Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/120/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov 1/ K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. I. XX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. I. XX, XXX XX P., štátna občianka Slovenskej republiky, žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení Y.. T. P. S.., advokátom so sídlom B. XX, XXX XX X., proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. I. XX, XXX XX P., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenému Y.. L. T., advokátom so sídlom U. XXXX/XX, XXX XX X. nad X., o zaplatenie 366,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 24. apríla 2019, č. k. -92 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 126,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,60 eur od 28.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 30,84 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , časť vety pred bodkočiarkou, , veta prvá , nar. Vlády SR č. , , , , , keď na základe zisteného skutkového stavu po jeho právnom posúdení dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1/, 2/ je čiastočne dôvodná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou uplatnili voči žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej výške 366,10 eur, ktorú im mali spôsobiť dva psy žalovaného, ktoré dňa 22.07.2017 prenikli na pozemok žalobcov a ktorá škoda podľa žalobcov pozostávala zo sumy 126,60 eur vynaloženej za ošetrenie pohryznutého psa žalobcov, ktoré bolo vykonané u veterinára T.. L. B. vo veterinárnej klinike O., ktoré sa uskutočnilo dňa 22.07.2017, ďalej sumy 10 eur za usmrteného kohúta žalobcov, sumy 21 eur za usmrtenie troch kusov nosníc, sumy 93,50 eur za usmrtené mladé kurence v počte kusov 17, sumy 5 eur ako cestovného na Obvodné oddelenie PZ Bánovce nad Bebravou v súvislosti s podaním oznámenia o spáchaní priestupku, sumy 100 eur ako kompenzácie trvalých následkov pohryznutého psa a sumy 10 eur z titulu cestovného na veterinárnu kliniku O., v rámci ktorej sa uskutočnila cesta z Chudej Lehoty do Továrnikov a späť v počte trikrát. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je majiteľom dvoch psov, ktoré dňa 22.07.2017 prenikli na pozemok žalobcov 1/ a 2/ a spôsobili žalobcom 1/ a 2/ škodu. V tejto súvislosti bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku rozhodnutím príslušného orgánu a bola mu uložená pokuta vo výške

20 eur, ktorú žalovaný zaplatil. Žalovaný uznal a nerozporoval škodu, ktorú v tejto súvislosti žalobcom 1/ a 2/ spôsobili jeho psy, a to v rozsahu spočívajúcom v usmrtení 8 nosníc, ktorá bola vyčíslená žalobcami v sume 56 eur, ktorá suma bola žalovaným v čase podania žaloby žalobcom 1/ a 2/ uhradená a nebola predmetom podanej žaloby. Žalovaný namietal v spore existenciu škody žalobcov 1/ a 2/ nad rámec už zaplatenej škody, príčinnú súvislosť vzniku škody, ako aj výšku škody, teda rozporoval existenciu jeho zodpovednosti za škodu na strane žalobcov nad rámec vyššie uvedenej zaplatenej škody. Súd prvej inštancie konštatoval, že v každom jednotlivom prípade musí byť skúmaná a pre vyvodenie zodpovednosti preukázaná existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa . Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že psy žalovaného, ktoré dňa 22.07.2017 prenikli cez plot na pozemok žalobcov 1/ a 2/, spôsobili okrem nerozporovanej škody spočívajúcej v usmrtení 8 nosníc aj zranenie psovi žalobcov 1/ a 2/, ktoré si v ten istý deň vyžiadalo lekárske ošetrenie a chirurgický zákrok veterinárneho lekára. Vynaložené náklady na ošetrenie psa žalobcov 1/ a 2/ veterinárnym lekárom T.. B. predstavujú škodu, ktorá žalobcom v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou vznikla. Vyčíslenie vynaložených nákladov na ošetrenie psa žalobcov v sume 126,60 eur pritom vyplýva z predloženej faktúry a potvrdenia o zaplatení predmetnej sumy. Pokiaľ žalovaný namietal, že zranenie psa žalobcov 1/ a 2/ nespôsobili jeho psy a v tejto súvislosti rozporoval predovšetkým výpoveď žalobkyne 2/, súd prvej inštancie k tomu uviedol, že hodnotil jednotlivé dôkazy samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Okrem výpovede samotnej žalobkyne 2/ a tiež žalobcu 1/, prihliadol a vychádzal z písomných vyjadrení ošetrujúceho veterinárneho lekára, ktorý detailne popísal samotné poranenie psa žalobcov a mechanizmus vzniku tohto zranenia. Potvrdil, že pes žalobcov si predmetné zranenie nemohol spôsobiť sám a zároveň že sa jedná o zranenie spôsobené pohryzením iným psom. Je nepochybné, že samotný lekár nie je schopný uviesť konkrétneho psa, ktorý poranenie psa žalobcov spôsobil, nakoľko nebol očitým svedkom predmetnej udalosti, jeho vyjadrenie je však dostatočným spôsobom spôsobilé verifikovať skutočnosti tvrdené žalobcami. Jedná sa o veterinárneho lekára, ktorý vykonáva veterinárnu činnosť v spádovej oblasti podľa bydliska strán sporu, teda nie len pre žalobcov, ale aj pre žalovaného, čo napokon potvrdil aj sám žalovaný. Odbornosť uvedeného veterinárneho lekára nebola relevantným spôsobom v spore spochybnená. Mal za to, že na základe vykonaného dokazovania konštatovať, že ošetrenie psa žalobcov u veterinárneho lekára bolo v časovej a príčinnej súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Žalovaný za svojich psov pritom zodpovedá ako ich vlastník. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť ( ), pretože nedostatočným oplotením svojho pozemku nezabránil vzniku uvedenej škodovej udalosti a vzniku samotnej škody, pričom porušenie prevenčnej povinnosti postačuje na založenie zodpovednosti žalovaného za škodu (R 5/1981). V posudzovanom prípade mal za preukázané, že plot oddeľujúci pozemok žalovaného od pozemku žalobcov 1/ a 2/, ktorého údržbu má zabezpečovať žalovaný, vykazoval v rozhodnom čase zlý technický stav, bol skorodovaný a boli v ňom diery. Žalovaný mohol celkom zjavne zabrániť vzniku škodovej udalosti včasnou výmenou predmetného oplotenia. Medzi porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a vyššie uvedenou škodou žalobcov 1/ a 2/ je priama príčinná súvislosť. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie ustálenú zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcom 1/ a 2/ v nadväznosti vniknutie psov žalovaného na pozemok žalobcov a spôsobenie zranenia psovi žalobcov, ktoré si následne vyžiadalo ošetrenie a vynaloženie konkrétne vyčíslených a preukázaných nákladov u veterinárneho lekára v sume 126,60 eur. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti tiež skúmal, s prihliadnutím aj na obranu žalovaného, či uvedená škoda nevznikla aj zavinením samotných poškodených, teda žalobcov 1/ a 2/. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že k vzniku predmetnej škody došlo v dôsledku toho, že psy žalovaného prenikli cez nezabezpečené oplotenie do výbehu pre sliepky žalobcov 1/ a 2/. Pokiaľ žalobkyňa 2/ vstúpila do výbehu pre sliepky na účely bránenia vlastného majetku a na účely zabránenia navyšovaniu, resp. vzniku ďalších škôd a pokiaľ pri tomto vstupe vbehol do výbehu aj pes žalobcov 1/ a 2/, nemožno podľa názoru súdu konanie žalobkyne 2/ považovať za také, ktorým by porušila určitú právnu povinnosť, aj prevenčnú. Jednalo sa podľa názoru súdu o prirodzenú reakciu človeka na priebeh udalostí, keď psy žalovaného nachádzajúce sa na mieste, kde by nemali mať za žiadnych okolností prístup, spôsobovali škodu na majetku. Je zrejmé, že za daných okolností bol potrebný okamžitý zásah, nakoľko sa jednalo o živé tvory, kedy spôsobené následky často už nie sú reparovateľné. Zároveň nebolo v spore preukázané, že by v rozhodnom čase žalobcovia 1/ a 2/ nejakým spôsobom dráždili psov žalovaného. Súd prvej inštancie preto dospel k na základe vykonaného dokazovania k záveru, že uvedená škoda v sume 126,60 eur vznikla zavinením žalovaného v celosti, preto zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 126,60 eur. Priznal žalobcom 1/, 2/ aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,60 eur od 28.11.2017 do zaplatenia. Splatnosť náhrady škody nebola dojednaná a nie je ani určená právnym predpisom alebo rozhodnutím, odvíja sa preto od výzvy (

). Doručenie výzvy na zaplatenie zo dňa 21.11.2017 žalovanému žalobcovia 1/ a 2/ súdu preukázali dňom 23.11.2017 prostredníctvom pošty, pričom poskytli žalovanému lehotu na plnenie 4 dni od doručenia výzvy, ktorá uplynula dňa 27.11.2017 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, bola vo výške 0,00 %, a preto v súlade s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej republiky č. výška úroku z omeškania je o 5 % bodov vyššia, t. j. vo výške 5 % ročne. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Pokiaľ ide o žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v cestovnom k veterinárovi v sume 10 eur a na Obvodné oddelenie Policajného zboru v sume 5 eur, nemal v spore preukázané vynaloženie konkrétnej výšky nákladov na cestovné. Podľa názoru súdu pre priznanie tohto nároku nestačí preukázanie toho, že cesty boli vykonané, ale bolo potrebné preukázať konkrétnu vynaloženú výšku nákladov spojených s cestovaním. Žalobcovia 1/ a 2/ neuviedli, akým spôsobom výšku cestovného vypočítali a na preukázanie tejto výšky neprodukovali žiadne dôkazy. Rovnako žalobcovia 1/ a 2/ nijakým spôsobom nešpecifikovali nárok na náhradu škody v sume 100 eur ako trvalé následky pohryznutého psa v zmysle veterinárnej správy. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ako žalobcovia 1/ a 2/ vypočítali uvedenú sumu a na základe akých skutočností mal súd uplatnenú výšku považovať za dôvodnú. Samotné konštatovanie veterinárneho lekára o existencii trvalých následkov psa žalobcov 1/ a 2/ podľa názoru súdu nestačí pre priznanie konkrétnej sumy náhrady. Žalobcovia 1/ a 2/ v tomto smere nenavrhli vykonať žiadny dôkaz, uplatnený nárok riadne neodôvodnili a nepreukázali. Žalobcovia 1/ a 2/ dôkazné bremeno neuniesli a súd žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. Pokiaľ ide o uplatnené nároky na náhradu škody v sume 10 eur za usmrteného kohúta, v sume 21 eur za usmrtenie troch kusov nosníc a v sume 93,50 eur za usmrtené mladé kurence v počte 17 kusov, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v spore žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že k uvedenej škode na ich strane skutočne došlo. Existencia škody v uvedenom rozsahu bola v spore tvrdená žalobcami 1/ a 2/, ktoré tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ však rozporoval žalovaný, preto ich bolo potrebné v konaní považovať za sporné. V civilnom sporovom procese bolo úlohou žalobcov 1/ a 2/ preukázať, že v rozhodnom čase vlastnili hydinu v uvedenom počte, že dňa 22.07.2017 psy žalovaného tieto usmrtili a v neposlednom rade, aká bola ich majetková hodnota. Posúdiac závery vykonaného dokazovania súd aj v tejto časti konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ dôkazné bremeno neuniesli. Okrem skutkových tvrdení žalobcov, ktoré boli žalovaným namietané, v tomto smere neboli produkované žalobcami 1/ a 2/ žiadne dôkazy ani dôkazné návrhy. Záver o existencii škody v uvedenom rozsahu nebolo možné ustáliť ani s odkazom na obsah pripojeného spisu obce Chudá Lehota, ktorý prejednával predmetnú udalosť v priestupkovom konaní. Súd prvej inštancie preto žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní.

2. Proti rozsudku vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.), podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie alternatívne zmenil tak, že žalobnému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Vyslovili názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný a nespravodlivý, pričom mali za to, že tento nie je spôsobilý navodiť stav dobrých susedských vzťahov a ich usporiadania, ale naopak, tento stav prehlbujú, pričom žalovaný k meritu veci dlhodobo pristupoval v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôsledkom bolo sústavne narúšanie pokojného života žalobcov a vznik škody na ich majetku a predovšetkým poškodenie zdravia ich vlastného psa, ktorý má odborným stanoviskom príslušného veterinárneho lekára stanovené doživotné následky na zdraví a obvyklom spôsobe života, s čím sa súd dostatočne nevysporiadal. Súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne zistenia, mali za to, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi produkovanými žalobcom a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné, a preto nepreskúmateľné, náležite neodôvodnené vo viacerých bodoch. Súdu prvej inštancie vytýkali, že sa nevysporiadal správne s návrhom žalobcov na doplnenie dokazovania - výsluch svedka, veterinárneho lekára, ktorý ošetroval psa žalobcov ihneď po danom incidente zo strany psov žalovaného, pričom uvedený návrh bol náležitým spôsobom zdôvodnený tak, ako predpokladá príslušné zákonné ustanovenie a profesionálna zdatnosť príslušného veterinárneho lekára. Ďalej dôvodili, že z dôkazov založených v spise vyprodukovaných žalobcami, policajnými orgánmi, ako aj zabezpečených súdom, vyplýva viacero skutočností podporujúcich pravdivosť tvrdení žalobcov ohľadom vzniku škody, ktorú si uplatňujú v tomto konaní a pre ktoré nie je možné súhlasiť so záverom súdu, že vo veci samej bolo rozhodnuté na základe riadne jednoznačne zisteného skutkového stavu v súvislosti s nárokmi žalobcov

zamietnutých. Mali za to, že súd sa riadne nevysporiadal s priestupkovými spismi a v nich uvedených skutočností, ktoré boli pripojené k tomuto súdnemu spisu, pričom v týchto spisov je jednoznačne uvedené, že žalovaný bol dôvodne uznaný za priestupkovo vinnú osobu, čo žalovaný potvrdil aj tým, že sa proti rozhodnutiu priestupkového úradu neodvolal a uloženú pokutu zaplatil. Žalobcovia ďalej dôvodili, že škodu, ktorá im vznikla, spôsobil výhradne žalovaný prostredníctvom jeho psov a nejedná sa tu aj o zavinenie poškodeného v žiadnom rozsahu, z ktorého dôvodu súd nesprávne aplikoval ust. . Vzhľadom na výrok I. napadnutého rozsudku a v spise sa nachádzajúce dôkazy zo strany príslušného veterinára T.. L. B. sa žalobcovia domnievajú, že súd v časti nároku na sumu 100 eur ako kompenzácia za trvalé následky, sa žalobou, ktorú zamietol, rozhodol nesprávne, rovnako aj v ostatnej časti zamietnutého žalobného návrhu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výrokoch II. a III.) potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. V podanom vyjadrení uviedol, že odvolanie proti výroku I. nepodal, a to aj keď s týmto nesúhlasil s poukazom na tú skutočnosť, že chcel mať pokoj, a to aj za cenu, že bude akceptovať zaplatenie súdom priznanej sumy ako nákladov na veterinárne ošetrenie psa žalobcov 1/, 2/. Ďalej uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ mali možnosť uvádzať tvrdenia, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k veci, čo aj v celom rozsahu využívali. Zo strany súdu boli žalobcovia 1/, 2/ poučovaní a v spore boli zastúpení advokátom, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o odňatí možnosti žalobcov 1/, 2/ konať pred súdom ako uvádzajú v podanom odvolaní. Pokiaľ namietajú, že súd prvej inštancie sa správne nevysporiadal s návrhom žalobcov na doplnenie dokazovania - výsluch svedka, veterinárneho lekára, má za to, že takýto dôkaz bol nadbytočný, keďže veterinár nebol prítomný pri incidente dňa 22.07.2017 (navyše, náklady na veterinárne ošetrenie súd prvej inštancie žalobcom priznal). Poukázal na skutočnosť, že právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 08.04.2019 na otázku súdu, či trvá na vypočutí veterinárneho lekára T.. L. B. uviedol, že s poukazom na predložené odborné vyjadrenie toto považuje za dostatočné na účely konania, a preto ďalej netrval na vypočutí veterinára. Zároveň v poučení podľa a , právny zástupca žalobcov 1/, 2/ výslovne uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú žiadne. Mal za to, že v podanom odvolaní sa neuvádzajú žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z dôvodu zamedzenia duplicity poukázal na to, že k ďalším skutočnostiam sa vyjadril v podaní zo dňa 05.02.2018, 07.03.2018, na pojednávaniach, a to najmä v záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 08.04.2019. Žalobcovia v podanej replike navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zhode s podaným odvolaním a priznal žalobcom trovy odvolacieho konania. Uviedli, že celkový koncept podaného vyjadrenia pôsobí zmätočne z dôvodu, že k meritu veci nezaujíma žiadnu právnu argumentáciu, vykonané dokazovanie nenašlo relevantnú odpoveď vo vyhotovenom rozsudku.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania - výrok III., podľa , , ako vecne správny potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti - výrok I., odvolací súd nepreskúmaval, keďže v tejto časti rozsudok suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý nebol.

6. Žalobcovia 1/, 2/ sa proti žalovanému domáhali náhrady škody v celkovej výške 366,10 eur, ktorú im mali spôsobiť dva psy žalovaného, ktoré dňa 22.07.2017 prenikli na pozemok žalobcov a ktorá škoda podľa žalobcov pozostávala zo sumy 126,60 eur vynaloženej za ošetrenie pohryznutého psa žalobcov, ktoré bolo vykonané u veterinára T.. L. B. vo veterinárnej klinike O., ktoré sa uskutočnilo dňa 22.07.2017, ďalej sumy 10 eur za usmrteného kohúta žalobcov, sumy 21 eur za usmrtenie troch kusov nosníc, sumy 93,50 eur za usmrtené mladé kurence v počte kusov 17, sumy 5 eur ako cestovného na Obvodné oddelenie PZ Bánovce nad Bebravou v súvislosti s podaním oznámenia o spáchaní priestupku, sumy 100 eur ako kompenzácie trvalých následkov pohryznutého psa a sumy 10 eur z titulu cestovného na veterinárnu kliniku O., v rámci ktorej sa uskutočnila cesta z Chudej Lehoty do Továrnikov a späť v počte trikrát. Výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu 126,60 eur a výrokom II. v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v cestovnom k veterinárovi v sume 10 eur a na obvodné oddelenie policajného zboru v sume 5 eur, tento nárok zamietol z dôvodu, že

nemal v spore preukázané vynaloženie konkrétnej výšky nákladov na cestovné s tým, že bolo potrebné preukázať konkrétnu vynaloženú výšku nákladov spojených s cestovaním. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobcovia 1/, 2/ neuviedli, akým spôsobom výšku cestovného vypočítali a na preukázanie tejto výšky neprodukovali žiadne dôkazy. Rovnako mal za to, že nešpecifikovali nárok na náhradu škody v sume 100 eur ako trvalé následky pohryznutého psa v zmysle veterinárnej správy, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ako žalobcovia vypočítali uvedenú sumu, na základe akých skutočností mal súd uplatnenú výšku považovať za dôvodnú. V tomto smere nenavrhli vykonať žiadny dôkaz a svoj nárok riadne neodôvodnili a nepreukázali. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že ku škode na strane žalobcov došlo aj ohľadne uplatnených nárokov na náhradu škody v sume 10 eur za usmrteného kohúta, v sume 21 eur za usmrtenie troch kusov nosníc a v sume 93,50 eur za usmrtené mladé kurence v počte 17 kusov. Existenciu uvedenej škody v uvedenom rozsahu rozporoval žalovaný, preto bolo potrebné v konaní považovať tvrdenia žalobcov za sporné. Aj v tejto časti konštatoval súd prvej inštancie, že žalobcovia 1/, 2/ dôkazné bremeno neuniesli. Okrem skutkových tvrdení žalobcov, ktoré boli žalovaným namietané, neboli produkované žalobcami 1/, 2/ žiadne dôkazy ani dôkazné návrhy.

7. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že ťažisko odvolacích dôvodov spočíva v ust. , , (naplnenie ktorých vzhliadol v nedostatočnom, nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v nesprávnych skutkových a právnych záveroch).

8. Posúdením namietaných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nich nedošlo k naplneniu uplatnených odvolacích dôvodov.

9. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľov o porušení ich práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod uvedený v ust. ), naplnenie ktorého vzhliadli v nedostatočnom, nepreskúmateľnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza:

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Odvolatelia z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu predovšetkým namietali nedostatočné, nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

12. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998. Príkladmo v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. ústavný súd konštatoval, že "sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa ., ale len tzv. inú vadu konania podľa ".

13. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: "Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa ", vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

15. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ktorá pripúšťa, že "celkom výnimočne sa v praxi môže vyskytnúť prípad, v ktorom písomné vyhotovenie rozhodnutia nebude obsahovať ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu". V súlade s právnymi závermi vyjadrenými v rozhodnutiach ESĽP môže však o takýto výnimočný prípad ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky (až) vady "najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém" alebo vady "zásadnej, hrubej a podstatnej", o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Posúdením ďalšieho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúce odvolacie námietky smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoj rozsudok (dôvody na odvolanie, uvedené v ust. a ). Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

18. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

20. Uvedené odvolacie námietky odvolateľov vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez podpory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočných spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k zamietavej časti žalobného návrhu súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto jeho časti, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.

21. Nad rámec toho na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k prisúdenej istine odvolací súd dodáva nasledovné:

22. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, platí prejednací princíp, ktorým je ovládané dokazovanie a ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo jednak na žalobcovi, akým spôsobom svoj nárok formuloval a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladal, a na strane druhej bolo na žalovanom akú obranu a na akých skutočnostiach založenú zvolil, a tiež bolo vecou jeho racionálneho posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý aj preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia, mu môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre neho ako stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu ktorých skutočností aj došlo v posudzovanej veci, keď žalovaný neprodukoval také dôkazy, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo nemohlo mať za následok iné ako v neprospech žalobcov vydané rozhodnutie v tejto jeho časti.

23. V uvedenej súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia, že na pojednávaní konanom dňa 08.04.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, strany sporu po poučení podľa a uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú žiadne. Právny zástupca žalobcov 1/, 2/ na otázku, či trvá na vypočutí veterinárneho lekára T.. L. B., uviedol, že vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania s poukazom na predložené odborné vyjadrenie toto považuje za dostatočné pre účely konania. S prihliadnutím k uvedenému nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcov, kde súdu prvej inštancie vytýkali, že sa nevysporiadal s ich návrhom na doplnenie dokazovania, a to výsluchom uvedeného svedka. Pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkali, že sa riadne nevysporiadal s priestupkovými spismi a v nich uvedenými skutočnosťami, pričom v týchto spisoch je jednoznačne uvedené, že žalovaný bol dôvodne uznaný za priestupkovo vinnú osobu, odvolacia námietka je nedôvodná, nakoľko

z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd na uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní prihliadal. Pokiaľ žalobcovia namietali nesprávnu aplikáciu ust. , podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám, aj v tomto smere odvolanie žalobcov nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie citované zákonné ustanovenie v konaní vôbec neaplikoval.

24. Námietky žalobcov uvedené v ich odvolaní sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcami tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a v súvisiacom výroku III., a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

25. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti výroku II. a v súvisiacom výroku III. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nula.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).