Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-123-2019.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/123/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Antona Jačeka a Mgr. Michala Novotného, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX H., o zaplatenie 686,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 14Csp/90/2017-82 zo dňa 11. decembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 686,23 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.08.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že dňa 29.05.2014 uzatvorili strany zmluvu č. 2764028002, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného účet, žalovaný však porušil zmluvnú povinnosť tým, že sa na tomto účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal.
1. 1. Súd prvej inštancie vo veci postupoval podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), nenariadil na prejednanie sporu pojednávanie s odôvodnením, že predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy 686,23 eura, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd ďalej konštatoval, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená, žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené v zákonnej lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd uvedeným postupom vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu.
1. 2. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že zo zmluvy o bežnom účte, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, Sadzobníka poplatkov žalobcu, výpisov z účtu č. L a vývesky úrokových sadzieb produktov žalobcu zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 29.05.2014 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného č. XXXXXXXXXX a vydanie platobnej karty Y.. Z výpisu z účtu žalovaného za obdobie 09.11.2015 až 31.07.2017 vyplynulo, že na tomto účte je vedený debetný zostatok v žalovanej výške. Zo Sadzobníka poplatkov účinného od 01.08.2017 súd zistil, že úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu predstavuje výšku 28 % ročne. Súd ďalej citoval bod 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), na ktorý žalobca v žalobe poukázal a podľa ktorého pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
1. 3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany uzatvorili dňa 29.05.2014 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného osobný účet. V rámci tejto zmluvy nebolo dojednané povolené prečerpanie a žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že neskôr si strany dodatočne dohodli prečerpanie, resp. že by žalobca povolil žalovanému prečerpať jeho osobný účet a do akého limitu. Uvedená zmluva je formálne absolútnym obchodným vzťahom, ide však o spotrebiteľskú zmluvu.
1. 4. Súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovoleného prečerpania na osobnom účte žalovaného v žalovanej sume spolu s úrokom vo výške 28 % ročne, pretože zo strany žalobcu nebol predložený žiaden listinný dôkaz, preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov v prípade nepovoleného prečerpania. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch uvedené vo VOP a Sadzobníku poplatkov, na ktoré Zmluva odkazuje v článku IV. bod 2., nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať za individuálne zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom Zmluvy by mal žalovaný možnosť ovplyvniť a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluva vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Od spotrebiteľa tak nemožno požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v Zmluve. Súd ďalej argumentoval tým, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie, ktoré by žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky vo výške uplatnenej v žalobe. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval jednotlivé kreditné ani debetné operácie a súd teda nemal preukázané kedy sa reálne žalovaný dostal do debetu ani kedy žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy. Záverom súd prvej inštancie zhrnul, že v konaní nebol žalobcom predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie prečerpania osobného účtu žalovaného, dojednanie o výške poplatkov, žalobca nepredložil žiadnu listinu podpísanú oboma zmluvnými stranami, z ktorej by bolo nepochybne zrejmé, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu, súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
1. 5. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a ustanovení § 708 ods. 1, 2 a § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (v ďalšom texte „Obchodný zákonník“).
1. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. použitím Čl. 17 Základných princípov C. s. p. a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu v konaní nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1, písm. b) C. s. p., tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1. Žalobca má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval návrh za neúplný ohľadom povoleného prečerpania na účte, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 C. s. p. resp. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku za jeho účinnosti. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol. Uvedeným postupom bola žalobcovi odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Rozhodnutiu súdu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný. Súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
2. 2. Žalobca ďalej argumentoval tým, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento pri hodnotení nároku žalobcu úplne opomenul zákonný inštitút prekročenia. Nepovolený debetný
zostatok, ktorý mal prvoinštančný súd preukázaný predloženými výpismi z účtu žalovaného, a nárok z neho uplatnený bolo potrebné subsumovať pod príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“) o prekročení (§ 2 písm. f), § 18 ods. 1), pričom v takom prípade by nemohol súd dospieť k záveru o neopodstatnenosti žaloby v časti nároku na uplatnenú istinu. Ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok banky obsahuje dotknuté dojednanie o úroku pre prípad nepovoleného debetu, takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (ods. 3.4, ods. 3.8, ods. 3.12). Žalobca ďalej konštatoval, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Nepovolené prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a ako vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník aj zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 18 ods. 1). Nejde teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, pretože sa opiera o právnu úpravu. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusela ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku, postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe(§ 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca zverejňuje Všeobecné obchodné podmienky ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej Výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické (Q.; Q., aj na každom svojom obchodnom mieste (pobočke banky). Okrem toho bol žalovaný preukázateľne informovaný o svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Podmienky pre úročenie debetného zostatku na účte žalovaného, a teda aj uplatnenie tohto nároku na súde boli splnené.
2. 3. Žalobca ďalej poukázal na Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, ktorú sporové strany uzavreli dňa 08.10.2014 a ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 600 eur s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19 ,9% ročne. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie") a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte s úrokom 19,9% ročne. Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 eur (čl. 8.9) a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 01.12.2015. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0 eur sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18) a VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 eur (čl. 3.12). Žalovaná suma 686,23 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Žalobca súčasne v odvolaní uviedol prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného, od jeho otvorenia až po jeho zatvorenie.
2. 4. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu sa týkala oprávnenosti nároku na poplatky a úrok, keď uviedol, že poplatky sú účtované na základe čl. VI. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Výška poplatkov je uvedená v sadzobníku poplatkov. Okrem toho v zmysle VOP účinných ku dňu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 eur (čl. 3.12) „S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok". Na základe čl. 2 zmluvy o povolenom prečerpaní v súvislosti s povolením prečerpaním si môže banka inkasovať poplatok za potvrdenia a súhlasy 25 eur, za upomienku 15 eur a výzvu 30 eur. Sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12 (účinné ku dňu zníženia limitu na 0 eur) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f) a § 18).
2. 5. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za podanie odvolania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky vo výške 686,23 eura spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 01.08.2017 do zaplatenia z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorý sa na účte vedenom žalobcom dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol postupom podľa § 297 písm. b) C. s. p. bez nariadenia pojednávania.
7. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z tohto dôvodu sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 03. septembra 1953, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
10. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah práva na spravodlivý proces zákaz prekvapivých rozhodnutí aj právo na spravodlivé prejednanie veci, ktoré samotné obsahuje princíp rovnosti strán či princíp kontradiktórnosti konania. O naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorého sa žalobca dovoláva, pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porovnaj (Števček,M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp. 1302).
11. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe, ktorú si osobne prevzal, sa nevyjadril. Rozsudok napadnutý odvolaním súd prvej inštancie vyhlásil postupom podľa ustanovenia § 297 písm. b) C. s. p. bez nariadenia ústneho pojednávania.
12. Podľa § 297 druhá veta C. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
13. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. I. ÚS 736/2016, obdobne III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07) konštatoval, že všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych
predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.
14. V Čl. 12 Základných princípov C. s. p. je zakotvený princíp ústnosti, v zmysle ktorého sa na prejednanie veci nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. Európsky trend, prikláňajúci sa k princípu procesnej efektivity, reflektuje Civilný sporový poriadok aj v citovanom ustanovení § 297 C. s. p., ktorý umožňuje súdu rozhodnúť aj bez nariadenia ústneho pojednávania. V takom prípade však musia byť splnené podmienky zákonodarcom stanovené v citovanom ustanovení, pričom však súd k aplikácii citovaného ustanovenia nemôže pristupovať formálne, ale vždy musí brať do úvahy zmysel uvedenej právnej úpravy.
15. „Zákon nestanovuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením.... Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúci súd... Na druhej strane splnenie druhého kritéria spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovaného. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 C. s. p. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Posledným kritériom je hodnota sporu bez príslušenstva.“(Števček,M., Ficová, S., Baricová J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 657).
16. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom prezentovaným v uvedenom Komentári k Civilnému sporovému poriadku a to aj na str. 1035, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie a nie je nevyhnutné pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu. Výsledkom preskúmavaného prvoinštančného konania je však rozhodnutie, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol v tej procesnej situácii, keď žalovaný voči skutkovým tvrdeniam uvedeným v žalobe nenamietal, výslovne ich nepoprel, skutkové tvrdenia žalobcu je preto potrebné považovať za nesporné. Uvedená skutočnosť má ten následok, že nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri svojom rozhodnutí (porovnaj § 151 ods. 1 C. s. p.). V preskúmavanej veci bol potom postup súdu prvej inštancie nesprávny, keď na jednej strane konštatuje nespornosť skutkových tvrdení strán (bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku), na druhej strane však z týchto nesporných skutkových tvrdení nevychádzal pri svojom rozhodovaní, ale zisťoval skutkový stav z listín predložených žalobcom a na základe takto zisteného skutkového stavu žalobu zamietol. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie sa po preskúmaní listín predložených žalobcom so všetkými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe nestotožnil, nepostupoval však podľa ustanovenia § 186 ods. 2 C. s. p. a v danej situácii nezvolil procesný postup za účelom odstránenia pochybností o pravdivosti tvrdení žalobcu a umožnenia podporiť žalobné tvrdenia argumentami a dôkazmi, či už podľa ustanovenia § 171 ods. 1 C. s. p. (predbežné prejednanie sporu) alebo podľa ustanovenia § 181 ods. 2 C. s. p. (na nariadenom pojednávaní). S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neprihliadal pri rozhodovaní o veci na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom strán sporu a vzhľadom k okolnostiam veci je možné napadnuté rozhodnutie súdu považovať za prekvapivé.
17. Postup súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako nesprávny, znemožňujúci strane (v preskúmavanom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Podľa odvolacieho súdu je intenzita nesprávnosti konania súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom dané pochybenie nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadi vo veci pojednávanie, na ktorom bude postupovať podľa § 181 C. s. p., určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci, vyrovná sa pritom aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Súd dá priestor stranám na to, aby uplatnili prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku, takto uplatnené prostriedky posúdi, vykoná prípadne ďalšie dôkazy, umožní stranám vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania vo veci opätovne rozhodne, pričom súčasne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s .p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).