Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Co-129-2019.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. Z. Z., G.. XX.XX.XXXX, a 2. C. Z., G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. M. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeným JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 6.928,81 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/100/2018-81 zo dňa 17.06.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v časti.
II. Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvej inštancie) rozhodol takto, cit.:
„I. Konanie o sumu 130,- Eur z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 53 ods. 9, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že R. A. Q..A.. uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 25.4.2012, na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 10.000 eur. Tento úver sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach po 199,23 eura. Mal za to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Zistil, že R. A. Q..A.. listom zo dňa 14.1.2016 dlh zosplatnil a žalovaných vyzval na úhradu celkového dlhu vo výške 7.378,68 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní sa dostali do omeškania so splátkou splatnou 15.10.2015, s ktorou boli v omeškaní viac ako 3 mesiace a ktorá
mala za následok to, že R. A. Q..A.. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Konštatoval, že splátka splatná dňa 15.10.2015 spĺňa náležitosti § 53 ods. 9 OZ, pre ktorú R. A. Q..A.. uplatnil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 565 OZ. Premlčacia lehota začala plynúť dňom 16.10.2015 a nakoľko bola žaloba na súd podaná až dňa 27.12.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými, nakoľko došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko bola žaloba zamietnutá pre premlčanie uplatnenej pohľadávky, súd sa už nezaoberal absenciou obligatórnych náležitostí zmluvy.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania a úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania (100 %). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nemohol sa stotožniť s názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Žalobca má za to, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j. premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. Zo súdom uplatňovaných ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa, za akých podmienok môže uplatniť svoje právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t. j. až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu (05.01.2016) sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (október 2015 až december 2015) a až ku dňu 05.01.2016 sa mohli stať splatnými splátky splatné k 15.01.2016 až 15.07.2018. Žalobca vyhlásil dňa 05.01.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t. j. 06.01.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 19.12.2018, t. j. v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených k 05.01.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemohol stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu splátok splatných po mimoriadnom zosplatnení úveru v rozsahu sumy 6.176,13 eura. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku svojimi argumentami popiera dikciu ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka odkazom na ustanovenia zmluvy o úvere, ktorá je však v danom prípade bez právnej relevancie, nakoľko kogentné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka jasne uvádza, kedy začína plynúť premlčacia doba zosplatneného dlhu. Keďže je potrebné rešpektovať ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie zo splátkou zročnou dňa 15.10.2015, preto v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť dňa 15.10.2015 a uplynula 15.10.2018. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalobcu nie sú opodstatnené.
8. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že predmetný spor vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a zmluvy o poskytovaní platobných služieb, uzavretých medzi dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu - R. A., Q..A..)
a žalovanými ako spotrebiteľmi dňa 25.04.2012. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10.000 eur spolu s úrokmi vo výške 11,57 %, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť prostredníctvom 74 splátok vo výške 199,23 eura. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.1.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.378,68 eura. Dňa 27.12.2018 žalobca podal žalobu voči žalovaným o zaplatenie 6.928,81 eura s príslušenstvom
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
12. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú splátku k dohodnutému termínu. Veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie samostatne. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh
13. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
14. Ak toto právo nevyužije, celý dlh sa bude premlčiavať odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Situácia sa zmení, ak veriteľ účinne uplatní zaplatenie celej pohľadávky naraz.
15. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa vety druhej v prípade tzv. zosplatnenia dlhu len pre v budúcnosti majúce byť splatné splátky, premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 Občianskeho zákonníka), avšak tej, ktorá bola dôvodom pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
16. Ak teda veriteľ právo na zosplatnenie v budúcnosti splatného dlhu nevyužije, jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne odo dňa splatnosti každej z nich až do ich zaplatenia; ak účinne uplatní zosplatnenie celého dlhu, pre zvyšok dlhu, ktorý mal byť pôvodne zaplatený v splátkach, začína plynúť premlčacia lehota od splatnosti tej nesplnenej splátky, v dôsledku ktorej k uplatneniu predčasnej splatnosti dlhu došlo.
17. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Podľa neho je strata výhody splátok podmienená splnením, že musí ísť a) o spotrebiteľskú zmluvu, b) strata výhody splátok nenastáva automaticky pre nesplnenie niektorej splátky, ale až po uplatnení práva veriteľa; veriteľ môže toto právo uplatniť najskôr až po uplynutí lehoty 3 mesiacov od omeškania dlžníka so zaplatením splátky, c) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na jednorazové zaplatenie celej pohľadávky naraz.
18. Zákonodarca teda v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spresňuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/26/2017-83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ).“
20. Výzvou zo dňa 14.1.2016 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy, pričom uviedol, že nakoľko žalovaní poskytnutý úver riadne a včas nesplácali, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, stal sa ich záväzok splatný ku dňu 05.01.2016 v celom rozsahu. Vo výzve právny predchodca žalobcu neuviedol splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53 ods. 9 OZ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v októbri 2015 (konkrétne splatná dňa 15.10.2015), teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, čiže od nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 27.12.2018, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol
21. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o zastavení konania v časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným, ktorí podali vyjadrenie k odvolaniu, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).