Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Csp-38-2019.pdf
PDF · 163.01 KB
Case nature
Area
Subarea
28Csp/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobkyne: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, F., proti žalovanému: Tatra banka, a.s. so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 269,51 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 13.01.2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v sume 1090 eur. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a pri podpise zmluvy nebolo možné ovplyvniť jej obsah. Tieto skutočnosti potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojej odpovedi na žiadosť o posúdenie úverovej zmluvy. V predmetnej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve tiež absentuje dátum poskytnutia úveru, absentuje konečný dátum splatnosti, uvedený je len termín „do 26 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej zmluvy, ktorú veriteľ opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov, a ktorej obsah nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, a nakoľko predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje aj neprijateľné, ktoré možno považovať za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, napr.:
- Ustanovenie, podľa ktorého zmluvné vzťahy, vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným zákonníkom je neprijateľné. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou sa neriadi podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ale aj Občianskym zákonníkom.
- Dohoda o zrážkach zo mzdy Z uvedeného dôvodu sa zmluva považuje za uzavretú v rozpore so zákonom. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1090 eur. Žalobkyňa bola povinná splatiť žalovanému istinu úveru spolu s úrokmi v 26 mesačných splátkach, pričom výška splátky bola stanovená na sumu 53 eur. Na základe uvedených skutočnosti má žalobkyňa za to, že predmetná Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, je bezúročná a bez poplatkov, a teda žalobkyňa, ako spotrebiteľ, je povinná uhradiť len reálne poskytnutú sumu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1090 eur. Žalobkyňa mesačnými splátkami uhradila sumu celkom
1359,51 eur, to znamená, že jej vznikol nárok na vyplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 269,51 eur. Poukázala na Nález ÚS SR. sp. zn.: III. ÚS 107/07 a na rozsudok KS Prešov sp. zn. 16Co 100/13 zo dňa 25.07.2013, na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
2. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.05.2019 uviedla, že tvrdenia žalovaného absolútne odmieta, nakoľko predmetný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je aplikovateľný a nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky. V prvom rade, najpodstatnejšie je uvedomiť si, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa bude riešiť otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu, úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii Smernice do Zákona povinnosť' tzv. úplnej harmonizácie porušila (a naďalej ju aj porušuje). Inými slovami, to, že Súdny dvor EÚ potvrdil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, je síce na jednej strane pekné, ale na druhej strane irelevantné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo (Zákon 129/2010 Z z.) nad rámec Smernice, a teda vnútroštátne právo (Zákon 129/2010 Z. z.) je v konflikte s právom EÚ (Smernica). Žalobkyňa má za to, že nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takáto nekalá obchodná praktika veriteľov a neprijateľná obchodná podmienka spočíva v tom, že spotrebiteľovi sú predložené na podpis zmluvy, v ktorých absolútne nie je uvedené, v akej výške bude mesačne spotrebiteľ hradiť úroky úverov ako odmenu veriteľa a v akom pomere bude splácať istinu úveru, pričom informácia o splácaní odmeny je jedna z najpodstatnejších informácií v zmluve vôbec. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Žilina spis. značka 11Co/53/2015 zo dňa 20.04.2015. V súvislosti s končenou splatnosťou spotrebiteľského úveru žalobkyňa poukazuje na to, že tento údaj má byt' v zmluve uvedený jednoznačne, teda uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, pričom pokiaľ tieto údaje majú vyplývať zo všeobecných obchodných podmienok, tak k tomu aj okresný súd uvádza, že obchodné podmienky majú iba bližšie špecifikovať a vysvetľovať údaje, ktoré sú uvedené v zmluve a všetky zákonné náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. (viď. Rozsudok Okresného súdu Prešov spisová značka 14Csp/158/2016 zo dňa 31.01.2018) Za takejto situácie je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba trvania Zmluvy o pôžičke a termín konečnej splatnosti pôžičky tak, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobkyňa je toho názoru, a judikoval to už aj súd, že upomienky sú považované za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, keďže upomínanie nie je služba poskytovaná žalobkyni na jeho požiadanie, ale služba poskytovaná žalovaným v snahe získať úhradu záväzku jednoduchším dobrovoľným spôsobom. Žalobkyňa vzhľadom na formulárový charakter zmluvy a zmluvných dojednaní nemohla toto dojednanie vrátane výšky poplatku ovplyvniť. K preneseniu dôkazného bremena o oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobkyňa uviedla, že práve v tejto prejednanej veci vznikol problém, že zmluva obsahuje iba vyhlásenie, že sa spotrebiteľ s rôznymi ďalšími dokumentmi oboznámil a súhlasí s nimi, ale chýba jednoznačne včlenenie podmienok do zmluvy, čím je daná pochybnosť o riadnej inkorporácii. Preto pre riadnu aplikáciu príslušného zákona o ochrane spotrebiteľa je nevyhnutné zabezpečenie riadneho a preukázateľného informovanie spotrebiteľa o obsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých v obchodných podmienkach. Veriteľ je povinný preukázať, že obchodné podmienky boli spotrebiteľovi známe, že boli k zmluve priložené a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Preto je nedostatočné iba vyhlásenie v záverečných ustanoveniach zmluvy o tom, že spotrebiteľ obchodné podmienky prevzal a oboznámil sa s nimi, kedy si bežný spotrebiteľ vzhľadom k obšírnosti obchodných podmienok a jej právnej zložitosti ani nemusel všimnúť, že práve v obchodným podmienkach sú uvedené napríklad obligatórne náležitosti zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie oboznámenia sa spotrebiteľa s obchodnými podmienkami leží na dodávateľovi, veriteľovi, napr. formou podpisu spotrebiteľa, alebo iným, preukázateľným spôsobom. Právny názor týkajúci sa obchodných
podmienok vyslovil aj Ústavný súd ČR v rozhodnutí I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013. Na základe uvedených skutkových tvrdení má žalobkyňa naďalej za to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda je povinná žalovanému vrátiť len sumu, ktorá mu bola poskytnutá. V platobnej histórii, ktorá bola súčasťou žaloby žalobkyňa presne vyčíslila sumu bezdôvodného obohatenia, nakoľko uviedla presne všetky termíny mesačných splátok, ktoré boli žalovanému uhrádzané. A teda skutkové tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nedostatočne osvedčila a preukázala svoj právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie sú nesprávne a žalobkyňa ich popiera. Žalobkyňa má naďalej zato, že boli a aj sú splnené zákonné podmienky a predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný uzatváral predmetnú zmluvu s použitím nekalých obchodných praktík, a to s poukazom na § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa svojou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia využila svoje zákonné právo bezprostredne po tom, čo sa dozvedela o skutočnosti, že žalovaný použil nekalé praktiky pri uzatváraní zmluvy, a teda splnila kumulatívnu podmienku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. začiatok plynutia premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť o tom, kedy sa žalobkyňa dozvedel o tom že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá.
3. Žalobkyňa ako dôkaz označila zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.01.2017, výpis z úverového účtu.
4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný považuje za nesporné, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka s osobitným aplikovaním špeciálnej právnej úpravy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o absolútny obchod podľa § 261 Obchodného zákonníka. Vzájomné spoločné pôsobenie dotknutých právnych predpisov nie je sporné. Je nesporné, že úverová zmluva musí obsahovať podstatné náležitostí podľa Obchodného zákonníka v zmysle § 497 až 507,aby zároveň ustanovovala náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri dodržaní ustanovení §§ 53 a 54 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa vo svojich podaniach vychádza z predtlačených a formulárových vzorov žalôb prístupných na internete a teda žaloba nenesie prvky individuality, je zmätočná, odkazuje len na množstvo rôznych rozhodnutí, bez toho, aby uviedol bližšie konkrétnosti. Zo strany žalobkyne sú vymenované viaceré údajné nedostatky úverovej zmluvy, avšak žalobca neprepája tieto tvrdenia s konkrétnymi dôkazmi a s opisom skutkových okolností, ktoré by sa dali vyhodnotiť ako popis skutkového stavu. Rovnako žalobkyňa žiada v petite žaloby rôzne výroky bez toho, aby v žalobe vôbec uviedol bližšie konkrétnosti a tieto bližšie odôvodnila. Má za to, že si žalobkyňa svoju primárnu povinnosť uviesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva nesplnila, v dôsledku čoho bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesla. K náležitosti zmluvy ohľadne termínu konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy žalovaný uviedol, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, keďže úverová zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, takým spôsobom, že obe skutočnosti bez pochybností uvádza v základných ustanoveniach úverovej zmluvy slovným spojením „do 26 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“. Priemerný spotrebiteľ bez pochybností musí vedieť odpovedať na otázku, ktorej zodpovedanie ukladá § 9 ods. 2 písm. f) Zákona veriteľovi prostredníctvom povinnej náležitosti zmluvy. Prísne formalizovaný gramatický výklad nie je v súlade s účelom ZoSÚ a Smernicou 2008/48 ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EU, pričom vo vzťahu k spôsobu výkladu právnych predpisov, pričom odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, rozhodnutie sp.zn. III ÚS 460/2017. Ani obsah pojmu termín konečnej splatnosti, ani jeho gramatický výklad, neobsahuje požiadavku na jeho určenie konkrétnym dátumom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/91/2018 zo dňa 8.07.20018, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/493/2016 zo dňa 27.09.2017, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/127/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 Co/149/2018 zo dňa 31 .07.2018 a sp. zn. 8Co/10/2018 zo dňa 28.03.2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/38/2017 zo dňa 27 .03.2018. K námietke náležitostí ohľadne výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenia žalobcu sú už prekonané aktuálnou judikatúrou súdov najvyššej inštancie, a preto s uvedenými tvrdeniami žalobkyne nemožno súhlasiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú, že úverová zmluva nemusí obsahovať vnútorné členenie jednotlivých splátok: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018, sp. zn. 4Cdo/187/2017 a zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/191/2017, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/344/2017. Na základe uvedenej judikatúry
súdov najvyššej inštancie teda možno jednoznačne skonštatovať a zhrnúť, že vo vzťahu k predmetnej náležitosti úverovej zmluvy existuje jednotný a ustálený záver, že predmetné ustanovenie Zákona nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že príslušné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona úverová zmluva obsahuje, keďže v článku I. „Základné ustanovenia" v je výslovne uvedené, že:
- výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky úveru je 53 eur
- počet pravidelných mesačných anuitných splátok úveru je 26
- termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok úveru je 26. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Explicitné uvedenie výšky, počtu a termínu splatnosti splátok, ktoré sú opakovane definované ako anuitné splátky podľa nášho názoru nemôže byť výkladom vyhodnotené, ako nesplnenie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k). Sankcia podľa § 11 Zákona, ktorá postihnutím úveru ako bez poplatkov a bez úrokov zasahuje základný ekonomický záujem žalovaného veriteľa musí byť použitá len v prípade, že zmluva náležitosti fakticky neobsahuje, inak je porušená zásada primeranosti, ktorá sleduje naplnenie záujmov spotrebiteľa pri zachovaní ochrany záujmov žalovaného veriteľa. Žalovaný formulovaním výšky anuitnej splátky dostatočne informoval spotrebiteľa o jeho povinnosti plniť záväzok v splátkach tak, aby takáto informácia bola pre spotrebiteľa zrozumiteľná, úplná a zároveň neodporovala ustanoveniu zákona. Z definície anuitnej splátky je zrejmé, že je sumou (súčtom) splatnej istiny a úroku úveru, a ako taká je konečná a jediná pre určenie povinnosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ má vedomosť o výške splátky, ktorá konzumuje splátku úroku a istiny úveru v dostatočnej miere na to, aby bol pripravený riadne a včas plnit' svoj záväzok. A teda, aby poznal rozsah svojho záväzku. Vo vzťahu k namietanej náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) tak možno bez pochybností ustáliť, že požadované náležitosti úverová zmluva obsahuje. Náležitosti úverovej zmluvy je formulovaná spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa jednoduchý a zrozumiteľný. K námietke absencie údaju o dátume poskytnutia úveru a dátume splatnosti prvej splátky úveru žalovaný uviedol, že úverová zmluva obsahuje (ČI. II bod 1 Úverovej zmluvy) údaj o tom do kedy bude klientovi úver poskytnutý ako aj údaj o termíne splatnosti prvej anuitnej splátky úveru. Žalovaný k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobu v tejto časti považuje za neprípustnú podľa § 137 CSP. Zároveň uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatnou dohodou podľa § 551 Občianskeho zákonníka a nemožno ju vnímať ako zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Je právom aprobovaným inštitútom zabezpečenia záväzkov a jeho využitie nie je vylúčené ani na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/97/2018. K tvrdeniu žalobkyne ohľadom riadenia úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že takéto vyjadrenie žalobkyňa neobstojí, lebo žalovaný ani žalobkyňa týmto zmluvným vyjadrením nechceli platne založiť výlučnú pôsobnosť Obchodného zákonníka. Táto skutočnosť by aj s ohľadom na právnu argumentáciu žalobcu nemala byť medzi stranami sporná. Sporné zostáva účelové tvrdenie žalobcu, že takéto zmluvné dojednanie je dojednaním výlučnej právomoci Obchodného zákonníka. Nie je. Ide o konštatovanie vzťahu ako je popísané vyššie. Žalovaný v žiadnom zo svojich právnych úkonov vo vzťahu k Zmluve nekonal tak, aby bolo možné judikovať záver, že táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.06.2019 uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení namieta prenesenie dôkazného bremena o oboznámení sa so všeobecnými obchodnými podmienkami, pričom v tejto súvislosti namieta, že zmluva neobsahuje inkorporačnú doložku, iba odkaz na to, že sa s týmito podmienkami oboznámila. S uvedenými tvrdeniami žalobkyne žalovaný nesúhlasí, nakoľko úverová zmluva neobsahuje odkaz na všeobecné obchodné podmienka (inkorporačnú doložku), rovnako úverová zmluva ani nekonštatuje, že sa žalobkyňa so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámila a mala oboznámiť, nakoľko to nebolo v danom prípade potrebné.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo daň 13.01.2017, výpis z úverového účtu, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.08.2018, doplnenie, dáta dopytu a e-mailová komunikácia, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 20.01.2020.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 13.01.2017 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1090 eur za účelom splatenia splatnej
pohľadávky žalovaného z Voliteľného prečerpania na účte žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala uhradiť úver v 26 mesačných splátkach po 53 eur s termínom splatnosti 26. dňa príslušného mesiaca. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 18,90 % ročne, RPMN bola uvedená vo 19 %. Dátum poskytnutia spotrebiteľského úveru bol dohodnutý do desiatich pracovných dní po uzatvorení zabezpečovacích zmlúv uvedených v čl. IV zmluvy. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 26 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III bod 6 zmluvy. Podľa čl. III bod 4 zmluvy práv splátka je splatná v najbližší termín splatnosti splátky po poskytnutí úveru.
9. Z výpisu z úverového účtu bolo zistené, že žalobkyňa uhradila prvú splátku dňa 26.01.2017.
10. Z doplnenia bolo zistené, že išlo o reštrukturalizáciu voliteľného prečerpania, ktoré bolo žalobkyni pridelené dňa 10.06.2013 vo výške 1000 eur. Táto hodnota bola určená na základe mediánu kreditných obratov za posledných 5 mesiacov za predpokladu, že na klienta neexistovali žiadne negatívne informácie. Median kreditných obratov za posledných 5 mesiacov bol v čase prepočtu 10.06.2013 na účte žalobkyne 955,80 eur. Limit podlieha prehodnoteniu. Kontrolujú sa negatívne informácie a výška odhadu príjmu na účte klienta. Dňa 10.06.2014 sa žalobkyňa pri prehodnotení „kvalifikovala“ na ponechanie limitu VP vo výške 1000 eur. Dňa 10.06.2015 sa žalobkyňa pri prehodnotení „kvalifikovala“ na zvýšenie limitu VP vo výške 1500 eur. Dňa 10.06.2016 sa žalobkyňa pri prehodnotení „kvalifikovala“ na zníženie limitu VP vo výške 1000 eur. Limit jej bol dňa 10.08.2016 znížený na 1000 eur. Okrem každoročného prehodnotenia sú všetky existujúce limity VP kontrolované na mesačnej báze na negatívne informácie. Pri kontrole KO kritérií dňa 10.11.2016 žalobkyňa neprešla cez pravidlo exekúcií a limit VP jej bol zrušený. Následne žalobkyňa požiadala o reštrukturalizáciu dňa 16.12.2016 z dôvodu, že je v rozvodom konaní so súčasným manželom, má jedno dieťa, druhé je na ceste. Bývalý manžel jej bude prispievať. Plánuje obnovu živnosti v januári 2018. Žalobkyňa v požiadala o reštrukturalizáciu na všetkých svojich BSU (bezúčelových spotrebiteľských úveroch) a reštrukturalizácia bola nastavená aj na BSU XX-XXXXXXXXXX (taktiež RE XXXXXXXXXX, BSU XX-XXXXXXXXXX, BSU XX-XXXXXXXXXX).
11. Z listiny - dáta dopytu bolo zistené, že žalovaný vykonal lustráciu žalobkyne v registri klientskych informácií, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa mala 1 ukončený spotrebný úver, 5 existujúcich spotrebných úverov, 1 ukončený osobný úver, 5x jej bolo odmietnuté poskytnutie spotrebného úveru, 1 žiadosť o osobný úver odvolala, mala 1 ukončený kontokorentný úver, 1 odmietnutý kontokorentný úver a mala 1 existujúcu kreditnú kartu splátkovú.
12. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 31.12.2016 predloženej žalovaným bolo zistené, že žalovanému boli oznámené nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa je v súčasnosti v rozvodovom konaní a prerušila živnostenskú činnosť z dôvodu, že je tehotná. Jedno dieťa už má, druhé je na ceste. Je v omeškaní s 1 splátkou z dôvodu, že manžel v tom období prišiel o prácu a nedarilo sa im nahradiť jeho príjem, preto vždy mešká s jednou splátkou. V súčasnosti je stav taký, že žije s novým priateľom, ktorý jej bude prispievať na splátky úverov, rovnako to má v pláne aj jej terajší manžel, nakoľko majú dobrý vzťah. V januári roku 2018 plánuje pokračovať v živnosti - externý finančný poradca.
13. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 20.01.2020 bolo zistené, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.10.2016 do 09.07.2017 vrátane, od 26.06.2013 do 04.11.2013 vrátane, od 10.02.2010 do 05.06.2010 vrátane.
14. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase uzavretia zmluvy som bola v rozvodovom konaní bez príjmu a na materskej dovolenke. Nenazvala by to reštrukturalizáciou, nakoľko podľa RPNM, ktoré je podľa jej názoru neprimerane vysoké a banka dosť zarobila a preto reštrukturalizácia nesplanila svoj účel tým, že jej mal pomôcť splácať voliteľné prečerpanie. V tom čase to bol už štvrtý úver a tieto úvery brala za účelom záchrany bytu, v ktorom bývala s dvoma maloletými deťmi.
15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva bola uzavretá za účelom reštrukturalizácie voliteľného prečerpania na účte. Pri tomto voliteľnom prečerpaní sa posudzuje každý mesiac priemer obratov na účte klienta, nakoľko bol účet v mínuse bola žalobkyňa vyzvaná na vyplatenie tohto voliteľného prečerpania, a následne na základe žiadosti žalobkyne bola uzavretá zmluva zo dňa 13.01.2017 za účelom, aby výšku voliteľného prečerpania vedela splatiť v splátkach. Na začiatku bol tento úver platený pravidelne. Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva žiadosť žalobkyne o reštrukturalizáciu
voliteľného prečerpania. V súvislosti s reštrukturalizáciou voliteľného prečerpania bolo oznámené veriteľovi, že sa žalobkyňa rozvádza, ale že má nového priateľa, kt. jej tiež bude prispievať na splátky úveru.
16. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
31. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 13.01.2017 zmluvu o úvere. Zmluva o úvere je upravená v § 497 Obchodného zákonníka a z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobkyni ako dlžníkovi úver v dojednanej sume a záväzok žalobkyne vrátiť žalovanému veriteľovi istinu úveru spolu s dohodnutým úrokom. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Žalobkyni poskytol úver veriteľ - žalovaný v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalovaný netvrdil, a ani nepreukazoval.
33. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej nad rámec poskytnutej istiny úveru argumentujúc, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto je úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. Súd preskúmal náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 13.01.2017) a dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) a nemožno konštatovať, že sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
34. K náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.: Pokiaľ ide o to, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS /. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezodplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
35. Vychádzajúc z účelu citovanej smernice a § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Uvedený záver je vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15. Zmluva o úvere zo dňa 13.01.2017 uzavretá medzi stranami sporu obsahuje v čl. I Základné ustanovenia výšku pravidelnej mesačnej anuitnej splátky spotrebiteľského úveru (53 eur), taktiež obsahuje počet pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru (26) a termíny splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru (26. dňa príslušného mesiaca). K odvolávaniu sa žalobkyne na judikatúru súdov SR, ktorá vyžadovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, súd uvádza, že táto judikatúra v tejto otázke nie je aktuálna a došlo k odklonu od nej s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého odklonu súd rozhodol. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 13.01.2017 obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.l) zákona č. 129/2010 Z.z.
36. K náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.: Žalobkyňa tiež namietala absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd preskúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. V čl. I Základné ustanovenia zmluvy je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru spôsobom „do 26 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň určený v zmysle čl. III bod 6 zmluvy“. Pod pojmom termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nemožno bezvýhradne rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky a aj dátum konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice 2008/48/ES, ktorá ustanovuje ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v zákone o spotrebiteľskom úvere v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Eurokonformným výkladom tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy dostatočne určitým spôsobom. Pokiaľ teda v danom spore bol v zmluve o úvere termín konečnej splatnosti vyjadrený „do 26 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky“ a zároveň v zmluve v čl. III bod 4. zmluvy bolo uvedené, že prvá splátka je splatná v najbližší termín splatnosti splátky po poskytnutí úveru (26. dňa príslušného mesiaca), uvedené údaje sú dostatočne určitým vyjadrením konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že termín konečnej splatnosti je vyjadrený dĺžkou obdobia v rokoch, ktorá sa počíta od splatnosti prvej anuitnej splátky. Takto vyjadrený termín konečnej splatnosti úveru v
spojení s dojednaním splatnosti prvej splátky bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantnú informáciu o termíne konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy a to bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právnu úpravu predchádzajúcej účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorej sa skutočne jednalo o jednu z možných prípustných alternatív vyjadrenia konečnej splatnosti úveru (vyhláška MF SR č. 620/2007 o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa bez pochybností vedela určiť termín splatnosti prvej anuitnej splátky, keď výpisom z úverového účtu žalobkyne (č.l. 14 spisu) bolo preukázané, že žalobkyňa uhradila prvú splátku práve v deň splatnosti 26.01.2017 a preto niet žiadnych pochybností o tom, že ako spotrebiteľ vedela podľa v zmluve uvedeného termínu splatnosti konečnej splatnosti úveru, tento termín jednoznačne určiť.
37. V tejto súvislosti súd k námietke žalobkyne, že zmluva neobsahuje ani dátum poskytnutia úveru a dátum splatnosti prvej splátky uvádza, že tak ako bolo uvedené vyššie, podľa názoru súdu je táto námietka žalobkyne nedôvodná, nakoľko zmluva obsahuje tieto údaje, keď v čl. II. bod 1 zmluvy je uvedené, že „veriteľ poskytne dlžníkovi úver najneskôr do desiatich pracovných dní po uzatvorení zabezpečovacích zmlúv uvedených v čl. IV zmluvy“ a keď v čl. III bod 4. zmluvy je uvedené, že „prvá splátka je splatná v najbližší termín splatnosti splátky po poskytnutí úveru“. Z uvedených formulácií je zrejmá presná informácia o tom, kedy bude spotrebiteľovi úver poskytnutý a tiež s poukazom na vyššie uvedené možno bez akýchkoľvek pochybností určiť termín splatnosti prvej anuitnej splátky, čo ako vyplýva z výpisu z úverového účtu žalobkyne, žalobkyňa bez ťažkostí určila (uhradila prvú splátku v deň jej splatnosti 26.01.2017).
38. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 13.01.2017 obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom (§ 9 zákona č. 129/2010 Z.z.), nie je možné úver považovať podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
39. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či žalovaný ako veriteľ preskúmal pri poskytnutí úveru bonitu žalobkyne ako spotrebiteľa zákonným spôsobom podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. Ustanovenie § 7 ods. 1 zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
40. V prejednávanom spore bolo nepochybne preukázané, že žalovaný si počínal s odbornou starostlivosťou, pokiaľ ide o zistenie tzv. bonity dlžníka - žalobkyne, teda jej schopnosti splácať predmetný úver. Žalovaný preukázal, že pri poskytovaní úveru preskúmal príjmy a výdavky žalobkyne, ktoré mal preukázané z bežného účtu, ktorý mala žalobkyňa vedený u žalovaného, z lustrácie všetkých úverových a iných produktov, ktoré mala žalobkyňa u žalovaného. Ako vyplýva z predloženej lustrácie (č.l. 55 až 60 spisu) žalobkyňa mala u žalovaného pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere 1 ukončený spotrebný úver, 5 existujúcich spotrebných úverov, 1 ukončený osobný úver, 1 ukončený kontokorentný úver, 1 existujúci kontokorentný úver a 1 kreditnú kartu splátkovú, pričom pri každom poskytovanom úvere žalovaný preskúmaval bonitu žalobkyne a následne jej úver poskytol.. Ako vyplýva aj z predloženého e-mailu z č.l. 61 žalobkyňa oznámila žalovanému nové informácie o svojej finančnej situácii s tým, že síce prerušila živnostenskú činnosť, nakoľko je tehotná, túto však obnoví v januári 2018 a na splátky jej bude prispievať nový priateľ aj bývalý manžel. Ako ďalej vyplýva z lustrácie žalobkyne v systéme žalovaného, žalobkyňa opakovane žiadala o poskytnutie úverov o žalovaného, 5 splátkových produktov a 1 nesplátkový produkt jej bol zo strany žalovaného odmietnutý, spolu poskytnutých úverov mala 7 splátkových úverov, 1 nesplátkový produkt a 1 kreditnú kartu. Žalovaný preukázal, že v danom prípade išlo o reštrukturalizáciu úveru, ktorý bol poskytnutý na splatenie existujúceho záväzku žalobkyne voči žalovanému, a to voliteľného prečerpania na účte, pričom pri tomto type produktu bola bonita a schopnosť žalobkyne splácať úver každý mesiac preverovaná a s prihliadnutím na finančnú situáciu bola výška voliteľného prečerpania navyšovaná alebo znižovaná. Na základe uvedených skutočností bolo súdu preukázané, že žalobkyňa opakovane využívala služby žalovaného a žalovaný v priebehu celého vzťahu so žalobkyňou, t.j. aj pred uzavretím predmetnej úverovej zmluvy preskúmaval s bonitu žalobkyne a jej schopnosť splácať úver v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. (o čom svedčí aj skutočnosť, že poskytnutie 5 produktov bolo zo strany žalovaného odmietnutých) a preto možno konštatovať, že nedošlo k porušeniu § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., a preto nemožno použiť ani §11 ods. 2 zákona č 129/2010 Z.z. a nemožno považovať predmetný úver poskytnutý žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov.
41. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to riadenie sa úverovej zmluvy ustanoveniami Obchodného zákonníka a dohoda o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s týmito námietkami žalobkyne súd uvádza, že tieto námietky nie sú žalobkyňou odôvodnené s prihliadnutím a poukázaním na konkrétne ustanovenia zmluvy, jej žaloba je spotrebiteľská formulárová s poukazovaním na jednotlivé rozhodnutia súdov SR. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
42. K námietke žalobkyne ohľadom riadenia sa úverovej zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka súd uvádza, že v záhlaví zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.07.2017 je uvedené, že táto je uzavretá v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že zmluva neobsahuje dojednanie o výlučnej právomoci Obchodného zákonníka (takéto ustanovenie nie je ani uvedené na žiadnom mieste v zmluve). Ide len o uvedenie ustanovení zákona, ktorými sa riadi zmluva (§ 497 Obch. zák.) Ako súd uviedol v bode 32. odôvodnenia predmetná zmluva o úvere je upravená v § 497 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že v prípade zmluvy o úvere sa jedná o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka nemá vplyv na to, že ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná.
43. K námietke žalobkyne ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že túto súd nevyhodnocoval, keďže určenie jej neplatnosti nebolo predmetom konania, nakoľko žalobkyňa sa domáhala iba vydania bezdôvodného obohatenia. Vyhodnotiť jej platnosť alebo neprijateľnosť nebolo nutné ani prejudiciálne, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa odôvodňovala iba tvrdenou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a tento nárok nie je závislý na posúdení otázky platnosti či neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Výsledok konania by posúdenie dohody o zrážkach zo mzdy neovplyvnilo, a preto ho súd vyhodnotil ako s predmetom konania o vydanie bezdôvodného obohatenia nesúvisiace a pre posúdenie nároku, ktorý bol predmetom konania, ako nie nevyhnutné.
44. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že keď súd uzavrel, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko zmluva o úvere obsahuje namietané náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovaný neporušil povinnosť podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume, ktorú zaplatila nad rámec poskytnutého úveru. Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.
45. Súd záverom k Odpovedi Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.08.2018, o závery ktorého žalobkyňa opiera svoju žalobu, uvádza, že ako MS SR samo v odpovedi uvádza, právny názor obsiahnutý v stanovisku nie je pre súd záväzný. Toto stanovisko má len odporúčací charakter pre podanie žaloby spotrebiteľom, kde Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na možné chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere, ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany svojho práva a neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sa v zmluvách o úvere objavujú. Zároveň MS SR odkazuje na judikatúru súdov. Žalobkyňa opierala svoju žalobu o toto stanovisko, avšak až na základe podrobného preskúmania spotrebiteľskej zmluvy o úvere súdom, ktorý má právomoc rozhodovať tieto spory, môže súd dospieť k záverom o predmetnej spotrebiteľskej zmluve, tak ako súd odôvodnil vo vyššie uvedených odsekoch.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu 100 % proti žalobkyni ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Z dôvodu, že žalovaný uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, súd rozhodol tak, že výrokom rozsudku vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.