Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7C/401/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobkyne: D. N., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom R. K. XXX, právne zastúpenej Mgr. Ivetou Gavačovou, advokát so sídlom Stará Turá, SNP 148, proti žalovanej: D. N., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom X. XXX, K., právne zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokát so sídlom Trenčín, Partizánska 7571/58, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na pripustenie zámeny na strane žalobkyne zo dňa 29.01.2020 zamieta.

II. Ruší Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -50 zo dňa 15.11.2016 o nariadení neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

IV. Žalovanej sa priznáva právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovanej do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2016 domáhala, aby súd rozhodol o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka podľa a nasl. , a to kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.11.2015 medzi dlžníkom Ľ.C. N. a jeho matkou D. N., žalovanou. Žalobný návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že na základe exekučných titulov, a to rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.2015 a rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2015 bola dlžníkovi, Ľ. N., V.. XX.XX.XXXX (v súčasnosti už bývalému manželovi žalobkyne) uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej O. N. sumou 120,- Eur mesačne a maloletého Ľ. N. sumou 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 a súčasne mu bolo vyčíslené zročné výživné, ktoré mu bolo povolené splácať v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok. Dlžník splátky zročného výživného nedodržal, preto sa stal splatným celý dlh zročného výživného spolu na obe maloleté deti vo výške 1.260,- Eur (za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2015). Dlh na výživnom ku dňu 31.05.2016 predstavoval spolu sumu 2.413,06 Eur. Žalobkyňa podala návrh na začatie exekučného konania proti dlžníkovi. Exekúcia je vedená na exekučnom úrade exekútora JUDr. Štefana Kvasnicu pod číslom XX/XXXX. V rámci exekúcie súdny exekútor nezistil žiadny majetok dlžníka, z ktorého by mohol byť dlh na výživnom na maloleté deti uspokojený. Súdny exekútor preto vydal príkaz na exekúcie zrážkami zo mzdy, resp. pracovnej odmeny dlžníka, ktorý sa v súčasnosti nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, s predpokladaným ukončením v roku 2022 a jeho príjem pozostáva z pracovnej odmeny. Žalobkyni

boli od apríla 2016 poukazované z Ú. K. čiastky na výživné v priemere cca 13,- Eur na jedno dieťa, v auguste 2016 to bolo na obe deti spolu 14,48 Eur a v septembri 2016 iba 12,90 Eur na obe deti spolu. Tieto čiastky sú na výživu oboch maloletých detí absolútne nepostačujúce. Naviac dlžník požiadal súd o zníženie výživného, kde ako argumenty uviedol, že v ÚVTOS má nízku pracovnú odmenu a nevlastní žiaden majetok, pretože predal auto a dom a hodlá predať aj byt, v ktorom má vedené trvalé bydlisko. Konanie je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XP/X/XXXX. Žalobkyňa tak zistila, že dlžník predal rodinný dom s príslušnými pozemkami, ktorých bol výlučným vlastníkom žalovanej, ktorá je jeho matka. Kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá vo výške 3.700,- Eur a žalobkyňa má za to, že cena je neprimerane nízka, nakoľko len rodinný dom, síce starší, má cenu minimálne 30.000,- Eur. Žalobkyňa má za to, že predajom rodinného domu a pozemkov dlžník neprimerane zvýhodnil žalovanú a bezdôvodne sa zbavil svojho majetku, ktorý mohol byť predmetom exekúcie v čase, kedy pohľadávka žalobkyne na výživnom na maloleté deti dlžníka bola už právoplatná a vykonateľná.

2. Žalovaná žiadala žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože považuje žalobný návrh za nedôvodný. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a popiera, že by mala vedomosť o tej skutočnosti, že by mal jej syn, ako predávajúci, nejaký dlh na výživnom. Uzatvorenie kúpnej zmluvy časovo predchádzalo začatiu exekúcie proti je synovi. Žalovaná špecifikovala zaplatené pohľadávky v menej jej syna a poukázala na skutočnosť, že v rámci svojich možností platila v mene svojho syna výživné, z čoho vyplýva, že dlhodobo svojmu synovi pomáha s platením jeho záväzkov a mala za to, že všetky pohľadávky voči jej synovi sú zaplatené. Z daných skutočností vyplýva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o tej skutočnosti, že by jej syn mienil ukrátiť niektorého zo svojich veriteľov. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v situácii, kedy žalovaná poskytla svojmu synovi finančnú pomoc vo väčšom rozsahu, ako bola hodnota domu. Hodnota domu bola stanovená znalcom S. S..

3. Vo veci súd rozhodol v súčinnosti strán a vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedka Ľ. N., oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami strán sporu, výpisu z LV č. XXXX, kúpnej zmluvy, exekučného príkazu v spojení s návrhom na vykonanie exekúcie, Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.01.2016, Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.03.2016, Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2015, platobných príkazov, návrhu na priznanie odmeny, podacích lístkov a príjmového dokladu, rozhodnutia Mesta Stará Turá, výmeru Technických služieb, platobných príkazov, odpisu faktúry, rozhodnutie mesta uznania záväzku, notárskej zápisnice, fotografií, zápisnice o výsluchu svedka a zistil tento skutkový stav.

4. Súd oboznámil strany sporu s tým, že po preštudovaní doteraz vykonaného dokazovania nezastáva rovnaký názor, aký bol vyslovený na predchádzajúcom pojednávaní, že žalobný návrh sa javí ako dôvodný z dôvodu, že má za to, že na strane žalobkyne je daný nedostatok aktívnej legitimácie. Z dôvodu, že pohľadávka vo vzťahu, ku ktorej bola podaná žaloba a je uplatňovaná neúčinnosť, je pohľadávkou vyplývajúcou z vyživovacej povinnosti, pričom veriteľom takejto pohľadávky sú maloleté deti a matka je určeným platobným miestom, kam má byť výživné platené, nie je matka maloletých detí aktívne legitimovaná na podanie predmetného žalobného návrhu.

5. Žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na podanom žalobnom návrhu, ako aj na svojich doterajších vyjadreniach. Čo sa týka vykonaného dôkazu výsluchom otca maloletých detí, tento výsluch považovala za nadbytočný. Bol vykonaný z opatrnosti, aby v prípadnom odvolacom konaní, nedošlo k zrušeniu rozhodnutia len pre nevykonanie daného dôkazu. Z tohto dôkazu jej nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili dôvody podania žalobného návrhu, ani skutočnosti ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy a namietaných skutočností, na základe ktorých sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu. Naďalej považuje žalobný návrh za dôvodný a v plnom rozsahu na ňom zotrvala. Súčasne žalobkyňa podala návrh na pripustenie zmeny na strane žalobkyne v tomto znení: „Na strane navrhovateľa budú uvedení O. N., V.. XX.XX.XXXX D. Ľ. N., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. K. XXX, v zastúpení zákonným zástupcom D. N., V.. XX.XX.XXXX, P. R. K. XXX.“ Poukázala na to, že úmyslom žalobkyne bolo domôcť sa výživného, pričom na výživnom neustále narastá dlh. Nemôže súhlasiť s tým, že by v tomto prípade boli až tak rozdielni veritelia, tým myslí matku a maloleté deti, keďže aj v exekučnom konaní rodič zastupuje maloleté deti. Myslí si, že v tomto prípade je dôvodné podať návrh na zmenu na strane

žalobkyne. Ďalej uviedla, že otec maloletých detí mal vedomosť o dlhu na výživnom. Vyplýva to z toho, že sa zúčastňoval pojednávaní, namietal výšku vyživovacej povinnosti. Neplnil si výživné v súdom stanovenej výške, keďže platil 50,- Eur mesačne a výživné bolo stanovené na sumu 220,- Eur mesačne.

6. Žalovaná rovnako zotrvala na svojom postoji k podanému žalobnému návrhu a nežiadala pokračovať vo vykonávaní dôkazov len z toho dôvodu, že po zmene zákonného sudcu došlo k zmene právneho názoru a preto, že má dôjsť k rozhodnutiu na základe procesnej prekážky. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením, že výsluch otca maloletých detí by nebol dôležitý pre predmetné konanie. Podľa názoru žalovanej z výsluchu vyplynulo, že otec v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal vedomosť o dlhu na výživnom, takúto vedomosť nemala ani jeho mama a súčasne má za to, že ani pri náležitej starostlivosti nemala ako zistiť, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy takýto dlh existoval. Zotrvala na tom, že žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť a vznáša námietku nedostatku legitimácie na strane žalobkyne. Návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žiada zamietnuť z dôvodu, že v tomto štádiu konania a za súčasnej právnej úpravy nie je možná zámena strán sporu. Súčasne podotkla, že právny zástupca žalobkyne koná bez dohody so svojim klientom, keďže k vysloveniu právneho názoru došlo na dnešnom pojednávaní a súčasne koná aj bez súhlasu maloletých detí, ktorých žiada pripustiť na stranu žalobkyne. K takejto zámene jednej fyzickej osoby za inú nie je možné, aby došlo. Nie je daný ani súhlas žalobkyne, ani fyzických osôb, ktoré majú byť za ňu zamenené. Príbuzenský vzťah medzi danými osobami je podľa názoru žalovanej irelevantný.

7. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

8. S poukazom na , súd návrh žalobkyne na zmenu na strane žalobkyne zamietol, pretože nebolo preukázané, že po začatí konania by bola nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Od podania žalobného návrhu nedošlo k žiadnej zmene. vypustil inštitút zámeny účastníctva. Dôvod prestavuje skutočnosť, že v kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom a nie pokračovaním pôvodného sporu. V zmysle uvedeného v už je len možnosť pristúpenia a zmeny subjektov, za splnenia zákonom ustanovených podmienok.

9. Podľa veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Podľa odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

11. Podľa odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

12. Podľa , , , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

13. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. ).

14. Pri posúdení oprávnenosti nároku žalobkyne súd vychádza zo zákonného ustanovenia upravujúceho odporovateľnosť právneho úkonu a následne dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo sčasti. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú, že k právnemu úkonu, ktorý sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa a tento úmysel bol druhej strane známy. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitú starostlivosť schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré súd zisťuje konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade.

15. Predtým, ako bolo možné pristúpiť k posúdeniu splnenia zákonných predpokladov upravujúcich odporovateľnosť právneho úkonu na základe skutkových zistení, súd preskúmal splnenie procesných podmienok. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má len ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z prvých otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. ).

16. Na základe rozhodnutí vydaných vo veci starostlivosti o maloleté deti O. D. Ľ. N., deti rodičov žalobkyne a dlžníka Ľ. N., rozhodol súd o povinnosti otca platiť výživné k rukám matky a doplatiť zameškané výživné k rukám matky. Z uvedeného vyplýva, že veriteľmi z predmetných súdnych rozhodnutí boli deti žalobkyne a dlžníka, ktoré majú vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu otcovi na výživnom. Hoci bolo právoplatnými rozhodnutiami uložené otcovi platiť bežné výživné a

doplatiť zameškané výživné k rukám matky, (t.j. žalobkyne v tomto súdnom konaní), súd zdôrazňuje, že matka je len platobným miestom, ale nie veriteľom z predmetných súdnych rozhodnutí. Za takýchto okolností žalobkyňa, ako matka oboch detí, nemá v prejednávanej veci aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu uzatvoreného medzi žalobkyňou a dlžníkom, otcom maloletých detí (otec dlží výživné svojim deťom). Po zistení absencie aktívnej vecnej legitimácie účastníka v spore súd postupoval tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

18. O zrušení Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom o nariadení neodkladného opatrenia č. k. -50 zo dňa 15.11.2016 rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej, ak bol žalobný návrh zamietnutý, a to s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.