Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: X. H., narodená XX. V. XXXX, trvalý pobyt: C. XXXX/X, M. - M., zastúpenej: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: V. H., narodený XX. V. U., trvalý pobyt: C. N. M. XXXX, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, Galanta, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 13. septembra 2019 č. k. -27, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne uložil žalovanému zákaz vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX v M., postavený na pozemku parc. č. 1078, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX, Okresného úradu M., katastrálny odbor, ktorý žalovaný vlastní so žalobkyňou v spoluvlastníctve v podiele 1/2 k celku. Súčasne uložil žalovanému zákaz približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa tento zákaz nevzťahuje. Neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že predloženými listinnými dôkazmi mal jednoznačne za preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, ktorá po začatí konania vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, podala súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že spolužitie so žalovaným sa pre ňu stalo neznesiteľným. Dôvodom bolo agresívne a násilné správanie žalovaného, v dôsledku ktorého má žalobkyňa opodstatnené obavy o svoje zdravie a život. Opakované fyzické útoky sa vyhrotili na prelome 7.9.2019 a 8.9.2019, po polnoci, pri ktorých žalobkyňa utrpela viaceré závažné poranenia v oblasti hlavy, horných a dolných končatín. Bola nútená vyhľadať lekársku pomoc a zdravotné ošetrenie. Žalovaný žalobkyňu počas útoku intenzívne bil a udieral do dôležitých orgánov v oblasti hlavy, zhodil ju na zem. Svedkom bola B. V., ktorá priebeh tejto agresie nielen videla, ale sama sa stala jeho súčasťou, keďže žalovaný fyzicky napadol aj ju. Lekárska správa MUDr. M. X., z odboru všeobecného lekárstva, potvrdzuje početné poranenia v oblasti hlavy, odreniny, povrchové poranenia horných končatín a periokulárnej oblasti, vrátane pomliaždenín kolien a vykĺbenia krčného stavca. Po tomto násilnom útoku podala žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie. Fyzické útoky na jej integritu sa pravidelne opakujú. Žalobkyňa bola nútená prespávať u príbuzných a kamarátok. Z dôvodu obáv a strachu zo žalovaného je tak neoprávnene vylučovaná z užívania predmetného bytu. Svedkom fyzických útokov bol

aj syn V. H.. Príčinou agresívneho správania žalovaného je tiež odmietavý prístup žalobkyne k intímnemu styku, preto sa žalobkyňa so strachom nezriedka žalovanému podvoľuje. Vzhľadom na doterajší spôsob správania žalovaného, nejestvuje žiaden predpoklad jeho zmeny. Žalobkyňa pripojila k návrhu informatívny výpis z LV č. XXXX, fotodokumentáciu svojich poranení, zápisnicu o trestnom oznámení a čestné vyhlásenie svedkyne. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia. Znamená to, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti, pričom stačí, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia násilia a v dôsledku jeho uplatnenia sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani ho nemusí opúšťať, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby. Žalovaný sa opakovane dopúšťal fyzického násilia na žalobkyni a keďže ochrana života i zdravia občanov je jedna z prioritných úloh štátu, vlastnícke právo musí ustúpiť vyššiemu záujmu - ochrane života a zdravia osoby, ktorá sa oprávnene zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov so žalovaným. S poukazom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov účastníkov, súd prvej inštancie považoval za potrebné tieto vzťahy upraviť neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia mal za splnené a trvanie neodkladného opatrenia je časovo obmedzené. O nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zrušenie. Namietal, že skutkové okolnosti tvrdené žalobkyňou súd prvej inštancie nepodrobil dokazovaniu, ani žiadnym iným spôsobom ich nepreveril. Pri rozhodovaní o takejto závažnej otázke, akým je negatívny zásah do výkonu práv vlastníka, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné získať vyjadrenie žalovaného k tvrdeným skutočnostiam v žalobe. Uvedený postup je tiež v rozpore s povinnosťou súdu zistiť v plnej miere materiálnu pravdu. Súd uveril tomu, čo žalobkyňa uviedla v žalobe a na základe toho rozhodol. Nevyporiadal sa ani so skutočnosťou, že obaja účastníci konania majú trvalý pobyt na inej adrese, než na akej je bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Žalovaný predmetný byt užíval so žalobkyňou od jeho nadobudnutia až do 8. septembra 2019, kedy sa odsťahoval aj so všetkými osobnými vecami do rodinného domu v C. N. M.. Spolužitie účastníkov konania bolo štandardné a charakteristické tým, že žalovaný v posledných dvoch rokoch sa zdržiaval v predmetnom byte čiastočne iba cez víkendy (pracoval ako živnostník väčšinou v zahraničí). Od augusta 2019 až doposiaľ pracuje v Českej republike, odkiaľ chodí domov raz týždenne. Počas voľných víkendov sa väčšinou zdržiaval v rodinnom dome v C. N. M.. Žalovaný namietal pravdivosť tvrdenia, že sa opakovane dopúšťal fyzických útokov voči žalobkyni. Incident, ktorý žalobkyňa opísala v žalobe, sa skutočne stal. Išlo však o výnimočnú udalosť, spôsobenú alkoholickým omámením žalovaného, ktorú úprimne oľutoval a žalobkyni sa ospravedlnil. Žalovaný žije riadnym životom, nemá sklony k páchaniu násilia na iných osobách, už vôbec nie voči žalobkyni ako svojej manželke. Obidvaja účastníci konania od 8. septembra 2019 žijú oddelene, na adresách uvedených v záhlaví napadnutého uznesenia a v predmetnom byte sa nezdržiavajú. Tento byt v súčasnosti užíva ich spoločný syn Michal. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že pri určení subjektu, na ktorý dopadá občianskoprávna sankcia vo forme obmedzenia užívacieho práva k domu alebo vo forme vylúčenia z užívacieho práva k domu, je potrebné preukázať, s použitím analógie legis podľa O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) v spojení s ust. O. z., splnenie stanovených predpokladov, ktorými sú existencia spoločného vlastníctva manželov k domu (v prejednávanej veci podielového spoluvlastníctva k bytu), spolužitie oboch manželov, existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozby takéhoto násilia a neznesiteľnosť spolužitia. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia splnenia uvedených predpokladov. Vzhľadom na výkon práce žalovaného mimo spoločného bydliska, ako aj jeho pobyt počas voľných dní mimo spoločného bytu, so žalobkyňou sa prakticky nestretával. Existencia spolužitia účastníkov nie je taktiež daná. Ani podmienka existencie fyzického, či psychického násilia alebo hrozby násilia, nebola splnená. Fyzické násilie voči žalobkyni uplatnil žalovaný iba raz (v noci zo 7. na 8. septembra 2019), nikdy predtým ani potom k násiliu nedošlo. Nie je preto možné hovoriť o opakujúcom sa fyzickom násilí alebo hrozbe násilia. Obdobne podmienka neznesiteľnosti spolužitia nebola splnená, keďže táto musí vychádzať z opakovaných násilných prejavov správania. Súd prvej inštancie nemôže rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak nie sú dodržané procesné

práva žalovaného, konkrétne právo na vyjadrenie sa k podkladom predloženým žalobkyňou, pretože takéto konanie je porušením práva na spravodlivý proces.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Dostatočne preukázala všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie, na základe ktorých bol úplne zistený skutkový stav a súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a zrýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje v skrátenej lehote a bez toho, aby musel vykonať plnohodnotné dokazovanie (spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov tej strany, ktorá navrhuje jeho nariadenie). Vzhľadom na zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do domu alebo bytu (24 hodín od doručenia návrhu), nie je možné zabezpečiť, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prebehol proces dokazovania rovnako ako v základnom konaní. Žalobkyňa hodnoverne opísala skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť nároku na obmedzenie užívania vlastníckeho práva žalovaného k bytu, pričom tieto skutočnosti podložila hodnovernými dôkazmi. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia (nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní, porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného, že by sa dopustila klamlivých skutkových tvrdení. S týmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí a trvá na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Je v rozpore s účelom neodkladného opatrenia, aby postupoval súd podľa návrhu žalovaného, t. j. pred vydaním rozhodnutia by vykonal dokazovanie ako v základnom konaní a vyzval by ho na vyjadrenie k dôkazom. Vyzvať protistranu na vyjadrenie sa, najmä ak sa majú bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, nie je efektívne pre dosiahnutie cieľa neodkladného opatrenia, najmä ak má súd dostatočne preukázané a osvedčené dôvody na jeho vydanie. Je nutné, aby uložením konkrétnej povinnosti bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že boli naplnené predpoklady pre obmedzenie užívacieho práva žalovaného k spoločnému bytu, t. j. k bytu, ku ktorému trvá naďalej podielové spoluvlastníctvo. Do incidentu na prelome 7. a 8. septembra 2019 trvalo aj spolunažívanie manželov v byte. Bola naplnená tiež podmienka existencie fyzického a psychického násilia, prípadne jeho hrozby. Z toho dôvodu žalobkyňa už nemohla ďalej znášať spolužitie v byte. To, že sa žalovaný zdržiaval v obmedzenej dobe v spoločnom byte, nevylučuje existenciu spolužitia manželov. Napriek tomu, že žalovaný sa nezdržiaval v byte príliš často, vždy sa v jeho prítomnosti žalobkyňa cítila zle, ohrozená, majúc obavu o svoje zdravie a život.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

7. Podľa článku 16 ods. 2 (ústavný v znení neskorších zmien a doplnení) nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

8. Podľa článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

9. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického i psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, v dôsledku ktorého nemožno požadovať, aby žalobkyňa strpela hrozbu konfliktných stretov so žalovaným, ktorý potvrdil pravdivosť incidentu opísaný žalobkyňou v žalobe.

11. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s opisom hrubého fyzického násilia žalovaného voči žalobkyni, ako aj z predložených listinných dôkazov žalobkyňou, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok (právo žalobkyne na pokojné bývanie a užívanie bytu, ktorý je v spoluvlastníctve so žalovaným, bez strachu o svoj život a zdravie), ako aj potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania.

12. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal len zo skutočností uvádzaných žalobkyňou, z lekárskej správy, bez vykonania dokazovania a získania vyjadrenia žalovaného k tvrdeným skutočnostiam (s cieľom zistiť v plnej miere materiálnu pravdu), je potrebné uviesť nasledovné:

13. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (v posudzovanom prípade sa pravdepodobnosť zmenila na preukázanú a nespornú skutočnosť závažného útoku zo strany žalovaného voči žalobkyni). Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania, záznamov polície (v danej veci bolo vychádzané tiež zo zápisnice o trestnom oznámení, fotodokumentácie a čestného vyhlásenia svedkyne), keďže stanovisko žalovaného je obvykle v zásade protichodné.

14. Za účelom osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov má žalobca k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, ktorých vykonanie je limitované povahou konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom uvedené závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia majú byť pripojené listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva ( ). To bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote podľa (v posudzovanej veci do 24 hodín od doručenia návrhu). Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín ( ). Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva.

15. Procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu, ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov

znemožnil poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1118). Ďalším argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh smeruje.

16. S poukazom na uvedené odvolacia námietka žalovaného, poukazujúca na absenciu dokazovania a potrebu získania vyjadrenia žalovaného, nebola dôvodná. Je potrebné zdôrazniť, že neodkladným opatrením sa nepriznáva žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktoré zákonom stanovené predpoklady boli v posudzovanej veci splnené, ku ktorému záveru dospel aj súd prvej inštancie, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

17. Poukaz žalovaného na nevyporiadanie sa so skutočnosťou odlišného trvalého pobytu účastníkov konania (na inej adrese) bol bez právneho významu, keďže rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia, nie formálna evidencia trvalého pobytu podľa predpisov správneho práva. Sám žalovaný v odvolaní potvrdil užívanie predmetného bytu so žalobkyňou (od jeho nadobudnutia až do 8. septembra 2019, kedy došlo k použitiu násilia žalovaného voči žalobkyni). Žalovaným opísaný spôsob zdržiavania sa v predmetnom byte v posledných rokoch (v súvislosti s jeho pracovnými aktivitami), vrátane jeho aktuálneho bývania na odlišnej adrese, bol bez vplyvu na osvedčené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, vzťahujúce sa k ochrane obete pred osobou, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia.

18. Účelom inštitútu zákazu vstupu do bytu pri dôvodnom podozrení z násilia (ktoré v danom konaní nebolo sporné), je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia s jeho obeťou (keďže násilie má za následok poranenie, psychickú škodu, a iné ujmy). Preto tvrdenie žalovaného o absencii opakovaných fyzických útokov, jeho pozitívne sebahodnotenie, ako osoby, ktorá násilie použila, boli z hľadiska ochrany obete podľa irelevantné. Obdobne ako argument žalovaného o jednorazovom incidente, pod vplyvom alkoholu, ktorý ale nasvedčuje nepredvídateľnosti správania žalovaného, čím je zvýšené riziko hrozby použitia násilia v budúcnosti.

19. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Existencia spolužitia oboch manželov v byte nebola sporná (žalovaným označené ako štandardné spolužitie). Žalovaný v odvolaní potvrdil, že predmetný byt užíval so žalobkyňou od jeho nadobudnutia až do 8. septembra 2019. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu trvá a faktické zotrvávanie žalovaného na ním tvrdených adresách a miestach mimo predmetného bytu, je pritom závislé výlučne od jeho vôle.

20. Existencia fyzického násilia, ako je už vyššie uvedené, sporná taktiež nebola. Žalovaný potvrdil násilný útok voči žalobkyni, ktorá podľa lekárskej správy MUDr. M. X., z odboru všeobecného lekárstva, potvrdzovala početné poranenia žalobkyne v oblasti hlavy, odreniny, povrchové poranenia horných končatín a periokulárnej oblasti, vrátane pomliaždenia kolien a vykĺbenia krčného stavca. Kvalifikovane tak bola preukázaná vysoká intenzita použitého násilia žalovaného voči žalobkyni a tým osvedčená aj neodkladnosť úpravy prostredníctvom neodkladného opatrenia, za účelom eliminovania kontaktu žalovaného ako páchateľa násilia od žalobkyne, keďže ďalšie spolužitie účastníkov opodstatnene vníma žalobkyňa ako neznesiteľné.

21. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, ako i práva na obydlie, pretože jeho legitímnym záujmom je zabezpečenie ochrany života a zdravia žalobkyne pred nesporne násilným správaním žalovaného.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorého vyvodil správne právne závery, ktoré náležite vysvetlil.

23. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

24. Odvolací súd preto podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodované nebolo, vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej.

26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.