Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csp-213-2019.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/213/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Pribinova 25, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, IČO: 42 185190, sídlo advokátskej kancelárie Bratislava - mestská časť Dúbravka, Majerníkova 3/A proti žalovanému: S. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. N., W.. N. M. XXX o zaplatenie 71 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 71 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 71 EUR od 28.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie odplaty vo výške 27,72 EUR, poplatkov za upomienky vo výške 180 EUR, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99 EUR od 27.10.2015 do 12.11.2015 zo sumy 71 EUR od 13.11.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 71 EUR, odplaty vo výške 27,72 EUR, zmluvnej pokuty 33 EUR, poplatkov za upomienky 180 EUR, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99 EUR od 27.10.2015 do 12.11.2015, zo sumy 71 EUR od 13.11.2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 98,72 EUR od 28.10.2016 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 27.10.2015 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 99 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť zaplatiť úroky ako aj odplatu, pričom konečná splatnosť úveru bola medzi sporovými stranami dohodnutá na 27.10.2016. Žalovaný porušil ustanovenia úverovej zmluvy, z úveru zaplatil len 28 EUR.
2. Súd žalovanej strane doručoval písomnosti na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle §-u 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku a na tejto adrese žalovaná strana písomnosť neprevzala. Podľa §-u 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu podľa §-u 106 písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Na základe uvedeného súdu vo veci konal a rozhodol aj bez prítomnosti žalovanej strany na pojednávaní resp. bez toho, aby žalovaná strana mala vedomosť o konaní.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami, poskytnutia spotrebiteľského úveru a zistil tento skutkový stav veci.
4. Dňa 27.10.2015 bola medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 99 EUR a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu 69 EUR.
5. Ako to vyplýva zo zmluvy o úvere odplata činila 69 EUR, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %. Úrok v zmluve bol uvedený vo výške 41,70 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 27.10.2016.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Prepočtom súd zistil, že ročná úroková miera poskytnutého úveru nečiní 41,70 % tak ako to bolo deklarované v úverovej zmluve, ale je vo výške 69,69 % a RPMN nie je vo výške 28%, ale je vo výške 189,11 %. Z uvedeného vyplýva, že podstatné náležitosti zmluvy, týkajúce sa úrokovej sadzby a RPMN sú mylne uvedené.
8. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno charakterizovať ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti uznávaných. Ústavný súd Českej republiky vymedzuje dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad a nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Hodnotenie súladu, či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných súdov. Nebude postačovať akýkoľvek rozpor alebo zásah, ale musí to mať určitú intenzitu, ktorá je z hľadiska verejnej mienky neakceptovateľná. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom mieste podľa objektívnych kritérií nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo vykonáva. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi; musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.
9. Dojednanie úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (1 Cdo 57/2005 NS SR; ZSP č. 35/2010). Podľa rozsudku NS ČR 21 Cdo 1484/2004 nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a že teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Neprimeraná a teda odporujúca dobrým mravom je len taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe ich dohodnutia obvyklú. Iba konkrétne zistenia, či a koľkonásobne prevyšuje dohodnutá výška úrokov hornú hranicu obvyklej úrokovej miery pri úveroch poskytovaných bankami, dovoľuje urobiť záver, či výška úrokov presahuje obvyklú úrokovú mieru podstatným spôsobom. Až stav, keď to tak je, odôvodňuje záver, že ide o dojednanie, ktoré je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. (viď 33 Odo 236/2005 NS ČR). Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011) Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
10. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný úkon nevyvoláva žiadne právne účinky (vznik, zmenu a zánik práv a povinností), ktoré boli týmto úkonom sledované. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd pri rozhodovaní ex offo prihliadnuť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nevyvoláva právne dôsledky, ktoré konajúci sledoval, avšak vyvoláva zodpovednostné vzťahy a to zodpovednosť za náhradu škody a tiež povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.
11. V danom prípade súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 71 EUR, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 99 EUR a sumou 28 EUR, ktorú žalovaný uhradil.
12. Súd konanie v časti o zaplatenie odplaty vo výške 27,72 EUR poplatkov za upomienky vo výške 180 EUR, zmluvného úroku vo výške 41,70 % ročne, zo sumy 99 EUR, od 27.10.2015 do 12.11.2015 zo sumy 71 EUR, od 13.11.2015 do zaplatenia, zastavil vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v tejto časti späť v zmysle § 145 ods. 2 Csp.
13. V zmysle paragrafu 517 ods. 2 Obč. zákonníka súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania a to od prvého dňa po splatnosti pôžičky. Výška úroku z omeškania je daná nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a je o 5% - tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1 dňu omeškania.
14. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Vzhľadom na pomerný úspech sporových strán súd ani jednej z nich nepriznal trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.