Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X., XXX XX V., občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.964,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -97 zo dňa 01.04.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 964,85 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1964,85 eura od 30.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, súdu podanou 25.04.2018 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 1 964/85 eura s príslušenstvom. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný je fyzická osoba - vodič traktorového motorového vozidla vlastnej výroby, bez EČV. Dňa 2.10.2015 spôsobil žalovaný predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle M., EČV: PO XXXAH, ktorého držiteľom v čase nehody bol W. Q.. Vzhľadom k tomu, že k vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v zmysle zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 17.03.2016 poistné plnenie vo výške 1 577,98 eura a poistné plnenie vo výške 583,15 eura, z ktorých suma vo výške 196,48 eura predstavuje delegačný poplatok, ktorý si v konaní neuplatňuje. Žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na náhradu poistného plnenia vo výške 1 964,48 eura. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 29.04.2016. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 02.10.2015 o 13:50 hod. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič traktora jazdil po vedľajšej ceste - miestnej priebehu komunikácii v obci G., okr. V., v smere jazdy na hlavnú cestu III/068002 po DN prečíslovaní cesta III/3440, kde na križovatke uvedených komunikácií pri odbočovaní vľavo neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky "Daj prednosť v jazde!", nedal tak prednosť v jazde z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu, ktorý po hlavnej

ceste III/3440 v smere jazdy do V. viedol ako vodič Q.. U žalovaného aj poškodeného bol výsledok dychovej skúšky negatívny. K vozidlu (traktoru) nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v konaní došlo k dopravnej nehode, k nárazu motocykla ev.č. PO XXX U. do ľavého kolesa zadnej nápravy traktora zn. G. došlo v obci G. O. v čase keď tento motocykel sa šmýkal na ľavom boku. Pri posudzovaní situácie zo smeru jazdy motocyklistu k zrážke došlo pred hranicou križovatky vo vzdialenosti 5,5 až 6 metrov, na štátnej ceste III/3440, vo vzdialenosti 15 až 15,5 metrov za úrovňou najbližšieho rohu rodinného domu č. XXX smerom k ceste pri posudzovaní situácie v smere do V., čiže v smere jazdy motocyklistu. Motocyklista motocyklom ev.č. PO XXX U. jazdil po štátnej ceste H./XXXX (hlavnej ceste) smerom do V.. I. zn. G., za ktorým bol pripojený jednoosí príves, v križovatke vychádzal z miestnej komunikácie (vedľajšej cesty) vyúsťujúcej z pohľadu motocyklistu na pravý okraj hlavnej cesty a vykonával úkon zatáčania vľavo smerom do protismeru prichádzajúceho motocykla. Vzhľadom na vzdialenosť medzi prichádzajúcim motocyklom a traktorom, rýchlosť jazdy motocykla v čase zahájenia vychádzania traktora na hlavnú cestu, aktuálne dosiahnuteľnej rýchlosti jazdy traktora s vlečkou v posudzovanom úseku aj napriek včasnej reakcii zo strany motocyklistu, tomu sa nepodarilo zrážke s traktorom zabrániť. Motocyklista v dôsledku intenzívneho brzdenia motocykla ale aj zmeny smery jazdy sa dostal do nestabilnej polohy a s motocyklom spadol na ľavý bok, kde hmotnosťou motocykla motocyklista bol pritlačený a v takejto polohe sa šmýkal spolu s motocyklom až do miesta nárazu do traktora. Motocykel hornou časťou riadidiel narazil do pneumatiky ľavého zadného kolesa traktora. Za technickú príčinu zrážky motocykla s traktorom znalec označil techniku výjazdu vodiča traktora, B. S., s traktorom v križovatke z miestnej komunikácie (vedľajšej cesty) na hlavnú. Vodič B. S. si nesplnil podmienku dania prednosti v jazde motocyklistovi jazdiacemu na motocykli s ev.č. PO XXX U. po hlavnej ceste. Pokiaľ ide o rýchlosť vozidiel, tak v čase zrážky je možné potvrdiť rýchlosť jazdy traktora s vlečkou v rozmedzí 2 až 3 km/hod, pri motocykli rýchlosť šmýkania sa na ľavom boku v rozmedzí 17 až 19 km/hod. Na začiatku zanechávania rycej stopy, motocykel sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí 21 až 23 km/hod. Na začiatku zanechávania brzdnej stopy motocykel sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí 51 až 53 km/hod a na začiatku reakcie motocyklistu na pohyb traktora, motocykel sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí 57 až 61 km/hod. Ďalej znalec uviedol, že vzhľadom na začínajúci sa rozjazd traktora, vodič tento traktor s vlečkou bol schopný zastaviť na veľmi krátkej dráhe a tak motocyklistovi jazdiacemu na motocykli ev.č. PO XXX AH umožniť prejazd križovatkou bez ohrozenia. Tvrdenie žalovaného, že motocyklista jazdu s traktorom mohol pozorovať zo vzdialenosti minimálne 200 metrov označil ako tvrdenie technicky neprijateľné. V znaleckom posudku je uvedené, že žalovaný vychádzal s traktorom v križovatke z cesty označenej ako vedľajšia na cestu označenú ako hlavná. Motocyklista na vzniknutú situáciu reagoval včas, pred samotným brzdením zareagoval vyhýbaním vľavo v smere svojej jazdy, aby v prípade zastavenia traktora tento bol schopný obísť. Aj za predpokladu jazdy vodiča motocykla rýchlosťou maximálne povolenou (vzhľadom na posudzovaný úsek cesty je odôvodnené danú rýchlosť jazdy označiť aj za technicky primeranú), tento vzhľadom na jazdu v oblúku zákruty, ktorá predchádzala miestu zrážky, po technickej stránke nemal vytvorené možnosti zabránenia zrážke. Žalovanému boli s rozjazdom traktora po technickej stránke vytvorené podmienky pre spozorovanie prichádzajúceho motocykla k ľavému boku traktora, pričom vzhľadom na začínajúci rozjazd traktora tento bol schopný ešte zastaviť a tak motocyklistovi umožniť prejazd križovatkou bez ohrozenia. Z účtovných dokladov súd zistil, že žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume ako uviedol v žalobe a žalovaného vyzval na úhradu žalovanej sumy do 29.04.2016. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za to, že žaloba bola dôvodnou. Konštatoval, že žalovaný nepoprel výšku škody, ktorá bola spôsobená poškodenému. Mal preto za to, že táto je nesporná, vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, účastníkom ktorej bol žalovaný, preto žalobe vyhovel. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia - , , , na ust. - , , a na ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. s konštatovaním, že existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle ani zo spisu nevyplynula.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že ako účastník dopravnej nehody necíti sa byť vinný, nehoda je v štádiu riešenia na súde pod zn. , doposiaľ nebolo rozhodnuté právoplatne o jeho vine, nie je preto povinný uhrádzať škodu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol kvalifikované dôvody, pre ktoré napáda predmetný rozsudok ani nerozporuje tie, s ktorými sa súd prvej inštancie v rozsudku už vysporiadal, odvolací dôvod „necítim sa byť vinný“ a s tým súvisiaci odkaz na prebiehajúce konanie v trestnej veci na okresnom súde nemožno subsumovať pod kvalifikovaný odvolací dôvod. Podľa žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení, v odvolaní absentuje odvolací návrh. Podľa žalobcu odvolací súd by mal odvolanie žalovaného odmietnuť, nakoľko nemá zákonné náležitosti alebo rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania; žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodu uvedeného v odvolaní ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.01.2020 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo nedôvodné.

5. Žalovaný odvolaciu argumentáciu skoncentroval na jediné tvrdenie, a to tvrdenie o tom, že ako účastník dopravnej nehody necíti sa byť vinným, v konaní nebolo ešte vydané právoplatné rozhodnutie o dokázaní jeho viny.

6. Z tvrdenia žalovaného a z listín zo spisu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené trestné konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod zn. , na ktoré žalovaný poukazoval čím neexistoval stav jeho viazanosti výrokom súdu v tomto konaní, konaní . V zmysle ust. môže súd konanie prerušiť ak neurobí iné vhodné opatrenia, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie, súc aj v zmysle článku 17 povinný riadiť sa zásadou procesnej ekonómie súdneho konania, vykonal na pojednávaní 01.04.2019 dokazovanie znaleckým posudkom č. 42/2018 zo 06.07.2018, ktorý bol vypracovaný práve pre účely trestného konania č. Okresného súdu Prešov. V tomto znaleckom posudku znalec okrem iného za technickú príčinu zrážky označil techniku výjazdu žalovaného s traktorom z vedľajšej cesty na hlavnú. Na výzvu súdu stranám sporu k dokazovaniu žalovaný uviedol vlastné hodnotenie, že policajt vec nevyšetril dobre, mal by to opätovne vyšetriť a overené by malo byť či motocykel poškodeného mal alebo nemal platnú STK. Súd prvej inštancie návrh na ďalšie dokazovanie zamietol a dôvod zamietnutia v dôvodoch rozsudku vysvetlil.

7. Z priebehu konania, vykonaných dôkazov a procesného postupu v konaní je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vecou riadne zaoberal, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, správne právne posúdenie, pri absencii porušenia pravidiel stanovených procesným právnym predpisom. Z dôvodov rozhodnutia je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd preto nemal dôvod neakceptovať odôvodnenie rozsudku, stotožnil sa s ním ( ).

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj pokiaľ by formulácie žalovaného v odvolaní extenzívne vnímal v zmysle požiadavky na vysporiadanie sa civilného súdu s ďalšími výsledkami trestného konania , nevyhnutne by ich v zmysle musel posúdiť ako prostriedok procesnej obrany neuplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktorý by nemohol prihliadať pre nenaplnenie predpokladov tohto zákonného ustanovenia.

9. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.