Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Co-134-2019.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., právne zastúpený advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 9.035,75 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Csp/25/2017-123 zo dňa 26.03.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9.035,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.900 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobca získal pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 23.10.2015 od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., s ktorou mal žalovaný uzavretú Zmluvu o splátkovom úvere vo výške 5.900 eur, ktorú nesplácal. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 52 ods. 2, § 53 ods. 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona o bankách (ďalej len ZoB). V odôvodnení uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu, a to Slovenskou sporiteľnou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.07.2013, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5.900,- eur s výškou splátky 120,72 eura so splatnosťou prvej splátky 25.09.2013 a konečnou splatnosťou úveru dňa 25.08.2023 a s RPMN 22,12 %. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzatvorila so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 23.10.2015. Skonštatoval, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, pretože nepreukázal odoslanie a doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015 pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, a to platne postúpenie pohľadávky. Zároveň uviedol, že za takúto výzvu nemožno považovať Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo na 30.09.2015 podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 30.10.2015 podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu vyhodnotil postúpenie ako neplatné. Nárok žalobcu vyhodnotil v celom rozsahu za premlčaný. Uviedol, že žalovaný sa do omeškania so splnením záväzku dostal ku dňu 25.08.2013, čo vyplýva z 1. upomienky zo dňa 07.10.2013, z 2. upomienky zo dňa 29.10.2013 a 3. upomienky zo dňa 29.11.2013. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky splatnej bezprostredne pred výzvou zo dňa 25.08.2013. Premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňa 25.08.2016. Z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením časti svojho záväzku nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalovaný bol v omeškaní celkom 756 dní, pričom bol opakovane vyzývaný na úhradu splátok úveru okrem iného aj výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou zo dňa 30.09.2015. Poukázal na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok s tým, že tento bol opakovane preskúmavaný súdmi, pričom Krajské súdy nedospeli k záveru, že takéto dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nesúhlasil ani s výkladom premlčania. Bol toho názoru, že ak veriteľ nevyužije oprávnenie v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak veriteľ nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku, veriteľovi vzniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a premlčacia doba začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej splátky. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy do 15 dní. Žalovaný prevzal list dňa 05.10.2015, lehota mu teda uplynula dňa 20.10.2015 a nasledujúcim dňom, t.j. 21.10.2015 došlo k začatiu plynutia premlčacej doby. Keďže žaloba bola podaná dňa 13.12.2016, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Z týchto dôvodov navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že z predložených výziev vyplýva, že banka vopred neupozornila žalovaného v lehote určenej zákonom na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti úveru pred jeho zosplatnením. K zosplatneniu teda došlo v rozpore s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. V danom prípade, ako keby bol postúpený tzv. „živý úver“, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom prípade nemôže postúpiť a mohla postúpiť iba nesplatenú časť úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcu neplatný právny úkon a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu. Vo vzťahu k ust. § 92 ods. 8 ZoB uviedla, že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná. Z prvej vety tohto ust. vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku v omeškaní. Banka tak môže postúpiť iba nesplácanú časť záväzku a celý záväzok až po jeho zosplatnení. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, alebo zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou, resp. odstúpením, nemožno uzavrieť, že je úver spolu s úrokmi splatný. Splatnými sa od tejto doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zosplatnením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Ďalej poukázal na rozdiel medzi výzvou a oznámením, pričom zdôraznil, že oznámenie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za výzvu v zmysle ut. § 92 ods. 8 ZoB. Keďže v tomto prípade nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu a žalobca doposiaľ nepreukázal, že je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Z týchto dôvodov navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcu uhradiť jej trovy odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
5. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.) (rozsudok NS SR vo veci 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018). Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018). Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje vznik nároku uplatneného žalobou neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16 VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8 ZoB, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 ZoB je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť. Kogentným ustanovením je tiež ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.09.2015 vyplýva, že veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu (teda realizoval svoje právo v zmysle § 565 na zosplatnenie dlhu) už k 29.09.2015. Z obsahu spisu nevyplýva, že právny predchodca žalobcu si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda že minimálne 15 dní pred realizovaním práva na zosplatnenie upozornil spotrebiteľa - žalovaného na využitie práva dlh zosplatniť. Účelom ust. § 53 ods. 9 je informovať spotrebiteľa v dostatočnom predstihu o skutočnosti, že veriteľ hodlá využiť svoje oprávnenie na zosplatnenie dlhu. Zosplatnením dlhu spotrebiteľ stráca výhodu, ktorou je možnosť úhrady dlhu v splátkach. Cieľom ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľovi zvrátiť situáciu, svoj omeškaný dlh vyrovnať a predísť tým strate výhody splátok. Nie je preto možné za splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka považovať oznámenie právneho predchodcu zo dňa 30.09.2015 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy č. 5045131322. Obsahom spisu síce je výzva zo dňa 09.09.2015. Posúdenie splnenia uvedených podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a teda aj na výsledok samotného sporu. Keďže v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov pre riadne zosplatnenie dlhu, nemožno dospieť k záveru, že postupovaná pohľadávka bola v čase postúpenia (23.10.2015) splatná v celom rozsahu. V čase postúpenia postupovaná pohľadávka nebola v celosti splatná, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 ZoB. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Vo vzťahu k námietke premlčania nároku žalobcu odvolací súd len pre odpoveď na odvolaciu námietku žalobcu konštatuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nestotožňuje so záverom, že nárok žalobcu je premlčaný odo dňa 25.08.2016. Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 103, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčanie je márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého dôsledkom je, že právo ktoré nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje (stáva sa z neho tzv. naturálne právo) a toto právo nemožno v zásade priznať. S poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je v danom prípade trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustálenej judikatúry pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodujúci objektívny okamih, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. V danej veci nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru a preto premlčacia doba plynie osobitne od splatnosti jednotlivých splátok v zmysle ust. § 103 prvej vety Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh bol podaný dňa 26.01.2017, z čoho je pri uplatnení trojročnej premlčacej dobe zrejmé, že právo na úhradu splátok splatných pred dátumom 26.01.2014 je premlčané. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zaplatanie celkovej čiastky spojenej s úverom v mesačných splátkach vo výške 120,72 eura, dátum splatnosti prvej splátky pripadá na deň 25.09.2013, pričom splátky sú následne splatné vždy ku 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Z uvedeného vyplýva, že táto žaloba by v
prípade dostatku aktívnej legitimácie žalobcu bola dôvodná od splátky splatnej dňa 25.01.2014, pretože deň nasledujúci po tomto dátume (t. j. 26.01.2014) je dňom kedy sa právo mohlo vykonať na súde po prvý raz a žaloba bola podaná 26.1.2017.
7. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.