Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/141/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou, na hlavnom pojednávaní dňa 27. mája 2020 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Š. L., nar. XX.X.XXXX H. D., O.. H. U. F.Ľ., F. R. Q. R. Č.. XXX,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 2.10.2015 v čase o 13.50 hod. v obci Q. R., O.. D., viedol po miestnej komunikácii, vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou P1 „Daj prednosť v jazde“, traktor značky Q., bez EVČ s pripojenou vlečkou, bez EVČ, kde pri odbočovaní vľavo na hlavnú cestu pri rodinnom dome č. XXX nedal prednosť po tejto ceste zľava prichádzajúcemu motocyklu značky J., EVČ: D.-XXXAH, ktorý viedol E. G., nar. XX.X.XXXX (porušil ustanovenie o cestnej premávke), v dôsledku čoho došlo k zrážke, pričom E. G. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu ľavej ihlice pod hlavicou s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie vnútornej plochy pravého stehna, pomliaždenie chrbta s natiahnutím driekovej oblasti vpravo, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena s dobou liečenia 30 - 32 dní,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa s použitím pri neexistencii poľahčujúcej okolností podľa a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Dňa 14.12.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na Š. L., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa .

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. L., svedka poškodeného E. G., svedkov R.. G. D. K. C. I., znalcov G.. G. L. K. B.. C. E., ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný Š. L.Č. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že traktorom bez ŠPZ vyvážal odpad zo žumpy, pričom na križovatke v tvare T, kde je značka daj prednosť v jazde, zastavil vozidlo, presvedčil sa, že nič nejde, preradil do vyššej rýchlosti a pokračoval v križovatke bez problémov s tým, že nič nejde po ceste a následne sa zaradil do svojho jazdného pruhu. Keď už bol zaradený, videl asi 15 metrov pred traktorom, vo veľkej rýchlosti balansovaním prichádzať motorkára, tento z nového asfaltu nabehol na ten starý rozbitý asfalt, motorku nezvládol a narazil do hornej časti zadného kolesa traktora, pričom posunul traktor asi meter dozadu, ale aj tak ostal protismerný pruh voľný. Je tam pravotočivé esíčko, ale motorkár išiel rovno. Uvedené sa stalo asi o 2-3 sekundy ako vyšiel zo zákruty. V čase nárazu bola už aj vlečka na jeho polovici vozovky, pri náraze táto cúvla, ale aj tak bola na jeho polovici vozovky. Obžalovaný vystúpil z traktora, išiel zavolať záchranku alebo políciu, poškodený sedel na traktore na prednom kolese a telefonoval, pričom mu povedal, že bol testovať motorku na novom asfalte. Potom prišli policajti, títo usmerňovali dopravu, boli tam aj dopravní policajti, títo všetko fotili, robili s ním zápis, záznam o dopravnej nehode, ktorý následne aj podpísal, nakoľko policajt mu povedal, že to je len prečin, že to nie je vážna vec, tak si myslel, že je to len priestupok, nepozná zákon.

Keďže táto jeho výpoveď sa odlišovala od jeho výpovede v prípravnom konaní, súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že k skutku sa plne priznáva, stotožňuje sa s obsahom uznesenia o vznesení obvinenia, pričom si je vedomý svojho protiprávneho konania a toto ľutuje, nakoľko vie, že s neevidovaným motorovým vozidlom po ceste jazdiť nemôže a nemá ani na svoje podomácky vyrobené vozidlo - traktor zn. Q. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého dôvodu je ochotný sa s poškodeným dohodnúť o náhrade ním spôsobenej škody.

K poukázaným rozporom vo výpovediach obžalovaný uviedol, že priznal sa preto, lebo ho policajt donútil, povedal nech podpíše, mal chorú ženu, chcel ísť k nej. Vodičský preukaz má od roku 1970, nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, svoje konanie ľutuje, musel ísť s traktorom, lebo inú pomoc nemá, každý to takto robí v Q. R..

Svedok poškodený E. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si samotný priebeh nehody viac - menej nepamätá, má nejaké nesúvislé sekundové útržky pred nehodou, ale nič konkrétne čo sa týka priebehu nehody. Pamätá si až od momentu, ako ide do sanitky, je v sanitke a pýtajú od neho občiansky preukaz, pričom si začína uvedomovať, že sa niečo deje. Ináč si pamätá len, že sa bol previezť na motocykli, išiel od Záborského smerom na Pusté Pole - Zlatá Baňa, tam sa otočil a vracal sa domov do Záborského, pričom cez Hlavnú cestu v Zlatej Bani išiel určite po pravej strane. Pamätá si, že vchádzal do obce Záborské, potom má spomienku, že vstáva zo zeme, sadá si asi na koleso traktora, nakoľko traktor mal vzadu za chrbtom, mal v ruke telefón, pred sebou videl spadnutú motorku. Kto volal políciu, nevie. Či na mieste nehody podpisoval nejaký záznam, nevie, myslí, že nie, ale pri výsluchu podpisoval. K rýchlosti v čase nehody sa nevie vyjadriť. Pýtal sa aj vyšetrovateľa, akou rýchlosťou išiel, všimol si tiež, že na ceste je tam dosť poškodený asfalt, teda si nemyslí, že tam mohol ísť rýchlo a nemá na to ani motorku, aby sa s niekým naháňal. V nemocnici prebehli vyšetrenia, kde na RTG bola zistená zlomenina

nohy, povedali mu, že má otras mozgu, nejaké modriny, chrbticu mal narovnanú, či bol v bezvedomí, nevie. Bola vykonaná dychová skúška, ktorá bola negatívna. S obžalovaným sa stretol na druhý deň po nehode, porozprávali sa, zaujímal sa o jeho zdravotný stav, rozprávali sa o tom čo sa stalo, prečo sa to stalo, zhodli sa na tom, že to bola nehoda. Obžalovaný to viac menej uznal, on ho za to neobviňoval. Potom sa tam bol pozrieť a uznáva, že to bola nepriehľadná zákruta, nakoľko nie je vidno, že čo je za zákrutou, kým človek neprejde, bohužiaľ stalo sa. Od zákruty po miesto zrážky je asi do 50 metrov.

Pokiaľ z jeho prečítanej výpovede vyplynulo, že obžalovaný ho chcel na druhý deň po nehode odškodniť, tak keď tak vypovedal, tak ho chcel odškodniť, už si ten rozhovor presne nepamätá, pričom s obžalovaným sa odvtedy už asi nevideli. Keď pri svojej výpovedi ďalej uviedol, že vinník dopravnej nehody nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie vozidla, vychádzal z toho, že dopravnú nehodu nahlásil poisťovni a táto mu spätne zaslala dokumentáciu, že to odstupujú Slovenskej komore poisťovateľov na základe toho, že zistili, že druhý účastník nemá poistenie. Na záver uviedol, že k výpovedi učinenej na hlavnom pojednávaní ho nikto neovplyvňoval, prišiel z vlastnej vôle.

Svedok R.. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že realizoval túto dopravnú nehodu, pričom od rána to bola už niekoľká v poradí dopravná nehoda. Išlo o zrážku jazdnej súpravy traktora s prípojným vozidlom bez evidenčných čísel s motocyklistom. Po príchode na miesto boli vozidlá v konečnom postavení, motocyklista bol prevezený RZP do nemocnice na lekárske vyšetrenie a žiadny priamy svedok sa tam nenachádzal, bola tam hliadka OO PZ Prešov - Juh, vodič jazdnej súpravy - obžalovaný bol emočne vypätý a svojim správaním mu sťažoval služobnú činnosť na dokumentovanie miesta dopravnej nehody. Pri dokumentácii vychádzal zo zadokumentovaných stôp na mieste dopravnej nehody, t. j. konečného postavenia vozidiel, keďže podľa vyjadrenia na mieste prítomnej hliadky, nikto s vozidlami nehýbal - sú v konečnom postavení, z brzdnej stopy + významu ciest - z hlavnej a vedľajšej cesty, dopravného značenia, aj zo zakrivenia komunikácii a na základe zákonných ustanovení, teoretických vedomostí a praktických skúseností, na mieste označil ako zodpovedný subjekt zo zavinenia dopravnej nehody vodiča jazdnej súpravy, príčina nedanie prednosti v jazde. Je bežnou praxou, po príchode na miesto dopravnej nehody a zvlášť ak je úsek neprejazdný, ako prvé fotí, meria konečné postavenie vozidiel, stopy zviditeľnené, aby mohol sprejazdniť daný úsek cesty a potom samozrejme komunikuje s účastníkmi dopravnej nehody a prípadnými priamymi svedkami nehody, teda určite dostal vodič jazdnej súpravy možnosť vyjadriť sa k priebehu dopravnej nehody a na mieste zisteného skutkového stavu vo veci mohol zodpovedne uviesť v zázname dopravnej nehody jej priebeh s určením príčiny. Žiadny nátlak nevyvíjal na nejaké podpísanie záznamu, pretože účastník dopravnej nehody tento záznam nemusí podpísať. Po zdokumentovaní miesta dopravnej nehody, oznámil uvedené obžalovanému a odišiel do nemocnice preveriť zranenia motocyklistu. Či sa uvedená nehoda bude posudzovať ako priestupok alebo trestný čin, mu nemohol oznamovať na mieste, keďže nepoznal zranenia motocyklistu.

Svedok C. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tejto dopravnej nehode vie to, že obžalovaný vychádzal s traktorom z vedľajšej cesty na hlavnú cestu, je to T-čko, z križovatky bol vonku, bol už pomimo - celý predok traktora bol už zaradený na ceste. Zrazu nastala obrovská rana. Miesto, kde malo dôjsť k stretu traktora a motorky a ako doňho udrel, on však nevidel. Pribehol na miesto spýtať sa čo sa stalo, videl motorku, ktorá bola na boku, ležala vedľa traktora. Traktor bol posunutý. Motorkár stál, pribehla aj jeho manželka, chceli poskytnúť pomoc, podávala motorkárovi vodu, tento vodu odmietol, že mu nič nie je, zobral telefón a volal, kde telefonoval, nevie. Na motorke si všimol odretú farbu. Podľa jeho názoru, tej motorke nebolo nič, aby bola nejako poškodená. Na traktore si škodu nevšimol. K nárazu muselo dôjsť do prednej nápravy, podľa jeho názoru, mohol poškodený obžalovaného obísť, ostatné autá ho krásne obchádzali, ale motorkár išiel strašne rýchlo.

MUDr. Martin Kováč, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), ktorý v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok dňa 11.1.2019 pod č. 020/2019 uviedol, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a po telefonickej konzultácii s poškodeným zistil, že menovaný utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu ľavej ihlice pod hlavicou s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie vnútornej plochy pravého stehna, pomliaždenie chrbta s natiahnutím driekovej oblasti vpravo, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť hlavy, krčnej chrbtice, pravého stehna, driekovú oblasť vpravo strednou silou a prudkosťou, na oblasť ľavého kolena malou silou a prudkosťou, na ľavú ihlicu veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze menovaného,

ako cestujúceho na motorke do traktora s jeho následným pádom na vozovku a pritlačením jeho tela spadnutou motorkou. K poraneniam poškodeného došlo výlučne pri dopravnej nehode. Poškodený bol toho istého dňa - po dopravnej nehode ošetrený na ambulancii úrazovej chirurgie, kde mu boli uvedené poranenia v celom rozsahu diagnostikované a to vrátane vykonania RTG vyšetrenia, kde mu bola zistená zlomenina ľavej ihlice. Po jeho vyzlečení mu boli zistené ďalšie poranenia, ktoré sú popísané v znaleckom posudku, ako aj RTG vyšetrením zistené podvrtnutie krčnej chrbtice. V danom prípade bol u poškodeného zistený otras mozgu, ktorý by mohol z medicínskeho hľadiska vysvetliť jeho správanie sa po dopravnej nehode ako prechodne funkčnú poruchu mozgu. Popisovaná zlomenina ľavej ihlice predstavuje zlomeninu kosti, na ktorú sa pri pohybe neprenáša hmotnosť tela, tzn. že človek s takouto zlomeninou sa môže aj pohybovať bežnou chôdzou. So súdnolekárskeho hľadiska ide v prípade otrasu mozgu ľahkého stupňa o poranenie ľahké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba kľud na lôžku, telesné šetrenie, prípadné užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 5-6 dní. V prípade podvrtnutia krčnej chrbtice ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením fixačného goliera na krk, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 10-12 dní, v prípade zlomeniny ľavej ihlice pod hlavicou s minimálnym posunom úlomkov ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s naložením fixačnej dlahy, chôdzu za pomoci barlí, telesné šetrenie, užívanie liekov proti bolesti a proti zrážaniu krvi, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 30-32 dní, v prípade pomliaždenia vnútornej plochy pravého stehna, pomliaždenia chrbta s natiahnutím driekovej oblasti vpravo ide o poranenia stredne ťažké, ktoré si nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu, iba telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 28-30 dní. V prípade pomliaždenia a kožnej odreniny ľavého kolena ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si nevyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu, iba dezinfekciu, prípadné užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza spravidla za 10-12 dní. Priemerná dĺžka liečenia spojená s PN môže byť v danom prípade 30-32 dní. Menovaný bol krátky čas po úraze v bezvedomí, nebol hospitalizovaný v nemocnici, nebol pripútaný na lôžko, nezvracal, nemal úporné dlhotrvajúce bolesti a nebol odkázaný na pomoc druhej osoby, pri vykonávaní základných životných potrieb bol obmedzovaný nosením fixačného goliera na krku, chôdzou za pomoci barlí a bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 30-32 dní s klesajúcou intenzitou. V danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze pri 145 bodoch sumu 2.488,- Eur.

Ing. Ján Sabó, znalec z odboru doprava cestná uviedol, že znalecký posudok zo dňa 6.7.2018 pod č. XX/XXXX vypracoval na základe podkladov, ktoré obsahoval spis sp. zn. a osobne vykonanej obhliadky miesta dopravnej nehody v čase spracovania znaleckého posudku za účelom zistenia aktuálnych rozhľadových pomerov vodičov účastníkov dopravnej nehody. Z týchto podkladov vychádzal pri vypracovaní technickej analýzy nehodového deja. Traktor vlastnej výroby zn. Q. s pripojeným jednoosím prívesom z pohľadu a smeru jazdiaceho motocyklistu vychádzal z pravej strany, motocyklista sa pohyboval po štátnej ceste III. triedy smer od obce Červenica do Prešova, pohyboval sa v klesaní, pričom v čase, keď traktor sa začínal pohýnať, motocykel vyšiel z oblúka pravotočivej zákruty a stal sa pre vodiča viditeľným. Motocyklista zareagoval na pohyb traktora približne v čase 0,6 - 1 sekunda, keď traktor sa pohol dopredu o 60 cm až meter dvadsať, motocykel po svojom pohybe zanechal pozorovateľnú brzdnú stopu, ktorá v čase obhliadky miesta dopravnej nehody bola označená ako stopa č. 5 a potom zanechal krátku rýciu stopu o dĺžke 0,9 metra, taktiež bola zanechaná v čase obhliadky miesta dopravnej nehody. Vyhodnotením týchto podkladov je možné potvrdiť, že motocykel do traktora, do jeho ľavého zadného kolesa, narazil v polohe ležmo na ľavom boku, v čase nárazu jeho rýchlosť jazdy bola v rozmedzí 17-19 km/hod. Vzhľadom na zanechanú stopu na zadnej pneumatike je možné potvrdiť rýchlosť traktora v čase zrážky približne 2 km/hod., čiže v čase zrážky traktor už nebol hnaný účinkom hnacej sily motora, ale bol brzdený. Vzhľadom na priebeh cesty je prípustné, že už bol brzdený len validným odporom. Na základe zanechaných stôp motocykla sa znalec dopracoval k záveru, že v čase, keď motocyklista začal reagovať na vychádzajúci traktor z vedľajšej cesty, motocykel sa pohyboval rýchlosťou v rozmedzí 57-60,57-61 km/hod. Priebeh nehodového deja overil v maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/hod., kde zohľadnil brzdenie motocykla intenzitou 50% maximálne dosiahnutého, túto simuláciu urobil za účelom zodpovedania otázky, či zo strany vodiča traktora bola splnená alebo nebola splnená povinnosť dania prednosti vozidlu (motocyklu) jazdiaceho po hlavnej ceste. Znalec zistil, že aj za predpokladu, že motocyklista by jazdil 50-tkou nebolo by došlo k bezpečnému minutiu motocykla

s traktorom, motocyklista aj pri tejto rýchlosti jazdy by bol jazdou traktora s vlečkou ohrozený, čiže po technickej stránke nebola splnená podmienka dania prednosti v jazde zo strany vodiča traktora.

Následne znalec doplnil, že v čase nárazu bol motocykel v polohe ležmo na ľavom boku a narazil do traktora rýchlosťou 17-19 km/hod. K tomuto miestu nárazu predchádzala rýcia stopa o dĺžke 0,9, v znaleckom posudku je konštatované, že na základe predložených podkladov dĺžku tejto rýcej stopy policajt meral ku zadnému kolesu motocykla, vzhľadom na poškodené časti motocykla na ľavom boku, je tam padací rám, stúpačka, odretá nádrž, s prihliadnutím na tieto okolnosti, pri výpočte pohybu motocykla počítal so skutočnou dĺžkou rycej stopy 1,6, na základe toho sa dopracoval, že v čase, keď motocykel spadol na ľavý bok, sa pohyboval rýchlosťou 21,3-22,96 km/ hod. Doba šmýkania sa motocykla na ľavom boku bola v časovom rozmedzí 0,27-0,3 desatín sekundy, čiže v časovom rozmedzí, ktoré je schopné ľudské oko vnímať. Motocykel na ceste zanechal brzdnú stopu označenú ako stopa č. 5 o dĺžke 13,7, metrov. Zohľadnením tejto dĺžky, ako aj klesania vozovky v mieste kde bola táto stopa zanechaná v rozmedzí 3-4% bolo možné potvrdiť, že na začiatku tejto stopy motocykel sa pohyboval rýchlosťou 50,84 km/hod. až 53,36 km/hod., to je začiatok balansovania. Tento dej, kým motocykel zanechal stopu č. 5, v časovom vyjadrení trval 1,21 až 1,37 desatín sekundy. Následne zohľadnil aj tú skutočnosť, že keď vodič motocykla začal stláčať pedál nožnej brzdy a páčku ručnej brzdy, nedošlo k okamžitému plnému brzdnému účinku, ale tento bol postupný, na základe podkladov odbornej literatúry, zohľadnil dobu plného nábehu brzdného účinku 0,57 desatín sekundy, počas tejto doby sa motocykel nesprával ako smerovo nestabilný. Dôvodom pádu motocykla na ľavý bok je to, že prestal brzdiť a následkom odstredivej sily spadol na ľavý bok. Pri technickom posudzovaní deja, keďže motocykel zanechal brzdnú stopu, nie je podstatné, či mal motocykel STK alebo nemal, platnosť alebo neplatnosť STK je skôr otázka právna. Ak by motocyklista jazdil maximálne 50-tkou, rovnako brzdil ako v čase nehody, technicky nemôže vylúčiť jeho pád, lebo je to havarijné brzdenie, ktoré je na motocykli nebezpečné a väčšinou končí pádom, je vysoko pravdepodobné, že by zastavil pred miestom zrážky, ale je tu vysoká pravdepodobnosť pádu, preto v znaleckom posudku je počítané s 50% spomalením, kedy je možné vylúčiť už tento pád, pri technickom posudzovaní brzdenie intenzitou 50% a menej sa nepovažuje za brzdenie, ktoré by ohrozilo jeho bezpečnosť. K rozhľadovým pomerom motocyklistu, pri jazde motocykla približne v strede jazdného pruhu, uviedol, že okraj cesty, z ktorej vychádzal traktor, je pozorovateľná vzdialenosť 60 m, pohľad na profil cesty v celej šírke je pozorovateľný na vzdialenosť 100 m. Keď sa traktor začínal pohýnať, keby sa traktorista bol pozeral vľavo, tak by bol motocyklistu spozoroval, keby stlačil spojku, zostal by stáť, nakoľko od miesta kedy začal traktor vchádzať na križovatku po miesto kde došlo k zastaveniu traktora, bol časový interval 3,7-3,75 sekúnd od rozjazdu, keďže vodič traktora sám uvádzal, že zastavil v križovatke a tak sa pohol. Oblúkom zákruty motocyklista prechádzal ešte po neopravenom asfalte, pokiaľ by bol motocyklista prekročil medznú rýchlosť pri jazde oblúkom zákruty, tak by ho bolo vynášalo z tejto zákruty smerom k ľavému okraju cesty a zanechaná brzdná stopa by bola iného tvaru, než je fotograficky zdokumentovaná v mieste ohliadky v čase nehody. S poukázaním na priebeh, stopu č. 5 ako bola zameraná a fotograficky zdokumentovaná, motocyklista sa v prvom momente začal vyhýbať vľavo, bol by obžalovaného obišiel, keby traktor zastavil. Reakcia motocyklistu bola z technického hľadiska primeraná, reagoval včas, brzdil havarijným brzdením. Je to brzdenie v oblúku, nemôže sa nakláňať, akonáhle dôjde k šmyku predného kolesa, to koleso padá alebo motocyklista je katapultovaný. Taktiež uviedol, že s poukázaním na zadokumentované dôkazy, ako aj z fyzikálneho hľadiska porovnaním okamžitej hmotnosti traktora s prívesom s hmotnosťou motocykla a motocyklistu, tvrdenie, že traktor následkom nárazu bol posunutý o meter dozadu, je tvrdením technicky neprijateľným. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj rozsah zranení motocyklistu, tento sa mal sám zdvihnúť, sám si mal sadnúť na zadné koleso traktora a sám si mal dať dole prilbu.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:

Zo záznamu dopravnej nehody OR PZ ODI Prešov zo dňa 2.10.2015 vyplýva miesto, čas, priebeh a účastníci dopravnej nehody, pričom ako príčina dopravnej nehody je uvedené porušenie povinností vodiča, nevenovanie sa plne vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke, kde zodpovedným subjektom je Š. L..

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, PC CRASH, ako aj fotodokumentácie vyplýva situácia na mieste dopravnej nehody.

Zo zápisov o dychovej skúške vyplýva, že tak obžalovaný, ako aj svedok poškodený v čase dopravnej nehody nepožili alkoholické nápoje a výsledok merania u oboch bol 0,00 mg/l.

Z odborného vyjadrenia - lekárskej správy MUDr. Moniky Mafinovej, PhD. zo dňa 9.10.2015 a dodatku k nej zo dňa 16.10.2015 vyplýva, že poškodený v súvislosti s dopravnou nehodou - zrážkou s traktorom dňa 2.10.2015 utrpel otras mozgu, natrhnutie krčnej chrbtice, zlomeninu hlavičky ihlice vľavo, udretie prednej časti stehna vpravo, udretie dolnej časti driekovej chrbtice, odreninu kolena vľavo, pričom ide o zranenia stredne ťažké, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť od 5.10.2015 do 3.11.2015.

K osobe obžalovaného Š. L.Č. súd zistil, že sa zdržiava na adrese svojho trvalého pobytu: Q. R. XXX, okres D., je dôchodca, alkoholické nápoje nepožíva, správa sa slušne, jeho správanie nebolo prejednávané pred komisiou pre verejný poriadok. Doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 10.8.1981, sp. zn. pre k , za čo mu bolo uložené nápravné opatrenie po dobu 5 mesiacov 10% z platu, trest vykonal 31.7.1982 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia typu K., K.<XX, K.>XX, R., R., V., V., R., V., V., K. K. F., pričom oprávnení typu K.>XX, R., V., K. K. F. je držiteľom od roku 1971. Okrem uvedenej dopravnej nehody nemá v súčasnosti evidovaný iný záznam, v minulosti od roku 2004 má evidovaných 7 záznamov, ktoré boli všetky riešené v blokovom konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, súd uzavrel, že dňa 02.10.2015, obžalovaný Š. L. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo, porušil povinnosť vodiča spočívajúcu v tom, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a tým došlo zo strany obžalovaného k protiprávnemu konaniu, kde následok sa prejavil ujmou na zdraví poškodeného E. G..

Obžalovaný spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní popieral a poukazoval na vysokú rýchlosť poškodeného na motocykli, avšak v prípravnom konaní sa k skutku priznal, svoje konanie ľutoval, pričom na poukázané rozpory vo výpovediach o. i. uviedol, že svoje konanie ľutuje. Poškodený sa k dopravnej nehode nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko túto si nepamätá, pričom vypočutí svedkovia R.. D. a I. neboli priamymi svedkami nehody.

Zo spáchania skutku tak obžalovaného usvedčujú najmä listinné dôkazy, ako aj vykonané znalecké dokazovanie, z ktorých je zrejmé, že vodič traktora, teda obžalovaný vychádzal z vedľajšej cesty, kde obžalovaný nerešpektoval dopravnú značku P1 „Daj prednosť v jazde“ a nedal prednosť po hlavnej ceste prichádzajúcemu poškodenému na motocykli, ktorým konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k zrážke.

Uvedenému nasvedčuje výpoveď a znalecké skúmanie znalca Ing. Sabóa z odboru doprava cestná, ktorý vo svojej výpovedi o. i. uviedol, že na križovatke, keď sa traktor začínal pohýnať, keby sa traktorista bol pozeral vľavo, tak by bol motocyklistu spozoroval, keby zostal stáť, došlo by k bezpečnému minutiu poškodeného, nakoľko s poukazom na zaznamenanú stopu č. 5 ako bola zameraná a fotograficky zdokumentovaná, motocyklista sa v prvom momente začal vyhýbať vľavo, bol by obžalovaného s traktorom obišiel, keby traktor zastavil. Navyše znalec Ing. Sabó jednoznačne uviedol, že aj za predpokladu, že motocyklista by jazdil 50-tkou nebolo by došlo k bezpečnému minutiu motocykla s traktorom, nakoľko motocyklista aj pri tejto rýchlosti jazdy by bol jazdou traktora s vlečkou ohrozený, čiže po technickej stránke nebola splnená podmienka dania prednosti v jazde zo strany vodiča traktora.

K mechanizmu vzniku poranenia súd poukazuje na závery znalca MUDr. Kováča, ktorý uviedol, že poškodený utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, zlomeninu ľavej ihlice pod hlavicou s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie vnútornej plochy pravého stehna, pomliaždenie chrbta s natiahnutím driekovej oblasti vpravo, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena, ktoré poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, pričom uviedol, že k poraneniam poškodeného došlo výlučne pri dopravnej nehode a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze menovaného, ako cestujúceho na motorke do traktora s jeho

následným pádom na vozovku a pritlačením jeho tela spadnutou motorkou. Priemerná dĺžka liečenia spojená s PN môže byť v danom prípade 30-32 dní.

Bolo teda nepochybne preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo na základe konania obžalovaného a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zraneniami poškodeného, kde takýto mechanizmus vzniku poranení vyplýva z výpovede znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Martina Kováča.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný tým, že ako vodič motorového vozidla pri odbočovaní vľavo na hlavnú cestu, nedal prednosť po tejto ceste zľava prichádzajúcemu motocyklistovi, teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, týmto konaním naplnil objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví podľa .

Je nepochybné, že obžalovaný po subjektívnej stránke konal formou vedomej nedbanlivosti, podľa , pretože ako vodič s vodičským oprávnením a ako účastník cestnej premávky musel vedieť, že nedaním prednosti v jazde, môže inému účastníkovi cestnej premávky spôsobiť ublíženie na zdraví tým, že spôsobí dopravnú nehodu, resp. kolíznu situáciu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takýto následok nespôsobí. Svojím konaním teda naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle , ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle .

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody súd aplikoval u obžalovaného Š. L. ustanovenie , pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa .

Za prečin ublíženia na zdraví podľa , umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Š. L. dospel k záveru, že na výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného, možnosť jeho nápravy, postačí na potrestanie a prevýchovu obžalovaného uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, t. z. na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu v príslušnom ústave na výkon trestu.

Napriek tomu, že k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom, kde by prichádzalo do úvahy aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd v tomto prípade má za to, aj vzhľadom na oboznámenú evidenčnú kartu vodiča a aj dobu, ktorá uplynula od skutku, že preventívny účel trestu a ochranu spoločnosti je možné a postačujúce dosiahnuť aj vyššie uvedeným

trestom, keďže takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.