Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o opatrovankyňu: MUDr. C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L. X, L., toho času bytom V. n.o., V. XXX, zastúpená opatrovníčkou: Ing. L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. L. X, L., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, Bratislava, o návrhu opatrovníčky na schválenie právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 7. novembra 2019, č.k. -47, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie neschválil právny úkon, ktorý v mene opatrovankyne vykonala jej súdom ustanovená opatrovníčka Ing. L. G., vyjadrený v darovacej zmluve zo dňa 1.7.2019, predmetom ktorej je poskytnutie finančného daru vo výške 400.000,- Eur opatrovankyňou pre obdarovanú C. F. a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , vecne súd dôvodil, že súdom ustanovená opatrovníčka nesvojprávnej (jej neter), sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd schválil právny úkon urobený opatrovníčkou v mene nesvojprávnej a to darovaciu zmluvu zo dňa 1.7.2019, ktorou opatrovankyňa ako darkyňa obdarovala svoju sesternicu (zároveň matku opatrovníčky) C. F., finančnou čiastkou 400.000,- Eur. Súčasťou návrhu bolo aj udelenie súhlasu zrealizovať bankový prevod z účtu opatrovankyne na bankový účet obdarovanej v zmysle predmetnej darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že opatrovankyňa bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.4.2004, č. k. -52 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a uznesením toho istého súdu zo dňa 22.2.2007, č. k. -85 bola za jej opatrovníčku ustanovená Ing. L. G.. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 8.12.2015, č. k. -139 schválil právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa 3.10.2014 v znení jej dodatku zo dňa 9.11.2015, ktorou opatrovankyňa ako predávajúca odpredala kupujúcej, C. F. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území R. H. na LV č. XXX za kúpnu cenu 495.000,- Eur. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -33 zo dňa 5.10.2017 bol zamietnutý návrh opatrovníčky na schválenie právneho úkonu, ktorým sa domáhala udelenia súhlasu súdu na prevod finančných prostriedkov z bankového účtu opatrovankyne vo výške 24.285,20 Eur, a to s poukazom na skutočnosť, že ako opatrovníčka vykonávala svoju opatrovnícku funkciu bezodplatne, pričom za 9 rokov výkonu opatrovníckej činnosti jej vznikli finančné výdavky a náklady, ktoré priamo ona uhradila za opatrovankyňu.

3. V predmetnom konaní opatrovníčka dôvodila svoj návrh tým, že spolu s obdarovanou C. F. sa ako jediné príbuzné starajú o opatrovankyňu odkedy sa dozvedeli, že bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, odvtedy za obdobie cca 12 rokov ju pravidelne navštevujú. K zdravotnému stavu nesvojprávnej uviedla, že jej stav je nezmenený, ale v podmienkach zariadenia je kompenzovaný, nakoľko pravidelne užíva lieky, je nekonfliktná, komunikatívna a s personálom má vytvorené dobré vzťahy, avšak vzhľadom na jej diagnózu (schizofrénia), navrhovateľka neuvažovala o návrhu na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, keďže opatrovankyňa by podľa jej názoru fungovať samostatne nedokázala. Uviedla tiež, že schválenie tohto právneho úkonu je splnením vôle opatrovankyne, ktorej boli vysvetlené okolnosti samotného predaja nehnuteľností, výťažok získaný z predaja nehnuteľností, ako aj spôsob naloženia s týmto výťažkom, pričom sama opatrovankyňa navrhla, aby časť týchto finančných prostriedkov bola použitá v prospech obdarovanej, resp. jej rodiny. Aj po schválení právneho úkonu zostane opatrovankyni na jej bankovom účte dostatok finančných prostriedkov na pokrytie jej potrieb, nakoľko mesačné výdavky súvisiace s jej umiestnením v zariadení V. n.o., V. XXX predstavujú sumu cca 450,- Eur a opatrovankyňa je poberateľkou dôchodku v sume cca 400,- Eur mesačne, pričom vzhľadom na jej zdravotný stav nie je predpoklad, že v budúcnosti bude bývať sama vo vlastnej nehnuteľnosti. Navrhovateľka mala za to, že predmetná darovacia zmluva sa neprieči zákonu, zákon žiadnym spôsobom neobchádza a nie je v rozpore so záujmami opatrovankyne s tým, že pre prípad pochybností súdu dala na zváženie možnosť výsluchu opatrovankyne.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu opatrovníčky na schválenie predloženej darovacej zmluvy nie je možné vyhovieť, nakoľko hoci sa zmluva neprieči zákonu, resp. zákon neobchádza, podľa názoru súdu jednoznačne nie je v záujme opatrovankyne, keďže schválením takéhoto právneho úkonu by došlo k podstatnému zúženiu jej majetku, čo nemôže byť v jej záujme a to ani vtedy, ak by schválením predmetného právneho úkonu zostala na bankovom účte opatrovankyne značná suma, ktorú podľa výpočtu navrhovateľky opatrovankyňa počas svojho života nie je schopná spotrebovať. Je nesporné, že opatrovníčka vykonáva svoju funkciu riadne, resp. opatrovankyňu so svojou matkou (obdarovanou) a rodinou pravidelne navštevuje, zaujíma sa o jej osud. Avšak s poukazom na to, že v čase rozhodovania súdu vo veci samej nie je možné natrvalo ustáliť, akým spôsobom bude o opatrovankyňu v budúcnosti postarané, ako aj vychádzajúc z ustanovenia , podľa ktorého opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu - a to bez ohľadu na majetkové pomery opatrovanca - s tým, že funkcia opatrovníka je bezodplatná, súd schválenie právneho úkonu v danom prípade nepovažoval za taký právny úkon, ktorý by bol v záujme opatrovankyne, ale práve naopak; zároveň tento právny úkon vzhľadom na predmet daru a s tým spojené zúženie majetku opatrovankyne (z cca. 495.000-, Eur na 95.000,- Eur), okruh účastníkov darovacej zmluvy (darkyňou je opatrovankyňa v zastúpení opatrovníčky, ktorá je dcérou obdarovanej), bezodplatnosť funkcie opatrovníka, považoval za právny úkon, ktorý síce neodporuje zákonu a neobchádza ho, ale je v rozpore s dobrými mravmi. Preto návrhu opatrovníčky nevyhovel a právny úkon neschválil. Záverom súd uviedol, že výsluch opatrovankyne nevykonal, nakoľko vzhľadom na jej ochorenie, resp. zdravotný stav považoval zisťovanie jej názoru pre svoje rozhodnutie za irelevantné. O trovách konania súd rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku podala opatrovníčka v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila ustanovením a . Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch opatrovankyne, keď to nepovažoval za potrebné, s čím sa ale odvolateľka nestotožňuje. Je nepochybné, že opatrovankyňa trpí duševnou poruchou, avšak vzhľadom na to, že sú jej pravidelne a správne podávané lieky, je dostatočne orientovaná aby chápala, čo znamená darovacia zmluva, resp. darovanie finančnej čiastky. Prejav vôle predložený súdu na schválenie, je prejavom vôle opatrovankyne a jej schopnosť posúdiť toto konanie je primeraná tomuto navrhovanému právnemu úkonu. Sama opatrovankyňa tak, ako už bolo uvedené, na osobných stretnutiach s C. F. a s opatrovníčkou vyjadrila súhlas, aby sa výťažok z predaja jej nehnuteľnosti použil pre jej najbližšiu rodinu, teda aby uzavrela predmetnú darovaciu zmluvu. Nevykonaním navrhnutého dôkazu bolo navrhovateľke odňaté právo konať pred súdom, tento dôkaz musí súd vykonať pre správne rozhodnutie vo veci, jeho nevykonaním porušil súd povinnosť zistiť riadne skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie skutočnosti. Navrhovateľka rovnako nesúhlasí so záverom súdu, že by predmetná darovacia zmluva nebola v záujme opatrovankyne, súd nesprávne vyhodnotil otázku primeranosti daru s ohľadom na skutočnosť, že v jej majetku zostane dostatočne finančný obnos na pokrytie všetkých jej aktuálnych potrieb a to s dostatočne veľkou rezervou a toto zúženie majetku jej

nijakým spôsobom nezníži komfort, ani ju nijako neohrozí. Opatrovankyňa žije v domove dôchodcov a je tam maximálne spokojná, je o ňu riadne postarané a vzhľadom na jej zdravotný stav je vysoko nepravdepodobné, že svoj život dožije mimo tohto alebo iného obdobného zariadenia. Aj po zúžení majetku tak opatrovankyni zostane dostatočný majetok, pokrývajúci všetky jej potreby a náklady týkajúce sa bývania, stravy, ošetrenia, lekárskej starostlivosti a pod. v tomto, či inom obdobnom zariadení. V tejto súvislosti odvolateľka dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp.zn. , ktorý k ochrane majetku nesvojprávnej uviedol, že v ním prejednávanom spore uzavretie darovacej zmluvy nebolo v záujme nesvojprávnej, nakoľko by prišla o finančné prostriedky, ktoré by inak mohla využiť pre svoju vlastnú potrebu spojenú s jej pobytom v domove sociálnych služieb. V našom prípade však opatrovankyni aj po zúžení jej majetku zostanú finančné prostriedky, ktoré môže pre svoju potrebu spojenú s jej pobytom v domove sociálnych služieb využiť. Odvolateľka rovnako nesúhlasí s tvrdením súdu, že by predmetný právny úkon bol v rozpore s dobrými mravmi, keďže z rodiny opatrovankyne sa o ňu aktívne starajú (materiálne i nemateriálne) len opatrovníčka a jej matka (obdarovaná) a to od roku 2006. Je potom logické, že sa chce opatrovankyňa aj touto cestou svojej najbližšej rodine odvďačiť a takouto rodinou obdarovaná bezpochyby je. Navrhovateľke preto nie je zrejmé, v čom spočíva porušenie dobrých mravov v danom prípade. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a právny úkon schválil alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (, ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

7. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnemu záveru o potrebe zamietnuť predmetný návrh opatrovníčky. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie uvádza k odvolacím námietkam iba nasledovné:

9. Odvolateľka dôvodila najmä tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch opatrovankyne a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd ale nezistil žiadne z vytýkaných pochybení prvoinštančného súdu. Odvolací súd zdieľa názor prvoinštančného súdu, že v danom prípade výsluch opatrovankyne, ktorým v podstate táto mala preukázať tvrdenie navrhovateľky, že darovanie finančných prostriedkov C. F. je v súlade s vôľou opatrovankyne, bol pre rozhodnutie súdu irelevantný. V tomto prípade totiž nejde o bežnú svedeckú výpoveď, ale o výpoveď osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, teda treba mať objektívne za to, že menovaná je osobou, ktorej myslenie a správanie je vážne ovplyvnené duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nie je vôbec schopná rozpoznať následky svojho konania. Defekt osobnosti všeobecne spôsobuje oslabenie vôle, výsledkom čoho býva sklon k ľahkej ovplyvniteľnosti a k povrchnému hodnoteniu situácie. Práve preto nesvojprávne osoby požívajú zvýšenú ochranu spoločnosti, ktorú realizujú súdy aj vo forme dôsledného skúmania skutočného záujmu nesvojprávneho na schválení právnych úkonov, ktorú sú súdom predkladané na rozhodnutie. Aj vzhľadom k uvedenému je nutné konštatovať, že hoci by aj z výpovede nesvojprávnej osoby na pojednávaní vyznela jej vôľa darovať finančné prostriedky C. F., súd nemôže takémuto prejavu pripísať žiadny väčší význam. Výpovedná hodnota navrhovaného dôkazu je teda minimálna a bez vážnejšieho vplyvu na výsledok konania. Rozhodujúcim a jediným zákonom aprobovaným dôvodom pre súdne schválenie právneho

úkonu urobeného v mene opatrovanca je totiž záujem samotného opatrovanca na schválení takéhoto úkonu, v zmysle prospešnosti úkonu pre opatrovanca. V preskúmavanej veci žiadny prospech opatrovankyne na schválení predmetného právneho úkonu nebol zistený, prospech tu je len na strane obdarovanej, zatiaľ čo, ako správne konštatoval už okresný súd, na strane opatrovankyne naopak, dôjde k podstatnému zúženiu jej majetku, čo je v jej neprospech.

10. Nemôže tu obstáť argumentácia navrhovateľky, že v majetku opatrovankyne aj po darovaní zostane dostatočne veľký finančný obnos na pokrytie všetkých jej aktuálnych potrieb. Na prospech opatrovankyne je totiž vždy ak má väčší majetok, než menší, zvlášť ak majetkom sú finančné prostriedky uložené na účtoch v peňažnom ústave, ktoré nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť o takýto majetok ani výdavky na jeho udržiavanie. Súd nemôže brať do úvahy iba aktuálne potreby opatrovanca, ale aj potenciálne budúce potreby. V živote každého jednotlivca, nevynímajúc nesvojprávne osoby, sa môžu vyskytnúť situácie, kedy dostatočné úspory dokážu podstatným spôsobom zvýšiť životný komfort. V súčasnosti nikto nedokáže ani v prípade C. L. predvídať, či sa u nej nevyskytne potreba vyššej investície (napr. z dôvodu nepredvídaných lekárskych zákrokov, nákladnej liečby a podobne), alebo jednoducho investície do vyššej kvality života (napr. uhrádzanie kvalitnejšieho ubytovania, prípadne dokonca platenie súkromnej nepretržitej starostlivosti v domácom prostredí a iné ). Bolo by preto nerozumné, pokiaľ by súd odobril právny úkon, ktorým sa opatrovankyňa takýchto možností vzdá.

11. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný aj odvolací dôvod podľa <. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v <. o voľnom hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach až 194 , . <. Ak odvolací súd nezistí žiadnu z uvedených vád pri hodnotení dôkazov, potom nie je možné dospieť k záveru o existencii tohto odvolacieho dôvodu.

12. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov, ako aj hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané, a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. V danom prípade prvoinštančný súd náležite a v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a vykonané dôkazy aj náležite vyhodnotil rešpektujúc zásady formálnej logiky, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od záverov súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje, a ku ktorým aj sám musel z vykonaného dokazovania dospieť.

13. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie za použitia ust. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .