Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-54-2018.pdf
PDF · 121.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: U.-J., s.r.o., so sídlom O. U. XXX, XXX XX A. nad C., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného D. N. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom K. 2, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 07.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 zákona č. 563/2019 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 9.836,50 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si žalobca mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
2. Žalobca v rámci správnej žaloby požadoval preskúmať zákonnosť aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 98.365,92 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 (ďalej aj „rozhodnutie o nadmernom odpočte“). Uvedenú požiadavku odôvodnil tým, že rozhodnutie o nadmernom odpočte, z ktorého vychádza prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, nebolo možné preskúmať samostatne na základe správnej žaloby, keďže opomenutím žalobcu nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom (odvolaním) a nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2016.
3. Žalobné námietky žalobcu možno zhrnúť do nasledovných bodov:
- rozhodnutie o nadmernom odpočte vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu,
- daňová kontrola prekročila zákonom určenú prípustnú dobu trvania a postup správcu dane pri daňovej kontrole bol nesprávny a nedostatočný, v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, na ktorého základe nemohlo byť vydané rozhodnutie o nadmernom odpočte,
- uloženie pokuty za správny delikt je v rozpore s ústavným princípom, podľa ktorého sankcia sa ukladá podľa neskoršej právnej úpravy, ak je to pre sankcionovaný subjekt priaznivejšie.
4. Vychádzajúc zo žalobných námietok, nežiadajúc na prejednanie veci nariadenie pojednávania, navrhol žalobca petitom správnej žaloby z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie bez požiadavky na vrátenie veci správnym orgánom na ďalšie konanie a uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Okrem toho navrhol aj zrušenie rozhodnutia o nadmernom odpočte s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. b) SSP v spojení s § 27 ods. 1 SSP.
5. K žalobným námietkam súvisiacim s požiadavkou na preskúmanie rozhodnutia o nadmernom odpočte žalobca uviedol, že počas daňovej kontroly riadne predložil správcovi dane príslušné faktúry, dodacie listy, objednávky a príjemky na sklad, majúce preukázať dodanie tovaru od priameho dodávateľa - spoločnosti Q. K. a.s. Dodanie tovaru potvrdil dodávateľ predlžením k tomu potrebných záznamov. Správca dane neuviedol žiadne relevantné argumenty, na základe ktorých by bolo možné spochybniť dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom v zmysle predložených faktúr. Pokiaľ ide o úvahy správcu dane spochybňujúce pôvod tovaru od subdodávateľa - spoločnosti I. J. s.r.o., žalobca s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) zdôraznil, že nemá dôkazné bremeno ohľadne právnych vzťahov medzi dodávateľom a subdodávateľmi dodávateľa. Nemá k dispozícii ani prostriedky na to, aby monitoroval dodávanie tovaru u predchádzajúcich dodávateľov svojho priameho dodávateľa. Žalobca zdôraznil, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť a vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca navrhol správcovi dane za účelom preukázania reálneho materiálneho plnenia výsluch svedkov, avšak správca dane navrhované dôkazy nevykonal, čím spôsobil, že rozhodnutie o nadmernom odpočte trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. 6. Na podporu žalobnej námietky týkajúcej sa prekročenia prípustnej doby trvania daňovej kontroly žalobca uviedol, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález zo dňa 29.06.2010 vo veci III. ÚS 24/2010) je ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly lehotou záväzne limitujúcou správcu dane. Daňová kontrola začala dňa 13.06.2014 a skončila po takmer dvoch rokoch
- dňa 29.03.2016. Hoci bola prerušená z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej aj „žiadosť o MVI“), prerušenie daňovej kontroly nebolo realizované v súlade so zákonom, keďže nešlo o prerušenie iba na nevyhnutne potrebnú dobu. Odpovede na MVI boli zaslané po lehote 3 mesiacov, v rámci ktorých mali byť vybavené. S poukazom na uvedené došlo v postupe správcu dane k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
7. K žalobnej námietke, podľa ktorej uloženie pokuty za správny delikt je v rozpore s ústavným princípom, podľa ktorého sankcia sa ukladá podľa neskoršej právnej úpravy, ak je to pre sankcionovaný subjekt priaznivejšie, žalobca uviedol, že ak by správca dane postupoval podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2016, pokuta by sa nepočítala ako 10 % zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok na nadmerný odpočet, ale ako 10 % ročne z uvedenej sumy, t.j. bol by zohľadnený aj počet dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (25.04.2014) do uplynutia lehoty na podanie dodatočného daňového priznania v zmysle § 16 ods. 9 daňového poriadku (28.04.2014). V prípade žalobcu by to činilo iba 63 dní. Z uvedeného vyplýva, že uloženie pokuty podľa právnej úpravy účinnej od 01.01.2016 by bolo pre žalobcu výrazne priaznivejšie. V rámci argumentačnej podpory potreby aplikácie neskoršej právnej úpravy žalobca odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Sžf/15/2011) a názory popredných predstaviteľov právnej doktríny (DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015).
8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. K podstate žalobných námietok smerujúcich proti rozhodnutiu o nadmernom odpočte, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo, uviedol, že tieto majú charakter vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, ku ktorému sa žalobca nevyjadril, prípadne majú charakter odvolacích námietok proti rozhodnutiu správcu dane, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014, proti ktorému žalobca
odvolanie v zákonnej lehote nepodal a ktoré tak nadobudlo právoplatnosť. Odvolanie je dispozitívny úkon účastníka daňového konania, ktorým prejavuje nespokojnosť s prvostupňovým rozhodnutím, smerujúci k jeho náprave. Žalobca nevyužil túto možnosť procesnej obrany a preto predmetné rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.05.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2016. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný prezentoval nesúhlasný názor so zrušením rozhodnutia o nadmernom odpočte, majúc za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade procesno-právnym predpisom (daňový poriadok), ako aj hmotnoprávnym predpisom (zákon o DPH), v súlade s Ústavou SR a jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je vydané v súlade s ustanovením § 63 daňového poriadku.
9. V súvislosti so žalobnou námietkou proti neprípustnej dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hrad zo dňa 25.11.2014 vyplýva, že daňová kontrola vykonávaná u žalobcu bola prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hrad. Z dokladov správcu dane, nachádzajúcich sa v spise prvostupňového orgánu pod číslom 23, vyplýva, že dňa 23.03.2015 bol správcovi dane doručený dopyt švédskej finančnej správy na doplnenie informácií k vyššie uvedenej žiadosti o MVI; tieto informácie správca dane doplnil dňa 24.03.2015. Dňa 08.07.2015 zaslal správca dane urgenciu predmetnej žiadosti o MVI a dňa 28.09.2015 mu bola doručená odpoveď na túto žiadosť. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že správca dane nebol po zaslaní predmetnej žiadosti o MVI, vo vzťahu k odpovedi na túto žiadosť, nečinný a daňová kontrola bola prerušená zákonným spôsobom, na nevyhnutne potrebnú dobu, a teda neprekročila zákonom stanovenú lehotu na jej vykonanie. V súvislosti s druhou žiadosťou o MVI č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Niž, na ktorú žalobca poukazuje, upriamil žalovaný pozornosť na doklady nachádzajúce sa v spise prvostupňového orgánu pod číslom 12, z ktorých vyplýva, že dňa 15.10.2014 bola síce správcovi dane doručená odpoveď na predmetnú žiadosť o MVI, avšak správca dane e-mailom zo dňa 21.11.2014 túto odpoveď reklamoval z dôvodu, že neobsahovala všetky, správcom dane požadované, odpovede a vysvetlenia. Konečná odpoveď bola následne správcovi dane doručená dňa 19.01.2015.
10. K žalobnej námietke poukazujúcej na porušenie princípu použitia neskoršej právnej úpravy, ak je to pre sankcionovaný subjekt priaznivejšie, odkázal žalovaný na právne úvahy napadnutého rozhodnutia.
11. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej zopakoval základ argumentačných línií správnej žaloby.
12. V duplike žalovaný odkázal na svoje vyjadrenie k správnej žalobe.
13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
17. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.
18. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že správna žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko pojednávanie nepožadoval ani jeden z účastníkov konania, nevyžadoval to verejný záujem a vzhľadom na obsah žalobných námietok to správny súd nepovažoval za potrebné.
20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2018 potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2017.
21. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016 podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 98.365,92 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014, a to znížením nadmerného odpočtu zo sumy 213.786,83 Eur na sumu 115.420,91 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neuznal odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX od dodávateľa Q. K. a.s., D. XX, J., IČO: XX XXX XXX, z dôvodu, že sa nepreukázal pôvod tovaru (medených drôtov) od prvotného dodávateľa I. J. s.r.o., T. I. XXX/XX, J., nakoľko konateľ spoločnosti Q. C. so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje a ani príslušníkom Policajného zboru sa nepodarilo v stanovený termín konateľa subdodávateľskej spoločnosti previesť pred správcu dane. Spoločnosť I. J. s.r.o. teda nepreukázala žiadnym hodnoverným spôsobom, že skutočne dodala spoločnosti Q. K. a.s. medené drôty. Správca dane preverovaním u Národnej diaľničnej spoločnosti zistil, že preprava tovaru uvedeného na faktúre č. XXXXXX sa neuskutočnila tak, ako deklaroval žalobca, pretože predmetné vozidlo nemá evidované v evidenčnom systéme NDS žiadnu jazdu na deklarovanej trase dodania. Hoci pri faktúrach č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX bol pohyb vozidla na deklarovanej trase potvrdený, táto skutočnosť sama osebe nie je dôkazom toho, že medené drôty dodané žalobcovi spoločnosťou Q. K. a.s. boli nadobudnuté od prvotného dodávateľa I. J. s.r.o. Správca dane zdôraznil, že sa mu počas výkonu daňovej kontroly napriek viacerým pokusom nepodarilo u spoločnosti Q. K. ako priamym dodávateľom a spoločnosťou I. J. s.r.o. ako druhým dodávateľom v reťazci preveriť reálnosť zdaniteľných obchodov pre žalobcu. Spoločnosť I. J. s.r.o. nemá reálne sídlo, je úplne nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje a nespolupracuje. Spoločnosť Q. K. a.s. nemá reálne sídlo a ani prevádzkové priestory a správcovi dane iba predložila k nahliadnutiu doklady z účtovníctva, pričom počas ústneho pojednávania štatutárny orgán spoločnosti Q. K. a.s. neodpovedal správcovi dane na žiadne otázky, čiže okrem predložených faktúr nevedel žiadnym iným hodnoverným spôsobom preukázať reálnosť
zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX.
22. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016 žalobca nepodal odvolanie. Nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2016.
23. Daňový úrad Trenčín rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2017 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 9.836,50 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona o DPH.
24. Prvostupňové rozhodnutie správca dane odôvodnil tým, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014. Daňová kontrola začala dňa 13.06.2014 na základe oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti zo dňa 10.06.2014. Správca dane z daňovej kontroly vyhotovil protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.03.2016, ktorý bol dňa 29.03.2016 doručený žalobcovi s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca do 15 pracovných dní nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy ani žiadne pripomienky. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 98.365,92 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014.
25. Uloženie pokuty vo výške 9.836,50 Eur za správny delikt odôvodnil správca dane citáciou ustanovení § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 2, ods. 4 a ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 s odkazom na ustanovenie § 165e ods. 2 daňového poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak k doručeniu oznámenia o daňovej kontrole došlo do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty sa postupuje podľa § 155 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015.
26. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, poukážuc na rozpornosť rozhodnutia s ústavným princípom, podľa ktorého sa sankcia ukladá podľa neskoršej právnej úpravy, ak je to pre sankcionovaný subjekt priaznivejšie. Správca dane mal použiť právnu úpravu účinnú od 01.01.2016, pri aplikácii ktorej by pokuta ukladaná žalobcovi bola zreteľne nižšia. Okrem toho je prvostupňové rozhodnutie v rozpore s princípom proporcionality zásahov do práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko prebieha konanie o správnej žalobe, ktoré môže viesť k zrušeniu rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu dane, t.j. rozhodnutia, ktoré je podkladom pre rozhodnutie správcu dane o pokute.
27. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.02.2018 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 165e ods. 2 daňového poriadku je ustanovením kogentným, v ktorom zákonodarca jednoznačne a striktne určuje postup pri ukladaní pokuty, ak k rozhodnej skutočnosti došlo do 31.12.2015. V prípade žalobcu bolo rozhodnou skutočnosťou doručenie oznámenia o daňovej kontrole žalobcovi. Daňový poriadok teda neumožňuje správcovi dane rozhodnúť sa, akým spôsobom vypočíta výšku pokuty uloženej v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) daňového poriadku. Postup požadovaný žalobcom by bol v priamom rozpore s výslovným ustanovením zákona nielen pokiaľ ide o § 165e ods. 2 daňového poriadku, ale aj vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a chránia sa záujmy štátu. Pokiaľ ide o konanie o správnej žalobe, na ktorú odkazoval žalobca, jej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorými bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania v súvislosti s rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016, nie teda samotné citované rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane.
28. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.
29. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 správca dane uloží daňovému subjektu pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).
30. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 daňového poriadku v znení neskorších predpisov správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g).
31. Podľa § 155 ods. 2 daňového poriadku v znení neskorších predpisov pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1% z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.
32. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
33. Podľa § 155 ods. 5 daňového poriadku v znení neskorších predpisov ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7%, pokuta sa uloží vo výške 7% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3%, pokuta sa uloží vo výške 3% ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
34. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
35. Podľa § 165e ods. 2 daňového poriadku podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.
36. Predmetom súdneho prieskumu napriek požiadavke žalobcu správny súd neučinil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie o nadmernom odpočte je v rámci tohto súdneho konania spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v právnom režime podľa § 27 ods. 1 SSP, nakoľko tomu bráni zmysel ustanovenia § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Z časti vety za bodkočiarku ustanovenia § 7 písm. a) SSP pritom a contrario vyplýva, že
žalobca bol povinný vyčerpať riadny opravný prostriedok v daňovom konaní (odvolanie), aby splnil základný procesný predpoklad pre možnosť vôbec byť účastníkom prieskumného konania v rámci správneho súdnictva vo vzťahu k rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016. Rezultát daňového konania je po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP a právne dôsledky skutočnosti, že účastník daňového konania nepozornosťou, nedbanlivosťou alebo zámerne nepodá proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, neumožňuje takto „zachrániť“ vlastnou nečinnosťou zmarenú možnosť súdneho prieskumu alternatívnym procesným postupom, akého sa domáha žalovaný. Správny súd pripomína, že ustanovenie § 7 písm. a) SSP, okrem iných princípov, vychádza aj zo zásady vigilantibus leges scripta sunt, podľa ktorej právo má slúžiť bdelým, t.j. tým, ktorí k svojim oprávneniam vyplývajúcim pre nich z právnych predpisov pristupujú aktívne a využívajú efektívne právnym poriadkom im dané prostriedky za účelom zlepšenia vlastnej právnej pozície. Vychádzajúc z uvedených úvah sa preto správny súd meritórne nezaoberal žalobnými bodmi, namietajúcimi, že rozhodnutie o nadmernom odpočte vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. že daňová kontrola prekročila zákonom určenú prípustnú dobu trvania, keďže ide o námietky, ktoré vecne smerujú do konania, ktoré bolo právoplatne skončené v tomto súdnom konaní nepreskúmavaným rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2016.
37. Za spôsobilú súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní správny súd považuje iba námietku, podľa ktorej uloženie pokuty za správny delikt je v rozpore s ústavným princípom vyjadrujúcim požiadavku ukladania sankcie podľa neskoršej právnej úpravy, ak je to pre sankcionovaný subjekt priaznivejšie. Pri posudzovaní tejto rýdzo právnej otázky si je správny súd vedomý, že Ústava Slovenskej republiky obsahuje v čl. 50 ods. 6 vyjadrený princíp, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Súčasne však dáva do pozornosti, že ani v odvetví práva, v ktorom je tento princíp najfrekventovanejšie využívaný a pre ktoré má asi najväčší význam, t.j. v trestnom práve, nie sú orgány aplikácie práva odkázané pri povinnosti uplatňovať tento princíp iba na úroveň ústavného textu, ale vyjadrenie tohto princípu sa nachádza aj na úrovni právnej úpravy Trestného zákona, konkrétne v jeho ustanovení § 2 ods. 1. Správny súd zastáva názor, že aby daňové orgány mohli pristúpiť k aplikácii vyššie uvedeného ústavného princípu v prípade žalobcu, musel by tento princíp byť upravený aj na úrovni daňového poriadku v niektorom z jeho ustanovení. Inak by sa ich postup dostal do priameho rozporu s ustanovením § 3 ods. 1 daňového poriadku, vyjadrujúcim požiadavku, aby daňové orgány pri správe daní postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Všeobecne záväzným právnym predpisom je aj zákon (viď ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
38. Otázka intertemporality právnych noriem, t.j. režimu prechodného spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva, je v záujme právnej istoty v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky spravidla vyjadrená ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Ak tomu tak je, sú orgány verejnej správy povinné riadiť sa pri svojom postupe intertemporálnymi ustanoveniami právnych predpisov. K aplikácii princípov je namieste pristúpiť tam, kde neexistuje výslovná právna úprava prechodných ustanovení upravujúcich pri určitej právnej otázke časovú pôsobnosť právnych predpisov, ktorých účinnosť nastala v rozdielnom čase. Keďže daňový poriadok v ustanovení § 165e ods. 2, ktoré je nadpísané ako „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016,“ výslovne upravuje povinnosť daňových orgánov pri ukladaní pokút podľa § 155 daňového poriadku postupovať podľa daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, ak je tu niektorá zo skutočností subsumovateľných pod hypotézu právnej normy príslušného zákonného ustanovenia, čo je aj prípad žalobcu, nie je možné postup správcu dane a žalovaného, ktorý rezultoval napadnutým rozhodnutím, ani samotné rozhodnutia daňových orgánov, vyhodnotiť ako nezákonné.
39. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.
41. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.