Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_27CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: G. proti žalovaným: 1/ V. a 2/ G., o zaplatenie 3.716,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. októbra 2019, č.k. 14Csp/27/2019-46, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou tamojšiemu súdu dňa 25.03.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 3.716,21 eur spolu s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,69% ročne zo sumy 3.521,- eur od 6.4.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.716,21 eur od 6.4.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť U. (s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti U. - zanikajúca spoločnosť, so spoločnosťou G. - nástupnícka spoločnosť, pričom spoločnosť U. (ďalej len U.) v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť G. sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom) uzavrela ako veriteľ so žalovanými ako spoludlžníkmi dňa 20.01.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok spoločnosti U. poskytnúť žalovaným klasický spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- eur a súčasne záväzok žalovaných vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 96 mesačných splátok vo výške 77,05 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.03.2014. Na základe úverovej zmluvy U. poskytol úver tak, že dňa 03.02.2014 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaných. Žalovaní sa zaviazali riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. U. splátku použije na úhradu splatných záväzkov klienta. Žalovaní svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradili žalovaní U. do dňa vyhotovenia žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.618,05 eur. Na predžalobné výzvy žalovaní nereagovali. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaných U. vyhlásil dňa 05.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaných splatný v celom rozsahu. Súd doručil žalobu žalovaným do vlastných rúk. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nepopiera, že v predmetnom spore vystupuje ako spoludlžníčka titulom úveru č. XXXXXXXXXXXXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca.
3. Za aplikácie ust. § 497 Obch. zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Obč. zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 100 ods. 1 veta prvá, § 100 ods. 2, § 101, § 103, § 53 ods. 9, § 565 Obč. zákonníka, § 54a, § 879v Obč. zákonníka účinného od 05.12.2018 súd prvej inštancie posúdil, že žalobu je potrebné zamietnuť. Dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu a postavenie účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkmi (žalovaní) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovanými v postavení dlžníkov (spotrebiteľov) zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovaným úver v o výške 4.000,- eur s mesačnými splátkami v sume 77,05 eur, ktoré boli splatné k 15. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve určený na 15.02.2022. Žalovaní si svoje záväzky riadne neplnili a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 05.04.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Vzhľadom na ustanovenie § 54a OZ, účinného od 05.12.2018, z ktorého vyplýva, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súd v prvom rade skúmal, či žalovaný nárok nie je premlčaný. Z Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že právny predchodca žalobcu v tejto listine vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu 05.04.2016 sa stal záväzok žalovaných splatný v celom rozsahu. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje dodávateľovi uplatniť právo podľa § 565 (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, podľa názoru súdu sa predčasná splatnosť vzťahuje najneskôr na splátku splatnú dňa 15.12.2015, pretože s úhradou neskorších splátok (t.j. splátok splatných 15.01.,15.02., a 15.03.2016) boli žalovaní ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti v omeškaní menej ako tri mesiace. Z uvedených okolností je zrejmé, že celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej v mesiaci december 2015, t.j. splátky splatnej do 15.12.2015. Premlčacia doba preto v zmysle § 103 OZ druhá veta začala plynúť odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky, t.j. od 15.12.2015 a keďže ide o občianskoprávny vzťah, premlčacia doba bola trojročná a uplynula dňa 15.12.2018. Žaloba však bola súdu doručená až dňa 25.3.2019 teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže súd na toto premlčanie musí v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka prihliadať ex offo, žalobu zamietol, pretože uplatnený nárok je premlčaný. Žalobca bol v konaní neúspešný, keďže súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Úspešní boli naopak žalovaní, ktorí by preto mali proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže si však náhradu trov konania neuplatnili a žiadne vynaložené trovy im nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal za právneho posúdenia podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a žalovaní budú zaviazaní na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne právne a skutkové závery) namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jeho nároku. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní tvrdiac, že podľa jeho názoru v zmysle ust. § 103 Obč. zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru a nie od splatnosti splátky, pre ktorú došlo zosplatneniu a od ktorej musí čakať veriteľ do zosplatnenia po dobu troch mesiacov, čím by sa v jeho neprospech posúval počiatok plynutia premlčacej lehoty. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Od vyhlásenia predčasnej splatnosti je žalovaný povinný uhradiť celý dlh naraz. Výklad súdu týkajúci sa premlčania odporuje ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Poukazoval na podporu svojho názoru na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Podľa jeho názoru nárok uplatnil včas, keďže od zosplatnenia do podania žaloby neuplynula zákonná premlčacia doba.
5. Žalovaní nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 8. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posúdil ako premlčaný a žalobu z tohto dôvodu zamietol vychádzajúc z názoru, že podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k tomuto nároku odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu.
9. Žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery v otázke premlčania uplatneného nároku, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) tvrdiac, že podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba od zosplatnenia úveru, v dôsledku čoho bol nárok uplatnený včas.
10. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.
11. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery).
12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď predovšetkým právny vzťah založený zmluvou o úvere posúdil ako spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ), vyžadujúci si jeho podriadenie normám spotrebiteľského práva a po zistení, že nárok žalobcu je premlčaný, správne stanoviac počiatok plynutia premlčania odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu, za aplikácie ust. § 103 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Správne tiež vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore, konštatoval vznik nároku na ich strane na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP), avšak dôvodne im ich náhradu vo výsledku nepriznal, keďže im vznik trov z obsahu spisu nevyplýva. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
15. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:
16. Žalobca sa teda v konaní prostredníctvom odvolacích námietok dovoláva odlišného posúdenia počiatku plynutia premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdiac, že správne tento počiatok je potrebné odvodzovať od zosplatnenia úveru.
17. Odvolacie námietky k vyššie uvedenému sa vzťahujúce, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
21. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, o ktorý prípad ide nesporne tiež v posudzovanej veci, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, teda k zosplatneniu celej pohľadávky a to za predpokladu, že to bolo (rozumej zosplatnenie) medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. V posudzovanom spotrebiteľskom vzťahu, vychádzajúc zo zmluvy a k nej prináležiacich neoddeliteľných listín, existovala dohoda zmluvných strán podľa § 565 Občianskeho zákonníka (existenciu a platnosť ktorej strany ani nespochybňovali), v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu (U.) mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru, k naplneniu čoho aj došlo pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.12.2015, s ktorou boli žalovaní ku dňu zosplatnenia (5.4.2016) v omeškaní po dobu viac ako tri mesiace.
23. Vychádzajúc z ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, čo znamená, že táto začína plynúť skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. Je teda zrejmé, vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia, že začiatok premlčacej doby sa neviaže na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, či splatnosť splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu (ako v tomto prípade nesprávne tvrdí žalobca), či na možný aj prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. I keď vychádzajúc z ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka má dodávateľ v prípade spotrebiteľskej zmluvy povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie v zmysle § 565 OZ ešte 3 mesiace od omeškania so zaplatením splátky, na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky v zmysle § 103 veta druhá OZ, to nič nemení. Odlišný názor žalobcu dôvodiac tiež tým, že touto interpretáciou by došlo k skráteniu premlčacej doby, bol už opakovane predmetom posudzovania odvolacieho súdu v obdobných veciach (príkladmo rozsudok KS Trenčín pod sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018), keď sa s týmto nestotožnil a uzavrel, že je síce pravdou, že zákonodarca týmto spôsobom interpretácie (rozumej tiež prijatej odvolacím súdom) de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o 3 mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať svoje práva, s ktorým názorom sa plne identifikuje odvolací súd tiež v
posudzovanej veci, keďže nemá žiadny dôvod sa od neho odchýliť. Tak ako v uvedenej veci, tak aj v tomto prípade, bola premlčacia doba v trvaní de facto dva a trištvrte roka dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde. Odvolací súd zastáva názor, že opačná interpretácia by znamenala, že každý veriteľ by si mohol určovať dodatočne, na základe akej nesplatenej splátky vyhlási mimoriadnu splatnosť a tak si zabezpečiť právnu istotu na úkor spotrebiteľa v podobe svojvoľného upravovania si začiatku plynutia premlčacej doby, čo je však z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami, ako ani vo svetle ochrany práv spotrebiteľa neudržateľným.
24. Keďže teda v danej veci existovala dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka, kedy veriteľ - právny predchodca žalobcu mohol žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh a Občiansky zákonník v § 103 veta druhá, stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru tak, že v takomto prípade začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, bolo preto premlčanie potrebné posudzovať vzhľadom na toto osobitné pravidlo a počiatok plynutia premlčacej doby stanoviť od zročnosti nesplnenej splátky pre ktorú došlo k zosplatneniu, ako to tiež správne súd prvej inštancie posudzoval a nie odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorého posúdenia sa nedôvodne prostredníctvom odvolacích námietok domáhal žalobca.
25. Keďže teda v konkrétnostiach posudzovanej veci, najneskôr pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.12.2015 sa stal zročným celý dlh, vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby, pri doručení žaloby na súd až dňa 25.3.2019, nebolo možné postupovať inak, ako túto z dôvodu premlčania nároku zamietnuť.
26. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri posúdení premlčania správne, jeho rozhodnutie ako vecne správne, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia, k čomu nie je spôsobilý ani poukaz odvolateľa na rozhodnutia iných odvolacích súdov, či nižších súdov, keďže nimi odvolací súd v posudzovanej veci viazaný nie je.
27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal právo na ich náhradu žalovaným vo vzťahu k žalobcovi napriek ich úspechu v odvolacom konaní, keďže im preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).