Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-384-2015.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/384/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci žalobcov: a/ B. Z., M.. Z., T..XX.XX.XXXX, M..Č.. XX-XX-XX/XXX, Š. B. G., H. Q., B. I. XXXX/XX, b/ Š. C., M.. C., T..XX.XX.XXXX, M.. Č.. XX-XX-XX/XXXX, Š. B. G., H. C. XX, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, Daxnerova, Rimavská Sobota, proti žalovaným: 1a/ Y. C., T..XX.XX.XXXX, H. R. XX, Xb/ Z. Y., T..XX.XX.XXXX, H. R. XXX, X/ V. I., T..XX.XX.XXXX, H. R. XX, X/ I. N., T..XX.XX.XXXX, H. R. X, X/ Z. Y., T..XX.XX.XXXX, H. R. X, X/ N. N., T..XX.XX.XXXX, H. Q., I. XX, X/ J. H., T..XX.XX.XXXX, H. R. XXX, 7/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, 8/ Š. N., T..XX.X.XXXX, H. R. X, X/ B. N., T..XX.XX.XXXX, H. R. X, XX/ K. N., T..XX.XX.XXXX, H. R., Š. XX, XX/ M. Z., T..XX.XX.XXXX, H. M. G., I. XXXX/XX, XX/ N. N., T..XX.XX.XXXX, H. R.Y. XX, XX/ U. U., T..XX.XX.XXXX, H. G. H. XXX, XX/ I. J., T..XX.XX.XXXX, H. Q., G. XXXX/X, XX/ I. N., T..XX.XX.XXXX, H. W., N. XXX/X, XX/ I. Z. - F.. G., XX/ I. Z.Ó., T..XX.XX.XXXX, H. R. XX, XX/ R. I., T..XX.XX.XXXX, H. R. XX, XX/ Y. U., T..XX.XX.XXXX, H. R. X, XX/ N. U., T..XX.XX.XXXX, H. R. XXX, XX/ R. H., T..XX.XX.XXXX, H. K.Ý. N. XXX, XX/ J. C., T..XX.XX.XXXX, H. T. H. XX, XX/ N. U., T..XX.XX.XXXX, H. K. N. XX, XX/ J. Z., T..XX.XX.XXXX, H. K. N. XXX, XX/ I. Y., T..XX.XX.XXXX, H. K. N. XXX, XXa/ K. Y., T..XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, XXb/ K. Y., T..XX.XX.XXXX, H. Š. XXX, XX/ J. Z., T..XX.XX.XXXX, H. K. N. XXX, XX/ I. H. - F.. G., XX/ Z. Z., T..XX.XX.XXXX, H. K. N. XXX, XX/ V. Z., T..XX.XX.XXXX, H. K.Ý. N. XXX, XX/ F. I., T..XX.XX.XXXX, H. R. X, XXXX I., I., 32/ Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a to Ernesta Maga - súkromného geodeta - realitná činnosť Rimavská Sobota č. 40611434-19/2012 zo dňa 29.05.2012, kat. úz. Hajnáčka ako CKN parc. č. XXXX/X - zast. plocha vo výmere 369 m2, parc. č. XXXX/X - zast. plocha vo výmere 141 m2, parc. č. XXXX/X - zast. plocha vo výmere 34 m2, parc. č. XXXX - zast. plocha vo výmere 20 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 946 m2 a parc. č. XXXX/ X - záhrada vo výmere 113 m2 patria v pomere k celku v 1/1-ine do dedičstva po neb. Z. Z., M.. U., T..XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. D. R..
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v podanej žalobe uviedli, že majú právny záujem o usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným vo výrokovej časti tohto rozsudku a to po svojej právnej predchodkyni t. č. neb. Z.Í. Z., M.. U., T..XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX, T. H. D. R., matke žalobcu a/ a starej matke žalobcu b/. Predmetné nehnuteľnosti boli vytvorené geometrickým plánom Ernesta Maga - súkromného geodeta v Rimavskej Sobote č. 40611434-19/2012 zo dňa 29.05.2012 pre kat. úz. Hajnáčka a to zabratím v dieloch č. 1 - 9 celkom 1623 m2 pozemku z E-KN parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X, vedených na LV č. XXXX, XXXX Z. XXX kat. úz. Hajnáčka, kde sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci žalovaní resp. ich právni predchodcovia. Predmetné pôvodne ešte pozemnoknižne vedené nehnuteľnosti boli v dávnej minulosti v prírode rozdelené medzi ich podielovými spoluvlastníkmi a následne nimi na základe tejto deľby aj užívané. Na základe tejto deľby pripadli potom čiastky z nich zodpovedajúce v prírode práve nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania do vlastníctva jednak starého otca žalobcu a/ a prastarého otca žalobcu b/ a to Y. U., ktorý bol otcom právnej predchodkyne žalobcov Z. Z., M.. U. a susedný pozemok pripadol do vlastníctva N. Z.. Potom ako právni predchodcovia žalobcov Š. Z. Z. Z. U. uzavreli spolu manželstvo, rozhodli sa postaviť si v obci Hajnáčka vlastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu a na vhodný stavebný pozemok si vybrali práve nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania a za týmto účelom daroval Y. U. svoju čiastku dcére a zaťovi a títo spoločne odkúpili v prírode reálne vyčlenenú časť N. Z.. Na takto nadobudnutom stavebnom pozemku si potom právni predchodcovia žalobcov v domnení, že jednak titulom daru, aj titulom kúpy sa stali jeho výlučnými vlastníkmi, začali výstavbu svojho domu č.s.X ešte v roku 1956, ktorú dokončili v roku 1958, do domu sa nasťahovali a priľahlé pozemky oplotili a skultúrnili a od tejto doby užívali predmetné nehnuteľnosti výlučne a nerušene v domnení, že sú ich vlastníkmi, pričom Z. Z. užívala predmetné nehnuteľnosti až do svojej smrti v roku 2012 tiež výlučne a nerušene a až po jej smrti zistili žalobcovia, že k predmetným nehnuteľnostiam nemajú usporiadané vlastnícke právo.
2. K obsahu žaloby sa vyjadrili žalovaní a to Slovenský pozemkový fond Bratislava, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení namietal, že žalobcovia nepreukázali existenciu kúpnej ani darovacej zmluvy, na základe ktorej mali získať predmetné nehnuteľnosti a len na základe ústnej darovacej a kúpnej zmluvy preto nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom a tieto navyše užívali bez privolenia bývalého okresného národného výboru. Žalobcovia teda nemohli byť oprávnenými držiteľmi sporných pozemkov, preto tento žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Ďalej sa k obsahu žaloby písomne vyjadrili žalovaní 2/ - 15/, 17/ - 25/, 26b/, 27/, 29/, 30/, ktorí uviedli, že súhlasia s určením vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako to žalobcovia navrhujú, pretože vlastnícke právo t. č. neb. Z. Z. k predmetným nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nespochybňujú, žiaden nárok na tieto nehnuteľnosti si neuplatňujú a uznávajú, že tieto pripadli na základe dávnej deľby uskutočnenej medzi ich právnymi predchodcami práve právnym predchodcom t. č. neb. Z. Z., od ktorých ich táto nadobudla spolu so svojím t. č. neb. manželom Š. Z. jednak titulom daru, ako aj kúpy ešte v 50-tych rokoch 20-eho storočia. Zároveň žiadali, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti, neuplatnili si právo na náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného 32/ na pojednávaní uviedla, že žalovaný 32/ taktiež súhlasí s podanou žalobou, pretože bola preukázaná dobromyseľná držba právnych predchodcov žalobcov, preto nemajú žiadne námietky voči podanej žalobe.
3. Súd po vykonanom dokazovaní vyhovel podanej žalobe a svojím rozsudkom č. 6C/384/2015-122 zo dňa 29.11.2016 určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z. Z., M.. U., T..XX.XX.XXXX, F..XX.XX.XXXX, T. H. D. R. .
4. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 16Co/299/2017 zo dňa 20.12.2018 bol tento rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nadriadený súd mal za to, že z dosiaľ vykonaného dokazovania vyplýva len toľko, že žalobcovia nepreukázali, že by k uzavretiu darovacej resp. kúpnej zmluvy došlo písomnou formou, hoci to vtedy platná právna úprava vyžadovala a ani to, že by bol daný súhlas bývalého okresného národného výboru v zmysle § 1 ods.1 prvej vety Zák. č. 65/1951 Zb. Žalobcovia nepreukázali ani to, že ich právni predchodcovia napriek tomu, že k uzavretiu písomnej zmluvy, či už kúpnej alebo darovacej, ktorá by bola registrovaná štátnym notárstvom nedošlo a že títo by konali s potrebnou opatrnosťou, prípadne, že k držbe bez písomnej zmluvy došlo dôsledkom ospravedlniteľného omylu a že žalobcovia doposiaľ ani netvrdili, z akého dôvodu nedošlo k uzavretiu zmlúv v písomnej forme, prípadne k ich registrácii a to napriek tomu, že požiadavky, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti boli registrované štátnym notárstvom, boli v Občianskom zákonníku jasne upravené a bol aj vyžadovaný súhlas bývalého ONV. Ďalej bolo poukázané na to, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, teda, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po zákonom stanovenú dobu nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vlastníckemu právu.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcov a ich právneho zástupcu, výsluch zástupkyne SPF a Okresného úradu v Banskej Bystrici, oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných
vyjadrení SPF a ostatných žalovaných, nahliadol do predloženého geometrického plánu, osvedčenia o dedičstve č. 3D/176/2012 zo dňa 10.05.2012 tunajšieho súdu, výpisov z LV č. XXXX, XXXX Z. XXX kat. úz. Hajnáčka, potvrdenia Obecného úradu v Hajnáčke, rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v R. Sobote č. D 205/68 zo dňa 05.12.1968 a po takto vykonanom dokazovaní znovu dospel k tomu záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a vzhľadom na tú skutočnosť, že ich právni predchodcovia boli dobromyseľnými užívateľmi predmetných nehnuteľností po dobu dlhšiu ako 10 rokov, sú tu splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vek žalobcov, ktorí sú narodení v roku 1952 a 1978 nie je možné predpokladať, že by sa títo pamätali na okolnosti reálnej deľby, prípadne existenciu kúpnej resp. darovacej zmluvy, pretože len z obsahu žaloby vyplýva, že predmetné ešte pozemnoknižne vedené nehnuteľnosti boli v dávnej minulosti v prírode rozdelené medzi ich podielovými spoluvlastníkmi a na základe tejto deľby aj užívané. Na základe tejto deľby pripadli potom čiastky z nich zodpovedajúce v prírode nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania do vlastníctva starého otca žalobcu a) a prastarého otca žalobcu b) Y. U., ktorý bol otcom právnej predchodkyne žalobcov Z. Z., M.. U. a susedný pozemok pripadol do vlastníctva N. Z.. Potom, ako Z. U. uzavrela manželstvo so Š. Z., rozhodli sa postaviť si v obci Hajnáčka vlastný rodinný dom a zriadiť k nemu dvor a záhradu a ako vhodný stavebný pozemok si vybrali práve nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania a za účelom ich nadobudnutia daroval potom Y. U. svoju čiastku dcére a zaťovi, teda Z. U. Z. Š. Z. a títo spoločne odkúpili v prírode reálne vyčlenenú čiastku N. Z., takto potom právni predchodcovia žalobcov nadobudli stavebný pozemok a aj keď sa nejednalo o perfektné kúpne resp. darovacie zmluvy, z ďalších okolností možno vyvodiť, že títo boli v domnení, že sa stali na základe týchto zmlúv výlučnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Ak by tomu tak nebolo, tak by zrejme nezačali s výstavbou svojho rodinného domu ešte v roku 1956 na súčasnej C-KN parc. č. XXXX/X, t. č. č. s. X, ktorého výstavbu dokončili v roku 1958, do domu sa nasťahovali a priľahlé pozemky skultúrnili a oplotili. Od uvedenej doby ich výlučne a nerušene užívali a táto ich držba od uvedeného obdobia nebola nikým spochybňovaná. Po smrti Š. Z. zostala výlučnou užívateľkou týchto nehnuteľností pozostalá manželka Z. Z., ktorá ich až do svojej smrti v roku 2012 taktiež výlučne a nerušene užívala a až po jej smrti zistili žalobcovia, že ich právni predchodcovia k predmetným nehnuteľnostiam nemali vysporiadané vlastnícke právo. Z obsahu predložených písomných vyjadrení totiž vyplýva, že všetci žalovaní až na SPF súhlasia s podanou žalobou a nemajú voči nej žiadne námietky, pričom ide väčšinou o obyvateľov obce Hajnáčka, ktorí potvrdzujú, že tieto nehnuteľnosti od dávnej minulosti užívali právni predchodcovia žalobcov, t. č. neb. Z. Z. a Š. Z.. Oni ako právni nástupcovia nebohých pozemnoknižných spoluvlastníkov si z tohto dôvodu nerobia žiadne nároky na tieto nehnuteľnosti. Okrem týchto písomných vyjadrení súd poukazuje aj na ďalší listinný dôkaz a to dedičské rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 205/1968 zo dňa 05.12.1968, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.06.1968, je to rozhodnutie v dedičskej veci, po právnom predchodcovi žalobcov neb. Š. Z., ktorý zomrel 06.07.1967, naposledy bytom v Hajnáčka, ktorý bol otcom žalobcu a) a starým otcom žalobcu b) a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je výslovne uvedené, že Štátne notárstvo potvrdzuje, že dedičstvo po poručiteľovi Š. Z. H., ktoré pozostáva zo starého bezcenného šatstva a v kat. úz. Hajnáčka mimo pozemkovej knihy z nedokončeného rodinného domčeku pozostávajúceho z dvoch izieb s príslušenstvom so zastavanou plochou, dvorom a záhradou, pričom dom bol postavený na parcele č. XXX/XX, z ktorej parcely N. Z. N. predal im svoj podiel a svokor Y. U. D., časť svojej parcely takže do dedičstva patrí polovica týchto nehnuteľností, lebo polovica patrí titulom spolunadobudnutého majetku pozostalej manželky vdove Z. Z., M.. U., R., Š. X. Súd z tohto vyvodzuje, že ak štátny notár prejednávajúci dedičstvo po neb. Š. Z. uviedol do výrokovej časti vydaného rozhodnutia takýto text, aj existovali príslušné listiny, na ktoré sa vo svojom rozhodnutí odvolával a musel ich mať v čase prejednávania dedičstva k dispozícii. Z uvedeného je teda zrejmé, že v tomto čase existovali príslušné listiny a to darovacia aj kúpna zmluva, pretože sa o nich zmieňuje štátny notár práve v dedičskom konaní po neb. Š. Z. a v rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote č. D 205/1968. Pokiaľ ide o judikatúru NS SR vo vzťahu k nedodržaniu písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá mala byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009, 3MCdo/7/2010, 3MCdo/8/2010, 4Cdo/361/2012), tu súd poukazuje na prelomenie právneho názoru NS SR vyžadujúceho pre vstup do oprávnenej držby existenciu písomnej zmluvy so súčasným udelením privolenia zo strany bývalého ONV, resp. jej registráciou a to nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS484/2015 zo dňa 04.11.2018, pretože pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenia, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
6. Súd mal v tomto prípade za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov boli dobromyseľnými držiteľmi predmetných nehnuteľností, čo vyplýva najmä z citovaného rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote sp. zn. D 205/68 zo dňa 05.12.1968, kde štátny notár poukazuje na existenciu kúpnych resp. darovacích zmlúv v prospech Š. Z. a jeho manželky Z. Z.X., M.. U.. Je pravdou, že tieto zmluvy sa v listinnej podobe nezachovali, ani nebol preukázaný zákonný postup a to udelenie privolenia zo strany ONV resp. registrácia týchto zmlúv, avšak od ich uzavretia boli právni predchodcovia žalobcov dobromyseľnými držiteľmi, čo nevyvrátil ani jeden zo žalovaných a všetky okolnosti svedčia o poctivosti nadobudnutia nehnuteľností, pretože súd má za to, že ak by neboli presvedčení o tom, že nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva na základe kúpnej resp. darovacej zmluvy, potom by si tu neboli postavili svoj rodinný dom, ktorý užívali a obývali od roku 1958 až do svojej smrti.
7. Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
8. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
9. Podľa § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
10. Zo všetkých týchto dôvodov preto súd dospel k tomu záveru, že sú tu splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech právnej predchodkyne žalobcov na základe vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe znovu vyhovel v plnom rozsahu.
11. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu, pretože žalobcovia trovy konania nežiadali a žalovaným ich náhrada podľa výsledku v spore nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).