Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-128-2019.pdf
PDF · 102.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/128/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci manželov X. F.Š., Y.. Q., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ľ., Z. X, zastúpenej v konaní JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou v Košiciach, Žižkova 6 a Q. F., K.. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ., Z.S. X, zastúpeného v konaní Mgr. Karolom Ševecom, advokátom v Prešove, Hlavná 29, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. F., K.. X.X.XXXX a mal. U. F., K.. X.XX.XXXX, obaja trvale bytom Ľ., Z. X, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/94/2018-194 zo dňa 19.3.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom a vo výroku o trovách konania.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv voči mal. deťom na čas po rozvode manželstva.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „r o z v á d z a manželstvo účastníkov X. F., rod. Q., nar. XX.X.XXXX a Q. F., K.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta V., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XXX, z v e r u j e mal. E. F., K.. X.X.XXXX a mal. U. F., K.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. E. sumou 230 Eur mesačne a mal. U. sumou 200 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna, u p r a v u j e styk otca s mal. E. a mal. U. tak, že: otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi počas bežného roka: každý párny týždeň v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 19.00 hod., počas prázdnin a sviatkov: počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin:
každý párny rok od 23.12. toho ktorého roka od 15.00 hod. do 28.12. toho ktorého roka do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 29.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., počas letných prázdnin: každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 20.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov: každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod. počas jarných prázdnin: každý párny rok od pondelka (1. dňa prázdnin) od 9.00 hod. do piatka (posledného dňa prázdnin) do 19.00 hod., počas jesenných prázdnin: každý nepárny rok od 1. dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19.00 hod. s tým, že otec je p o v i n n ý mal. deti prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ich matke riadne odovzdať, matka je p o v i n n á mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť, v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a , žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že z manželstva pochádzajú 3 deti, plnoletý S. F., K.. XX.X.XXXX a maloletý E. F., K.. X.X.XXXX U. Q. U. F., K.. X.XX.XXXX. Od 4.4.2017 prestali manželia žiť v spoločnej domácnosti a dňa 12.4.2018 podala manželka návrh na rozvod manželstva. V súčasnej dobe, už takmer 2 roky, nežijú v spoločnej domácnosti. Manželka je zamestnaná vo firme C. S. W., jej priemerný čistý mesačný príjem je 1 251 Eur. Okrem toho poberá invalidný dôchodok, ktorý jej bol 1.1.2019 zvýšený na sumu 180,90 Eur mesačne. Zároveň poberá rodinné prídavky na 3 deti v sume 70 Eur mesačne a bonus jedenkrát ročne na všetky 3 deti v sume okolo 740 Eur. Manžel býva sám v podnájme, za ktorý platí nájom a inkaso v sume 450 Eur mesačne. Manželke mesačne posiela sumu 400 Eur, v čom je zahrnutá polovička splátok úveru a pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania spolu v sume 125 Eur, zostatková suma 275 Eur je výživné na 3 deti. Manžel je živnostník, vykonáva maliarske a podlahárske práce, pričom podľa daňového priznania za rok 2017 boli jeho príjmy z podnikania v sume 27 249,63 Eur, výdavky 24 104,16 Eur a základ dane 3 145,47 Eur. Za rok 2018 boli jeho príjmy z podnikania vo výške 32 253,83 Eur, výdavky vo výške 27 751,20 Eur a čiastkový základ dane vo výške 4 502,63 Eur. Z uvedeného príjmu si paušálne odpočítava daň, pričom uviedol, že po odpočítaní odvodov do poisťovní mu ostáva mesačná suma 1 000 Eur. Maloletý E. navštevuje 1. ročník W. A. Š. B. V.. Stravuje sa od januára tohto roku doma, pričom na stravu mu matka dáva okolo 180 Eur mesačne. Maloletý U. navštevuje 1. ročník základnej školy. Maloletý U. má zdravotné problémy, má atopický ekzém, takže užíva lieky na alergiu a vitamíny.
4. Prijal právny názor, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obaja manželia v súčasnej dobe považujú ich manželstvo za nefunkčné, nechcú ho obnoviť a obaja súhlasili s rozvodom. Preto súd manželstvo rozviedol. Pri úprave práv a povinností k maloletým deťom vychádzal súd z toho, že už 2 roky žijú obe maloleté deti v starostlivosti svojej matky. Maloletý E., u ktorého bol zisťovaný názor, komu chce byť zverený do osobnej starostlivosti sa vyjadril, že chce bývať so svojou mamou, nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti a so svojím otcom sa chce stretávať každý druhý víkend od piatka do nedele. Keďže neboli zistené vážne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti, súd ich zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Maloletý E. navštevuje 1. ročník strednej školy a maloletý U. 1. ročník základnej školy. Obe maloleté deti majú bežné výdavky spojené s návštevou školy, s kúpou učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež majú výdavky v súvislosti so zakúpením ošatenia, obuvi, stravy, kultúrneho a spoločenského vyžitia, rovnako športového vyžitia. V priebehu konania matka podrobným spôsobom vydokladovala výdavky oboch maloletých detí, vyčíslila mesačné výdavky pre maloletého E. v sume 519,50 Eur a pre maloletého U. v sume 437,50 Eur, pričom poukázala na to, že v čase, keď žili s manželom v spoločnej domácnosti ich spoločný život bol nadštandardný, pravidelne chodili na dovolenky, kupovali si nadštandardné veci, pričom aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti tento aj naďalej deťom zakupuje značkové oblečenie, značkové športové potreby, napriek tomu, že matka požadovala, aby deťom prispel na výživu na základné a nevyhnutné potreby. V súčasnej dobe otec na výživu maloletých detí prispieva, a to sumou 275 Eur mesačne, pričom takéto výživné neposiela na 2 maloleté deti, ale je v tom zahrnutý príspevok aj pre
plnoletého syna. Okrem toho deťom kupuje nadštandardné oblečenie, športové potreby, čo zo strany matky nie je vyhovujúce, keďže výdavky pre deti sú vysoké, pričom jej príjem sa pohybuje v sume okolo 1 200 Eur mesačne. U otca boli zistené podľa daňového priznania jeho príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške okolo 2 270 Eur mesačne. V priebehu konania sa bránil tým, že má vysoké výdavky, keďže pracuje ako maliar - podlahár, z toho dôvodu musí pravidelne zakupovať materiál na tieto odborné práce. Napriek tomu, že v priebehu konania preukázal svoje vystavené faktúry za rok 2018, nie z každej faktúry je možné preukázať nákup materiálu, ktorý by bol vyúčtovaný ako práce vykonané za celkové dielo. Otec pri svojich vyjadreniach tvrdil, že pokiaľ kupuje materiál na jednotlivé práce, dostáva od zákazníka zálohu, za ktorú následne tento materiál zakúpi. Podľa názoru súdu však v takomto prípade takáto kúpa materiálu sa nepremieta do jeho výdavkov v rámci podnikateľskej činnosti, nakoľko takéto výdavky neboli preukázané ani z výpisu z jeho účtu. Keďže si otec nevedie peňažný denník, ale paušálne si odpočítava daň, bolo obtiažne preukázať, aké sú skutočné výdavky otca v rámci podnikateľských aktivít a či sú naozaj účelne vynaložené. Skutočnosť, že otec dokáže zarobiť dostatok finančných prostriedkov na úhradu primeraného výživného pre deti svedčí aj to, že v minulosti, v čase, keď žili s matkou detí v spoločnej domácnosti, chodili pravidelne na dovolenky, žili nadštandardným spôsobom života, čo viac- menej potvrdili obaja rodičia. Rovnako potvrdili, že v čase, keď matka detí mala zdravotné problémy, nemohla pracovať, všetky výdavky v domácnosti hradil v plnej miere otec. Zároveň mal súd preukázané, že otec deťom zakupuje hodnotné darčeky, napríklad športové potreby v nadštandardných sumách, čo odôvodnil tým, že to deťom sľúbil a chcel im urobiť radosť. To však len preukazuje, že otec má dostatok finančných prostriedkov a keďže sa pravidelne stravuje v reštauráciách a aj pre seba kupuje značkovú obuv a ošatenie, z pohľadu súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí aj vyšším výživným, ako to bolo doposiaľ. Z daňových priznaní otca za rok 2017 a 2018 bolo zistené, že sa mu v podnikateľských aktivitách darí, keďže v roku 2018 dosiahol vyššie príjmy ako to bolo v minulom období. Má pravidelné zákazky, o čom svedčí aj výpoveď jeho plnoletého syna v konaní o úpravu práv a povinností do rozvodu manželstva vedeného pod sp. zn. 30P/87/2018, kde sa vyjadril, že aj on bol otcovi pomáhať brigádnicky, čím si zarobil finančné prostriedky. Vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletých detí, ktoré matka v priebehu konania dôkladne preukázala, ako aj na príjmy otca, ktoré mal súd preukázané, je podľa názoru súdu v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletého E. sumou 230 Eur mesačne a maloletého U. sumou 200 Eur mesačne, pričom súd zohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi S.. Uvedené výživné súd považoval za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť. Zároveň súd upravil styk otca s maloletými deťmi, ktorý prejavil snahu sa so svojimi deťmi stretávať, s čím súhlasila aj matka a tiež súd prihliadol na názor maloletého E., ktorý súhlasil s tým, že sa so svojím otcom bude stretávať každý druhý víkend od piatka do nedele.
5. Poukázal na ust. §18, § 23, ods. 1,2,3, § 24, ods. 1,4, § 25, ods. 1,2, § 62, ods. 1,2,4,5, § 75, ods. 1,2 Zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Obsah odvolania
7. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o výživnom zmenil a uložil mu prispievať na výživu mal. E. sumou 100 € mesačne a mal. U. sumou 75 € mesačne alebo vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedol, že ma za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci čo do jeho mesačného príjmu. Už zo samotného daňového priznania za rok 2018 je zrejmé, že okrem príjmov som mal aj výdavky 27.751,20 €. Je nelogická úvaha súdu, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti má len príjmy bez akýchkoľvek výdavkov. Je všeobecne známe, že podnikateľ platí zo svojich príjmov odvody do zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a iné. Taktiež je nelogická úvaha súdu, že nemá s prácou žiadne výdavky na kúpu materiálu, stavebného náradia, krycieho materiálu, pohonných hmôt a iné. V napadnutom rozsudku súd neodôvodnil, prečo jednotlivé faktúry podľa jeho úvahy obsahujú len jeho prijem. Faktúry nemôžu obsahovať len príjmy za prácu, bez materiálu a iných nevyhnutných nákladov s jeho činnosťou. Súd poukazuje na skutočnosť, že v čase, keď žalovaná bola práceneschopná, vedel zabezpečiť rodinu. Súd sa nezaoberá kedy to bolo, tvrdenie žalobkyne ohľadne jeho príjmov si neoveril. Taktiež nezabezpečoval náklady rodiny výlučne len on, nakoľko manželka poberala nemocenskú dávku a čerpali peniaze zo spoločného úveru. Pokiaľ súd uvádza, že ako rodina chodili na nadštandardné dovolenky, opomenul zistiť, kedy tomu tak bolo. Súd konštatuje, že deťom kupuje značkové veci, športové potreby, hodnotné darčeky napriek tomu, že matka požadovala, aby deťom prispel na výživu a nevyhnutné potreby. Tieto
tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že náklady ktoré v konaní vyčíslila matka na deti a na seba sú neúmerne vysoké, ako je príjem matky aj s výživným, ktoré jej posiela, pritom z výpisu z banky matky je zrejmé, že hodnota jej bankového účtu je kladná, pričom pri jej nákladoch by mala byť záporná. Matka pritom už niekoľko rokov chodí na luxusné dovolenky sama, s deťmi, ktoré sama financuje.
8. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení navrhla zamietnuť odvolanie manžela ako nedôvodné. Vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že manžel prevažne pracuje tak, že za svoju činnosť nevystavuje fyzickým osobám žiaden daňový doklad, čo svedčí aj sumár faktúr, ktoré predložil súdu za rok 2018, kde od augusta 2018 nemal vystavenú žiadnu faktúru, avšak peniaze evidentne k dispozícii mal, keďže nájomné za byt, v ktorom býva (450 EUR mesačne) si uhrádza v hotovosti a jeho bežné mesačné výdavky sú vysoké. Manžel priamo na pojednávaní sám uviedol, že v čase manželkinej choroby on sám financoval celú domácnosť a rodina si žila nadštandardne. Manželka poukázala na výpisy zo spoločného účtu za január - marec roku 2015 z jej bežného účtu, s ktorým disponoval v tom čase aj manžel. V tom čase manžel vykonával práce na rodinných domoch vo B. a jeden z majiteľov, ktorý bol často odcestovaný, mu v tom čase posielal peniaze za vykonané práce na účet manželky. Ostatní zákazníci mu platili v hotovosti. Na predložených výpisoch poukázala na platby zákazníka manžela na účet manželky, pričom buď ide o platby, pri ktorých je priamo uvedené meno manžela alebo aspoň popis ním vykonanej činnosti. Spolu takto bolo manželovi poukázaných 12.136 € za 3 mesiace. Z emailovej komunikácie manžela a jeho zákazníka p. Š., ktorú v tom čase manžel preposielal na email manželky vyplýva, že zákazník nepotrebuje faktúru ani na materiál ani na práce, čo opätovne potvrdzuje argumenty manželky o tom, ako manžel podniká. Manžel sám v rozvodovom konaní potvrdil, že si ako rodina žili na vysokej úrovni, je preto účelové, že to teraz popiera a protirečí sám sebe. Manželka v priebehu konania poukazovala na mnohé drahé darčeky, ktoré deťom buď bez jej vedomia alebo aj proti jej vôli kupuje, napr. korčule 300,-€, Apple Watch 2x350,-€, Apple Watch 1x270,-€, lyžiarska prilba 170,-€, lyžiarska výstroj celkovo cca 600,-€. Plnoletý syn S. chodil na brigády k manželovi viac dní počas prázdnin, v tom čase bol s ním na viacerých zákazkách, čiže nebolo to len raz, ako tvrdí manžel a tieto práce nemá manžel priznané v účtovníctve. Manžel pracuje načierno, rovnako aj ľudí zamestnáva načierno, aby nemusel za nich odvádzať odvody. Zamestnával ich len v čase, keď dostával za nich dotáciu z úradu práce. Momentálne si znova na úrade práce dával ponuku na prácu. Manžel žije v luxusnom byte, ktorý prenajíma, čo vyplýva aj z popisu realitnej kancelárie, ktorá byt ponúkala na prenájom.
Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka maloletého zabezpečuje o mal. E. a mal. U. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Maloletý E. navštevuje 1. ročník strednej školy. Maloletý U. navštevuje 1. ročník základnej školy. Má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. Súdom určené výživné je primerané a vychádza z potrieb maloletých detí, ktoré boli v konaní preukázané matkou a ktoré aj odvolací súd považuje za primerané.
12. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení možností a schopností otca z listinných dôkazov preukazujúcich výšku jeho príjem, najmä z daňových priznaní, faktúr. Otec je živnostník, podniká v oblasti stavebníctva, vykonáva maliarske a podlahárske práce. Výdavky z podnikania si účtuje paušálne. Príjem z podnikania deklaroval na sumu 1000 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. Odvolací súd má za to, že matka mal. detí v konaní preukázala, že príjem otca z podnikania je v skutočnosti vyšší než ten, ktorý deklaruje v daňovom priznaní. Nepochybne, nie je možné neprihliadnuť na to, že otec má v súvislosti s podnikaním aj výdavky na prácu, materiál a podobne, avšak nie je možné uveriť jeho tvrdeniam o tom, že jeho príjem z podnikania tak, ako to vyplýva z daňového priznania, predstavuje za rok 2018 sumu 4 502,63 Eur (základ dane), čo predstavuje mesačne príjem 375,21 Eur. Jeho životný štandard vôbec nezodpovedá takémuto príjmu. Manželka v konaní preukázala, že v čase keď žili v spoločnej domácnosti, manžel v čase, kedy nedosahovala príjem zabezpečoval chod domácnosti a pokrytie všetkých výdavkov ako aj potrieb maloletých detí. V súlade s ust. § 62, ods. 5 Zákona o rodine, platenie výživného má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Ak otec mesačne uhrádza za prenájom 450 Eur v nadštandardnom byte so zariadením, stravuje sa v reštauráciách, zakupuje deťom luxusné dary, odvolací súd má za to, že tieto výdavky otca nie je možné zohľadniť pri určení výživného. Tieto výdavky otca na nemôžu ísť na úkor výživného pre mal. deti, ktoré majú právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ako povinný rodič. Súdom určené výživné v prejedávanom podľa názoru odvolacieho súdu v plnej miere zodpovedá potrebám maloletých detí a možnostiam ich otca. Odvolacia námietka otca je v tejto časti nedôvodná.
13. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).