Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/1/2019

Zmenené rozhodnutím 9Co/90/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov 1/ O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, X. S., 2/ S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, X. S. a M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom tamtiež, 3/ F.. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, X. S., 4/ S. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/X, X. S. a V. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom tamtiež, 5/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, X. S., 6/ V. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, X. S., žalobcovia 1/ až 6/ zastúpení ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému S. I. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, X. S. zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom I. XXXX/ XX, X. S. o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 11C/1/2019-194 zo dňa 28. 01. 2020, takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e . Vo výrokoch II., III. odvolaním nenapadnutými, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Vo výroku IV. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcom proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania taktiež v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1. rade O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/X, X. S., v 2. rade S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, X. S. M. M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, X.Ý. S., v 3. rade F.. Ľ. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/X, X. S., v 4. rade S. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX/X, X. S. a V. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XXX/X, X. S., v 5. rade S. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, X. S. a v 6. rade V. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, X. S.Á., žalobcovia v 1. až 6. rade právne zastúpení ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému S. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, X. S.Á., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš, v konaní o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť strpieť výkon práva žalobcu v 1. rade ako vlastníka stavby garáže súpisné č. 768, postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 665/5 a pozemku parcela registra KN-C č. 665/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, žalobcov v 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov stavby garáže súpisné č. 766, postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 665/7 a pozemku parcely registra KN-C č. 665/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q.J., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, žalobcu v 3. rade ako vlastníka garáže súpisné č. 769, postavenej na pozemku parcely registra KN-C č. 665/4 a pozemku parcely registra KN-C č. 665/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, žalobcov v 4. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov stavby garáže súpisné č. 763, postavenej na parcele registra KN-C č. 665/10 a pozemku parcely registra KN-C č. 665/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš a žalobcu v 6. rade ako vlastníka pozemku parcely registra KN-C č. 665/12, záhrada o výmere 19 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v práve prejazdu osobnými motorovými vozidlami, ktoré nezahŕňa parkovanie, po pozemku parcely registra KN-C č. 665/1, záhrada o výmere 322 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, v podielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti podielu 8/9-tín. II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd konanie o nároku žalobcu v 5. rade z a s t a v u j e.

IV. Súd žalobcom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 29. 01. 2019 sa žalobcovia proti žalovanému domáhali uloženia povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prejazdu motorovými vozidlami po pozemku parcely registra KN-C č. 665/1, záhrada o výmere 322 m2, vtedy zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q.. Žalobcovia sú vlastníkmi garáži špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku, pričom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q. je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez celý zaťažený pozemok parcely registra KN- C č. 665/1 v prospech žalobcov. Predmetné vecné bremeno bolo zriadené jednotlivými kúpnymi zmluvami v rokoch 2000 až 2002. Pozemok vo vlastníctve žalovaného predstavuje prístupovú cestu k garážam, pričom až do mája 2018 žalobcovia ako aj ostatní vlastníci garáži v tejto lokalite a ich právni predchodcovia, zaťažený pozemok nerušene užívali ako prístupovú cestu smerom od miestnej komunikácie k jednotlivým garážam, teda na prechod pešo alebo motorovými vozidlami. Potom, ako žalovaný listom zo dňa 09. 05. 2018 začal spochybňovať vecné bremeno s tvrdením, že je zriadené len na prechod peši cez zaťažený pozemok, nedošlo k mimosúdnej dohode a v septembri 2018 žalovaný zriadil na zaťaženom pozemku zábranu spočívajúce v osadení dvoch železných stĺpikov spojených reťazou, čím zabránil prístupu žalobcov s svojím garážam motorovými vozidlami. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 12. 2018, sp. zn. bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť predmetnú zábranu ako aj povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobcov prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra KN-C č. 665/1. Podľa žalobcov bolo vecné bremeno zriaďované práve za špecifickým účelom užívania stavieb garáží. Tieto neboli a ani nie sú užívané za iným účelom a ani neboli za iným účelom vystavané a kolaudované. Nepochybne prejavom vôle zmluvných strán v kúpnych zmluvách bolo zriadenie vecných bremien aj za účelom prejazdu motorovými vozidlami. Žalobcovia poukázali aj na časový sled udalostí, keď S. Q. nadobudla pôvodný pozemok parcelné č. 665 od predchádzajúcich vlastníkov, následne ho rozparcelovala geometrickým plánom pre výstavbu garáží a potom jednotlivými kúpnymi zmluvami tieto pozemky predávala záujemcom o výstavbu garáží. Napokon na týchto pozemkoch uskutočnila výstavbu radových garáží. Aj v tomto zmysle treba posudzovať obsah vecného bremena, ktoré smerovalo práve k účelu zriadenia garáží na nadobúdaných pozemkoch.

2. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na absenciu procesnej subjektivity, nakoľko predložené plnomocenstvo podľa neho neoprávňuje právneho zástupcu na podanie žaloby a zároveň na absenciu identity na strane žalobcov, keď namiesto pôvodného žalobcu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia O. P. je žalobca v 3. rade, ktorý však nie je jeho právnym nástupcom. Uplatnený nárok žalobca neuznáva v plnom rozsahu. Právnym predchodcom žalobcov bolo v zmluvách o zriadení vecného bremena upravené, že sa zriaďuje ako právo prechodu, nie ako právo prejazdu. V čase zriadenia vecného bremena zároveň žalobcovia nenadobúdali garáže, ale záhrady o príslušných výmerách, na ktorých boli až následne postavené garáže. Žalobcovia tak nad rámec zriadeného vecného bremena vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Tento protiprávny stav sa žalovaný snažil mimosúdne vyriešiť listom zo dňa 09. 05. 2018, avšak k dohode nedošlo. Stále je však ochotný zriadiť žalobcom vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu cez pozemok za odplatu. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru, ktorá jasne rozlišuje právo prechodu a právo prejazdu ako dve samostatné a obsahovo iné práva, ktoré zaťažujú vlastníka pozemku. Obsah vecného bremena treba zároveň vykladať tak, aby čo najmenej obmedzovalo vlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti. V zmluve musí byť vyjadrený určite a zrozumiteľne, čo bolo v danom prípade splnené. Zároveň, ak by sa pripustila skutočnosť, že obsah a rozsah upraveného vecného bremena je sporný, v takomto prípade platí obmedzujúci výklad, že nehnuteľnosť je zaťažená skôr na menej ako na viac. Podľa žalovaného súd nemôže nad rámec dohody zmluvných strán rozširovať obsah vecného bremena. Pokiaľ ide o časový sled udalostí uvádzaný žalobcami, žalovaný poukázal na to, že v čase uzatvárania kúpnych zmlúv, ktorými bolo zriadené aj vecné bremeno v práve prechodu, nebolo vydané stavebné povolenie na stavbu garáží. Na záver žalovaný uviedol, že žalobca v 5. rade neoprávnene parkuje na pozemku žalovaného a garáž využíva ako autodielňu a žalobca v 2. rade ju využíva ako stolársku dielňu a pilinami znečisťujte pozemok žalovaného.

3. Žalobcovia v replike poukázali na to, že nejde o svojvoľné rozšírenie vecného bremena, ale o spor o jeho obsah. Pozemok žalovaného pritom nie je využiteľný na iný účel ako prístupová cesta ku garážam.

V tomto smere poukázali na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie a podľa ktorého účel zradenia vecného bremena musel byť známy už účastníkom pôvodných zmlúv.

4. Žalovaný v replike zotrval na tvrdení, že právo prechodu a právo prejazdu sú dve samostatné práva a obsah dohodnutého vecného bremena je jasný, určitý a zrozumiteľný a vyplýva z neho, že žalobcom patrí len právo prechodu peši. Predmetom dokazovania v danej veci by mali byť len zmluvy o zriadenie vecného bremena so zameraním na ich obsah.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Žalobca v 5. rade sa počas konania dohodol so žalovaným na predaji podielu na parcele registra KN-C č. 665/1 a navrhol konanie o jeho nároku zastaviť. Žalobcovia tvrdili, že právo prejazdu dlhodobo nerušene využívali, žalovaný nadobudol predmetný pozemok aj s vecnými bremenami v roku 2003 a mal tak vedomosť o tom, že tento zaťažený pozemok je užívaný ako prístupová cesta ku jednotlivým garážam. Skutočnosť, že druh pozemku evidovaný v katastri je zapísaný ako záhrada, ešte neznamená skutočný spôsob jeho využitia. Zdôraznili, že nikto zo žalobcov, ako ani žalovaný by nekúpili ani nestavali garáže, pokiaľ by k nim nemali zriadené právo prístupu svojimi motorovými vozidlami. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s týmto právnym názorom, podľa žalobcov im predmetné právo prináleží titulom vydržania. Žalobca v 1. rade vypovedal, že od predchádzajúcich majiteľov, H., kupoval garáž, pričom títo mu netvrdili, že by boli nejaké problémy s pozemkom. Predmetný pozemok žalovaného zároveň nie je využiteľný iným spôsobom, nemôže byť na ňom zriadená ani žiadna stavba, nakoľko sa nachádza v ochrannom pásme železníc. Žalobca v 2. rade potvrdil, že garáž využíva ako dielňu, avšak nie je stolár, vyrába len potreby pre včelstvo. Predávajúci pán Ď. ho pri predaji garáže ubezpečil, že je všetko v poriadku, nemal mu dôvod neveriť. Žalobca v 3. rade kupoval garáž v roku 2010 od pána E. s vedomím, že má k nej zabezpečený prístup aj motorovými vozidlami. Kúpnu zmluvu pripravovala advokátka, ktorá žalobcu ubezpečila, že je všetko právne v poriadku. Žalobca v 4. rade kupoval garáž od pána P. prostredníctvom realitnej kancelárie z dôvodu, aby to bolo právne čisté. Poukázal na to, že pán P. garáž kúpil od prokurátorky a jej manžela, ktorí by isto nekúpili garáž bez prístupu k nej. Žalobcovia zhodne uviedli, že predávajúci im predali garáže z dôvodu odsťahovania sa do iného mesta, resp. z dôvodu výstavby rodinného domu.

6. Žalovaný vypovedal, že garáže kupoval ako posledný priamo od Q. s tým, že pri uzatváraní zmluvy mal podmienku predaja celého pozemku, keďže si všimol, že na zmluvách je zriadené len právo prechodu a nie prejazdu. Bez toho, aby sa radil s právnikom, vedel, že právo prechodu je odlišné od práva prejazdu. Od počiatku trpel to, že na jeho pozemku parkovali vozidlá, prevažne bol problém so žalobcom vo 6. rade. V súvislosti s parkovaním sa obrátil tak na mestskú políciu ako aj na štátnu políciu.

7. Svedok O. P. uviedol, že je pôvodným vlastníkom garáže, ktorú kupoval priamo od Q.. Zriadené právo prechodu považoval v tom čase za dostačujúce, neskôr sa dohodol so žalovaným, ktorý mu dal kľúčik od reťaze. Potvrdil, že nie každý vlastník využíva garáž na účel, na ktorý je určená, jeho sused robí niečo s drevom, žalobca v 5. rade tam opravuje autá. V prípade, ak by ho predávajúci neubezpečil, že má zabezpečený prístup ku garáži, túto by samozrejme nekúpil. Problémy s prejazdom vznikli pred dvoma rokmi, dovtedy všetko fungovalo normálne. Svedok potvrdil, že na pozemku žalovaného parkuje vozidlá žalobca vo 6. rade.

8. Svedok L. Q. vypovedal, že po nadobudnutí parcely bol zámer vybudovať na pozemku radové garáže. Po získaní stavebného povolenia došlo k realizácii stavby, pričom podmienkou stavebného úradu bolo, aby bolo zriadené právo prechodu, čo v tej dobe znamenalo, že ku garážam sa bude dať dosť aj osobnými motorovými vozidlami. Tak to bolo aj prezentované kupujúcim. Rozdiel medzi prechodom a prejazdom považuje za slovičkárenie, parcela žalovaného slúžila ako prístupová cesta ku garážam.

9. Zo správy Mestskej polície Liptovský Mikuláš vyplýva, že dňa 29. 09. 2014 žalovaný telefonicky požiadal o prešetrenie parkovania motorového vozidla zn. BMW, ev. č. LM-934CH, ktorého vodičom bola tretia osoba, odlišná od žalobcov, pred garážou žalovaného. Vodič bol riešený napomenutím. Dňa 30. 11. 2016 sa žalovaný telefonicky sťažoval, že mu na vodovodnej šachte parkuje osobné motorové vozidlo zn. Fiat Tipo, ev. č. LM-589 AA, v danom prípade nešlo priestupok. Žalovaný sa telefonicky sťažoval aj 29. 03. 2017 na to, že mu pred garážou stojí motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, ev. č. LM-400BJ, ktorého vodič bol za priestupok riešený napomenutím. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline v správe zo dňa 31. 12. 2019 uviedlo, že v prípade poskytnutia nahrávky alebo údajov

zo systému je potrebné presne špecifikovať dátum, kedy sa mala daná udalosť stať, pričom je možné udalosti nájsť podľa telefónneho čísla.

10. Žalobcovia odvodzovali dôvodnosť žaloby od dvoch skutočností. Prvou je tá, že nesporne zmluvne zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok žalovaného v sebe zahŕňa aj právo prejazdu motorovými vozidlami, nakoľko vecné bremeno bolo zriaďované práve za špecifickým účelom užívania stavieb jednotlivých garáží. Vôľou zmluvných strán bolo teda aj zriadenie vecného bremena prejazdu a účel zriadenia musel byť všetkým zmluvných stranám známy. Druhou tvrdenou skutočnosťou je vydržanie práva z vecného bremena.

11. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí teda, ak je zmluvnej strane jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je poznateľné z jej textu. Písomný prejav, pokiaľ má spĺňať podmienku určitosti, nemôže vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu. Tak isto, neurčitý prejav, pokiaľ mali mať zmluvné strany určitú vôľu, je možné síce odstrániť výkladom, čiže zistiť obsah takéhoto právneho úkonu, avšak výkladom nemožno zmluvu dopĺňať. Nemožno totiž vykladať to, čo nebolo predpísaným spôsobom vyjadrené alebo inak povedané, čo bolo mienené, ale nebolo vyjadrené. Vecné právo spočívajúce v práve prechodu a vecné právo spočívajúce v práve prejazdu sú dve samostatné práva, ktoré zaťažujú vlastníka pozemku iným spôsobom a nemožno ich stotožňovať. Formulácia obsahu vecného bremena v jednotlivých kúpnych zmluvách neumožňuje výkon práva prejazdu, pod ktorým sa rozumie právo prejazdu motorovými, prípadne inými vozidlami. V zmluvách uvedená formulácia je podľa názoru súdu jednoznačná a dostatočne určitá a nepripúšťa možnosť viacerých interpretácií. Naviac, ak je sporný obsah a rozsah vecného bremena, platí obmedzujúci výklad, že nehnuteľnosť je zaťažená skôr na menej ako na viac. Nepochybne, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu bolo zmluvne zriaďované za špecifickým účelom užívania garáží, kde je nevyhnutné, aby vlastníci mali zabezpečený aj príjazd k svojmu majetku motorovými vozidlami. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, preto je potrebné klásť maximálny dôraz na určitosť prejavu pokiaľ ide o obsah vecného bremena. Určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny. Nakoľko sa vecné bremená musia zriadiť písomne, vôľa zmluvných strán o ich obsahu musí byť určito vyjadrená. To čo bolo mienené a nebolo písomne dohodnuté, nie je spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedených dôvodov nebolo možné v tomto smere vyhovieť žalobe.

12. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu však možno vydržať. K tomuto pôvodnému nadobudnutiu práva dochádza po splnení zákonom stanovených podmienok priamo zo zákona a to od okamihu uplynutia desaťročnej vydržacej doby oprávneného a dobromyseľného užívania práva. Predpokladom dobromyseľnosti je presvedčenie žalobcov a ich právnych predchodcov, ktorí cez pozemok žalovaného jazdili motorovými vozidlami k svojím garážam, že toto právo využívajú právom. Žalobcovia ako aj svedok O. P. zhodne vypovedali, že nerušene užívali právo spočívajúce v prejazde po dobu dlhšiu ako desať rokov a svoje právo odvodzovali od uzatvorených kúpnych zmlúv, súčasťou ktorých bolo aj zriadenie vecného bremena. Omyl, spočívajúci v tom, že v práve prechodu ja automaticky zahrnuté aj právo prejazdu je bez právneho významu v nadväznosti na konštatovanie o ich dobromyseľnosti. Nemalo by byť medzi stranami sporné to, že pokiaľ by neboli presvedčení o tom, že majú zmluvne zabezpečený prístup motorovými vozidlami ku garážam, nepochybne by ani jeden takúto garáž nenadobudol. Žalobcovia boli ubezpečení predávajúcimi, že im nie je bránené v prejazde ku garážam, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že by čo i len jeden predávajúci uskutočnil predaj garáže práve z tohto dôvodu. Naopak, žalobcovia uviedli, že k predajom jednotlivých garáží došlo z dôvodu presťahovania sa ich pôvodných vlastníkov. Naviac, žalobca v 4. rade pri nadobúdaní garáže využil služby realitnej kancelárie, čo len zosilňuje jeho tvrdenie o dobromyseľnosti.

13. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaný prvý krát namietal voči žalobcom uplatňovanie práva prejazdu cez jeho pozemok výzvou zo dňa 09. 05. 2018. Pozemok parcely registra KN-C č. 655/1 nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 14. 07. 2003, na základe ktorej bol dňa 23. 09. 2003 povolený vklad pod č. V 1978/2003. Potvrdil, že trpel právo prejazdu žalobcov k ich garážam a to až dovtedy, kým zásahy do jeho vlastníckeho práva presiahli primeranú mieru. Vykonané dokazovanie smerom k správam polície nepreukázalo, že by žalovaný v rozhodnej dobe namietal užívanie práva prejazdu žalobcov, vyplynulo z neho, že hlavnou výhradou žalovaného bolo neoprávnené parkovanie na jeho pozemku. Súd nemá pochybnosti o tom, že pokiaľ by zo strany tretích osôb ako aj niektorých žalobcov, predovšetkým žalobcu vo 6. rade nedochádzalo k týmto zásahom do vlastníckeho práva žalovaného, spor by ani

nevznikol. Predmetom tohto sporu však nie je právo zodpovedajúce vecnému bremenu parkovania, ale prejazdu motorovými vozidlami. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by počas desiatich rokov v úseku odo dňa nadobudnutia predmetného pozemku do 09. 05. 2018 namietal voči žalobcom, resp. ich právnym predchodcom užívanie práva prejazdu motorovými vozidlami, preto súd konštatuje, že sú splnené všetky podmienky na vydržanie tohto práva žalobcami. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, predovšetkým z kúpnych zmlúv a zmlúv o zriadení vecného bremena ako aj výpisov z listov vlastníctva, nesporne vyplýva, že žalobcovia ako aj ich právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti v rozpätí rokov 2000 až 2001. Nakoľko žalovaný nenamietal, že by vo vzťahu k niektorému zo žalobcov neuplynula desaťročná lehota, súd v odôvodnení tohto rozsudku neuvádza konkrétne dátumy nadobudnutia nehnuteľností na základe predmetných zmlúv, keď aj s poukazom na dátumy ich uzavretia je nesporné, že do 09. 05. 2018 nepochybne uplynula desaťročná lehota nevyhnutná na vydržanie. Žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností označených vo výroku tohto rozsudku tak vzniklo právo prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok žalovaného, pretože sú splnené podmienky vydržania. Súd preto uložil žalovanému povinnosť strpieť výkon ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prejazdu osobnými motorovými vozidlami, ktoré nezahŕňa parkovanie, po pozemku parcely registra KN-C č. 665/1, záhrada o výmere 322 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, v podielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti podielu 8/9-tín. V zostávajúcej časti, pokiaľ ide o nákladné motorové vozidlá, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok na vydržanie tohto práva, predovšetkým nepreukázali existenciu titulu, od ktorého by odvíjali svoje právo. 14. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, nakoľko výpoveď navrhovaných svedkov nie je spôsobilá preukázať jeho skutkové tvrdenia. Výpoveď K. S. a Z. H. mala podľa žalovaného dokázať, že v rokoch 2007 a 2008 na jednotlivých žalobcov volal políciu, nakoľko dochádzalo k zásahom do jeho vlastníckeho práva. Ako už súd vyššie konštatoval, žalovaný v priebehu konania namietal parkovanie na jeho pozemku, nie prejazd po pozemku ku garážam žalobcov. Pokiaľ by skutočne mal výhrady k prejazdu, podľa názoru súdu by sa tento stav snažil riešiť skôr, nie desať rokov po období rokov 2007 a 2008. Aj vzhľadom na odstup času a absenciu akéhokoľvek iného dôkazu, súd nepovažoval za potrebné a hospodárne vypočuť navrhovaných svedkov.

15. Žalobca v 5. rade sa v priebehu konania dohodol so žalovaným, výsledkom čoho bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/9 na predmetnom pozemku. Z tohto dôvodu navrhol konanie zastaviť v časti. Súd preto rozhodol vo vzťahu k jeho nároku tak, ako je uvedené v III. výroku rozsudku. V nadväznosti na námietku žalovaného súd uvádza, že zákon nevylučuje, aby sa žalobca v 3. rade zúčastnil tohto konania popri ostatných žalobcoch, ktorí pred začatím tohto konania podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd žalobcom ako úspešnej strane sporu, nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovia a ich právni predchodcovia, čiastočne s výnimkou žalobcu v 4. rade, nepristupovali pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena s náležitou starostlivosťou, v dôsledku čoho vznikol tento spor. Zároveň, žalobcovia, niektorí v menšom, niektorí vo väčšom rozsahu, zasahovali do vlastníckeho práva žalovaného nad rámec uplatňovaného práva prejazdu, keď nedôvodne parkovali na pozemku svoje vozidlá. Žalovaný tak bol obmedzovaný z vecného bremena vo väčšom rozsahu, aký zodpovedá obsahu vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu. Z týchto dôvodov súd považuje za spravodlivé nepriznať žalobcom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.