Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26S-4-2020.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, sídlo Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, sídlo Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, o súkromnoprávnom spore o zaplatenie sumy 100.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Správny súd konanie z a s t a v u j e a vec po právoplatnosti tohto uznesenia p o s t u p u j e Okresnému súdu Bratislava I ako vecne a miestne príslušnému orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) konal o podaní žalobcom označenom ako „návrh/žaloba (v dvoch veciach)“. O uvedenom podaní konal práve ako správny súd (a nie civilný súd) z dôvodu, že uvedené podanie žalobcu bolo na Krajskom súde v Nitre zapísané do registra „S“, ktorý je jedným zo súdnych registrov krajského súdu práve ako správneho súdu (a nie civilného), čo vyplýva z bodu I. a VI.B.1. prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“).
2. Správny súd z podania žalobcu zistil, že v bode I. žaloby žalobca uviedol, že podáva správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 07.03.2019, sp. zn. KaNR 9865/2019, R. z. 33386/2019), ktorým žalovaný rozhodol o nepriznaní právnej pomoci. Z obsahu podania vyplýva, že správna žaloba je obsahom I. až IV. bodu podania žalobcu a v bode X. až XI. podania, z ktorých obsahu vyplýva, že sú spoločnými tak vo vzťahu k správnej žalobe, ako aj vo vzťahu k druhej, v podaní žalobcu obsiahnutej žalobe. Obsahom V. až IX. bodu podania, vychádzajúc jednak zo žalobného petitu obsiahnutého v IX. bode a jednak aj z prvého odseku uvedeného IX. bodu, je žaloba, ktorou sa žalobcu domáha voči žalovanému (keď ním označený odporca I a odporca II sú totožné subjekty) nároku na zaplatenie sumy 100.000,- eur, titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym a nezákonným konaním žalovaného, keď žalovaný so žalobcom zaobchádzal ponižujúco, šikanoval ho a pod. (napr. bod V. podania). Teda, obsahom V. až IX. bodu podania žalobcu je žaloba, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha ochrany svojho súkromného práva (nie verejného, ktoré by vyplývalo z prameňov verejného práva), a to práva na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená už popísaním konaním žalovaného.
3. Z uvedeného je potom zrejmé, že obsahom I. až IV. a spoločného X. až XI. bodu podania žalobcu je všeobecná správna žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. KaNR 9865/2019, R. z.: 33386/2019 zo 07.03.2019 a žalobným návrhom jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a obsahom V. až IX. a spoločného X. až XI. bodu podania žalobcu žaloba v súkromnoprávnom spore medzi žalobcom a žalovaným, ktorou sa žalobca domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 100.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorú mu mal žalovaný spôsobiť nezákonným konaním a postupom žalovaného (teda súkromnoprávneho nároku s hmotnoprávnym základom v predpise súkromného práva, zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom tento súkromnoprávny charakter nároku explicitne vyplýva z § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., na ktorý potom procesnoprávne nadväzuje § 25 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.).
4. Keďže obsahom podania žalobcu boli dve žaloby, a to jednak správna žaloba, o ktorej konať a rozhodovať patrí do právomoci správneho súdu (§ 6 ods. 1 a 2 SSP) a jednak žaloba v súkromnoprávnom spore, o ktorej konať a rozhodovať patrí do právomoci civilného súdu (§ 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), nebolo možné konať o oboch žalobách v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre ako na správnom súde so sp. zn. 26S/45/2019. Z týchto dôvodov Krajský súd v Nitre ako správny súd uznesením č. k. 26S/45/2019 - 29 z 12. decembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2019 (a ktoré je aj súčasťou tohto spisu - č. l. 1 - 3) podľa § 25 SSP v spojení s § 166 ods. 2 CSP vylúčil žalobu žalobcu z 12.03.2019 (v časti), v ktorej sa v súkromnoprávnom spore voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 100.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, na samostatné konanie. Táto vylúčená vec bola zapísaná na Krajskom súde v Nitre do súdneho registra „S“, teda do súdneho registra správneho súdu a je o nej vedené toto správne súdne konanie so sp. zn. 26S/4/2020. Iný postup nebol možný z dôvodu, že na Krajskom súde v Nitre nie je vedený súdny register v rámci civilných vecí, do ktorého by sa zapisovali civilné veci, o ktorých koná v prvej inštancii druhostupňový krajský súd, a ktorých predmetom je uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s hmotnoprávnym základom v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).
5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Podľa § 1 SSP, tento zákon upravuje a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
9. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
10. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
11. Správny súd, plniac si povinnosť podľa § 97 SSP preskúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť v súkromnoprávnom spore o zaplatenie sumy 100.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal žalobcovi spôsobiť žalovaný nezákonným konaním a postupom.
12. Jednou z prosených podmienok na strane správneho súdu je právomoc. Právomoc správneho súdu vymedzuje § 6 SSP. Z dikcie ustanovenia § 18 ods. 1 SSP je zrejmé, že pokiaľ správny súd nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie zastaviť a postúpiť vec tomu orgánu, do ktorého
právomoci patrí (k tomu doktrína - k tomu aj doktrína - napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1824 s. - ďalej len "Komentár C. H. Beck k SSP" - komentár k § 18). Z uvedeného dôvodu patrí právomoc medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania. Správny súd v tejto súvislosti výslovne zdôrazňuje, že už citovaná doktrína slovné spojenie obsiahnuté v § 18 ods. 1 SSP „ak ... vec nepatrí do právomoci súdov“ vykladá tak, že ak vec nepatrí do právomoci správneho súdu a nie akéhokoľvek súdu, teda napr. aj súdu konajúceho v civilnej sporovej či mimosporovej veci podľa Civilného sporového poriadku či Civilného mimosporového poriadku.
13. Správny súd z už uvedených dôvodov, keď predmetom tohto správneho súdneho konania je súkromnoprávny spor, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 100.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy a na rozhodovanie tejto veci nemá podľa § 6 a contrario SSP právomoc, a naopak právomoc na jeho rozhodnutie má (civilný) súd (§ 3 CSP), týmto uznesením toto správne súdne konanie podľa § 18 ods. 1 SSP zastavil a vec po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi civilnému súdu, keďže tento orgán má na prejednanie tejto veci právomoc. Následne správny súd určoval vecnú a miestnu príslušnosť civilného súdu, ktorý má právomoc na prejednanie uvedenej veci.
14. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
16. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
17. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi“), zriaďuje sa Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“) ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi. Centrum je zapojené finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva, ktoré vykonáva funkciu jeho zriaďovateľa.
18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“), rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.
19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov, sídlom Okresného súdu Bratislava I je Bratislava - mestská časť Staré Mesto; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava I.
20. Vecnú príslušnosť civilného súdu, ktorý má právomoc na prejednanie danej veci, určil správny súd podľa § 12 CSP tak, že vecne príslušným na konanie v prvej inštancii je okresný súd.
21. Miestnu príslušnosť určil správny súd podľa § 13 v spojení s § 15 ods. 1 CSP tak, že miestne príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava I. Žalobca označil za žalovaného Centrum právnej pomoci, ktoré je podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi v spojení s § 21 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy právnickou osobou. Sídlo žalovaného - Námestie slobody 12, Bratislava, sa nachádza v Bratislave - mestskej časti Staré Mesto, ktorá tvorí okres Bratislava I, a ktorého územný obvod patrí do obvodu Okresného súdu Bratislava I (§ 2 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov).
22. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že vec je potrebné postúpiť po zastavení konania Okresnému súdu Bratislava I ako vecne a miestne príslušnému orgánu s právomocou na jej prejedanie.
23. Záverom pre úplnosť správny súd uvádza, že v tomto prípade pri postúpení veci neprichádzal do úvahy postup podľa § 25 SSP v spojení s § 43 ods. 1 CSP z dôvodu, že inštitút postúpenia veci, upravený v § 43 CSP, prichádza do úvahy len vtedy, ak má na prejednanie veci právomoc civilný súd a konanie prebieha na inom civilnom súde, ktorý má rovnako právomoc na jej prejednanie, avšak nie je na prejednanie veci príslušný (vecne, miestne, funkčne či kauzálne). Nedostatok príslušnosti je na rozdiel od nedostatku právomoci len odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý je možné odstrániť práve postúpením veci príslušnému súdu (ktorý má právomoc na jej prejednanie rovnako ako ju má aj postupujúci súd).
24. V tejto veci však Krajský súd v Nitre koná ako správny súd a nie ako súd civilný, pričom do právomoci správnych súdov podľa § 6 a contrario SSP nepatrí rozhodovanie o peňažných nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím a postupom štátneho orgánu - toto patrí do právomoci civilného súdu (§ 3 CSP). V tomto prípade teda Krajský súd v Nitre nie je vecne nepríslušný na uvedené konanie, ale predovšetkým nemá naň právomoc, ktorej nedostatok je na rozdiel od nedostatku príslušnosti neodstrániteľný nedostatok podmienky konania vedúci k jeho zastaveniu. O príslušnosti pritom možno uvažovať až potom, ak má orgán v danej veci právomoc konať. Preto len v prípade, ak by konal Krajský súd v Nitre v tejto veci ako civilný súd, avšak nepríslušný (vecne, miestne, funkčne, kauzálne), prichádzalo by do úvahy postúpenie veci príslušnému súdu podľa § 43 CSP bez zastavenia konania.
25. Hoci teda správne súdy, ktorých organizácia a zloženie je upravené v tretej hlave prvej časti Správneho súdneho poriadku, nie sú inštitucionálne oddelené od všeobecného súdnictva (civilné, trestné, iné veci) a netvoria samostatnú súdnu sústavu, je nutné práve vzhľadom na uvedenú normatívnu úpravu správnych súdov, obsiahnutú v Správnom súdnom poriadku, prísne rozlišovať medzi tým, kedy koná súd ako správny súd, a kedy ako všeobecný súd (v civilných, trestných a iných veciach). Správne súdy majú totiž v Správnom súdnom poriadku (§ 6) taxatívne vymedzenú právomoc. Ak súd koná ako správny súd (čo úzko súvisí aj s tým, či je vec zapísaná do súdneho registra správneho súdu, keď súdne registre správneho súdu osobitne upravuje vyhláška č. 543/2005 Z. z.) a nemá na prejednanie veci právomoc, je preto nutné postupovať podľa § 18 ods. 1 SSP - teda takéto správne súdne konanie zastaviť a vec postúpiť orgánu, do ktorého právomoci vec patrí, pričom takýmto orgánom môže byť aj civilný súd, ktorý je súčasťou rovnakej súdnej sústavy ako správny súd.
26. Záverom pre podporu správnosti uvedených právnych záverov správny súd podporne poukazuje aj na totožnú súdnu prax ostatných správnych súdov - uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/11/2017 z 29.06.2017 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/64/2015 z 20.04.2015.
27. Z už uvedených dôvodov, preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
28. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.