Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-79-2019.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Subarea
11CoE/79/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a Mgr. Michal Novotný, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom AK Pribinova č. 25, Bratislava proti povinnému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. I. T. č. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka č. 60, pod spis. značkou EX 7112/10, o vymoženie 1.090,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 4Er/743/2010 - 11 zo dňa 11. septembra 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa r u š í a exekučné konanie sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že že oprávnená a povinný uzavreli 24. marca 2009 formulárovú zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou častou sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu. Povinný mal možnosť len návrh zmluvy prijať alebo ako celok ju odmietnuť. Táto rozhodcovská doložka núti povinného podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť spory pred štátnym súdom, preto je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je oprávnený prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská doložka je neplatná, hoci platná doložka je predpokladom toho, aby byť vydaný rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok vydaný súdom, ktorý na to nemal právomoc, je nulitný. Preto súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
2. Oprávnená včas podaným rozsiahlym odvolaním navrhla zrušiť toto uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úvodom namietla, že jej exekučný súd odoprel kontradiktórne konanie, pričom poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012. Exekučný súd mal podľa nej nariadiť pojednávanie podľa § 58 ods. 2 Ex. por. Okrem toho namietla, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnej interpretácii smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-472/11 takisto vyžaduje, aby boli účastníci zoznámení s názorom súdu o neprijateľnosti podmienky a bol im daný priestor na vyjadrenie, pričom spotrebiteľ sa môže rozhodnúť, že na neprijateľnosti podmienky nebude trvať. Exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor EÚ vo veci výkladu čl. 3 cit. smernice, či rozhodcovská doložka môže byť neprijateľnou podmienkou, keďže prax súdov iných štátov je výrazne odlišná a nie je mysliteľné, aby sa tieto názory takto zásadne odchyľovali. Rozhodcovská zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, pričom poukázala aj na judikatúru slovenských súdov. Súd pritom nemôže vylúčiť
aplikáciu určitej podmienky, ak sa spotrebiteľ rozhodne nedovolávať jej. Ak by odvolací súd neakceptoval túto argumentáciu, oprávnená navrhla prerušiť konanie a podať Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku v podstate v tom zmysle, či to, že vnútroštátny súd môže použiť aj neprijateľnú podmienku, ak tomu spotrebiteľ neodporuje, vyžaduje, aby spotrebiteľ jej použitie výslovne žiadala alebo stačí, že po oznámení súdu o neprijateľnosti podmienky zostal nečinný. Tieto názory si osvojili aj niektoré súdy Slovenskej republiky, na ktorých rozhodnutia odkázala. Ďalej namietla, že exekučný súd prekročil svoju právomoc, keď komplexne preskúmal rozhodcovský rozsudok, navyše potom, čo už udelil poverenie na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Ex. por.). Prieskumná právomoc súdu je upravená v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. a prejavuje sa možnosťou zrušiť rozhodcovský rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa princípu právnej istoty, ktorému odporuje, ak všeobecný súd môže neobmedzene skúmať rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní, čím sa oprávnenému odnímajú procesné záruky, ktoré by mal v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Možnosťou skúmať ho časovo neobmedzene sa narúša aj právna istota v rozhodcovský rozsudok a je tiež v rozpore s § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, čo vyplýva zo zásady rovnocennosti, a nemôže meniť alebo zrušovať jej účinky. Ak sa odvolací súd nestotožní s týmito argumentami, žiadala prerušiť konanie a podľa Ústavnému súd SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Ex. por. s čl. 1 ods. 1 prvou vetou Ústavy SR. Oprávnená ďalej namietla, že aplikácia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. bez návrhu predpokladá, že nedostatky boli zistené v rozhodcovskom konaní, nie v rozsudku, inak by nemal zmysel § 40 cit. zák. Exekučný súd vybočil z princípu legality a dopustil sa diskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, pretože s oprávneným sa zaobchádzalo odlišne z dôvodu, že je podnikateľským subjektom. Tým došlo aj k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Oprávnená tiež namietla porušenie čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Exekučný súd ju pred vydaním svojho uznesenia nevypočul, nedal jej možnosť predniesť svoje stanovisku, obranu, oboznámiť sa s argumentami a nemala možnosť navrhnúť dôkazy. Bola tiež porušená zásada dvojinštančnosti. Oprávnenej nebola daná možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu. Súd prvej inštancie rozhodol tiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože oprávnený po zastavení exekúcie nebude mať možnosť v konaní svoju pohľadávku vymôcť vzhľadom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Ak zákonodarca chcel umožniť prieskum rozhodcovských rozsudkov, urobil tak výslovne v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. inak než v § 45 cit. zák., podľa ktorého môže súd skúmať len vlastnosti plnenia. Konečne oprávnená považuje rozhodcovskú doložku za platnú, pretože spotrebiteľ má reálnu možnosť voľby, a nie je pravdou, že by samo rozhodcovské konanie spôsobovalo nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere, keďže ide o obchodnoprávny vzťah, preto sa v nej nemuseli uvádzať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Oprávnená takisto nesúhlasila s posúdením dohodnutého úroku z omeškania ako rozporného s dobrými mravmi, resp. v rozpore so zákonom, okrem toho v rozpore s dobrými mravmi konal ako prvý dlžník, ktorý zmluvu porušil. Za primerané považovala oprávnená aj poplatok za poskytnutie úveru a za zasielanie upomienok. Záverom zdôraznila, že súd udelil poverenie exekútorovi a toto rozhodnutie nie je oprávnený revidovať, navyše tak nie je oprávnený robiť v odvolacom konaní. Dôvody vyhlásenia exekúcie za neprípustnú nie sú dané.
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia skúmal, či v konaní boli dané podmienky, za splnenia ktorých môže vo veci konať a dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a exekučné konanie podľa § 161, § 62, § 63 CSP v spojení s ust. § 9a ods.1 Exekučného poriadku zastaviť.
5. Odvolací súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný Y. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. I. T. č. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie po nebohom bolo uznesením notára ako súdneho komisára povereného Okresným súdom Dunajská Streda, č.k. 6D/85/2018, Dnot 146/2018 zo dňa 07.11.2018 podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) zastavené pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2018.
6. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
11. Podľa § 161 ods. 2 a 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
15. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne, a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však súd konanie o dedičstve podľa § 188 ods. 1 CMP zastavil pretože poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prípade právoplatného zastavenia dedičského konania pre nemajetnosť povinného, neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania v ďalšom postupe súdu.
17. Keďže povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať.
18. Na základe uvedeného odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.1 písm. a) CSP, lebo neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom) a exekučné konanie zastavil.
19. O trovách exekučného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
20. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).