Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoP-3-2019.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpená kolíznym opatrovníkom F. M. v S., dieťa matky Y. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. V. XXXX/XX, XXX XX S. a otca Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. C. XX, XXX XX S., právne zastúpený advokátkou JUDr. Jana Švantnerová, so sídlom Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov, o zmenu výkonu rodičovských práv - o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 3P/79/2013-250 zo dňa 25. septembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Súd návrh na zníženie výživného zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
3. Uznesením sp. zn. 3CoP/11/2018-194 zo dňa 07.06.2018 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 3P/79/2013-181 zo dňa 15.02.2018 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11CoP/9/2016 zo dňa 27.09.2016 bolo uložené súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu otca na zníženie výživného upraveného vo veci sp. zn. 3P/33/2011 rozhodnutím zo dňa 27.02.2013 s tým, že o tomto súd doposiaľ nerozhodol. Napriek takto vyslovenému jednoznačnému záveru a pokynu odvolacieho súdu, súd prvej inštancie opätovne konal vo veci vedenej pod sp. zn. 3P/79/2013 a zamietol návrh na zníženie výživného bez posúdenia skutočností relevantných pre rozhodnutie o tomto návrhu tak, ako ich špecifikoval otec svojim návrhom na zmenu rozhodnutia. Úlohou súdu prvej inštancie preto bolo rozhodnúť tak, ako mu bolo uložené predošlým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove o návrhu otca na zníženie výživného vo veci vedenej pod sp. zn. 3P/33/2011 s posúdením dôvodov, pre ktoré sa otec domáha zrušenia vyživovacej povinnosti, teda posúdenia skutočnosti, že v čase trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa rovnakým spôsobom podieľal na výchove a výžive maloletého dieťaťa, čo má dopad na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletému dieťaťu. Týmito skutočnosťami sa súd vo svojom rozhodnutí ktoré vydal v inom konaní než sa domáhal otec, nezaoberal.
4. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vypočul za účasti kolízneho opatrovníka maloletú O. R., ktorá uviedla, že od septembra XXXX do budúcna striedavá starostlivosť neprebiehala podľa vydaného rozhodnutia, teda nebola týždeň pri otcovi a následne týždeň pri mame, ale väčšinu času trávila s mamou, k otcovi chodila sporadicky, na jeden alebo dva dni. Dodala, že takto to prebiehalo cca 2 roky a od septembra 2015 je v starostlivosti pri matke. Uviedla, že posledné 4 roky sa s otcom nestretáva, chodí ho pozrieť domov, avšak málokedy a býva spolu s mamou. Poukázala na to, že naposledy strávila noc pri otcovi pred 4-5 rokmi a od toho obdobia sa s otcom stretáva sporadicky len počas dňa. Letné obdobie, dovolenku spolu netrávia, Vianoce a Veľkú noc taktiež nie sú spolu. Vo vzťahu k starostlivosti maloletá doplnila, že do budúcna chce zostať pri mame, otec okrem platieb výživného jej ničím neprispieva, iba raz jej kúpil na Vianoce sprchový gél. Čo sa týka ošatenia, stravy, hygienických potrieb ako aj školských potrieb, všetko je hradené zo strany matky. Ďalej uviedla, že stravovanie v škole zabezpečovala mama, platbu mobilného telefónu hradila tiež mama, ako aj výdavky s prípravou na monitor a tiež doučovanie z matematiky a slovenského jazyka. Uviedla, že čo sa týka ošatenia naposledy jej otec kúpil vetrovku pred piatimi rokmi, ďalšie veci jej nekúpil a taktiež na narodeniny a meniny žiadne darčeky od otca nedostala. Na pojednávaní súd pokračoval bez prítomnosti otca maloletej a jeho právnej zástupkyne, pričom otec svojím podaním zo dňa 09.09.2019 len ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní, avšak nežiadal súd o odročenie pojednávania na neskorší termín a právna zástupkyňa svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd pokračoval v konaní bez prítomnosti otca maloletej a jeho právnej zástupkyne.
5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napokon dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej dcére. Od posledného rozhodovania vo veci stanovením vyživovacej povinnosti sumou 75,- Eur mesačne uplynulo cca 6 a pol roka a na maloletú sa zvýšili výdavky, pričom vyživovacia povinnosť určená sumou 75,- Eur je minimálnou potrebnou výškou vyživovacej povinnosti, ktorú maloleté dieťa potrebuje k zabezpečeniu základných životných potrieb. Od posledného rozhodovania ohľadom vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu výdavkov matky na maloletú, náklady matky v súvislosti so zabezpečením základných životných potrieb maloletej vzrástli, a preto súd nemohol pristúpiť k zníženiu vyživovacej povinnosti. Súd návrh otca na č.l. 30 zamietol v celom rozsahu, pretože prvoradé je zabezpečiť pre maloletú všetky dôležité potreby, aby sa nemusela obmedzovať pri výkone svojich činností, resp. pri zabezpečovaní základných životných potrieb.
6. O trovách konania rozhodol tak, že v zmysle § 52 zákona č. 161/2016 Z. z. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poukázal na to, že rozhodnutím 3P/33/2011 bol rozsudok 4C/78/2009 zmenený tak, že výživné na maloletú bolo zvýšené zo sumy 60,- Eur na sumu 75,- Eur odo dňa 20.05.2011. Rozhodnutie platilo do vydania predbežného opatrenia 1P/67/2013 zo dňa 25.09.2013, kde bola určená striedavá osobná starostlivosť a keďže v rozhodnutí nebolo upravené platenie výživného, vychádzal z toho, že ani jeden z rodičov nemusí druhému platiť výživné. Predbežné opatrenie - striedavá starostlivosť sa realizovala a on od matky nepožadoval žiadne výživné, ale ani on žiadne výživné matke neplatil. Poukázal na to, že striedavá starostlivosť sa realizovala v čase od 25.09.2013 až do mesiaca júl, august 2015 - kedy už dcéra k nemu prestala chodiť a sám vzhľadom na túto skutočnosť vzal návrh späť a konanie bolo zastavené. Podľa neho sa striedavá starostlivosť nerealizovala v mesiacoch júl, august 2015 a za tieto mesiace je ochotný matke výživné vyrovnať. Poukázal na to, že predbežné opatrenie bolo v platnosti až do rozhodnutia o zastavení konania, teda toto bolo vykonateľné v čase od 25.09.2013 do 07.09.2015, pričom jeho návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti bol podaný dňa 04.12.2013 a bol založený v spise 3P/79/2013 a nebolo o ňom rozhodnuté. Navrhol, aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v čase od 04.12.2013 do 07.09.2015, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti - zmenu rozhodnutia 3P/33/2011 podaný dňa 04.12.2013 a pripojený k spisu 3P/79/2013 bude vylúčený na samostatné konanie, v ktorom sa bude viesť dokazovanie a následne sa rozhodne o zrušení jeho vyživovacej povinnosti, prípadne o znížení vyživovacej povinnosti v čase
platnosti predbežného opatrenia o striedavej starostlivosti. Poukázal na to, že v tomto konaní sa musí dokazovanie zamerať nielen na výsluch matky maloletej a na výsluch samotnej maloletej, ale aj na zistenie skutočného stavu veci aj výsluchom osôb, ktoré matkou maloletej neboli ovplyvnené. V tomto konaní sa musí dokazovanie zamerať aj na výšku jeho a matkiných príjmov.
8. Matka a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
14. Podľa § 121 zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
15. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Otec maloletej dcéry sa návrhom podaným dňa 04.12.2013 (č.l. 30) domáhal zníženia, resp. zrušenia vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére za obdobie trvania predbežného opatrenia (od 04.12.2013 do 07.09.2015) dôvodiac, že v uvedenom období bola maloletá dcéra predbežným opatrením zverená do striedavej osobnej starostlivosti, pričom nebola určená vyživovacia povinnosť. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania mal za to, že v predmetnom prípade nie sú splnené podmienky pre zníženie vyživovacej povinnosti, s čím však nesúhlasil otec maloletej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa preto zaoberal tým, či v predmetnom prípade existujú dôvody pre zníženie, resp. zrušenie výživného za predmetné obdobie, teda či súd prvej inštancie správne posúdil správne všetky skutočnosti a okolnosti na základe ktorých dospel k záveru o zamietnutí žaloby.
17. Plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu je jednou zo zákonných povinností každého rodiča. Výživné musí byť spôsobilé zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, a to nie len potreby, ktoré sú pravidelné a opakujúce sa, ale aj potreby, ktoré sa vyskytnú príležitostne alebo náhodne.
18. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti sa pritom vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia maloletého dieťaťa prispievajú na jeho výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, ako aj to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť tak majú obaja rodičia, pričom platí, že súd pri určení vyživovacej povinnosti skúma individuálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Na tomto mieste je však dôležité upozorniť aj na to, že pod pojem „svojich schopností a možností“ nemožno subsumovať len čistý mesačný príjem toho-ktorého rodiča, ale je potrebné posudzovať komplexne schopnosti a možnosti každého z rodičov, a to preto, aby sa rodič nemohol zbavovať, prípadne znižovať vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
19. Odvolací súd poukazuje na to, že za odôvodnené potreby pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd okrem základných a najnutnejších hmotných potrieb (ošatenie, strava, atď.) berie do úvahy aj ďalšie potreby, ktoré sú dôležité pre vývoj, všestranný rozvoj osobnosti, ako i náhodné výdavky spojené so záľubami dieťaťa, či s jeho zdravotným stavom. Miera odôvodnených potrieb sa tak u každého dieťaťa odlišuje, pričom je okrem iného závislá aj od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu dieťaťa, ako od iných ďalších faktorov. Na druhej strane je potrebné mať na zreteli aj to, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom rodiča, ktorý bol zaviazaný na jeho platenie, čo by následne mohlo mať za následok úmysel povinného rodiča vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej dcére bola posledný krát upravená rozhodnutím v konaní sp. zn. 3P/33/2011 zo dňa 27.02.2013, kedy došlo k zvýšeniu výživného z 60,- Eur mesačne na 75,- Eur mesačne. Nariadením predbežného opatrenia sp. zn. 1P/67/2013 zo dňa 25.09.2013 bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, avšak vyživovacia povinnosť upravená nebola. Vzhľadom na uvedené je potrebné poukázať na to, že napriek tomu, že nariadené predbežné opatrenie neurčovalo vyživovaciu povinnosť počas trvania striedavej osobnej starostlivosti maloletej, pôvodné rozhodnutie, ktorým bol otec zaviazaný na platenie výživného vo výške 75,- Eur mesačne bolo platné a vykonateľné aj po vydaní predbežného opatrenia, z čoho vyplýva, že otec maloletej bol povinný platiť výživné aj počas trvania predbežného opatrenia, teda počas trvania striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu tak nie je možné prisvedčiť tvrdeniu otca maloletej, že nariadením predbežného opatrenia nebol povinný na pravidelnej mesačnej báze platiť výživné na svoju maloletú dcéru.
21. Otec maloletej sa po späťvzatí návrhu domáhal vo veci samej vyslovenia, že za obdobie trvania predbežného opatrenia nie je povinný uhradiť výživné na maloletú dcéru, pretože sa v tomto období podieľal na výžive a výchove maloletej dcéry. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, preto súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal, tak maloletú dcéru ako aj otca maloletej dcéry za účelom zistenia, ako prebiehala starostlivosť o maloletú v spornom období. Maloletá popísala, že v uvedenom období bola v prevažnej osobnej starostlivosti matky, ktorá s starala o jej výživu a výchovu, a ktorá taktiež uhrádzala výdavky maloletej, pričom otec jej za uvedené obdobie kúpil len sprchový gél a vetrovku.
22. Na pojednávanie bol riadne predvolaný aj otec maloletej spolu s jeho právnou zástupkyňou, pričom otec maloletej ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu pracovnej cesty. Právna zástupkyňa otca maloletej sa pojednávania taktiež nezúčastnila, a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia, preto súd rozhodol tak, že v konaní pokračoval bez prítomnosti otca maloletej a jeho právnej zástupkyne.
23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu tak vyplýva, že otec maloletej nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že sa v čase nariadeného predbežného opatrenia rovnakou mierou ako matka maloletej podieľal na výžive a výchove maloletej dcéry. Odvolací súd poukazuje na to, že otec maloletej bol súdom prvej inštancie riadne predvolaný na pojednávanie, ktorého sa však nezúčastnil (rovnako ako jeho právna zástupkyňa), čím vlastnou vinou zmaril rozhodovanie o jeho návrhu a posúdenie skutočností potrebných pre rozhodnutie o znížení, resp. zrušení jeho vyživovacej povinnosti. Ďalej je potrebné poukázať na to, že jeho doterajšie tvrdenia, ako aj samotný návrh neobstoja vzhľadom na výsluch samotnej maloletej dcéry, ktorá opísala spôsob a rozsah starostlivosti zo strany
otca v priebehu trvania nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd záverom opätovne dáva do pozornosti, že rozhodnutím zo dňa 27.02.2013 bola naposledy upravená výška jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej, pričom v priebehu uplynulých rokov došlo k zmene odôvodnených potrieb na strane maloletej, teda k potrebe prípadného zvýšenia určenej vyživovacej povinnosti.
24. Z obsahu spisu, najmä s poukazom na výpoveď maloletej dcéry, mal aj odvolací súd za dostatočne preukázané, že v časte trvania nariadeného predbežného opatrenia sa otec maloletej nestaral o jej výživu a výchovu dostatočným spôsobom, keďže striedavá osobná starostlivosť dodržiavaná nebola a maloleté trávila väčšinu času s matkou, ktorá aj uhrádzala potrebné náklady maloletej. Z uvedeného tak vyplýva, že otec maloletej nepreukázal skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu upraviť výšku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej v čase trvania neriadeného neodkladného opatrenia, pričom výška vyživovacej povinnosti 75,- Eur mesačne je podľa odvolacieho súdu v danom období dostačujúca. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné vyhovieť návrhu otca maloletej.
25. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie a súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).