Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/312/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/X, L. M., 2/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, L. M., 3/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, L. M., 4/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, L. M., 5/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, L. M., 6/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, L. M., 7/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, L. M., 8/ P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, L. M., žalobcovia 1/ - 8/ právne zastúpení spoločnosťou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, L. M., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom s miestom výkonu činnosti Z. XXXX/XX, L. M., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ - 8/ a žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 22C/27/2018-91 zo dňa 07.11.2018, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v časti, v ktorej súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čo do uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do práva žalobcov spočívajúceho v práve prechodu pešo cez pozemok - parcelu registra C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie U..

Vo zvyšku m e n í uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že:

U k l a d á žalovanému povinnosť odstrániť zábranu umiestnenú na pozemku - parcele C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie U., spočívajúcu v osadení dvoch železných stĺpikov spojených železnou reťazou.

U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobcov prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok - parcela C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie U. do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

U k l a d á žalobcom, aby v lehote 30 dní podali na príslušnom súde voči žalovanému žalobu o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu prejazdu motorovým vozidlom po pozemku - parcele C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie U..

Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1 CSP.

3. Ustanovenie § 325 ods. 1 upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktorý sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov. Žalobcovia sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali bezodkladnej ochrany ich práv v súvislosti s tvrdenou existenciou právneho vzťahu zo zmlúv o zriadení vecného bremena. Z uvedeného dôvodu bolo namieste skúmať pravdepodobnosť existencie uplatneného práva žalobcov a zároveň potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Konanie bolo skrátené, a preto v zmysle vyššie formulovaných zásad bolo možné skúmať dôvodnosť vznesenej požiadavky žalobcov len na základe nimi prednesených tvrdení a dôkazov, a to bez naplnenia kontradiktórneho princípu v plnej miere. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zriaďované práve za špecifickým účelom užívania stavieb garáži, čo sa však nepotvrdilo žiadnym dôkazom. Z obsahu zmlúv zaslaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na ktoré poukázali samotní žalobcovia, zjavne vyplýva, že vecné bremeno na spornom pozemku (aktuálne vo vlastníctve žalovaného) bolo zriadené za účelom prechodu k záhradám. Vzhľadom na charakter skrátenej formy konania mohol súd skúmať len to, či tvrdené právo dosahuje takú mieru pravdepodobnosti, že mu možno priznať ochranu okamžite bez ohľadu na štandardné princípy dokazovania. Za daných okolností však súd uvedené konštatovať nemohol. Žalobcom síce svedčí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, vymedzenie jeho účelu smerujúceho k užívaniu garáží (a z toho vyplývajúceho oprávnenia prejazdu motorovým vozidlom) však nie je dostatočne osvedčené, a preto súd nemohol poskytnúť ochranu požiadavke žalobcov, tak ako bola formulovaná v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie z vecného bremena má byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej a vecné bremená nesmú byť rozširované (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 328/2005). Pri určení rozsahu a spôsobu výkonu vecného bremena treba vychádzať z toho, že povinný nesmie byť zaťažovaný nad dojednanú mieru, prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím k okolnostiam konkrétnej veci počítať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22Cdo 60/2008). Žalobcovia nijakým dôkazom nepotvrdili, že by im svedčalo právo vyplývajúce z potreby užívania garáží, pretože takáto okolnosť zo zmlúv o zariadení vecného bremena nevyplýva; je z nich zrejmá len potreba prístupu k záhradám, čo je však odlišná situácia, ako tvrdia žalobcovia. Sporné otázky týkajúce sa obsahu vecného bremena a jemu zodpovedajúceho práva žalobcov prechádzať cez pozemok motorovým vozidlom by bolo možné riešiť v sporovom konaní pri naplnení všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie preskúmanie obsahu právneho vzťahu strán. Súd považoval za potrebné reagovať aj na argumentáciu žalobcov o dlhodobom užívaní zaťaženého pozemku, ktorá okolnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie vznesenému návrhu. Dlhodobé užívanie práva v spojitosti s naplnením podmienky dobromyseľnosti by mohlo viesť ku konštatovaniu vydržania práva, čo však neplatí v danom prípade. Dobromyseľnosť

nadobúdateľa práva sa totiž musí vzťahovať už k momentu vstupu do užívania práva, t. j. k právnemu titulu, od ktorého dotknutá osoba odvodzuje svoje oprávnenie. Žalobcovia svoje práva zakladali na zmluvách, ktoré im však umožnili prechádzať cez pozemok žalovaného k pozemkom kvalifikovaným ako záhrady, nie ku garážam. Z tohto pohľadu potom už podstata argumentácie žalobcov neobstojí, pretože táto nereflektuje skutočný stav existujúci v čase uzatvárania zmlúv o zriadení vecného bremena. Právo žalobcov prechádzať cez pozemok žalovaného samozrejme trvá, nemožno ho však na základe doposiaľ prezentovaných skutkových tvrdení vymedzovať ako právo smerujúce k zabezpečeniu užívania garáží. Súd tiež pripomína, že za istých okolností by bolo možné uvažovať aj o práve prejazdu motorovým vozidlom s cieľom získať prístup ku záhrade (napr. pri existencii väčšej vzdialenosti), čo by však muselo byť predmetom tvrdení žalobcov, ktorí svoju argumentáciu takto neformulovali. Keďže súd nemal dostatočne osvedčenú existenciu práva žalobcov, nepovažoval za nevyhnutné bližšie sa zaoberať potrebou neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, hoci aj táto bola čiastočne otázna, keďže s návrhom neboli doručené doklady o vlastníctve motorových vozidiel, na ktorých by mohla vznikať bezprostredná škoda. Napokon súd považuje za nevyhnutné zopakovať, že otázka obsahu vecného bremena a jemu zodpovedajúcemu právu žalobcov môže byť predmetom sporového konania, v ktorom existuje širší priestor na preskúmanie námietok oboch sporových strán. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný síce dosiahol úspech v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho náklady v spore však neboli účelné, keďže vyjadrenie k návrhu bolo realizované z jeho vlastnej iniciatívy, bez výzvy súdu, ktorý bol oprávnený rozhodnúť aj bez procesnej aktivity strany (§ 329 .

4. Voči citovanému uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Uznesenie súdu prvej inštancie napádajú v celom rozsahu. Majú za to, že nie je vecne správne. Súd prvej inštancie v podstate zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku toho, že mal za preukázané, že v pôvodných zmluvách o zriadení vecného bremena bolo vecné bremeno zriadené cez pozemok KN parcela č. 665/1 kat. územie U. k pozemkom označeným v katastri nehnuteľností ako záhrady. Len z tejto skutočnosti vyvodil, že nebolo dostatočne osvedčené právo žalobcov zodpovedajúce vecnému bremenu smerujúce k užívaniu garáží a z toho vyplývajúceho oprávnenia prejazdu motorovým vozidlom. Je zrejmé, že súd nekriticky prevzal do odôvodnenia svojho uznesenia tvrdenia žalovaného vyplývajúce z jeho vyjadrenia, a to bez toho, aby umožnil žalobcom sa k týmto tvrdeniam vyjadriť. Je potrebné uviesť, že druh pozemku evidovaný v katastri ešte neznamená skutočný spôsob jeho využitia, najmä podľa príslušného územného plánu obce. Žalobcovia pri podaní návrhu vychádzali len z dostupných listín a verejných zdrojov. Za tejto situácie dostatočne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov najmä tým, že na LV č. XXXX sú v časti „C - ťarchy“ zapísané predmetné vecné bremená, ako právo prechodu cez zaťažený pozemok parcelu č. 665/1 k jednotlivým parcelám vo vlastníctve žalobcov. Na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX je v časti „Iné údaje“ zapísané právo prechodu cez parcelu č. 665/1 ako právo, ktoré patrí vlastníkom zapísaným na týchto listoch vlastníctva. Žalobcovia preukázali, že žalovaný zaťažený pozemok nadobudol až v roku 2003, a teda s vedomím, že tento zaťažený pozemok je užívaný ako prístupová cesta k stavbám jednotlivých garáží vo vlastníctve žalobcov a ostatných vlastníkov garáží v tejto lokalite. Veď sám je napokon vlastníkom garáže súpisné číslo XXX a technickej miestnosti súpisné číslo XXX v tejto lokalite. Od času, kedy žalobcovia nadobudli predmetné pozemky zastavané garážami a samotné garáže, ich užívanie žalovaný ani nikto iný nerušil. Ani z výzvy právneho zástupcu žalovaného zo dňa 09.05.2018 a zo záznamu z mimosúdneho jednania zo dňa 28.06.2018 nevyplýva, že by pred týmto obdobím ktokoľvek spochybňoval právo žalobcov prechádzať cez zaťažený pozemok motorovými vozidlami. Už len z povahy veci vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je neprimerané a že sa žiadnym spôsobom nezasiahne do práv žalovaného. Žalobcovia poukazujú najmä na sled udalostí, na základe ktorého došlo k postupnému nadobúdaniu pozemkov, k zriaďovaniu vecných bremien a výstavbe garáží. Pôvodný pozemok parcelu č. 665 - záhrada o výmere 567 m2 vlastnili manželia M. M. a Q. M., ktorí ho kúpnou zmluvou č. V313/2000 previedli v celosti do vlastníctva M. U.. Následne M. U. ako vlastníčka pozemku parcely č. 665 tento rozparcelovala geometrickým plánom č. 30519888-28/2000 zo dňa 15.06.2000 na jednotlivé pozemky určené na výstavbu garáží a technickej miestnosti. Takéto oddelenie parciel jednoznačne vyplýva z uvedeného geometrického plánu, kde je uvedené, že je vyhotovený na oddelenie parciel 665/2 - 665/13 pre výstavbu garáží. Následne M. U. jednotlivými kúpnymi zmluvami o zriadení vecného bremena odpredávala jednotlivé pozemky záujemcom o výstavbu garáží a zriaďovala v prospech týchto pozemkov vecné bremeno. Napokon, na týchto pozemkoch M. U. uskutočnila výstavbu radových garáží, ako to vyplýva zo stavebného povolenia č. SP2000/02066Pa zo dňa 03.11.2000. Je teda zrejmé, že takto formuloval vecné bremeno v predmetných zmluvách o vecnom bremene vlastník pôvodného pozemku - M. U., ktorá tento pozemok

rozčlenila za účelom výstavby garáží. Preto aj v tomto zmysle treba posudzovať obsah tohto vecného bremena formulovaného tým, kto ho zriaďoval a zároveň tými, ktorí ho prijímali a ktoré smerovalo práve k účelu zriadenia garáží na nadobúdaných pozemkoch. Súd v tejto súvislosti absolútne nekriticky prevzal do svojho rozhodnutia rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/328/2005 s argumentáciou, že oprávnenie z vecného bremena má byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej a vecné bremená nesmú byť rozširované. Práve naopak, ak je vecné bremeno formulované dostatočne široko, a to ešte osobou, ktorá ho zriaďovala, je potrebné ho posudzovať tak, že toto zahŕňa vzhľadom na jeho účel nielen právo prechodu pešo, ale aj právo prechodu motorovými vozidlami. Medzi účastníkmi je spor o obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Na druhej strane je však potrebné prihliadnuť, že zo strany žalobcov nejde o pôvodných vlastníkov záhrad, ktoré nadobúdali za účelom výstavby garáží, ale ide o ich právnych nástupcov, ktorí nadobúdali už postavené garáže s takto zriadeným vecným bremenom tak, ako to vyplýva z jednotlivých listov vlastníctva. Od tohto obdobia tieto garáže s takýmto vecným bremenom užívali. Navrhovaným neodkladným opatrením sa nevytvorí žiaden nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom do existencie právnych a faktických pomerov. Veď žalobcovia a ostatní vlastníci garáží takýmto spôsobom tieto nehnuteľnosti od uvedeného obdobia využívajú. Na druhej strane, žalovaný nemal možnosť využiť tento pozemok iným spôsobom, keďže slúži iba ako prístupová cesta k stavbám garáží. Je evidentné, že zo strany žalovaného ide len o získanie majetkového prospechu. Na jednej strane sú tu teda vlastníci pozemkov a garáží, ktorí takýmto spôsobom viac ako 15 rokov toto právo využívali a na druhej strane žalovaný iným spôsobom tento pozemok nevie využiť a medzi účastníkmi je len spor o obsah vecného bremena. Za tejto situácie mal súd zachovať súčasný stav nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Väčšie škody môžu byť spôsobené na strane žalobcov, ktorí sú nútení parkovať motorové vozidlá mimo tejto lokality, čím im hrozia krádeže a iné poškodenia. Poukazujú na to, že aj žalovaný nadobúdal pozemok parcelu č. 665/1 až po zriadení vecného bremena s vedomím, že je takto zaťažený, a to v roku 2003, pričom až doposiaľ proti takto zriadenému vecnému bremenu nenamietal. Žalobcovia poukazujú aj na procesné pochybenie súdu, keď vyjadrenie žalovaného im nebolo doručené, nemali možnosť sa k nemu vyjadriť. Napokon nebolo doručené žalobcom ani spolu s napadnutým uznesením. Takýmto spôsobom im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Žalobcovia navrhujú, aby si súd ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu vyžiadal z Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor kúpnu zmluvu č. V1978/2003, ktorou predávajúca M. U. odpredávala žalovanému predmetný zaťažený pozemok, resp. aby si túto zmluvu vyžiadal od žalovaného.

5. V zákonnej lehote podal odvolanie voči napadnutému uzneseniu aj žalovaný v časti, v ktorej súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Poukazuje na to, že v konaní dosiahol úspech v plnom rozsahu, keď súd návrh žalobcov zamietol. Súd však žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že jeho náklady v spore neboli účelné, keďže vyjadrenie k návrhu bolo realizované z jeho vlastnej iniciatívy bez výzvy súdu, ktorý bol oprávnený rozhodnúť aj bez procesnej aktivity strany. Civilný sporový poriadok však nezakazuje žalovanému, aby sa aj v takomto konaní bránil a vyjadril svoj názor a opísal rozhodujúce skutočnosti. Žalovaný teda realizoval svoje zákonné právo v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, má za to, že trovy, ktoré mu vznikli, sú odôvodnené, účelné a vznikli v súvislosti s bránením jeho práva. Navrhuje preto, aby súd v napadnutej časti zrušil uznesenie okresného súdu a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uvádzajú, že sú dané dôvody na to, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania žalobcov. Tiež uvádzajú, že žalovanému trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, nakoľko sa vyjadroval k návrhu bez toho, aby ho súd vyzval. Takéto trovy nemôžeme považovať za účelné.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalobcov a žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čo do uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do práva žalobcov prechádzať pešo cez pozemok parcely C-KN 665/1 - záhradu o výmere 322 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. územie U., potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,2 a

vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil v zmysle ustanovenia § 388 tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

9. Pokiaľ ide o potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do práva žalobcov prechádzať pešo po pozemku parcele C-KN 665/1, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie U., zo súhlasných tvrdení strán vyplýva, že prechod pešo po spornom pozemku žalovaným spochybňovaný nie je a žalobcom v prechode pešo cez sporný pozemok nebráni. Pokiaľ ide preto o prechod žalobcov pešo po spornom pozemku, v tejto časti navrhovaného neodkladného opatrenia možno konštatovať, že neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a zamietnutie návrhu žalobcov v tejto časti je vecne správne.

10. Vo zvyšku však odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, pokiaľ návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nepovažoval za vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti založené na nesprávnom právnom posúdení veci a odvolanie žalobcov je dôvodné.

11. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, pre začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. V zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. V zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. V zmysle ustanovenia § 346 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

18. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

19. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Zo skutkových okolností musí vyplývať, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Zároveň neodkladným opatrením nemôže byť vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

20. V súdenej veci odvolací súd prioritne skúmal, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo osvedčené, že medzi žalobcami, ktorí sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tzv. panujúcich pozemkov a na druhej strane žalovaným ako vlastníkom tzv. služobného pozemku parcely č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2 v kat. území U., je právny vzťah vyplývajúci z vecných bremien, ktoré vznikli na zmluvnom základe a sú evidované v katastri nehnuteľností. Tieto vecné bremená žalobcov obmedzujú žalovaného ako vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tak, že je povinný strpieť prechod žalobcov po spornom pozemku - parcele C-KN 665/1 za účelom využívania panujúcich pozemkov vo vlastníctve žalobcov.

21. Medzi stranami sporu je sporný obsah a rozsah zmluvne zriadeného vecného bremena, ktoré je vymedzené ako právo prechodu cez pozemok parcelu KN 665/1, k.ú. U. k pozemkom vo vlastníctve žalobcov.

22. Kým žalobcovia majú za to, že zriadené vecné bremeno ich oprávňuje prechádzať po spornom pozemku pešo aj motorovým vozidlom, žalovaný má za to, že uvedené vecné bremeno ich oprávňuje prechádzať cez pozemok v jeho vlastníctve iba pešo, ktoré právo žalobcov nespochybňuje a jeho výkonu nezamedzuje.

23. Ako to vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ani žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil, že hoci žalovaný je vlastníkom predmetného pozemku od roku 2003 (vychádzajúc zo zápisu na LV č. XXXX, vydaného Okresným úradom Liptovský Mikuláš pre kat. územie U.) až do mesiaca september 2018, žalobcom po spornom pozemku prechod motorovými vozidlami umožňoval. V mesiaci máj 2018 toto ich právo formou výzvy na zriadenie vecného bremena spochybnil a od mesiaca september 2018 im znemožnil prejazd motorovým vozidlom vybudovaním zábrany na pozemku - parcele č. 665/1, spočívajúcej v osadení dvoch železných stĺpikov spojených reťazou.

24. V tejto súvislosti je potrebné dať za pravdu tvrdeniu súdu prvej inštancie, že sporné otázky, týkajúce sa obsahu (zároveň aj rozsahu) vecného bremena a jemu zodpovedajúceho práva žalobcov prechádzať cez pozemok motorovým vozidlom, bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní pri naplnení všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie preskúmanie obsahu právneho vzťahu strán. Bude tu potrebné pristúpiť k výkladu právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Na takýto postup, vzhľadom na charakter skráteného konania o nariadení neodkladného opatrenia, nie je priestor.

25. Úlohou súdu preto nie je v tomto štádiu konania posúdiť, či žalobcom patrí z titulu vecného bremena aj právo prechodu po spornom pozemku motorovým vozidlom. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, aby sa osvedčovaná skutočnosť javila vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako pravdepodobná. Na rozdiel od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací súd z obsahu spisu, vychádzajúc predovšetkým z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrenia žalovaného a listinných dôkazov predložených žalobcami, došiel k záveru, že je tu osvedčená pravdepodobnosť nároku žalobcov prechádzať po spornom pozemku aj motorovým vozidlom. Táto pravdepodobnosť nijako neprejudikuje rozhodnutie sporu, či žalobcom skutočne tvrdené právo patrí.

26. Možno súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, ako aj žalovaného a táto skutočnosť vyplýva aj z úradných registrov, že v čase zriadenia vecného bremena - práva prechodu (ktorého obsah môže byť ustálený až výkladom právneho úkonu), sa vecné bremeno zriaďovalo v prospech užívania pozemku, ktorý bol vedený ako záhrada. Už v tomto čase však pôvodná vlastníčka M. U. za účelom predaja pozemku dala vyhotoviť geometrický plán, ktorého účelom bolo rozparcelovanie pozemku - oddelenie parciel 665/2 - 665/13 pre výstavbu garáží. Až následne pristúpila k predaju takto oddelených pozemkov žalobcom, resp. ich právnym predchodcom. Účel uvedený v geopláne skutočne aj naplnený bol , keď v časovej súvislosti po predaji a kúpe pozemkov (v súvislosti s ktorým došlo aj k zriadeniu predmetného vecného bremena), došlo k výstavbe garáží a nadobudnutiu vlastníckeho práva k nim, či už pôvodnými žalobcami alebo ich právnymi predchodcami. Z uvedeného vyplýva, že účel zriadenia vecného bremena musel byť známy už účastníkom pôvodných zmlúv, kde na jednej strane ako predávajúca vystupovala M. U. a na strane druhej žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. Uvedená nehnuteľnosť sa takýmto spôsobom aj dlhodobo užívala, a to až do septembra 2018, kedy žalovaný vytvoril žalobcom zábranu.

Z výpisov listu vlastníctva, ktoré sú súčasťou spisu, pritom vyplýva, že niektoré z garáží boli postavené minimálne už v roku 2003. Neprehliadnuteľnou skutočnosťou je aj to, že samotný žalovaný získal vlastnícke právo nielen k pozemku, cez ktoré právo prechodu existuje, ale aj ku garáži a technickej budove v roku 2003, pričom tento status quo mu musel byť známy a až do mája 2018 ho rešpektoval.

27. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že vzťahy strán sporu vyžadujú neodkladnú úpravu. Žalobcom totiž bolo znemožnené užívať predmet svojho vlastníctva - garáže na účel, ktorému tieto stavby slúžia. Bez ohľadu na skutočnosť, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu motorovým vozidlom po spornom pozemku žalobcom patrí alebo nie, čo môže byť až predmetom nachádzacieho konania, nariadením neodkladného opatrenia hrozí žalovanému menšia ujma, ako by to bolo na strane žalobcov znemožnením výkonu tohto práva za predpokladu, že im patrí. Pozemok vo vlastníctve žalovaného - parcela č. C-KN 665/1 kat. územie U. je totiž bez pochybností zaťažený celý vecným bremenom, právom prechodu minimálne v rozsahu prechodu pešo a poukazujúc aj na dlhodobý stav výkonu tohto práva žalobcami, prípadne predĺženie tohto stavu do rozhodnutia vo veci samej, po vykonanom dokazovaní, nepredstavuje pre žalovaného nenahraditeľnú ujmu ani nenávratný stav. Odvolací súd vyjadruje zároveň aj pochybnosť o dobrom úmysle žalovaného pri kúpe tohto pozemku zaťaženého vecným bremenom, keď nepochybne bol znalý statusu quo a skutočnosti, že žalobcovia nemajú inú možnosť prístupu k svojim stavbám.

28. Odvolací súd potom došiel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého uznesenia vo vyššie uvedenej časti, a preto zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že:

- uložil žalovanému povinnosť odstrániť zábranu umiestnenú na pozemku - parcely C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie U., spočívajúce v osadení dvoch železných stĺpikov spojených železnou reťazou,

- uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobcov prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok - parcela C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie U. do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

- uložil žalobcom, aby v lehote 30 dní podali na príslušnom súde voči žalovanému žalobu o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu prejazdu motorovým vozidlom v prospech žalobcov po pozemku - parcele C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie U..

29. Zároveň však odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s tou časťou návrhu žalobcov, v ktorej súd žiadali, aby im neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti veci, keď zisťovanie obsahu a rozsahu vecného bremena môže byť až výsledkom výkladu prejavu vôle účastníkov pri uskutočnení právneho úkonu, je vhodné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené iba na nevyhnutný čas, a to do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto uložil žalobcom povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu vo veci samej voči žalovanému o uloženie povinnosti strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - právu prejazdu motorovým vozidlom v prospech žalobcov po pozemku - parcele C-KN č. 665/1 - záhrady o výmere 322 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre katastrálne územie U..

30. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného voči výroku o trovách konania, z dôvodu zmeny napadnutého rozhodnutia je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 .

31. Výrok o trovách konania zodpovedá ustanoveniam § 255 ods. 1, 2 CSP. V súdenej veci možno považovať za úspešných účastníkov sporu žalobcov, pričom zároveň nemožno konštatovať ich plný úspech v spore. Žalobcovia sa domáhali dvoch výrokov, pričom jednému z výrokov odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel, druhý výrok bol čiastočne zamietnutý (súdom prvej inštancie a potvrdený odvolacím súdom). Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatoval mieru úspechu žalobcov 75 %, mieru ich neúspechu 25 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcov 50 %. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

32. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430