Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžk/32/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. B., L.. XX. V. XXXX, P. J. Ž.W. XXX, P.. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, Ilava; proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 789 841; o zaplatenie sumy 100.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -13 zo dňa 29. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v časti výroku o zastavení konania uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -13 zo dňa 29. januára 2020 z r u š u j e. II. Vo zvyšku kasačnú sťažnosť žalobcu o d m i e t a.

odôvodnenie:

Odôvodnenie

I.

Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

1. Dňa 21. marca 2019 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená žaloba žalobcu zo dňa 12. marca 2019, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. , R. z. 33386/2019 zo dňa 7. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ako aj zaplatenia sumy 100.000,- € titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená označeným rozhodnutím žalovaného. Krajský súd v Bratislave žalobu postúpil uznesením č. k. -10 zo dňa 25. apríla 2019 Krajskému súdu v Trenčíne, pričom v dôsledku nesúhlasu Krajského súdu v Trenčíne s postúpením rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 25. júna 2019 o miestnej príslušnosti Krajského súdu v Nitre (ďalej len „správny súd“) na rozhodnutie predmetnej žaloby.

2. Po postúpení veci správnemu súdu tento uznesením č. k. -29 zo dňa 12. decembra 2019 vylúčil žalobu žalobcu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 100.000,- € titulom nemajetkovej ujmy na samostatné konanie vedené pod sp. zn. .

3. O vylúčenej časti žaloby rozhodol správny súd uznesením č. k. -13 zo dňa 29. januára 2020 (ďalej len „napádané uznesenie“) tak, že konanie zastavil a po právoplatnosti predmetného uznesenia vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I na rozhodnutie. Správny súd skúmajúc procesné podmienky konania ( v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)) zistil, že predmetom žaloby je súkromnoprávny nárok na zaplatenie sumy, rozhodnutie ktorého nepatrí do právomoci správnych súdoch (a contrario a ). Rovnako správny súd ustálil, že predmet sporu patrí do právomoci civilných súdov ( v znení neskorších predpisov(ďalej len „“)), pričom vecne a miestne príslušným súdom pre rozhodnutie predmetného návrhu by mal byť Okresný súd Bratislava I. Keďže podľa

právneho názoru správneho súdu upravuje postup súdov aj v prípadoch, keď vec síce patrí do právomoci všeobecných súdov, avšak nepatrí do právomoci správnych súdov, rozhodol tak, že konanie zastavil a vec postúpil. Správny súd v odôvodnení napádaného rozhodnutia doplnil, že v predmetnej veci nebolo možné uplatniť postup podľa v spojení s z dôvodu, že predmetný predpis sa vzťahuje len na postúpenie veci medzi civilnými súdmi, nie však na postúpenie veci medzi správnym a civilným súdom z dôvodu nedostatku právomoci správneho súdu. Na podporu svojho názoru správny súd poukázal na totožnú prax iných správnych súdov - uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29. júna 2017 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20. apríla 2015. II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

4. Uznesenie správneho súdu napadol v celom rozsahu žalobca - kasačný sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že predmetné uznesenie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

5. Namietal výrok o zastavení konania a poukazoval na skutočnosť, že takýto výrok znamená definitívne ukončenie súdneho konania a je prípustný len v prípadoch, ak bola žaloba vzatá späť a podobne. V tomto prípade však podľa sťažovateľa dôvod na zastavenie konania daný nebol a tento výrok tiež predstavuje aj prekážku pre ďalšie konanie civilného súdu, ktorému bola vec postúpená.

6. Sťažovateľ namieta tiež nesprávnosť výroku o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I. Zastáva názor, že príslušným súdom na rozhodnutie v predmetnej veci je správny súd. Svoj názor sťažovateľ podporuje odkazom na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci (bod 1). Sťažovateľ preto žiada, aby bolo napádané uznesenie zrušené a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie.

7. Svoju kasačnú sťažnosť sťažovateľ doplnil podaním zo dňa 11. marca 2020, v ktorom zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedenej v jeho kasačnej sťažnosti.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

9. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela , ústavný ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (g ods. 4, 5 a 6 v spojení s a a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

III.

Posúdenie kasačného súdu

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ) a oprávnenou osobou ( ) dospel k názoru, že táto je v časti namietaného výroku o zastavení konania prípustná ( ) a v medziach sťažovateľom uplatnených sťažnostných bodov ( ) aj dôvodná. Vo zvyšnej časti kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú odmietol ( ).

III.A K výroku o zastavení konania 11. Spornou právnou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný je, či predstavuje právny základ pre zastavenie súdneho konania v prípade, ak existuje dôvod na postúpenie veci, inému ako správnemu súdu.

12. V súvislosti s riešenou problematikou si je kasačný súd vedomý, že upravuje iba dve situácie odôvodňujúce postúpenie veci správnym súdom bez jej meritórneho posúdenia. Konkrétne ide o (i) nedostatok právomoci súdov (v takom prípade, správny súd konanie zastaví a postúpi vec inému orgánu, do ktorého právomoci vec patrí - ) alebo o (ii) nedostatok vecnej, miestnej alebo kauzálnej príslušnosti správneho súdu (v takom prípade správny súd vec postúpi inému príslušnému správnemu súdu - ). V aktuálnej právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by explicitne upravovalo procesný postup pre postúpenie veci správneho súdu inému všeobecnému súdu ako správnemu.. Následok zastavenia súdneho konania pritom právna úprava spája len s postúpením veci spôsobeným nedostatkom právomoci súdov na jej rozhodnutie ( ) a postúpením veci inému orgánu nie súdu.

13. Zastavenie konania predstavuje jedno z procesných rozhodnutí, popri odmietnutí žaloby ( ) a odmietnutí podania ( ), ktorým sa správne súdne konanie končí bez meritórneho posúdenia žaloby (KÜHN, Z.; KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 378). Nastupuje obligatórne vždy vtedy, ak sa v konaní vyskytli také prekážky, skutočnosti alebo boli vykonané také úkony, ktoré bránia vydaniu meritórneho rozhodnutia, a nie sú dané dôvody pre odmietnutie žaloby a ustanovuje tak zákon (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 546).

14. Správny súd vyložil v prerokúvanej veci tak, že zákonná podmienka postúpenia veci a zastavenia súdneho konania „vec nepatrí do právomoci súdov“ označuje nedostatok právomoci správnych súdov ( a ). Preto pod toto ustanovenie zahrnul aj prípady, ak správny súd zistí, že v prebiehajúcom konaní nie je daná právomoc správneho súdu, ale je daná právomoc iného súdu.

15. Kasačný súd sa s týmto právnym posúdením správneho súdu nestotožňuje.

16. Súdna moc je v právnom poriadku Slovenskej republiky vykonávaná dvoma paralelnými súdnymi sústavami - na jednej strane to je všeobecné súdnictvo (druhý oddiel siedmej hlavy - najmä , a (ďalej len „“)) a na druhej strane ústavné súdnictvo (prvý oddiel siedmej hlavy - a nasl. ). Všeobecné súdnictvo disponuje všeobecnou právomocou rozhodovať občianskoprávne veci, trestnoprávne veci ako aj preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci v správnom súdnictve, ak tak ustanoví zákon ( ako aj až d) o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V rámci všeobecného súdnictva tak existuje sústava viacerých súdov (okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd, a ). V rámci tejto sústavy všeobecných súdov je jednotlivým súdom určená iná pôsobnosť ( až s názvom „Pôsobnosť súdov“). Keďže správne súdnictvo je súčasťou sústavy všeobecných súdov, „medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi nemôže vzniknúť spor o právomoc. Správne súdy aj po rekodifikácii civilného práva procesného a po prijatí naďalej zostali súčasťou všeobecného súdnictva a kompetenčný konflikt medzi civilným a správnym súdom je potrebné riešiť ako spor o príslušnosť, spravidla vecnú.“ (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 140)

17. Uvedené skutočnosti a ich ústavný rozmer majú podstatný význam pre výklad . Pokiaľ totiž v tomto ustanovení zákonodarca používa pojem „právomoc súdov“, nemá tým na mysli len právomoc správnych súdov ( a ), ako sa mylne domnieva správny súd, ale právomoc všeobecných súdov ako takú. Inými slovami, postup podľa nastupuje len vtedy, ak vec, ktorú by inak mal rozhodnúť správny súd, nepatrí vôbec do právomoci všeobecných súdov (vrátane civilných súdov). Tomu chápaniu zodpovedá aj ďalší postup správneho súdu normovaný v dotknutom ustanovení, a to povinnosť (ak je to možné) (i) postúpiť vec „inému orgánu, do ktorého právomoci vec patrí“ (teda inému orgánu ako súdu) a (ii) následné zastavenie súdneho konania, teda jeho ukončenie.

18. Ako však správne namieta sťažovateľ, postup podľa vrátane zastavenia konania nemožno použiť, ak správny súd postupuje vec inému všeobecnému súdu. Ak by totiž správny súd súdne konanie zastavil a tým ho procesne ukončil, vytvoril by procesnú prekážku v ďalšom postupe iného

súdu, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k porušeniu zákazu denegatio iustitiae v rozpore s . Ak správny súd konanie zastavil a postúpil vec inému všeobecnému súdu, ide podľa kasačného súdu o zmätočné a vnútorne rozporné rozhodnutie, ktoré na jednej strane komunikuje účastníkovi konania ukončenie súdneho konania pred všeobecnými súdmi zastavením a na druhej strane oznamuje účastníkovi konania pokračovanie toho istého súdneho konania pred iným všeobecným súdom postúpením veci.

19. Hoci si kasačný súd uvedomuje, že aktuálne znenie neobsahuje explicitnú normu, ktorá by riešila postúpenie veci správnym súdom inému všeobecnému súdu, táto skutočnosť nesmie viesť k tomu, že účastníkovi súdneho konania bude v dôsledku nedostatku v právnej úprave odopretý prístup k súdu. Správny súd je v takýchto prípadoch povinný vzniknutú situáciu riešiť výkladom alebo použiť analógiu a posúdiť vec podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. ( v spojení s v znení neskorších predpisov).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd v prípade zistenia nedostatku svojej vecnej príslušnosti rozhodnúť o postúpení veci s odkazom na v spojení s a , podľa ktorých súd postupuje vec bez rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. apríla 2018). Prípadne by tiež prichádzal do úvahy postup per analogiam podľa upravujúceho postúpenie veci v prípade nedostatku vecnej príslušnosti medzi správnymi súdmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. januára 2019). V oboch týchto prípadoch platí, že súd postupuje vec bez rozhodnutia o zastavení konania a tým účastníkovi konania neodníma prístup k súdu.

21. K obdobným právnym názorom dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 25. apríla 2018:

„26. Postup podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfu4ts> písm. b) totiž prichádza do úvahy iba vtedy, ak správny súd zistí nedostatok právomoci súdov poskytnúť ochranu porušenému právu. V takom prípade správny súd je povinný z úradnej povinnosti zistiť právny režim ochrany, ktorý danej veci prináleží, a postúpiť vec inému orgánu, pri ktorom predpokladá, že je jeho právomoc na poskytnutie ochrany daná. V predmetnej veci však ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov, otázkou však zostalo, či predmetnú vec má prejednať a rozhodnúť krajský súd ako súd správny a konajúci predovšetkým v intenciách <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgi>, alebo súd okresný v civilnom konaní, a teda konajúci podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>. 27. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že tak právomoc ako aj príslušnosť možno zaradiť do skupiny procesných podmienok na strane súdu. Kým nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú vadu, ktorej existencia predpokladá postup správneho súdu podľa <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytq> ods. 1 spočívajúci v zastavení konania, respektíve v zastavení konania a postúpení veci príslušnému orgánu, nedostatok príslušnosti (vecnej, miestnej, kauzálnej) je naopak vadou odstrániteľnou, ktorú možno odstrániť postúpením veci formou uznesenia príslušnému správnemu súdu ( <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytq> ods. 2 ), prípadne súdu konajúcemu podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga> ( <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuzdk> v spojení s a <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfu2dg>). Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daná jeho vecná príslušnosť a z tohto dôvodu aj konanie zastavil, kasačný súd považuje tento postup krajského súdu, a to vzhľadom na už vyššie uvedené, za nesprávny. Absencia vecnej príslušnosti súdu nie je dôvodom na zastavenie konania.“

22. Kasačný súd zdôrazňuje, že aj po vzniku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, uplatňujúc princíp kompetenčnej kontinuity (bod 9) a princíp právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít ( v spojení s až 3 ), je naďalej potrebné považovať rozhodovaciu činnosť správneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, ktorou je tento aj viazaný.

23. K argumentácii správneho súdu poukazom na rozhodovaciu činnosť správnych súdov (bod 3) kasačný súd dodáva, že táto bez ďalšieho neobstojí. Pokiaľ sa správny súd v napádanom uznesení dovoláva uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20. apríla 2015 je vhodné poukázať, že výrok o čiastočnom zastavení konania na netýkal nedostatku vecnej príslušnosti správneho súdu, ale oneskoreného podania žaloby. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29. júna 2017 považuje kasačný súd za neodôvodnený odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti správnych súdov, ktoré aplikujú na prípady týkajúce sa nedostatku právomoci všeobecný súdov, pokiaľ je vec potrebné postúpiť inému orgánu verejnej moci ako súdu (uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 4. septembra 2016, sp. zn. zo dňa 29. augusta 2016; Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. zo dňa 27. marca 2019; Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 22. septembra 2016; Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2. februára 2017 a iné) a per analogiam na situácie, kedy je potrebné vec postúpiť civilnému súdu z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti správneho súdu (uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 5. februára 2018, sp. zn. zo dňa 5. februára 2018, sp. zn. zo dňa 5. februára 2018, sp. zn. zo dňa 17. júla 2017; Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 6. februára 2020, sp. zn. zo dňa 29. novembra 2016, sp. zn. zo dňa 2. mája 2018; Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19. mája 2020, sp. zn. zo dňa 19. mája 2020, sp. zn. zo dňa 27. apríla 2017 a iné). Z toho dôvodu rozhodnutia uvádzané správnym súdom kasačný súd nemohol vziať pri rozhodovaní do úvahy.

24. Kasačný súd na záver preto zhŕňa, že aplikácia v prípade postúpenia veci inému všeobecnému súdu a zastavenie konania je v rozpore so základnými princípmi správneho ako aj civilného súdneho konania a v rozpore s právom na prístup k súdu. Správny súd preto zaťažil svoje rozhodnutie v časti výroku o zastavení konania vadou nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

III.B K výroku o postúpení veci

25. Vo vzťahu k druhého sťažovateľom namietanému výroku napádaného uznesenia o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I kasačný súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého nie je prípustná kasačná sťažnosť proti uzneseniu o právomoci a príslušnosti. Účelom predmetného ustanovenia bolo z dôvodu hospodárnosti vylúčiť z kasačného prieskumu tie procesné rozhodnutia, pri ktorých možno prípadnú nápravu nezákonnosti dosiahnuť procesnými prostriedkami určenými na riešenie kompetenčných konfliktov v konaní podľa a a ak ide o kompetenčný konflikt medzi súdmi (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 1596.)

26. Vzhľadom na to, že druhým výrokom napádaného uznesenia správneho súdu postúpil vec civilnému súdu - Okresný súd Bratislava I, ide o procesné uznesenie, ktoré sa týka príslušnosti súdu. Kasačná sťažnosť proti druhému výroku napádaného uznesenia o postúpení veci je preto podľa názoru kasačného súdu neprípustná podľa a z toho dôvodu v časti druhého výroku kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta. IV. Záver

27. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti v časti výroku napádaného uznesenia o zastavení konania kasačný súd tento výrok zrušil [ v spojení s ]. Vo vzťahu k výroku napádaného uznesenia o postúpení veci dospel kasačný súd k názoru, že kasačná sťažnosť je neprípustná, a preto ju vo zvyšku odmietol ( v spojení s ). S ohľadom na právoplatnosť výroku o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I, ktorý týmto rozhodnutím zostal nedotknutý, z povahy veci nepovažoval kasačný súd za účelné formálne v časti zrušujúceho výroku vec vracať správnemu súdu na ďalšie konanie (mutatis

mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22. januára 2015, bod 14, sp. zn. zo dňa 12. apríla 2007 a iné). 28. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania kasačný súd poukazuje na filozofiu rozhodovania o náhrade trov konania, ktorá je založená na tom, že o nároku by v zásade mal rozhodovať súd až spolu s rozhodnutím vo veci samej, aby mohol posúdiť celkový úspech alebo neúspech účastníkov konania ( ). Rozhodnutie kasačného súdu v tejto veci nepredstavuje konečné rozhodnutie v merite sporu, ale ide o rozhodnutie, ktorým bola odstránená formálna procesná prekážka meritórneho prejednania veci civilným súdom po postúpení. Bude preto úlohou civilného súdu, aby spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodol aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( per analogiam). 29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.