Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-273-2018.pdf
PDF · 122.86 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/273/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka v spore žalobcu: I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XX, R., zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Bolješik ml., so sídlom Radlinského 50, Piešťany, proti žalovanej: U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. septembra 2018, č.k. 5C/89/2008-576, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovaného (tu došlo k zrejmej chybe v písaní, nakoľko správne malo byť uvedené „žalobcu“, keďže to bol žalobca, kto mal spoluvlastnícky podiel 23/25-ín) v podiele 23/25-ín a žalovanej v podiele 2/25-iny k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctve č. XX, kat. úz. Q. R., obec: R., okres: Piešťany, a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. 57/1, pozemok parc. č. 57/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 468 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 57/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/1, záhrady o výmere 2.144 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/2, orná pôda o výmere 1.177 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/3, záhrady o výmere 847 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/4, orná pôda o výmere 501 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/5, záhrady o výmere 64 m2 , parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/6, záhrady o výmere 27 m2, parcela registra „C“, výrokom II. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1-ina nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. 57/1, pozemok parc. č. 57/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 468 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 57/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/1, záhrady o výmere 2.144 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/3, záhrady o výmere 847 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/5, záhrady o výmere 64 m2, parcela registra „C“, pozemok parc. č. 58/6, záhrady o výmere 27 m2, parcela registra „C“ a novovytvorenú parcelu č. 58/2 orná pôda o výmere 1.233 m2, parcela registra „C“, ktorá bola vytvorená na podklade Geometrického plánu č. 5C/89/2008, na rozdelenie pozemkov parc. č. 58/2 a 58/4 vyhotoveného Ing. Y. C. dňa 28.06.2018, autorizačne overeného Ing. Y. C. dňa 29.06.2018, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom dňa 04.07.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v podiele 1/1-ina nehnuteľnosť, a to novovytvorenú parcelu č. 58/4 orná pôda o výmere 445 m2, parcela registra „C“, ktorá bola vytvorená na podklade Geometrického plánu č. 5C/89/2008, na rozdelenie pozemkov parc. č. 58/2 a 58/4 vyhotoveného Ing. Y. C. dňa 28.06.2018, autorizačne overeného Ing. Y. C. dňa 29.06.2018, úradne overeného Okresným úradom Piešťany,
katastrálnym odborom dňa 04.07.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, výrokom IV. nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania, výrokom V. priznal štátu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to voči žalobcovi v pomere 50% a voči žalovanej v pomere 50%, výrokom VI. priznal znalcovi, Ing. Imrich Reichel, Krajinská cesta 2961/50, Piešťany, ev. č. 912920, právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 24.11.2015 a s predložením piatich vyhotovení geometrického plánu č. 40-6/2015 vo výške 57,- eur, a to voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanej v rozsahu 50%, výrokom VII. priznal znalcovi, Ing. Romanovi Wágnerovi, M. Bartoňa 5172/3, Senica, ev. č. 913845, znalečné v súvislosti s vypracovaním geometrického plánu č. 5C/89/2008 zo dňa 28.06.2018 vo výške 396,45 eur a upravil učtáreň Okresného súdu Piešťany, aby vyplatila znalcovi Ing. Romanovi Wágnerovi sumu 396,45 eur, a to z preddavku zloženého žalovanou pod pol. reg. D 14/12/2018 a zvyšnú sumu vo výške 3,55 eur vrátila zložiteľke - žalovanej.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 136 ods. 1, § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 258 ods. 2, § 259, § 260 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 491/2004 Z.z.. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že reálne rozdelenie veci je dobre možné, pričom aj strany konania sami navrhovali vyporiadanie týmto spôsobom. Spôsob, akým mali byť pozemky reálne rozdelené, sa však v názoroch strán konania líšil. Žalobca požadoval odčlenenie pozemkov od komunikácie parc. č. 83/1, ktorá je cestou (komunikáciou) vo výlučnom vlastníctve obce Ostrov, t.j. smerom od parc. č. 57/1. Žalovaná však taktiež požadovala odčlenenie parcely zodpovedajúcej výške jej spoluvlastníckeho podielu z tejto strany. Bolo teda na mieste zaoberať sa hľadiskom výšky podielov a hľadiskom účelného využitia veci. Žalobca v konaní uviedol, že ako jediný zo spoluvlastníkov reálne pozemky využíva a navštevuje ich, má kľúče od brány. Na parcele č. 57/2, ktorá susedí s parc. č. 57/1, má jeho dcéra roky postavený dom, pričom žalobca ju často navštevuje. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že ako väčšinový podielový spoluvlastník (podiel 23/25-ín), s prihliadnutím na doterajší záujem žalobcu o nehnuteľnosti, ich starostlivosť a využívanie, je odôvodnené, aby reálnym rozdelením vznikli pozemky, ktoré budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj rodinné väzby žalobcu a jeho snahu zabezpečiť, aby pozemok na parc. č. 57/2, ako aj priľahlé pozemky, mohli byť využívané rodinou žalobcu. Tak isto z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom súp. č. XX, ktorý sa nachádza na parc. č. 57/1, je v dezolátnom stave, pričom je potrebné zabezpečiť jeho zbúranie. Žalobca ako jediný zo spoluvlastníkov prejavil záujem vynaložiť investíciu, ktorá predstavuje náklady na asanáciu domu. Súd prvej inštancie preto prikázal predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva žalobcu. Nakoľko by bolo v rozpore s akýmkoľvek účelným využitím veci, aby súd prvej inštancie parcely reálne rozdelil pozdĺžne, čím by sa zmenšila šírka pozemkov a teda aj možnosť prístupu k nehnuteľnostiam, funkčne a účelne odôvodnené sa javilo rozdelenie pozemkov práve tak, ako to bolo urobené vypracovaným geometrickým plánom Ing. Y. C., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súd prvej inštancie pritom vychádzal práve z toho, že z oboch strán vyporiadavaných nehnuteľností sa nachádzajú rovnocenné asfaltové cesty (parc. č. 83/1 a 42/3), obe vo vlastníctve obce Ostrov. Súd prvej inštancie k argumentácii žalovanej uviedol, že z listinných dôkazov, ako aj znaleckého posudku č. 10/2015 vypracovaného Ing. Imrichom Reichelom vyplynulo, že stavba rod. dom súp. č. XX je objektom vhodným na odstránenie, materiál, ktorý sa získa po odstránení konštrukcie a demontáži jednotlivých prvkov stavby, nie je využiteľný pre ďalšiu výstavbu, pričom novovytvorená parcela č. 58/4, ktorú súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalovanej, má priamy prístup z ulice (parc. č. 42/3), svojou výmerou a umiestnením lepšie zodpovedá účelu, na ktorý chcela žalovaná pozemok využívať. Súd prvej inštancie na základe námietky žalobcu uviedol, že pokiaľ by geodet vymeral parcelu, ktorá má pripadnúť do vlastníctva žalovanej pozdĺžne od parc. č. 61/2, žalovanej by tak vznikla úzka parcela, ktorá by prakticky úplne stratila možnosť využitia na stavbu, alebo na rekreačné účely, s čím by vznikli obom stranám neodôvodnene vysoké náklady na vybudovanie nového oplotenia. V súvislosti s námietkou žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nestratí prístup k parcelám z oboch strán, nakoľko žalobca má riadny prístup zabezpečený cez parc. č. 57/1 a 57/2. Hoci na parc. č. 57/1 sa nachádza rod. dom súp. č. XX, ale ako je jasne vidieť aj z fotografií priložených k znaleckému posudku č. 10/2015 Ing. Imricha Reichela (pozn. str. 31 posudku), vedľa rodinného domu je vybudovaná brána, ktorá umožňuje prechod aj prejazd vozidlom, pričom prístup z dvoch komunikácií je zriedkavosťou. Okrem toho žalobca so znaleckým posudkom súhlasil (písomné podanie zo dňa 01.10.2002).
3. Súd prvej inštancie napokon podielové spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom uvedeným vo výroku, avšak nie podľa požiadaviek žalobcu, ani žalovanej, ale iným spôsobom, než strany navrhovali. Z
uvedeného dôvodu súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov tak, že žiadnej zo strán nárok nepriznal podľa § 255 ods. 2 CSP.
4. V konaní vznikli štátu trovy, keď uznesením zo dňa 12.03.2002 bolo znalcovi priznané znalečné vo výške 7.240,- Sk, pričom suma vo výške 240,- Sk bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Uznesením zo dňa 07.06.2004 súd priznal znalcovi odmenu vo výške 6.800,- Sk, ktorá bola vyplatená v rozsahu 4.800,- Sk zo štátnych prostriedkov. Uznesením zo dňa 20.04.2015 súd priznal znalcovi znalečné vo výške 890,- eur, z toho mu bola vyplatená odmena vo výške 400,- eur zo zložených preddavkov a suma 490,- eur zo štátnych prostriedkov. Pri nároku na náhradu trov má štát postavenie strany v konaní, preto súd prvej inštancie za použitia čl. 4 Základných princípov CSP rozhodol o nároku štátu na náhradu trov v rozsahu 100% a to pomerom voči stranám v konaní tak, ako boli v konaní úspešné (každá strana v rozsahu 50%).
5. Nakoľko znalcovi Ing. Imrichovi Reichelovi vznikli výdavky spojené s jeho výsluchom na pojednávaní dňa 24.11.2015, na ktoré bol riadne predvolaný a s predložením piatich vyhotovení geometrického plánu č. 40-6/2015, vo výške 57,- eur, súd prvej inštancie mu priznal náhradu týchto nákladov, a to pomerne voči obom stranám v konaní, voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanej v rozsahu 50%.
6. Nakoľko znalec Ing. Roman Wágner riadne vypracoval geometrický plán a znalečné si vyčíslil v súlade s ustanoveniami vyhlášky o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, súd prvej inštancie mu priznal znalečné v súvislosti s vypracovaním geometrického plánu č. 5C/89/2008 zo dňa 28.06.2018 vo výške 396,45 eur. Znalečné bude vyplatené zo zloženého preddavku, pričom zvyšok nespotrebovaného preddavku bude vrátený zložiteľke.
7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. Uviedol, že napadnutý rozsudok odporuje dobrým mravom, záujmom a aj vyjadreniam oboch sporových strán a je tiež v príkrom rozpore s možnosťami a možnou využiteľnosťou daných pozemkov v prospech oboch sporových strán. Taktiež sa prieči zákonu, príp. ho obchádza a to konkrétne § 142 ods. 1 OZ o účelnom využití veci. Prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení pod č. 33. uvádza, že „na pojednávaní dňa 03.01.2018 žalobca uviedol, že obe parcely č. 83/1 a 42/3 sú cesty - komunikácie“. Toto uviedol žalobca na otázku súdu na ozrejmenie stavu a možného prístupu k daným pozemkom a nie ako ďalej uvádza súd v odôvodnení č. 48 dolu, že „súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k navrhovanému rozdeleniu parciel“. Žalobca vo svojom vyjadrení ku geometrickému plánu zo dňa 06.08.2018 jasne uviedol, že s ním nesúhlasí a uviedol aj konkrétne dôvody a žiadal o vypracovanie nového geometrického plánu. V prípade vypracovania takéhoto geometrického plánu by podľa žalobcových informácií od detí žalovanej, došlo hneď k zdarnému ukončeniu tohto nekonečného sporu. Zároveň priložil k vyjadreniu náčrt (opätovne), akým spôsobom si predstavuje spor zdarne vyriešiť pre spokojnosť oboch strán. Taktiež nie je pravdou, a logicky to ani nemá opodstatnenie, že by žiadal súd o vytvorenie pozemku v prospech žalovanej pozdĺžne s pozemkom parc.č. 61/2, t.j. po celej dĺžke od pozemku parc.č. 83/1 po pozemok parc.č. 42/3 (tým by totiž vznikol len nevyužiteľný pozemkový slíž). Voči uzneseniu súdu zo dňa 14.05.2018 odvolanie nebolo prípustné z nepochopiteľných dôvodov, čím bola žalobcovi súčasne odňatá možnosť hájiť a brániť svoje práva pred súdom. Považoval za normálne, že po kúpe viacerých spoluvlastníckych podielov ako výrazne väčšinový podielový spoluvlastník zmenil aj názor na využiteľnosť týchto pozemkov a získanie možného prístupu k nim. Žiadnym spôsobom sa však nezmenil postoj žalobcu k nároku žalovanej, resp. pri riešení a vytýčení pozemkov tak, ako to navrhoval Ing. O. vo svojom Geometrickom pláne č. 40-6/2015, ktorý je súčasťou Znaleckého posudku Ing. Imricha Reichela č. 10/2015, kde by aj žalovaná len získala a svoj nový pozemok by mala lepšie prístupný a využiteľný. Alternatívou tak zostáva pri vypracovaní nového geometrického plánu, že by časť prístupu od komunikácie parc.č. 42/3 bola v podielovom spoluvlastníctve oboch sporových strán, žalobca by získal prístup k svojim pozemkom z oboch komunikácií a žalovaná by svoj pozemok mala prístupný z dvoch strán (viď náčrt). Nepovažoval prístup z dvoch komunikácií za zriedkavosť a naopak o takúto „zriedkavosť“ žiadal súd tak, ako je uvedené v náčrtku, ktorý tvoril prílohu odvolania. Žalovaná bola naposledy v obci R. v r. 1990 na pohrebe svojho otca, odvtedy v obci R. nikdy už nebola ani ona ani jej deti, žalovaná aktuálnu situáciu vôbec v teréne nepozná. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázaní do výlučného vlastníctva zrušil a vec v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie tak, aby došlo k vypracovaniu nového geometrického plánu.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že súhlasí s napadnutým rozsudkom ako aj s geometrickým plánom vypracovaným Ing. Romanom Wágnerom znalcom z odboru geodézie a kartografie.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - žalobca (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ CSP) v medziach daných dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/89/2008 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil podielového spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal.
12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
13. „Ak súd v konaní o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci (porov. Výber, č. 2/1973, s. 33 ap.). Záver okresného súdu, ktorý zrejme prijal aj odvolací súd, že bez návrhu spoluvlastníka mu nemožno prikázať reálnu časť predtým spoločnej veci, spočíva teda na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý potom mal vplyv aj na nedostatočné (nesprávne) zistenie skutkového stavu veci, potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie.“ (64/2004 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 3/2004 zo dňa 1.9.2004)
14. „Právna norma, v ktorej je obsiahnuté hľadisko "účelné využitie veci" (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne že sa neprihliadlo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné.“ (26/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/8/2008 zo dňa 1.5.2009)
15. „Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti
pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciam, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu 5 Cdo 93/2010 (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku. Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno spočívajúce v práve cesty (R 1/89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. Pokiaľ pre zachovanie prístupu k stavbe sú potrebné stavebné úpravy, súd si vždy opatrí príslušné vyjadrenie stavebného úradu k možnosti realizácie stavebných úprav z hľadiska stavebných predpisov.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/93/2010 zo dňa 29.11.2010)
16. „Pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím je treba uvážiť, do akej miery možno požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby); ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú.“ (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 4Cz/3/68 zo dňa 24.1.1968)
17. K odvolacej námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok odporuje zákonu, dobrým mravom, záujmom oboch sporových strán a je tiež v príkrom rozpore s využiteľnosťou daných pozemkov, je na mieste uviesť, že nakoľko súd prvej inštancie postupoval pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva za použitia tzv. reálneho rozdelenia v zmysle § 142 ods. 1 CSP, nemožno dospieť k záveru ani o porušení zákona, ani o obchádzaní zákona a ani o rozpore s dobrými mravmi. Z hľadiska reálneho rozdelenia je zákonným kritériom veľkosť podielov a účelné využitie veci. Účelné využitie veci zahŕňa široký okruh okolností, pričom ich identifikácia je úlohou súdu (porovnaj 26/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/8/2008 zo dňa 1.5.2009). V prípade reálneho rozdelenia pozemku treba zobrať do úvahy otázky územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvar i celkovú plochu. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, že nevyhnutnou požiadavkou na reálne rozdelenie pozemku je len jedna prístupová cesta pre každý novovzniknutý pozemok, pričom ani právna úprava a ani judikatúra nezakotvuje právo na väčší počet prístupových ciest.
18. Žalobca ďalej argumentoval tým, že je normálne, že po kúpe viacerých spoluvlastníckych podielov ako výrazne väčšinový podielový spoluvlastník zmenil aj názor na využiteľnosť týchto pozemkov a získanie možného prístupu k nim, pričom nepovažoval prístup z dvoch komunikácií za zriedkavosť. Odvolací súd k tomuto uvádza, že nemožno priznať úspech požiadavke žalobcu, aby došlo k takému reálnemu rozdeleniu, aby mal prístup na novo vytvorený pozemok z dvoch strán dvomi samostatnými cestami, pričom žalovaná by mala prístup na pozemok len z jednej strany a zároveň táto dotyková plocha s ulicou by bola zúžená o šírku prístupovej cesty žalobcu. Prístup na pozemok z dvoch strán nie je bežným štandardom. Ďalšia prístupová cesta by bola síce na strane jednej prínosom pre nehnuteľnosti žalobcu (rodinný dom a pozemky), pričom účel, na ktorý by ďalšiu prístupovú cestu využil, bližšie nešpecifikoval, ale na strane druhej takýto prínos pre nehnuteľnosti žalobcu by neprimerane zhoršil vlastnosti nehnuteľnosti žalovanej (pozemok), keďže žalovaná, aj keď disponuje menšinovým podielom, by mala k dispozícii len jednu prístupovú cestu a dotyková plocha s ulicou by bola redukovaná, čo by vyznelo ako výrazný nedostatok, napr. v prípade výstavby rodinného domu, čo žalovaná v konaní aj deklarovala. Okrem toho nemožno opomenúť ani kritérium výšky nákladov na reálne rozdelenie, ktoré by mali byť čo najnižšie (porovnaj Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 4Cz/3/68 zo dňa 24.1.1968). Žalobcom v odvolaní navrhovaný spôsob reálneho rozdelenia by vyžadoval výstavbu dlhšieho plotu, keďže nehnuteľnosť žalovanej by musela byť oddelená od nehnuteľností žalobcu z dvoch strán, s čím by boli spojené aj vyššie náklady na reálne rozdelenie. Nie je na mieste poukazovať ani na geometrický plán zo dňa 18.2.2015 vyhotovený Ing. X. O., nakoľko tento bol vypracovaný ešte za procesnej situácie, keď v konaní vystupoval žalobca a traja žalovaný, čo sa už medzičasom podstatne zmenilo, nakoľko v súčasnosti prebieha spor len medzi žalobcom a žalovanou.
19. K odvolacej námietke žalobcu, že žalobca vo svojom vyjadrení ku geometrickému plánu zo dňa 06.08.2018 jasne uviedol, že s ním nesúhlasí, je potrebné konštatovať, že žalobca na pojednávaní zo dňa 3.1.2018 uviedol aj toto: „parcela číslo 83/1 je cesta - komunikácia, takisto parcela číslo 42/3.“ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.8.2018 napísal aj toto: „Nie je predsa logicky mysliteľné a reálne predstaviteľné, aby drvivo väčšinový spoluvlastník stratil prístup k svojim pozemkom z oboch strán pozemkov, keď (a to práve jednoznačne preukázal znalecký posudok č. 10/2015) je možné túto situácia vyriešiť k prospechu a spokojnosti oboch sporových strán tak, že by sa zachovala prístupová cesta žalobcovi (v znaleckom posudku č. 10/2015 uvádzaná ako novovytvorený pozemok parc. č. 58/21 orná pôda o výmere 122m2) a žalovanej by sa vymeral nový pozemok paralelne so susedným pozemkom vľavo (pozemok parc.č. 61/2), čím by žalovaná dokonca ešte získala prístup k svojmu novému pozemku z dvoch strán a tento bol by lepšie prístupný a využiteľný.“ Z uvedeného je zrejmé, že síce žalobca nesúhlasil so stratou prístupovej cesty z jednej strany pozemku, ale žalobca uznal, že cesta - komunikácia na jednej a druhej strane pozemku sú rovnocenné. Nemožno hovoriť o riešení k spokojnosti žalovanej, keď žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s odvolaním žalobcu. Na mieste je zdôrazniť, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ide o iudicium duplex, kde súd nie je viazaný žalobným návrhom. Teda súd môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu časť zo spoločnej veci, nakoľko súd je viazaný poradím spôsobov a kritériami zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ (porovnaj 64/2004 ZSP, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 3/2004 zo dňa 1.9.2004). Zároveň súdu procesný poriadok dáva oprávnenie prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( § 216 ods. 2 CSP), čo sa vzťahuje aj na súdený prípad.
20. Žalobca tvrdí, že nie je pravdou, že by navrhoval vytvorenie pozemku v prospech žalovanej pozdĺžne s pozemkom parc.č. 61/2, čím by totiž vznikol len nevyužiteľný pozemkový slíž. K tomu sa žiada uviesť, že sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.8.2018 uviedol, že jediný spôsob ako vytvoriť nový pozemok pre žalovanú s prístupom ako k jednej ceste tak aj k druhej ceste, je úzky a dlhý pozemok. Reálne rozdelenie tak, že by bol žalovanej prikázaný úzky a dlhý pozemok, by však odporovalo kritériu účelného využitia veci, s poukazom na deklarovaný zámer žalovanej stavať. Okrem toho by s takýmto postupom boli spojené vyššie náklady na výstavbu dlhého plotu. Skutočnosť, že žalovaná nebola dlhšie obdobie v obci R., ako uvádza v odvolaní žalobca, nemožno vyhodnotiť na ťarchu žalovanej, nakoľko takéto kritérium pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva za použitia reálneho rozdelenia zákon neuvádza.
21. Pokiaľ žalobca v odvolaní dôvodil, že alternatívou zostáva pri vypracovaní nového geometrického plánu, že by časť prístupu od komunikácie parc.č. 42/3 bola v podielovom spoluvlastníctve oboch sporových strán, odvolací súd musel konštatovať, že takéto riešenie neprichádza do úvahy. Žalobca a žalovaná sa celkom evidentne nevedeli dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva, a nie je teda možné očakávať, že by nevznikali nezhody v prípade spoločnej prístupovej cesty. Okrem toho by s takýmto postupom boli spojené vyššie náklady na výstavbu plotu, nakoľko žalovaná by musela vybudovať plot aj zo strany spoločnej prístupovej cesty aj zo strany nehnuteľností žalobcu.
22. Žiadna z odvolacích námietok žalobcu tak nemohla obstáť a odvolací súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
23. Záverom odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa k výhrade žalobcu, že voči uzneseniu súdu zo dňa 14.05.2018 odvolanie nebolo prípustné z nepochopiteľných dôvodov, čím bola žalobcovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Vo všeobecnosti platí, že nesprávne rozhodnutie procesnej povahy nemožno spravidla samo osebe kvalifikovať ako také pochybenie všeobecného súdu, ktoré by svojou intenzitou zakladalo možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek výrazne sa môže účastníka konania dotknúť. (porovnaj 45/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 381/2016 zo dňa 7.6.2016) Ustanovenie § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP zakotvuje, že odvolanie voči uzneseniu o pribratí znalca nie je prípustné a teda voči uzneseniu o ustanovení znalca zo dňa 14.5.2018 nebolo možné podať odvolanie. K odňatiu možnosti konať pred súdom nemohlo prísť a ani neprišlo, nakoľko žalobca sa mal možnosť vyjadriť ku geometrickému plánu zo dňa 28.6.2018 pred súdom prvej inštancie, aj sa písomne vyjadril a žalobca mal právo proti napadnutému rozsudku podať odvolanie, čo aj využil, pričom odvolací súd podrobne vysvetlil, prečo jeho odvolacím námietkam nebolo možné priznať úspech.
24. Keďže žalobca v odvolaní nepredostrel žiadnu konkrétnu argumentáciu súvisiacu s výrokom o náhrade trov konania, o náhrade nákladov spojených s účasťou znalca na pojednávaní a o znalečnom, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie k uvedeným výrokom v napadnutom rozsudku.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z dôvodu, že odvolacie námietky žalobcu neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu vo vzťahu k žalobcovi, ktorý svojim odvolaním zapríčinil vznik odvolacieho konania.
27. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).