresného súdu prevedené na nového vlastníka, krajský súd opätovne poukazuje na ust. § 329 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia je pre zabezpečovacie opatrenie rozhodujúci stav, ktorý bol daný v čase, kedy o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie, teda v danom prípade stav ku dňu 18. novembra 2019. Z tohto stavu bolo potrebné vychádzať aj v kontexte ust. § 343 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je možné zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Pre krajský súd ako súd odvolací bol tak podľa ust. § 329 ods. 2 CSP relevantný stav vlastníckych práv dlžníka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd bol preto aj vo vzťahu k otázke vlastníckych práv dlžníka viazaný stavom tak, ako tieto vlastnícke práva vyplývali z listov vlastníctva, ktoré predložil navrhovateľ ako listinné dôkazy k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pred rozhodovaním okresného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z týchto výpisov z listov vlastníctva založených v súdnom spise (č.l. 54 a nasl. súdneho spisu) vyplýva, že dlžník bol evidovaný ako vlastník nehnuteľností aj na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a pre okres V. N., obec V. C., katastrálne územie V. C., vo vzťahu ku ktorým bolo výrokom I. uznesenia okresného súdu nariadené zabezpečovacie opatrenie. Ako už bolo konštatované vyššie, k zmene vlastníckych práv na týchto listoch vlastníctva došlo vkladom povoleným dňa 3.1.2020, teda v čase po rozhodnutí súdu prvej inštancie dňa 18. novembra 2019. Krajský súd bol pri rozhodovaní o odvolaní dlžníka však viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, za naplnenia všetkých zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa.
34. Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany navrhovateľa bola dostatočne osvedčená tak existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy o ohrozenie budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa dlžníka. Krajský súd v tomto smere odkazuje aj na Článok 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ustanovenie § 343 a nasl. CSP, a preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
35. Krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteným záverom, ako aj k posúdeniu odvolacích dôvodov dlžníka, ktoré neboli relevantné, potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
36. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania bol úspešnou stranou navrhovateľ, ktorému bol voči dlžníkovi priznaný nárok na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.