Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-135-2019.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/135/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11145/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3,20 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 1Er/444/2015 - 16 zo dňa 12. novembra 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) a povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
2. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR 08516/14 zo dňa 30.10.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 24.07.2012. V ten istý deň bola s povinným uzavretá aj rozhodcovská zmluva vo forme osobitej zmluvy. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) posúdil zmluvné vzťahy medzi oprávneným a povinnou ako vzťahy spotrebiteľské, nakoľko z okolností uzatvorenia zmlúv a najmä s ohľadom na povahu strán zmlúv bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj rozhodcovskej zmluvy, konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvy uzatvoril s fyzickou osobou nepodnikateľom. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovskou zmluvou medzi oprávneným a povinnou súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský, aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia zaručujúce povinnej ako spotrebiteľovi ochranu jej práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu zmluvných podmienok.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s rozhodcovskou zmluvou zistil, že táto bola uzavretá na samostatnej listine, išlo o formulárovú zmluvu, do ktorej bolo možné doplniť len údaje o dlžníkovi a ručiteľovi, číslo zmluvy o úvere a deň uzavretia zmluvy o úvere a doplnenie údaja o dátume podpisu rozhodcovskej zmluvy. Všetky ostatné zmluvné dojednania mali byť vopred naformulované , pričom
dlžník nemal možnosť ovplyvniť ani výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v bode I. vopred určený, ani nemal možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Za týchto okolností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný ako dlžník nemal pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy možnosť ovplyvniť okruh otázok, na ktorom sa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) mali dohodnúť, a preto nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Súd prvej inštancie mal teda za to, že povinný v zmysle § 53 ods. 3 nevyvrátil domnienku o tom, že zmluvné dojednania obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve neboli individuálne dojednané, a preto považoval túto zmluvu za neplatnú.
4. Ako uviedol, dojednaná rozhodcovská zmluva síce dávala možnosť výberu súdu, na ktorom podá žalobca prípadnú žalobu, no aj napriek uvedenému ju súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom je nevyhnutné považovať za teoretické, až nepravdepodobné. Zároveň tiež uviedol, že žalovaný, ktorý je v tomto prípade spotrebiteľ, už nemá možnosť voľbu súdu zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako podanie žaloby na všeobecný súd. Súd prvej inštancie uzavrel, že nebola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). V nadväznosti na uvedené, ako aj s poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ v nadväznosti na znenie ustanovenia § 39 OZ súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, z dôvodu obchádzania ustanovení zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.
5. Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvej inštancie dospel k názoru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil odklad exekúcie a zároveň v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod spis. zn. EX 11145/15 zastavil.
6. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, pričom ide o nevýhradnú zmluvu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, teda nemôže byť dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Podľa názoru oprávneného obe strany podpisom rozhodcovskej zmluvy prejavili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola formulovaná jasne a zrozumiteľne, pričom každá zo strán mala možnosť vzniesť prípadné námietky voči zvolenej osobe rozhodcu. Podľa jeho názoru je rozhodcovská zmluva dojednaná individuálne, preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Navyše poukázal na skutočnosť, že možnosť riešenia sporov vzniknutých zo spotrebiteľských právnych vzťahov vyplýva aj z rozhodnej právnej úpravy, keďže táto ju nevylučuje. V závere podaného odvolania poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade uzatvorená na samostatnom dokumente, pričom nebola podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a samotný exekučný titul bol výsledkom riešenia sporu až po porušení zmluvných povinnosti povinným. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rovnako žiadal aj o priznanie trov, ktoré mu vznikli.
7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Z predloženého súdneho spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že dňa 27.02.2015 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 04.09.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn.: SR 08516/14 zo dňa 30.10.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014. Súdu prvej inštancie bola spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložená aj zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2012 a samostatná rozhodcovská zmluva zo dňa 24.07.2012. Súd prvej inštancie vydal dňa 07.09.2015 poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe návrhu povinnej na odklad exekúcie, vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, súd prvej inštancie uznesením č. k. 1Er/444/2015 - 16 zo dňa 12.11.2018 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nesprávnym zistením skutkového stavu.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
13. Podľa § 53 ods. 2 a 3 OZ; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3)
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“); rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 4 ods. 2 a ods. 3 ZRK; rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. (2) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.(3)
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou (založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere) ako vzťah spotrebiteľský. Oprávnený pri uzatvorení a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (čo vyplýva z predmetu jeho činnosti) a povinná bola v postavení spotrebiteľa (pri uzavretí a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Oprávnený navyše v podanom odvolaní posúdenie zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského nenamietal. Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou zo dňa 24.07.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinnej.
23. Z Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve (doložke).
24. Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Najvyšší súd SR v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovská zmluva je zmluvou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom, preto je dôležité, aby bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári) len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na základe ktorej vznikol exekučný titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).